Čučoriedka obyčajná: Aké zdravotné účinky poskytujú čučoriedky?

Veľmi dobre ju poznali už aj naši predkovia, nakoľko sa po mnohé roky využívala a až dodnes používa ako bežná potravina. Postupom času však vzrástol záujem o čučoriedky najmä kvôli ich nespochybniteľnému účinku na zdravie, ktorý neustále potvrdzujú nové a nové štúdie.

Čučoriedka predstavuje jeden z najbohatších prírodných zdrojov antioxidantov. Využíva sa ako účinná pomoc proti hnačke či zápaloch močových ciest.

Za zmienku stojí určite aj jej ochranný účinok na oči, srdce a cievy, protizápalové pôsobenie, antimikrobiálny efekt, schopnosť znižovať cukry a tuky v krvi, v neposlednom rade aj ochranná funkcia pred nádormi, cukrovkou či ochoreniami súvisiacimi s prirodzeným starnutím organizmu.

Pridať čučoriedku do svojho jedálnička preto určite nebude pre nikoho z nás krokom vedľa.

Čučoriedku zaraďujeme do čeľade rastlín vresovcovité (po latinsky Ericaceae). Jej oficiálny názov je brusnica čučoriedková (po latinsky Vaccinium myrtillus). Pomenovanie čučoriedka obyčajná je zastaralé, ale napriek tomu doteraz využívané.

Pôvodom pochádza čučoriedka z oblastí severnej Európy. V súčasnosti ju však nachádzame aj v ďalších častiach ako je stred a východ Európy, cielene bola rozšírená aj do Severnej Ameriky, na sever Afriky či do Ázie.

Rastie zvyčajne na lúkach, vresoviskách, v listnatých či ihličnatých lesoch. Má rada mierne vlhké a kyslé pôdy, a tiež polotieň.

Čučoriedka je trváca rastlina, rastie v podobe menších bohato rozvetvených kríkov vytvárajúcich husté kobercovité porasty. Dosahujú výšku približne 35 – 60 cm. Stonky kríkov sú tenké, hranaté a sfarbené do zelena. Jedná sa o kvitnúci ker.

Význam husto rastúcich kríkov čučoriedok spočíva aj v tom, že zabraňujú erózii a odplavovaniu pôdy, a taktiež podporujú tvorbu humusu.

Listy čučoriedky majú vajcovitý až kopijovitý tvar, na konci špicaté, s pílkovitým alebo zúbkatým okrajom. Sú stopkaté a dosahujú dĺžku 6 – 20 mm. Sú sfarbené na svetlo-zeleno a opadavé.

Ker kvitne od apríla do júna. Kvety čučoriedky sú stopkaté, vyrastajú jednotlivo a majú bielu alebo svetlo-ružovú farbu. Sú citlivé na mráz, príliš chladné počasie má preto vplyv na celkovú úrodu plodov.

Plodmi sú guľaté dužinaté bobule s priemerom približne 0,5 cm. Na spodnej strane majú charakteristickú jazvu niekedy so zvyškom stopky. Rastú v pazuchách listov.

V nezrelom stave sú plody zelené, dozrievaním nadobúdajú fialovo-modro-čierne sfarbenie. Majú sladko-kyslú chuť. V ich vnútri nachádzame početné malé hnedé semená.

Najviac zbieranou a využívanou časťou čučoriedky obyčajnej sú jej plody. Plody sú zaradené aj medzi oficiálne liekopisné drogy – rozlišuje sa čerstvý plod čučoriedky (Myrtilli fructus recens) a sušený plod čučoriedky (Myrtilli fructus siccus). Okrem plodov sa však môžu využívať aj listy alebo korene rastliny.

Väčšinová časť úrody plodov čučoriedok sa získava z divoko-rastúcich krov. Samotné pestovanie tohto druhu čučoriedok je pomerne náročné najmä kvôli ich zníženej schopnosti prispôsobiť sa životným podmienkam.

Priemerná úroda plodov čučoriedok v severských krajinách Európy je približne 500 miliónov kilogramov ročne. Väčšina úrody sa vyváža do Strednej Európy alebo až do východnej Ázie (Čína, Japonsko).

