Paprika: Aké vitamíny obsahuje? Ako ju pestovať a aké sú jej účinky?

Paprika je jednoročná rastlina, ktorá má priamu, rozkonárenú stonku a lesklé, oválne listy.

Z listov vyrastajú na jej krátkych stopkách biele kvety, ktoré sa po dokvitnutí premieňajú na červenú, žltú alebo zelenú bobuľu (podľa poddruhu papriky).

Pôvodom paprika pochádza z tropických a subtropických oblastí Južnej a Severnej Ameriky.

Už v 15. storočí ju Španieli doviezli do Európy.

Papriku môžeme charakterizovať ako žiarivo zelenú, červenú a žltú rastlinu.

Keďže je pre ňu najvhodnejšia teplá a vlhká klíma, dnes ju možno pestovať aj v severnej Afrike, Ázii a taktiež aj v Stredomorí.

U nás sa paprike darí na južnom Slovensku. 

Ako paprika sa označuje najmä plod čerstvý alebo sušený, ktorý sa používa ako korenina a zelenina.

Patrí medzi plodovú zeleninu, preto sa zvykne konzumovať ako čerstvá zelenina za surova alebo v jedlách.

Využívajú sa jej rôzne formy, napríklad v podobe červeného mletého prášku ako korenie, na farbenie a dochucovanie jedla.

Keďže v našich končinách je paprika jednoročná rastlina pestujeme ju pre jej plody.

Pravidelná závlaha a teplé podnebie, ktoré si paprika vyžaduje, je najlepšia pre jej rast.

Preto sa jej darí najviac len v južných okresoch, kde ju pestujú s úspechom.

Druhy a odrody 

Takmer zo všetkých kútov našej planéty existuje tisíc odrôd papriky, ktoré majú rôzne tvary, veľkosť, chuť, textúru a farby plodov, ako aj rôzny vzrast a podobu samotných rastlín papriky.

Podľa využitia sa rozdeľuje na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé, alebo nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).

Papriky majú kríčkovitú formu rastu, čo v našich podmienkach predstavuje ich dorast do 1 metra výšky (v skleníku aj vyššie).

Podľa genetickej výbavy rozlišujeme papriku na:

• hybridy,
• pôvodné odrody,
• kapie.

Hybridy - predstavujú krížence rôznych odrôd.

Výhodou je ich vysoká produktivita, skoré dozrievanie, ako aj vyššia odolnosť proti rôznym chorobám.

Papriky, ktoré nachádzame v supermarketoch sú hybridy, rovnako ako predpestované sadenice, ktoré ponúkajú predajcovia.

Pôvodné odrody - veľkou výhodou týchto odrôd je ich lepšia, komplexnejšia chuť a vysoká genetická stabilita.

Vďaka tejto stabilite je možné použiť semienka z dopestovaných paprík na výsadbu rovnakej odrody na ďalšiu sezónu, čo pri hybridoch nie je možné.

Ďalšie rozdelenie, s ktorým sa môžeme stretnúť je poľné a skleníkové papriky.

Poľné papriky sa vyznačujú najmä tým, že skôr dozrievajú a majú vyššiu toleranciu k nízkym teplotám, narozdiel od skleníkových.

Pri pestovaní papriky v exteriéri je vhodné vyberať skoré odrody, ktoré stihnú vyprodukovať najviac plodov počas krátkej vegetačnej sezóny.

Kapia patrí do skupiny kultivarov papriky ročnej (Capsicum annuum), ktorá sa vyznačuje tým, že nie je štipľavá, ale naopak má sladkú chuť.

Farba kapie je purpurová až červená a má podlhovastý tvar a hrubé steny plodu.

Paprika a jej obsah vitamínov a minerálov

V paprike je obsiahnutý najmä kapsaicín, rastlinné farbivá, ktoré obsahujú množstvo karoténov (vitamín A). 

Z radov vitamínov obsahuje paprika vitamíny B, C a K a minerálne látky, ako sú vápnik, draslík, železo, zinok a horčík.

Vitamín C, ktorý je obsiahnutý v paprike pri tepelnej úprave nestratí svoju hodnotu, ako pri iných plodoch.

Zdrojom kyseliny listovej je najmä zelená paprika.

Konzumácia aspoň troch paprík denne, nám vie zabezpečiť celodenný prísun tohto vitamínu C.

Je nevyhnutný nielen počas tehotenstva, pre zdravý vývoj dieťaťa, ale má blahodárne účinky aj na krvotvorbu, chráni srdce, upokojuje a zlepšuje náladu.

V zelených plodoch papriky je viac vitamínu E, ktorý je silný antioxidant a veľakrát sa nazýva vitamín mladosti.

V červenej paprike je obsiahnutá extra porcia betakaroténu približne 150 g, čo nám zabezpečí potrebnú dennú dávku.

Vitamín A spolu s vitamínom C, ktoré pôsobia na náš organizmus omladzujúco, spôsobujú, že naša pleť vyzerá sviežo a spomaľuje sa tvorba vrások.

Ochranu ciev pred kôrnatením zabezpečuje rutín, naopak zinok prospieva svalom, vlasom a nechtom.

