Bedrovník anízový: Na čo je dobrý aníz a aké má účinky? Spoznajte jeho benefity

Aníz je charakteristický výraznou aromatickou vôňou a korenistou sladkou chuťou. Je podobný iným koreninám, ako napríklad rasci, badiánu alebo feniklu.

Je široko využívaný v gastro priemysle, je dôležitou súčasťou tradičnej ľudovej medicíny a uplatňuje sa tiež v modernom farmaceutickom priemysle.

Poznatky o použití anízu siahajú hlboko do histórie. Bol používaný už v starovekom Egypte. Môžeme o ňom preto hovoriť ako o jednej z najstarších liečivých bylín.

Bedrovník anízový patrí do čeľade rastlín mrkvovité (po latinsky Apiaceae). Jeho latinský názov je Pimpinella anisum.

Pôvodne pochádza z oblastí Stredomoria (Portugalsko, Španielsko, Taliansko), juhozápadnej Ázie a severnej časti Afriky (Egypt, Alžírsko, Tunisko, Maroko). Rastie prevažne na poliach, lúkach, pastvinách, ale aj v horách. Jeho rast vo voľnej prírode je však pomerne zriedkavý.

V súčasnosti sa preto viac uprednostňuje jeho pestovanie. Pestuje sa na juhu Európy, Strednom východe (Irán, Emiráty), v severnej Afrike (Egypt, Sudán), ale aj v Číne, Japonsku, Pakistane či Amerike.

Rastlina má dlhšie vegetačné obdobie a vyžaduje slnečné a teplé podnebie bez výskytu mrazov s teplotami od 8 do 23 °C. Preferuje ľahšie, suchšie, úrodné piesočnaté a vápenaté pôdy. Nemá rada prílišné vlhko ani tienisté miesta.

Bedrovník anízový je aromatická pomaly rastúca jednoročná bylina. Zvyčajne dorastá do výšky 30 – 75 cm. Stonka vyrastá z tenkého vretenovitého podzemku. Je okrúhla a priama, na povrchu jemne ryhovaná, v hornej časti rozvetvená.

Rastlina má pomerne málo listov. Listy sú trojaké. V spodnej časti rastliny sú listy jednoduché s dlhšími stopkami, majú obličkovitý tvar a na okraji sú zúbkaté. Listy umiestnené na stonke sú perovito zložené a majú kratšie stopky. V hornej časti stonky sú listy sediace a perovito zložené. Všetky listy sa vyznačujú tým, že sú aromatické.

Kvety vyrastajú v súkvetí okolík, tvarom pripomínajú dáždnik. Sú malé, sfarbené na bielo až svetlo-žlto. Kvitnú od júla do augusta.

Plodom je vajcovitá rebrovaná dvojnažka sivozelenej alebo sivohnedej farby pokrytá chĺpkami. Plody dozrievajú od konca augusta do septembra. Sú bohaté na prítomnosť silíc (esenciálnych olejov), až do 6 % celkovej hmotnosti. Obsahujú však aj rôzne iné látky. Silice dodávajú plodom charakteristickú chuť a vôňu.

Práve plody bedrovníka sú vďaka obsahu významného množstva silíc primárnym predmetom záujmu pri pestovaní aj praktickom využití.

Plody bedrovníka sa používajú najčastejšie ako korenina alebo ako surovina na výrobu anízového oleja.

Prítomné silice vykazujú predovšetkým antioxidačné, antibakteriálne, protivírusové, protiplesňové účinky, účinky proti bolesti či na uvoľnenie svalstva.

Už tradične sa preto bedrovník využíval najmä pri tráviacich ťažkostiach ako sú poruchy trávenia, nadúvanie a kŕče v bruchu, pri produktívnom kašli, menštruačných a menopauzálnych ťažkostiach, na zvýšenie produkcie materského mlieka, alebo tiež pri rôznych infekciách a na upokojenie či zlepšenie spánku.