Na pestovanie v domácom prostredí je vhodnejší druh čučoriedky – čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum). V porovnaní s čučoriedkou obyčajnou dosahujú kríky čučoriedky kanadskej väčší vzrast, majú väčší rozmer plodov a odlišnejšiu chuť.

Rozlišujeme niekoľko odrôd čučoriedky kanadskej, ktoré sa vzájomne líšia predovšetkým obdobím dozrievania plodov:

• skoré odrody – DUKE, PATRIOT, REKA, BLUETTA, SPARTAN, COLLINS;
• stredne skoré odrody – PIONEER, SIERRA, MEADER, BLUEJAY, DRAPER, DARROW, ZUCKERTRAUBE;
• stredne neskoré odrody – NELSON, RUBEL, CHANDLER, BRIGITTA;
• neskoré odrody – COVILLE, ELIZABETH, ELLIOTT, BONIFACY. 

Obsahové látky čučoriedok a ich účinky

Čučoriedka obyčajná zastáva pozíciu veľmi ceneného ovocia najmä vďaka obsahu mnohých zdraviu prospešných a biologicky aktívnych látok.

Najväčšie zastúpenie majú fenolové zlúčeniny, ktoré sú vo väčšej alebo menšej miere prítomné vo všetkých rastlinných častiach čučoriedky. Zaraďujeme k nim antokyaníny, flavonoly, katechíny, taníny či hydroxyškoricové kyseliny.

Spomedzi nich sú z hľadiska obsahu a teda aj účinkov jednoznačne najvýznamnejšie antokyaníny (cyanidín, delfinidín, malvidín, pelargonidín, peonidín, petunidín). Antokyaníny sú prírodné vo vode rozpustné pigmenty, ktoré zodpovedajú za zafarbenie kvetov, plodov, niekedy aj listov rastlín.

Môžeme ich nachádzať v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, primárne však v tých, ktoré sú ružovej, červenej, modrej alebo fialovej farby.

Najdôležitejšou vlastnosťou antokyanínov je ich silné antioxidačné pôsobenie. Napomáhajú neutralizovať voľné kyslíkové radikály, veľmi nestabilné molekuly podieľajúce sa na vzniku a rozvoji veľkého počtu ochorení ľudského organizmu (srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, zápaly, nádorové či nervové ochorenia).

Antokyaníny nachádzame predovšetkým v plodoch čučoriedky, sú prítomné v šupke, dužine aj oplodí. V listoch je obsah antokyanínov nižší.

V porovnaní s ostatným bobuľovým ovocím (brusnice, maliny, jahody atď.) majú čučoriedky najvyšší obsah antokyanínov, v rozsahu 300 – 700 mg na 100 g čerstvých plodov.

Množstvo antokyanínov prítomných v čučoriedkach závisí od odrody, veľkosti plodov a stupňa ich zrelosti, tiež od enviromentálnych faktorov (miera slnečného žiarenia, teplota, vlhkosť, obsah dusíka alebo fosforu v pôde), ale aj od spôsobu zberu a uchovávania.

Kým nedozreté plody obsahujú vysokú mieru fenolových zlúčenín celkovo, množstvo antokyanínov sa zvyšuje až v priebehu ich dozrievania.

Denná dávka antokyanínov bola stanovená na približne 200 mg. To sa dá dosiahnuť konzumáciou 80 – 100 g čerstvých plodov alebo 20 – 60 g suchých plodov čučoriedok.

Antokyaníny vykazujú aj antimikrobiálne účinky, taktiež ako pigmenty chránia rastlinu pred pôsobením slnečného žiarenia.

Dôležitým zástupcom skupiny antokyanínov je myrtilín. Jeho priaznivý efekt spočíva v tom, že napomáha znižovať hladiny cukru v krvi.

Ďalšími biologicky aktívnymi látkami zo skupiny fenolových zlúčenín sú flavonoly (kvercetín, myricetín, v menšej miere kempferol a isorhamnetín).