Pri prevencii nádorových ochorení je dôležitý lykopén.

Žlté plody papriky obsahujú veľké množstvo vitamínu E a dve dôležité karotenoidy (luteín a zeaxantín), ktoré ochraňujú zrak, a tým znižujú riziko sivého zákalu a stareckej slepoty.

Tabuľka uvádza nutričné hodnoty na 100 g surovej žltej papriky

Tabuľka uvádza hodnoty vitamínov a minerálov na 100 g surovej žltej papriky

• alkaloidkapsaicín,
• silicu,
• karoténoidné farbivá,
• vitamíny (vitamín C, provitamíny A a B2),
• cukry,
• v semenách mastný olej,
• fosfor,
• vápnik,
• železo,
• antibiotické látky.

Kapsaicín, ktorý je obsiahnutý v paprike sa prejavuje najmä svojou pálivosťou a štipľavosťou.

V primeranej dávke napomáha sekrécii žalúdočných štiav, zvyšuje preristaltiku čriev a dierézu.

Priaznivo pôsobí pri chorobách tráviaceho traktu a rekonvalescencii.

Konzumáciou papriky sa zvyšuje aj chuť do jedla a napomáha pri tvorbe žalúdočnej šťavy.

Vyššie dávky konzumácie môžu pôsobiť dráždivo - môžu vyvolať hnačku.

Za najzdravšiu papriku môžeme považovať červenú, pretože má svoju žiarivú farbu vďaka karotenoidu lykopénu (bojuje s voľnými radikálmi, ktoré sa do tela dostávajú po kontakte s rôznymi toxínmi).

Je možné, že má priaznivý účinok pri prevencii niektorých druhov rakoviny, hlavne rakoviny prostaty a vaječníkov.

Paprika a jej účinky na naše zdravie

Protizápalové účinky 

Fytochemikálie a karotenoidy, ktoré obsahuje červená paprika, poskytujú telu antioxidačné a protizápalové účinky.

Pridanie oranžovej a červenej papriky do jedálnička môže zabrániť vzniku chronických zápalov kĺbov a svalov.

Keďže paprika obsahuje mnoho živín, vedia zabezpečiť odvrátenie faktorov spojených so sezónnymi alergiami.

Paprikou proti anémii

Anémiu môžeme charakterizovať ako stav so zníženou schopnosťou krvi prenášať kyslík.

Najčastejšou príčinou anémie je nedostatok železa, ktorého príznakmi sú najmä slabosť a únava.

Nie iba červená paprika je zdrojom železa, ale je bohatá aj o vitamín C, čo zabezpečuje vstrebávanie železa z čriev.

Ak papriku konzumujeme s ovocím poprípade zeleninou s vysokým obsahom vitamínu C, zvyšuje sa tým absorbcia železa.

Preto konzumácia surovej papriky s potravinami bohatými na železo, ako sú mäso alebo špenát, nám vedia napomôcť k zvýšeniu zásob železa v tele, čím sa znižuje riziko anémie.

Paprika a imunita

Pre vysoký obsah vitamínu C posilňuje paprika prirodzenú obranyschopnosť organizmu.

Spolu s vitamínom A ochraňuje bunky a sním aj celý organizmus pred rôznymi infekciami.

Paprika a zdravé oči

Vo vysokom množstve sa v paprike taktiež nachádzajú luteín, zeaxantín, karotenoidy, ktoré napomáhajú k zlepšeniu zdraviu očí, pri konzumácii v primeranom množstve.

Chránia sietnicu oka, svetlom citlivú vnútornú stenu oka pred oxidačným poškodením.

Mnoho štúdií pripomína, že pravidelnou konzumáciou potravín bohatých na tieto karotenoidy môžu znížiť riziko šedého zákalu oka a makulárnej degenerácie oka.

Paprika a trávenie

Paprika by podľa odborníkov na výživu mala byť obsiahnutá v dennej dávke stravy pre vysoký obsah niacínu, ktorý sa v paprike nachádza.

Niacín (vitamín B3) je nevyhnutný pre zlepšenie stavu nášho tráviaceho systému.

Správne trávenie napomáha organizmu absorbovať minerály, vitamíny a ďalšie živiny, ktoré denne konzumujeme.

Paprika a zdravé dýchacie cesty

Spotrebou papriky v rôznej forme môže byť účinná pre dýchacie cesty.

Živiny akými sú draslík, mangán, horčík a vitamín C sú známe tým, že pomáhajú s bojom proti zdravotným problémom v dýchacej sústave (astma, pľúcna infekcia, emfyzém a iné).

Paprika a chudnutie

Zahrnutie papriky do jedálnička je vhodné najmä z dôvodu nižšieho obsahu kalórii a nulového obsahu tuku.

Paprika a pokožka, vlasy

Je dobrým zdrojom vitamínu E, ktorý je známy tým, že udržiava mladosť pokožky a vlasov.

Antioxidanty sú pre nás potrebné pre zabránenie poškodeniu kožných buniek a tkanív, čoho následkom je previsnutá a suchá poškodená pokožka a vytvára jemné linky (vrásky).