Obsahové látky bedrovníka anízového

Najdôležitejšou obsahovou látkou bedrovníka anízového je silica anetol. Nachádza sa primárne v plodoch (v menšej miere aj v listoch) a práve anetol je primárnym nositeľom všestranných účinkov rastliny. V najväčšej miere taktiež prispieva k charakteristickej chuti plodov.

V plodoch bedrovníka ďalej nachádzame bielkoviny (tvoria približne 18 % celkovej hmotnosti), lipidy ako kyselina petroselinová, kyselina olejová a kyselina palmitová (tvoria 8 – 11 % celkovej hmotnosti), sacharidy ako galaktóza, glukóza a manóza (tvoria približne 4 % celkovej hmotnosti) a ostatné silice (esenciálne oleje).

Zo silíc je to okrem najviac zastúpeného anetolu aj eugenol, metylchavikol, anízaldehyd, kyselina anízová, estragol, kumaríny (skopoletín, umbeliferón, bergaptén), flavonolové glykozidy (kvercetín, rutín, luteolín, apigenín) a ďalšie.

Prítomnosť a pomer obsahových látok v plodoch bedrovníka, ako aj v ostatných častiach rastliny, závisí od niekoľkých faktorov. K nim patrí napríklad oblasť, kde sa bedrovník pestuje, klimatické podmienky (ročné obdobie, teplota prostredia, miera svetla, miera zrážok), úrodnosť pôdy, napadnutie hmyzom, štádium zrelosti plodov či spôsob zberu.

Anízový olej/silica

Anízový esenciálny olej alebo anízová silica sa získava procesom extrakcie z dozretých rozdrvených plodov bedrovníka anízového pomocou parnej destilácie.

Finálnym produktom je číry bezfarebný alebo svetložltý olej s dúhovými odleskami. Má výraznú aromatickú vôňu a jemnú sladkú chuť. Pri teplote 15 – 19 °C sa mení na pevnú formu z dôvodu kryštalizovania anetolu.

Olej je primárne tvorený aromatickou silicou anetolom, ktorá predstavuje až 80 % jeho celkového zloženia.

Produkcia anízového oleja sa v súčasnosti vo svete pohybuje v desiatkach ton ročne. Medzi najvýznamnejších producentov patrí napríklad Rusko, Poľsko alebo Španielsko.

Bedrovník anízový, konkrétne jeho plody, sa vďaka obsahu silíc spomína aj v Európskom liekopise. Jeho liečivé vlastnosti sa v konečnom dôsledku pripisujú práve siliciam.

Účinky bedrovníka anízového

Vedecká literatúra popisuje niekoľko zdraviu prospešných účinkov bedrovníka, pričom väčšina týchto účinkov je pripisovaná anetolu.

Medzi tie najvýznamnejšie patrí určite antibakteriálny účinok – pôsobí napríklad proti baktériám Escherichia coli, Staphylococcus pyogenes, Streptococcus aureus alebo Klebsiella pneumoniae, ktoré najčastejšie spôsobujú infekcie kože, dýchacích ciest, tráviaceho traktu alebo močových a pohlavných orgánov.

Pôsobí tiež proti vírusom a proti hubám či plesniam – napríklad proti kvasinkám alebo hubovým infekciám kože.

Čítajte tiež: Nechtová mykóza, pleseň na nohách a nechtoch: Aké má príznaky?

Bedrovník pôsobí aj protizápalovo a vykazuje antioxidačný účinok.

Má veľmi priaznivý vplyv na zmierňovanie kŕčov, nakoľko uvoľňuje vnútorné svalstvo. Pôsobí taktiež močopudne.

Má ochranné účinky na sliznice tráviaceho traktu, pôsobí laxatívne a proti nafukovaniu, má tiež mierny expektoračný efekt (uľahčuje vykašliavanie hlienov).

U pacientov s cukrovkou bolo pri používaní bedrovníka pozorované zníženie hladiny cukru, cholesterolu a lipidov v krvi. Taktiež mal vplyv na vstrebávanie cukrov z čriev.