Sú prítomné v plodoch, v prípade kvercetínu a kempferolu hlavne v listoch. Tu zastávajú fotoprotektívnu funkciu, tzn. chránia rastlinu pred pôsobením slnečného žiarenia.

Do skupiny fenolových zlúčenín zaraďujeme aj hydroxyškoricové kyseliny (kyselina kávová, ferulová, p-kumarová), ktoré sú tiež prítomné vo všetkých rastlinných častiach čučoriedok, najviac však v listoch a podzemkoch.

Tieto kyseliny chránia rastlinu pred rastlinnými patogénmi, ale tiež pred nízkymi teplotami, poškodením či nadmerným slnečným žiarením.

Fenolové zlúčeniny sú okrem iného zodpovedné aj za chuť plodov a adstringentný (sťahujúci) efekt.

Medzi významné obsahové látky čučoriedok zaraďujeme aj resveratrol, patriaci do skupiny látok nazývaných stilbény, a iridoidy.

Resveratrol vykazuje silné antioxidačné pôsobenie a iridoidy majú charakteristickú horkú chuť, vďaka ktorej chránia rastlinu pred predátormi alebo infekciou mikroorganizmami.

Ďalšie prospešné obsahové látky prítomné v čučoriedkach sú:

• voda (až 84 %);
• cukry;
• karotenoidy (luteín), ktoré prispievajú k zdraviu očí;
• vitamíny (predovšetkým vitamín C);
• minerály a stopové prvky (vápnik, draslík, horčík, sodík, mangán, železo a fosfor);
• mastné kyseliny sústredené najmä v semenách.

100 g plodov čučoriedok pokrýva až 1/3 dennej odporúčanej dávky vitamínu C.

Plody čučoriedok majú vo všeobecnosti nízku energetickú hodnotu.

Tabuľka uvádza nutričné hodnoty na 100 g čerstvých čučoriedok

Tabuľka uvádza hodnoty vitamínov a minerálov na 100 g čerstvých čučoriedok

Príjem potravy bohatej na antioxidanty zvyšuje a podporuje preventívny účinok pred poškodením organizmu a vznikom mnohých druhov ochorení.

Za antioxidačné účinky čučoriedok sú primárne zodpovedné fenolové zlúčeniny, z nich v najväčšej miere antokyaníny.

Z antioxidačného pôsobenia čučoriedok je možné odvodiť niekoľko priaznivých účinkov na ľudský organizmus:

• podpora zdravia srdca a ciev, udržiavanie ich správnej funkcie.
• regulácia hladiny tukov a cukru v krvi.
• ochranný účinok na pečeň.
• protirakovinové pôsobenie.
• anti-aging pôsobenie.

Protizápalové účinky

Pripisujú sa hlavne antokyanínom. Tie dokážu redukovať tvorbu a účinky niektorých buniek imunitného systému zodpovedných za vznik zápalu. Tým sa v organizme tlmia zápalové procesy.

Potláčanie akútnych alebo dlhodobých zápalov prispieva tiež k znižovaniu oxidačného stresu a s ním súvisiacich ďalších ochorení.

Znižovanie cukrov a tukov v krvi

Účinok sa opäť pripisuje predovšetkým antokyanínom. Ovplyvňujú aktivitu enzýmov podieľajúcich na vstrebávaní cukrov v tráviacom trakte, zvyšujú vylučovanie inzulínu a prestup glukózy z krvi do tkanív.

Zároveň sú schopné inhibovať aktivitu enzýmov zodpovedných za trávenie tukov, čím sa znižuje miera ich vstrebávania. To má pozitívny efekt proti nadváhe alebo rozvoju obezity.

Ochrana pred srdcovo-cievnymi ochoreniami

Protektívny účinok čučoriedok na srdce a cievy vychádza najmä z ich antioxidačného a protizápalového účinku, ale tiež z efektu znižovania cukrov a tukov v krvi.

Obsahové látky čučoriedok pôsobia protektívne na cievy, redukujú ich priepustnosť a lámavosť, zabraňujú zápalovým a aterosklerotickým zmenám v cievach. Majú taktiež pozitívny vplyv na zníženie cholesterolu v krvi a zníženie krvného tlaku.

Antimikrobiálne účinky

Štúdie taktiež dokazujú účinky čučoriedok proti choroboplodným baktériám. Dokážu usmrcovať niektoré druhy baktérií, spomaľovať alebo zastavovať ich rast, zabraňujú prichytávaniu baktérií na bunky tkanív, čím bránia kolonizácii a vzniku infekcie.

Dokonca posilňujú účinky niektorých antibiotík.

Boli dokázané priame antibakteriálne účinky čučoriedok voči baktériám Salmonella a Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok).

Ochrana očí a zraku

Jedným z dlhodobo známych účinkov čučoriedok je ich pôsobenie na náš zrakový orgán. Zachovávajú zdravie očí, predchádzajú vzniku ochorení sietnice a očných ciev, šedému či zelenému zákalu.

Zlepšujú kvalitu zraku a tiež nočné videnie (podieľajú sa na tvorbe zrakového pigmentu – rodopsínu).

Protinádorové účinky

Čučoriedky vykazujú taktiež pozitívne účinky v prevencii vzniku nádorových ochorení. Kľúčovým efektom v tomto smere je najmä antioxidačné a protizápalové pôsobenie.

Čučoriedky však zohrávajú úlohu aj v spomalení rastu nádorových buniek, ich rozklade, a v neposlednom rade aj v ochrane a obnove pôvodnej DNA telových buniek.

Ďalšie účinky čučoriedok

Plody čučoriedok vykazujú taktiež adstringentné účinky (pôsobia sťahujúco). Medzi ľuďmi sú už roky zaužívané ako prostriedok proti hnačkám a pri črevných problémoch (pre ich dezinfekčné účinky).

Dezinfekčný a antimikrobiálny účinok sa vo veľkom využíva aj pri infekciách a zápaloch močových ciest. Čučoriedky pôsobia tiež močopudne.

Medzi ďalšie účinky čučoriedok zaraďujeme aj nasledovné:

• prevencia mŕtvice (vychádza to najmä z protizápalového účinku a ochranného účinku na cievy);
• prevencia nervovo-degeneratívnych ochorení (demencia, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba);
• prispievajú k zdraviu kostí;
• prispievajú k zdraviu pokožky;
• zlepšenie trávenia, prevencia zápchy;
• regenerácia slizníc a ich ochrana pred zápalmi;
• napomáhajú pri respiračných ochoreniach.

V minulosti využívali ľudia čučoriedky aj pri ochoreniach ako sú dyzentéria, hemoroidy, skorbut, močové kamene, ochorenia pečene či pľúc.

Pozitívne zdravotné účinky sú okrem plodov pripisované aj listom čučoriedky. Medzi hlavné účinky listov patrí dezinfekčné a adstringentné pôsobenie.

Majú efekt pri hnačkách a iných tráviacich problémoch, sú tiež močopudné a účinné pri infekciách močového traktu.

Vďaka obsahu myrtilínu tiež napomáhajú znižovať hladiny cukrov v krvi.

Čučoriedky – forma a bezpečnosť ich použitia

Najbežnejší spôsob konzumácie čučoriedok je konzumácia dozretých plodov v čerstvom stave, kedy majú aj najvyššiu nutričnú hodnotu.

Vzhľadom na pomerne krátku výdrž čerstvého stavu plodov sa môžu plody zamraziť alebo sušiť, čo vedie k predĺženiu ich trvanlivosti. Vo veľa prípadoch sa plody spracovávajú do podoby zaváranín, džemov, koncentrátov, extraktov, sirupov, džúsov či vína.

Z listov čučoriedok sa pripravujú najčastejšie čaje.

V súčasnosti sú na trhu dostupné aj doplnky výživy s obsahom čučoriedok v práškovom alebo tekutom stave.

Konzumácia čučoriedok v primeraných dávkach vo všeobecnosti nepredstavuje takmer žiadne riziko pre zdravie človeka. Nie sú známe žiadne vedľajšie účinky spájané s ich užívaním.

