Dna: Čo je choroba dna, prečo vzniká, čo provokuje záchvaty? + Príznaky

Dna: Čo je choroba dna, prečo vzniká, čo provokuje záchvaty? + Príznaky
Zdroj foto: Getty images

Dna patrí medzi najstaršie zdokumentované ochorenia v dejinách ľudstva. Existujú o nej správy, ktoré siahajú až do staroveku. Ide o jedinú chorobu, tak podrobne popísanú starovekými lekármi. Napriek známej liečbe nepatrí minulosti, dokonca sa jej výskyt v posledných rokoch zvyšuje.

Charakteristika

Dna (lat. arthritis urica) je chronické metabolické ochorenie charakterizované vysokou hodnotou kyseliny močovej v sére, tzv. hyperurikémiou, ktorá je spôsobená chorobnými zmenami v metabolizme purínov.

Kyselina močová (2, 6, 8 – trioxypurín, urát) je bezfarebná kryštalická látka, ktorá vzniká ako koncový produkt metabolizmu purínov (súčasť nukleových kyselín).

  • normálna hodnota kyseliny močovej u mužov - 180 – 420  μmol/l,
  • zvýšená hodnota kyseliny močovej u mužov - > 420 μmol/l,
  • normálna hodnota kyseliny močovej u žien - 180 – 360 μmol/l,
  • zvýšená hodnota kyseliny močovej u žien - > 360 μmol/l.

Uráty sa usádzajú najmä v synoviálnej tekutine kĺbov, kde sa ich mikrokryštáliky hromadia a vytvárajú mechanickú prekážku - tofus, ktorý prerastá do okolia a je lemovaný lokálnou zápalovou reakciou.

Väčšie tofy a zápalové ložiská sú príčinou bolesti. Tie najväčšie môžu dokonca obmedziť pohyblivosť, až narušiť a deformovať subchondriálnu kosť.

Postihnuté môžu byť ktorékoľvek kĺby na horných a dolných končatinách, pričom prevažuje ochorenie menších kĺbov. Najčastejšie býva napadnutý metatarzofalangeálny kĺb palca na nohe.

Prevalencia dny vo svete

Ochorenie sa vyskytuje sa prevažne vo vyspelých krajinách a postihuje zhruba 1% populácie.

Až 90% všetkých chorých predstavujú muži v strednom veku (hlavne nad 40 rokov). Zvyšných 10% tvoria ženy vo veku 55 rokov a viac (ochorenie nastupuje zväčša po menopauze).

V Európe dna postihuje len 0,3% populácie v zastúpení 95% mužov a 5% žien.

Zaujímavé:
Veľký rozdiel v zastúpení výskytu dny u mužov a žien je spôsobený hormonálnou nerovnováhou, ktorá pravdepodobne ovplyvňuje zlučovanie purínov de novo.
Vedci túto nerovnomernosť vysvetľujú zníženou hladinou 17-beta-estradiolu a zvýšenou hladinou testosterónu.

Dôvodom zvýšenej prevalencie dny v rozvinutých krajinách je zvýšená produkcia a konzumácia purínov v potrave (mäso, vnútornosti, alkohol), a nižšia fyzická aktivita.

Príčiny

Dnu spôsobuje hyperurikémia, teda zvýšená hladina kyseliny močovej. Ak chceme pátrať po príčinách vzniku dny, musíme pátrať po príčinách vzniku hyperurikémie.

A tých teda nie je málo.

Hyperurikémiu vyvoláva celá rada interných aj externých faktorov a ich kombinácia.

Podstatou vzniku ochorenia je zvýšená tvorba kyseliny močovej, ktorú telo nestíha vylúčiť, a teda sa hromadí, alebo porucha obličkových funkcií a jej zadržiavanie v organizme (kyselina močová sa vylučuje výhradne obličkami).

Rozdelenie dny na základe príčiny vzniku:

  • Primárna dna / hyperurikémia (90%) – je spôsobená poruchou obličkových tubulov, nadmernou produkciou urátov a zároveň ich zníženým vylučovaním kyseliny močovej.
  • Sekundárna dna / hyperurikémia (10%) – je spôsobená nadmernou produkciou kyseliny močovej z dôvodu zvýšeného rozpadu nukleoproteínov.