U žien bola pozorovaná redukcia bolestivej menštruácie a u žien v postmenopauzálnom období zas znížená intenzita návalov tepla.

Jedným z účinkov bedrovníka je aj schopnosť odpudzovať hmyz.

Podieľa sa na tom fakt, že bedrovník v štandardných dávkach nevykazuje významnú toxicitu pre človeka a má tiež minimálne nežiaduce účinky na pečeň.

Najpoužívanejšou rastlinnou časťou bedrovníka sú jeho plody, využiť sa však môžu aj korene, listy alebo stonka.

Použitie v kuchyni

Aníz zastáva pevné miesto v kuchyni či gastro priemysle najmä vďaka jeho výraznej charakteristickej vôni a chuti. Plody v čerstvom, prípadne spracovanom stave, a anízový olej sa používajú do najrôznejších druhov jedál, nápojov a potravín. Slúžia predovšetkým ako dochucovadlá, aromatické prísady či korenina.

Pridávajú sa do pečiva, mäsa a mäsových výrobkov, výrobkov z rýb, polievok, sladkostí, dezertov, žuvačiek, zmrzliny, pudingov či želatíny, do alkoholických aj nealkoholických nápojov (likéry, absint, arak, grécke ouzo, talianska sambuca, turecký tradičný alkoholický nápoj raki, alebo tiež pivo).

Používa sa aj ako náhrada výraznej arómy sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra).

Listy, stonky alebo korene bedrovníka sa konzumujú priamo, alebo sa tiež pridávajú napríklad do šalátov, nátierok, omáčok, polievok či prívarkov. Z bedrovníka sa môže pripravovať tiež čaj.

V Taliansku je aníz obľúbenou prísadou na pizzu, do klobás alebo do pepperoni salámy.

Použitie bedrovníka v tradičnej medicíne

Bedrovník anízový zohrával významnú úlohu v zlepšovaní kvality života a udržiavaní zdravia u ľudí. Mnohé národy najmä z oblastí Iránu, severnej Afriky či Turecka fungujú na rokmi zaužívaných liečebných princípoch až dodnes.

Tradične sa bedrovník využíval (a dodnes využíva) najmä pri zdravotných ťažkostiach súvisiacich s trávením, najmä pri nafukovaní, kolike, zápche, kŕčoch v bruchu a vredoch. V tráviacom trakte pôsobí dezinfekčne proti baktériám a iným patogénom.

Tiež pri ochoreniach dýchacieho traktu – napríklad pri katare, čiernom kašli, nádche, astme alebo pri produktívnom kašli na uľahčenie vykašliavania hlienov.

U žien sa používa na zmiernenie bolesti pri menštruácii, zmiernenie príznakov menopauzy (najmä návalov tepla), na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek a na upokojenie trávenia u dojčených detí. Je taktiež účinným afrodiziakom.

Ďalej sa používa ako prostriedok na zvýšenie tvorby moču a potu, alebo aj na zmiernenie bolesti a migrény.

Používa sa tiež pri neurologických ochoreniach alebo ako liek na upokojenie a nespavosť.

V Iráne sa aníz používa externe aj na zlepšovanie stavu pleti a leštenie zubov. Taktiež pri nočných morách, liečbe epilepsie a iných záchvatových poruchách.

V Maroku je využívaný pri liečbe infekcií močových ciest, zápaloch obličiek a močového mechúra.

V Alžírsku sa aníz využíva ako prostriedok na boj proti infekcii COVID-19, v Turecku zas na chudnutie, v Egypte aj na liečbu obličkových kameňov.

Použitie bedrovníka podľa odporúčaní Európskej liekovej agentúry

Napriek faktu, že pre bedrovník anízový a jeho použitie v súčasnosti neexistujú žiadne podporné klinické dáta, Európska lieková agentúra (EMA) povoľuje jeho použitie v niekoľkých indikáciách.

Vychádza to najmä z dlhoročných skúseností s jeho používaním u ľudí, z pomerne priaznivého bezpečnostného profilu a z výskumov, ktoré neboli robené priamo s bedrovníkom, ale s jednotlivými jeho obsahovými látkami.

Európska lieková agentúra podporuje používanie bedrovníka anízového pri:

• tráviacich ťažkostiach, ktoré môžu zahŕňať širokú škálu príznakov, vrátane kŕčov svalstva tráviaceho traktu spôsobených napríklad hormonálnou nerovnováhou, infekciou baktériou Helicobacter, stresom alebo psychickými poruchami.
• nadúvaní a plynatosti, ktoré majú súvis so zmenou črevnej mikroflóry a sú spôsobené infekciami z prijatej potravy alebo spomalením prechodu cez črevá.
• katare, ktorý vzniká pri infekciách dýchacieho traktu a je charakteristický nahromadeným hlienom v dutinách a dýchacích cestách.

Bedrovník anízový môžeme nachádzať najčastejšie vo forme bylinných zmesí určených na prípravu čaju, vo forme anízového oleja, alebo ako súčasť produktov (prevažne výživových doplnkov) dostupných v rôznych formách ako sú pastilky, sirupy, kapsule a podobne.

Používa sa pri rôznych kožných ochoreniach ako napríklad psoriáza a svrab, proti škodcom ako vši a parazity, alebo tiež na ošetrenie rán po uštipnutí hadom.

Pri ochoreniach dýchacích ciest sa môže anízová silica inhalovať s cieľom uvoľniť upchatý nos alebo sa anízový olej natiera priamo na hrudník.

Anízová silica sa využíva taktiež v kozmetickom a parfumérskom priemysle. Používa sa ako aromatická a dezinfekčná zložka zubných pást a ústnych vôd, osviežuje dych. Býva súčasťou mydiel, saponátov, pleťových vôd a krémov. V kozmetických produktoch taktiež dokáže maskovať nežiaduce pachy.

V potravinárstve sa môže aníz okrem dodávania chuti a vône potravinám používať aj ako konzervačná látka. Vďaka antimikrobiálnym účinkom zabraňuje kontaminácii potravín mikroorganizmami a tým nutričnému znehodnoteniu potravín.

Vďaka antioxidačnému účinku zas zabraňuje degradácii potravín. Môže byť dobrou náhradou za syntetické konzervačné látky.

Okrem iného pôsobí bedrovník anízový aj ako účinný prírodný insekticíd s účinkom na široké spektrum patogénnych druhov a s účinkom zároveň aj na rôzne vývinové štádiá (vajíčka, larvy aj dospelí jedinci).

Bezpečné dávkovanie a riziká súvisiace s užívaním bedrovníka anízového

Bedrovník anízový je vo všeobecnosti považovaný za rokmi overenú a bezpečnú bylinu. Spôsob jej používania však musí byť v súlade s odporúčaniami a množstvo užívanej drogy sa musí pohybovať v štandardných dávkach.

Dávkovanie pre plody bedrovníka (aníz)

Za bezpečnú dávku pre dospelých a deti vo veku od 12 rokov sa podľa EMA považuje 1 – 3,5 g celistvých alebo čerstvo rozdrvených plodov bedrovníka v podobe čaju (so 150 ml vody) užívané 3-krát denne.

Z bezpečnostných dôvodov nemajú aníz užívať deti vo veku do 12 rokov, tehotné ani dojčiace ženy.

Dávkovanie pre anízový olej

Za bezpečnú dávku pre dospelých sa podľa EMA považuje 0,05 – 0,2 ml anízového oleja užívané 3-krát denne.

Anízový olej nesmú užívať deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov, tehotné ani dojčiace ženy.

Dĺžka užívania

Samoliečba nemá prekročiť dĺžku 2 týždňov. Dôvodom je to, že nie sú k dispozícii vedecké údaje týkajúce sa bezpečnosti pri dlhodobom užívaní a taktiež fakt, že bedrovník obsahuje látky, ktoré nemajú úplne objasnený toxikologický profil (napríklad estragol).