Vitamín C je pre našu pokožku najlepším priateľom.

Preniká hlboko do pórov kože a omladzuje tým mŕtve bunky a tkanivá.

Výsledkom tohto procesu je mladistvá koža bez tmavých škvŕn a predčasných vrások.

Paprika a zdravé srdce

Zdravé srdce udržiava najmä jeho správny tok krvi.

Odborníci na výživu hovoria, že správny krvný obeh zabezpečuje fosfor, na ktorý je paprika bohatá.

Fosfor je známy tým, že posilňuje krvné cievy.

Správny krvný obeh zabraňuje zrážaniu krvi, a tým vzniku cievnej mozgovej príhody alebo infarktu.

Paprika a poruchy prekrvenia

Kapsaicín zabezpečuje najmä to, že nás paprika štípe.

Čím viac, tým lepšie, pretože štipľavosť indikuje množstvo antioxidantov.

Vďaka páleniu papriky sa do tela vyplavujú endorfíny, ktoré nám zlepšujú náladu.

Kapsaicín má za následok aj spaľovanie tukov.

Kapsaicín bol oddávna využívaný na liečbu problémov spôsobených nedostatočným prekrvením.

Kapsaicín zamedzuje nadmernému a nebezpečnému zrážaniu krvi, upravuje taktiež hustotu krvi (ak je zvýšená) a odstraňuje symptómy studených rúk a nôh.

Pretože kapsaicín má dráždiaci účinok využíva sa pri vonkajšom použití na prekrvenie kože – reumatické ťažkosti, dna, zápal pohrudnice a hrdla.

Najideálnejšie obdobie na zber plodu je v termíne od júla až do septembra.

Pre jej skorý zber sa pestuje aj v skleníkoch a fóliovníkoch.

Pestovanie

Paprika je rastlina, ktorá je teplomilná, to znamená, že na jej klíčenie je optimálna teplota 26 až 30 ℃.

Pri pestovaní priesad papriky je najvhodnejšia denná teplota 27 ℃ a nočná 16 ℃.

Pre poľné pestovanie v horších podmienkach osivo vysievame do zakoreňovačov 5 x 5 cm.

V dobrých poľných podmienkach 3 x 3 cm alebo 7 x 7 cm pri rýchlení.

Prednosť sa dáva najmä výsadbe po jednej rastline, pri rýchlení v nevykurovanom prostredí môžeme vysádzať aj po dve rastliny.

Priesadám je potrebné zabezpečovať dostatok svetla a vlahy.

Zber a skladovanie plodov papriky

Pri niektorých odrodách papriky je možné plody zbierať už zelené.

Naopak so zberom môžeme aj počkať, kým plody papriky sčervenajú, v prípade niektorých odrôd zožltnú alebo nadobudnú oranžovú farbu.

Plody papriky sú vtedy sladšie a chutnejšie.

Vhodné je papriku oberať tak, že plody odstrihneme, aby sme pri trhaní nepoškodili rastlinu.

Plody môžeme zbierať už v tretom až štvrtom mesiaci po výsadbe.

Počas skladovania papriky je vhodná teplota 12 až 14 stupňov, kedy plody vydržia aj dva týždne.

V prípade bohatej úrody papriky je možnosť ju zavariť do sladkokyslého nálevu alebo si ju pripraviť v oleji.

Ľudové liečiteľstvo

Paprika pôvodne rástla v tropických a subtropických oblastiach Ameriky v 15. storočí ju Španieli doviezli aj do Európy.

Pre farmaceutický význam majú najmä poddruhy papriky s dlhými, červenými a silne pálivými plodmi.

Zrelé plody papriky Fructus capsici (v našich končínach známa ako chili papričky) sa zbierajú ručne.

Po zbere sa nechajú zvädnúť a sušia sa uložené na lieskach alebo sa navliekajúna povrazy.

Pri spracovaní papriky (mletí) je potrebné postupovať opatrne, pretože prášok silne dráždi sliznice a pokožku.

Obsahuje amidkapsaicín, olejnatý kapsicín, červené farbivá ako sú karotenoidy, vitamíny C, B1, B2, E, tuky a iné látky.

Odporúča sa pri liečbe vonkajších ochorení.

V lekárni sa pripravujú rôzne extrakty, tinktúry, masti, náplasti, ktoré napomáhajú k prekrveniu kože a slizníc, liečia reumatickej bolesti, ischias a zápaly pohrudnice.

Papriku je vhodné použiť aj pri liečbe vnútorných ochorení, napomáha peristaltike čriev a žalúdka, a podporuje tvorbu žalúdočných štiav.

Kalorické hodnoty papriky

Paprika žltá (tabuľka)

Paprika červená (tabuľka)

Paprika zelená (tabuľka)

Kapia (tabuľka)

Zdroje

• pestovanie.info - pestovanie papriky
• old.agroporadenstvo.sk - vnútorné použitie papriky
• chovatelahospodar.sk - zber a skladovanie papriky
• ludoveliecitelstvo.sk - ľudové liečitelstvo