Najčastejšie príčiny vzniku dny/hyperurikémie

  • Genetická predispozícia spôsobuje dnu až v 60% prípadov (podľa rôznych štatistík 20% až 80%), pričom problém spočíva vo variácii stavby a mutácii troch génov – SLC2A9, SLC22A12 a ABCG2. Abnormality týchto génov vedú k zvýšenej tvorbe, a súčasne k zníženému vstrebávaniu urátov. Ak sa v rodine v priamej línii vyskytla dna (matka, súrodenec), je na mieste dať si vyšetriť hladinu kyseliny močovej v pravidelných intervaloch (preventívna prehliadka).
  • Niektoré iné ochorenia evokujú svojou podstatou vznik dny. Medzi takéto ochorenia patrí prednostne metabolický syndróm (75%), zlyhanie obličiek, diabetes mellitus, dyslipidémia, arteriálna hypertenzia, ischemická choroba srdca, obezita, psoriáza, polycytémia, hemolytická anémia, myxedém, Lesch – Nyhanov syndróm a iné. Vzniká tiež po intoxikácii olovom (poškodenie obličiek) alebo transplantácii niektorých solídnych orgánov.
  • Niektoré lieky bývajú často spájané so vznikom tohto ochorenia. Prvenstvo patrí diuretikám, teda liekom, ktoré sa používajú na odvodnenie – vylúčenie nadmernej vody z tela cez obličky. Ďalšie riziko predstavujú imunosupresívne lieky. Nežiadúce účinky a vznik dny pravdepodobne môže spôsobiť aj niacín, cyklosporín a kyselina acetylsalicylová.
  • Stravovacie návyky sú dôležitým faktorom pri vzniku dny. Aj keď to môže vyzerať zvláštne, práve strava a jej zloženie môžu za vysoký výskyt tohto ochorenia, a zvyšujú ho o 12%. Nebezpečenstvo spočíva v konzumácii jedla s vysokým obsahom purínov. Ich najväčšia koncentrácia je v mäse, v niektorých vnútorných orgánoch (pečeň, srdce), v morských plodoch, či v makrelách. Z nápojov sú najnebezpečnejšie alkoholické nápoje, hlavne pivo (má diuretický účinok), a sladené nápoje (vysoký obsah fruktózy).

Zaujímavé:
Nízke riziko predstavujú vegetariáni, ktorých strava je chudobná na puríny.
Niektorá zelenina ich obsahuje síce mnoho (hrach, fazuľa, šošovica, artičoky), a v minulosti bola považovaná za rizikovú, avšak najnovšie štúdie tento mýtus vylúčili.

  • Životný štýl, v ktorom prevažuje pasivita má za následok obezitu, ktorá tiež figuruje pri vzniku dny.
    BMI (index telesnej hmotnosti) vyššie ako 35 strojnásobuje riziko vzniku dny!

Príznaky

Dna sa začína zvýšením kyseliny močovej v krvi. V tomto čase nedochádza ku klinickým prejavom ochorenia. Je možné ju zistiť pri odberoch krvi.

Zaujímavé:
Pokiaľ má pacient zistenú hyperurikémiu s absenciou prejavov dny, najpravdepodobnejšie sa jedná o prirodzený proces starnutia, alebo o iné ochorenie.
U ľudí sa vyskytuje s pribúdajúcim vekom, postupne sa zvyšuje. U väčšiny sa však dna nikdy nerozvinie.

Ešte pred manifestáciou ochorenia a nástupom špecifických príznakov sa objavujú prodromálne prejavy ochorenia. Hlavným zástupcom je nafukovanie a meteorizmus (zvýšená plynatosť) vo vysokej miere.

Niekedy pacienti trpia aj bolesťami svalov, kĺbov, nechutenstvom, žalúdočnou nevoľnosťou, nepríjemnou chuťou v ústach. Po psychickej stránke bývajú často podráždení, nervózny, alebo často menia náladu.

Prvé prejavy sa dostavujú v čase, keď sa kyselina močová začína ukladať v kĺboch.

Prvotným symptómom je bolesť. Prvý záchvat bolesti prichádza z plného zdravia, objavuje sa náhle, nečakane, typicky v nočných hodinách alebo v skorých ranných hodinách, stupňujú sa v priebehu niekoľko hodín.

Bez liečby odoznieva aj týždeň, pri adekvátnej terapii vymizne do 24 až 36 hodín.