Ak sa u vás v priebehu užívania plodov bedrovníka alebo anízového oleja ťažkosti nezlepšia, naďalej pretrvávajú alebo sa ešte viac zhoršia, obráťte sa na svojho lekára.

Podobne ako je to u väčšiny liečivých rastlín, aj pri bedrovníku platí, že konzumácia vysokých dávok alebo dlhodobá expozícia vedie k vyššiemu riziku výskytu vedľajších účinkov, alergickým reakciám až toxicite.

Užívanie nadmerných dávok bedrovníka môže viesť k výskytu tráviacich ťažkostí, ako je nevoľnosť a vracanie, v horšom prípade k záchvatom alebo opuchu pľúc.

Riziko výskytu alergickej reakcie je vyššie u ľudí s už existujúcou alergiou na peľ alebo iné rastliny z čeľade mrkvovité, napríklad rasca, koriander, zeler, kôpor či fenikel. Bedrovník nepoužívajte v prípade, ak máte rozvinuté zápalové alebo alergické kožné ochorenia.

Pri kontakte anízového oleja s pokožkou sa môže objaviť podráždenie.

Opatrnosť pri užívaní bedrovníka je potrebná v prípade, ak užívate lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi, perorálnu antikoncepciu alebo podstupujete hormonálnu substitučnú terapiu.

Pri zbere bedrovníka je potrebná opatrnosť nakoľko sa vzhľadom podobá na iné rastliny, napríklad na bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý je prudko jedovatý. Nezbierajte preto bedrovník, ak si nie ste istý, že je to naozaj on.

Rastlina sa zbiera v období od začiatku augusta do septembra, teda v čase keď sú ich kvetné okolíky čiastočne vysušené (ale nie prezreté) a zmenia farbu zo zelenej na sivú.

Zbierajú sa celé zväzky rastlín, ktoré sa následne sušia na dobre vetraných miestach, buď na slnku alebo v tieni, po dobu približne 2 – 3 dní. Z dobre vysušených rastlín sa plody dajú pomerne ľahko vytrepať. Plody sa následne pretriedia a znovu presušia prirodzene alebo za použitia sušičky.

Sušené plody sa uchovávajú vo vhodných nádobách na suchom, tmavom a chladnom mieste. Ak sú plody drvené alebo mleté, mali by sa uchovávať v nádobách bez prístupu vzduchu. Anízový olej sa má uchovávať v primerane naplnených a dobre uzatvorených nádobách, najlepšie zo skla.

Nesprávne skladovanie, tzn. nevhodná teplota, pôsobenie svetla alebo vlhkosti má významný vplyv na kvalitu drogy. Dochádza k stratám silice, tvorbe rozkladných produktov, zmenám vône alebo chuti.

Nie je vhodné taktiež ani príliš dlhodobé uchovávanie plodov alebo oleja.

Ak sa rozhodneme bedrovník pestovať napríklad v záhrade, je potrebné pôdu dostatočne pripraviť už na jeseň oraním a hnojením. Bedrovník sa vysádza zo semien v období medzi marcom a aprílom. Je potrebné brať ohľad na to, že je citlivý na neskoré mrazy. Semená vyklíčia približne po 14 dňoch až jednom mesiaci.

Až do fázy kvitnutia potrebuje rastlina dostatok vlahy a v jej okolí nesmie rásť burina. Kvety bedrovníka kvitnú v období od júla do augusta a do približne mesiaca po opelení sa začínajú tvoriť plody.

Na to aby bol výnos a kvalita plodov čo najvyššia, rastlina potrebuje po rozkvitnutí kvetov dostatok slnka, tepla a sucha.

Bedrovník anízový je liečivá bylina známa predovšetkým pre jeho plody – anízu. Vďaka obsahu aromatických silíc je aníz charakteristický výraznou vôňou, sladkou chuťou a tiež liečivými vlastnosťami. Je preto výborným pomocníkom nielen v kuchyni ale aj v oblasti zdravia.