Čučoriedky môžu bezpečne konzumovať aj deti, tehotné a dojčiace ženy.

Zvýšená opatrnosť sa pri konzumácii čučoriedok odporúča u pacientov, ktorí užívajú niektoré druhy liekov (ako sú niektoré lieky na riedenie krvi alebo liečbu nádorových ochorení).

Veľký dôraz sa kladie na to, že ide o látku z prírody, čo má menší enviromentálny, ekonomický či zdravotný dopad. Z hľadiska možného výskytu škodlivých účinkov sa častokrát uprednostňuje pred syntetickým farbivami.

V potravinárskom priemysle zastávajú čučoriedky okrem funkcie farbiva aj ďalšie funkcie. Slúžia napríklad ako prostriedok na úpravu chuti či na podporu stability finálneho produktu.

Vďaka prítomnosti mnohých aktívnych látok našli čučoriedky uplatnenie aj v kozmetickom priemysle. Pridávajú sa do rôznych produktov určených na upokojenie a vyživenie pokožky, anti-aging produktov, či produktov na ochranu vlasov.

V kozmetike sú cenené dokonca aj semená plodov čučoriedok, a to vďaka tomu, že sú bohaté na obsah mastných kyselín.

Zrelé plody majú dostatočnú veľkosť a modré alebo fialovo-modré sfarbenie. Po dosiahnutí finálnej veľkosti a sfarbenia je vhodné počkať so zberom ešte niekoľko dní, nakoľko plody počas nich naberú na sladkej chuti. Čím jednoduchšie sa odtrhávajú zo stopiek, tým lepšie.

Zber čučoriedok prebieha ručne alebo za pomoci zberačov, tzv. česákov. Ručný zber je šetrnejší a zároveň viac cielený na zrelé plody. Na druhej strane je však zdĺhavejší, využíva sa zvyčajne pri zbere menšej úrody.

Dozreté plody sú pomerne mäkké. Pri zbere je vhodné používať plytšie nádoby, aby sa predchádzalo spučeniu a poškodeniu nazbieraných plodov.

Po zbere by sa plody mali pretriediť, vyradiť poškodené a rozpučené kusy, prítomné listy a iné súčasti.

Čerstvé plody sú zvyčajne určené na priamu konzumáciu alebo ďalšie spracovanie. Nie je vhodné ich ani krátkodobo uchovávať v plastových uzavretých vreckách ani vystavovať na priamom slnku.

Krátkodobo sa môžu uskladniť v papierových vreckách na chladnom a tmavom mieste alebo uložiť do chladničky, tam vydržia približne dva týždne. Pred uložením do chladničky nie je vhodné ich umývať. Ak je to nevyhnutné, pred vložením do chladničky sa musia dôkladne vysušiť.

Životnosť zozbieraných plodov môžeme predĺžiť ich zmrazením alebo sušením. Pred zmrazením opäť nie je vhodné plody umývať.

Sušenie plodov čučoriedok má prebiehať najskôr na slnku, následne umelým sušením pri teplote maximálne 60 °C, do úplného stiahnutia sa môžu dosúšať opäť na slnku.

Vysušené plody sú čierne a majú nevýraznú vôňu. Sú citlivé na vlhkosť, veľmi ľahko splesnivejú.

Okrem plodov môžeme pri čučoriedkach zbierať aj listy. Na zber sú určené prevažne mladé listy, najlepšie v čase kvitnutia rastliny – vtedy majú najvyššiu kvalitatívnu hodnotu.

Sušia sa mimo priameho pôsobenia slnka, pri maximálnej teplote 45 °C. Usušené listy sú zelenej farby, bez zápachu.

Pri zbere ani pri sušení by sa listy nemali poškodiť, poškodené totiž pri sušení zhnednú. Zelené sfarbenie usušených listov je zárukou ich kvality.

Čučoriedka predstavuje jeden z najbohatších prírodných zdrojov antioxidantov. Právom jej tak patrí pomenovanie superpotravina. Už dlhé roky je známa ako účinný prostriedok proti hnačke, v súčasnosti je zas predmetom štúdií v súvislosti s civilizačnými ochoreniami.