Postihnuté kĺby sú opuchnuté, lesklé v mieste opuchu, pod opuchom sú na dotyk teplejšie, červené až fialové, citlivé na dotyk a tlak, bolestivé, resp. sa objavujú akútne záchvaty intenzívnych trhavých bolestí – artritída.

Pri progresii stavu dochádza k prerastaniu tofu a k degenerácii kĺbu, ktorá je viditeľná aj navonok. Degeneratívne kĺbové zmeny vedú k obmedzeniu jeho pohyblivosti.

Najčastejšie býva postihnutý prvý metatarzofalangeálny kĺb palca na nohe (monoartritída). Neskôr sa zvyšuje tendencia oligoartikulárnej až k polyartikulárnej forme postihnutia (postihnutie viacerých kĺbov).

Zápal sprevádzajúci ochorenie, súčasne s atakom bolesti môžu byť príčinou horúčky a celkovej vyčerpanosti pacienta. Horúčka sa ale vyskytuje len sporadicky.

Porucha metabolizmu purínov býva spojená tiež s poruchou metabolizmu lipoproteínov a sacharidov, čo spôsobuje aj iné ochorenia (dyslipoproteinémia, diabetes mellitus, obezita, hypertenzia, nefropatia).

Faktory evokujúce záchvat:

  • úraz/mikrotrauma,
  • preťaženie kĺbu,
  • prechladnutie/infekcia,
  • alkohol,
  • diétna chyba,
  • niektoré lieky,
  • stres.

Diagnostika

Prvotným problémom, ktorý pacienta privedie k lekárovi je spontánne vzniknutá akútna bolesť postihnutého kĺbu bez úrazového mechanizmu. Väčšina chorých však vyhľadá lekára, až keď sa bolesti opakujú.

Základným vyšetrením ešte u praktického lekára je odber moču a krvi, kde je zistená hyperurikémia, teda zvýšená hladina kyseliny močovej.

Okrem hyperurikémie býva laboratórne zistená prítomnosť soli a leukocytov (biele krvinky), ktoré zužujú diferenciálnu diagnostiku tým, že potvrdzujú prebiehajúci zápal v tele, a teda lekár vie, že ide o zápalové ochorenie.

Zaujímavé:
V posledných rokoch sa klinický obraz dny vymyká štandardnej symptomatológii.
V istých bodoch a u jednotlivých pacientov nemusia byť prejavy, resp. evokujúce faktory totožné s učebnicovým príkladom ochorenia.
Taktiež sú laboratórne zistené normálne hodnoty kyseliny močovej v sére. V moči zostávajú zvýšené.

Pri akomkoľvek podozrení na dnu je nevyhnutné urobiť v rámci diagnostiky punkciu synoviálnej tekutiny z kĺbu. Prítomnosť kryštálov nátriumurátu diagnózu potvrdzuje.

Rtg snímok postihnutého kĺbu je zväčša doplnkové vyšetrenie, no zároveň môže veľa vypovedať. Na snímku sú evidentné zápalové zmeny na kĺbe a urátové usadeniny. V neskoršom štádiu ochorenia môžu byť odhalené ohraničené osteoporotické zmeny v okolí usadenín, cysty až kostné erózie, rozsiahle osteolytické ložiská s deformáciou kĺbu.

Od roku 1977 používajú lekári, hlavne ortopédi, diagnostické kritéria ARA. Boli vypracované americkou reumatologickou spoločnosťou s cieľom čo najspoľahlivejšie oddiferencovať dnu od iných reumatologických, alebo zápalových ochorení kĺbov.

Diagnostické kritériá ARA:

Dôkaz kryštálov kyseliny močovej v synoviálnej tekutine alebo tofe.

Prítomnosť aspoň 6-tich príznakov z dolu uvedených:

  1. maximum zápalu kĺbu v prvý deň,
  2. aspoň dva záchvaty dny,
  3. monoartikulárna artritída (zápal jedného kĺbu),
  4. začervenanie kože nad postihnutým kĺbom,
  5. bolesť a zdurenie kĺbu I.MTP kĺbu,
  6. jednostranné postihnutie I.MTP kĺbu,
  7. jednostranné postihnutie tarzálneho kĺbu,
  8. podozrenie na prítomnosť tofu, alebo jeho potvrdenie,
  9. hyperurikémia (zvýšená hladina kyseliny močovej v sére),
  10. asymetrický (nerovnomerný) opuch kĺbu,
  11. prítomné cysty na nohe na rtg snímke,
  12. negatívny výsledok kultivácie na baktérie v synoviálnej tekutine.

Priebeh

Dna prebieha v štyroch základných štádiách, a to od bezpríznakového obdobia, až po chronickú formu ochorenia s častými dnovými záchvatmi.

Štádiá dny:

  1. Obdobie asymptomatickej hyperurikémie je štádium, kedy pacient nemá žiadne ťažkosti, ale pri náhodnom vyšetrení môže byť zistená zvýšená koncentrácia kyseliny močovej. Toto obdobie môže skryte prebiehať aj niekoľko rokov.
  2. Obdobie akútneho záchvatu dny sa prejavuje typicky artritickou epizódou. Je pre ňu charakteristická bolestivosť kĺbu, opuch, začervenanie, u starších pacientov je neraz v úvode len edém. Záchvaty najskôr prebiehajú ako monoartritída (izolované postihnutie jedného kĺbu), pričom zväčša postihujú prvý metatarzofalangeálny kĺb. Sú čoraz častejšie a príznaky sa prehlbujú.
  3. Medzizáchvatové obdobie nastupuje po období akútneho záchvatu. Ide o dočasnú regresiu príznakov. Postupne ustupuje zápal, kĺb prestáva byť bolestivý a pomaly odpúcha. Tento interval trvá rôzne v rozmedzí od niekoľkých týždňov až po roky.
  4. Obdobie chronickej dny sa manifestuje opakovanými záchvatmi, pričom na kĺboch sú už badateľné zmeny vo forme prítomnosti tofov až deformít. Tieto zmeny zapríčiňujú obmedzenie hybnosti.

Aké sú režimové opatrenia u pacienta s dnou?

Okrem medikamentóznej liečby sa na zlepšení stavu pacienta podieľajú aj režimové opatrenia, ktoré zlepšujú priebeh ochorenia a znižujú počet dnových atakov.

Tieto opatrenia sa týkajú hlavne stravovacích návykov (pestrá výživná strava s nízkym obsahom purínov), ale aj životného štýlu (prevencia obezity, hypertenzie, liečba cukrovky, pohybová aktivita) 

Pravidelná fyzická aktivita šetrne a s mierou pôsobí na kĺby veľmi priaznivo. Prekrvuje ich, zlepšuje ich pohyblivosť a zmierňuje tak následky dny.

Naopak jednostranné zaťažovanie, či nadmerný alebo zlý pohyb môžu vyvolať bolestivý atak.

Charakter cvičení, prípadne mieru zaťaženia by si mal pacient pred začatím skonzultovať so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom.

Zmena stravovacích návykov by mala byť zameraná nie len na jedlo, ale tiež nápoje.

Strava a nápoje s nízkym obsahom purínov zlepšujú stav pacienta tým, že znižujú kyselinu močovú v sére, a tým aj jej ukladanie v kĺboch.

Dostatočný príjem tekutín musí byť zase dodržaný z dôvodu jej rýchlejšieho vylučovania z organizmu.

Tabuľka s vhodnými a nevhodnými potravinami a nápojmi

Vhodné potraviny Obmedzené potraviny Nevhodné potraviny
  • zelenina
  • ovocie
  • ryža
  • obilniny
  • mliečne výrobky
  • varené hydinové mäso
  • čerstvé ryby
  • strukoviny
  • mäsové výrobky
  • vnútornosti
  • ryby v oleji
Vhodné nápoje Obmedzené nápoje Nevhodné nápoje
  • čistá voda
  • alkalická minerálna voda
  • slabší čaj
  • ovocné šťavy
  • alkohol, hlavne destilovaný
  • sladené nápoje

Kúpeľná liečba sa odporúča len v medzizáchvatovom období. Pacient podstupuje rôzne kúpeľné procedúry, ktoré sú spojené so sledovaním jeho pitného režimu a dennej diurézy (množstvo moču za deň).

Preferujú sa minerálne vody s diuretickými (močopudnými) účinkami, ktoré svojím účinkom zvyšujú denné množstvo moču, menia jeho pH, a zároveň zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej.

Ako sa lieči: Dna

Ako sa lieči Dna - choroba? Lieky, diéta či rehabilitácia

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané