Aké účinky má VÁPNIK? Príznaky nedostatku, nadbytku + potravinové zdroje

Čo je vápnik?

Vápnik je chemický prvok, široko zastúpený v mnohých zložkách nášho okolitého prostredia, vrátane ľudského organizmu.

Predstavuje piaty najrozšírenejší prvok zemskej kôry (tvorí viac ako 3 % z nej) a zároveň je tretím najčastejšie sa vyskytujúcim kovom, ihneď po železe a hliníku.

Kovový vápnik po prvýkrát izoloval anglický chemik Sir Humphry Davy v roku 1808, a to pomocou metódy elektrolýzy zo zmesi vápna (CaO) a oxidu ortutnatého (HgO).

Vápnik poznáme pod chemickou značkou Ca, ktorá je odvodená z latinského názvu calcium.

Pomenovanie calcium pochádza z latinského slova calx, čo v preklade znamená vápno alebo vápenec, v ktorom bol vápnik objavený.

Zlúčeniny vápnika sú známe a používané už veľmi dlhý čas (už pred naším letopočtom), hoci ľudia nepoznali ich presné zloženie. Využívali sa hlavne v stavebníctve ako stavebný materiál alebo ako tesniaca a lepiaca hmota.

Vápnik zaraďujeme do skupiny kovov alkalických zemín. Táto skupina prvkov dostala pomenovanie podľa toho, že ich oxidy reagujú s vodou za vzniku alkálií, teda zásad.

Kovy alkalických zemín sú prvky II. A skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov (zvislé stĺpce). Vápnik je zaradený do 4. periódy (vodorovné riadky).

Okrem vápnika patrí do tejto skupiny prvkov aj stroncium, bárium a rádium. Všetky sa vyznačujú veľmi podobnými vlastnosťami.

Hoci sa v rovnakej skupine periodickej tabuľky ako vápnik nachádzajú aj prvky ako berýlium a horčík, tieto medzi kovy alkalických zemín nezaraďujeme. Majú totiž odlišné chemické a fyzikálne vlastnosti, ako zvyšné prvky v skupine.

Vápnik je neušľachtilý kov striebrolesklej farby, kujný a pomerne mäkký. S menšou námahou je možné ho krájať nožom. Má nízku hustotu a je schopný viesť elektrický prúd. Horí charakteristickým žlto-červeným plameňom.

Je veľmi reaktívny, pomerne ľahko vytvára zlúčeniny a preto sa v prírode nevyskytuje vo voľnej podobe. S vodou reaguje spontánne a pri kontakte so vzduchom reaguje s kyslíkom aj dusíkom.

Tabuľkový prehľad základných chemických a fyzikálnych informácií o vápniku

Najrozšírenejšou zlúčeninou vápnika v prírode je uhličitan vápenatý (CaCO₃). V tejto podobe je súčasťou hornín ako napríklad vápenca, dolomitu, mramoru alebo kriedy.

Ďalšími zlúčeninami vápnika sú napríklad:

• CaO – oxid vápenatý alebo pálené vápno.
• Ca(OH)₂ – hydroxid vápenatý alebo hasené vápno.
• CaSO₄nH₂O – hydráty síranu vápenatého alebo sadra.
• CaSO₄ – síran vápenatý alebo minerál anhydrit.
• CaF₂ – fluorid vápenatý alebo minerál fluorit.
• [Ca₅(PO₄)₃F] – minerál

Ako sa vápnik vyrába?

Vápnik a jeho zlúčeniny nachádzajú využitie v mnohých oblastiach, od čisto priemyselného využitia až po ich funkciu v kuchyni alebo kozmetike.

Najväčšími producentami vápnika sú v súčasnosti krajiny ako Čína, Rusko, USA, ale aj Kanada a Francúzsko.

Kým v Rusku a v Číne sa stále využíva Davyova metóda elektrolýzy s malou obmenou vo východiskovej zlúčenine (používa sa roztavený chlorid vápenatý), v západných krajinách je zaužívaný iný spôsob výroby.

Ten spočíva vo vytesnení atómov vápnika z oxidu vápenatého (vápno) atómami hliníka v nízkotlakových nádobách pri vysokých teplotách.

Poznáte funkciu vápnika v organizme?

Vápnik je nevyhnutnou súčasťou ľudského organizmu a nenahraditeľným minerálom pre jeho správne fungovanie.

Predstavuje približne 2 % celkovej priemernej telesnej hmotnosti dospelého človeka.

Takmer všetok podiel vápnika (99 %) sa v organizme nachádza v kostiach a zuboch, zvyšné malé množstvá sú sústredené v tkanivách a krvi.

Vápnik uložený v kostiach slúži ako rezervoár, a v prípade potreby je využívaný ako zdroj vápnika pre organizmus na udržanie vápnikovej rovnováhy.

Veľkosť týchto rezerv je priamo ovplyvňovaná vápnikovou rovnováhou organizmu a mení sa na jednej strane v závislosti od príjmu a absorpcie vápnika, na strane druhej v závislosti od strát vápnika cez kožu, obličky a črevá.

V kostiach a zuboch nachádzame vápnik vo forme vápenatých iónov hydroxyapatitu. Tento minerál je hlavnou neorganickou zložkou tvrdých zubných tkanív – zubnej skloviny, dentínu a zubného cementu.

Vápnik cirkulujúci v krvi je v miere 33 – 50 % viazaný na proteíny, 5 – 15 % je súčasťou komplexov a 50 % krvného vápnika je v ionizovanej, tzn. voľnej forme (Ca²⁺).

Pri narodení je v tele novorodenca prítomných 26 – 30 g vápnika. Toto množstvo následne rapídne stúpa. V dospelosti je obsah vápnika u žien okolo 1200 g a u mužov okolo 1400 g.

U mužov sa v priebehu života hladina vápnika udržiava na konštantnej hodnote, u žien klesá z dôvodu menopauzy a s ňou súvisiacej zníženej produkcie estrogénov.

Keďže už vieme, kde v tele sa vápnik nachádza, môžeme z toho vyvodiť jeho fyziologickú funkciu.

Aká je teda hlavná úloha vápnika v ľudskom organizme?

Jeho primárnou úlohou je podieľať sa na stavbe kostí a zubov. Zohráva dôležitú úlohu pri raste, remodelácii alebo náprave poškodenia kostí. Udržiava pevnosť, silu a flexibilitu tkanív, čím umožňuje telu vykonávať prirodzený pohyb.

Malé množstvá vápnika prítomné v krvnom obehu, svaloch, extracelulárnej tekutine (tekutina mimo buniek) a v rôznych tkanivách plnia niekoľko ďalších dôležitých funkcií.

• Ovplyvňujú kontrakciu a rozšírenie ciev.
• Regulujú funkciu svalov a srdca.
• Podieľajú sa na zrážaní krvi a na prenose nervových vzruchov.
• Regulujú tvorbu a vylučovanie hormónov a enzýmov.

Vápnik – od prijatia až po vylučovanie

Je dôležité podotknúť, že ľudský organizmus nie je schopný svojpomocne produkovať vápnik.

Sme preto odkázaní na jeho prijímanie, či už formou denného príjmu potravín alebo jeho nahrádzaním v podobe liekov a doplnkov výživy.

Takto prijatý vápnik sa vstrebáva v črevnom trakte dvomi cestami – aktívnym transportom a pasívnou difúziou.

Aktívny transport cez črevné bunky vyžaduje energiu a tiež prítomnosť vitamínu D. Využíva sa najmä pri nízkom príjme vápnika, tzn. v množstve do 500 mg.

Pasívna difúzia nespotrebováva energiu a je dominantnou cestou vstrebávania pri stúpajúcom príjme vápnika, tzn. v množstve nad 500 mg.

Miera črevnej absorpcie vápnika u ľudí je vo všeobecnosti nízka – približne 45 % pri príjme maximálne 200 mg vápnika za deň a len približne 15 % pri príjme viac ako 2000 mg vápnika za deň.

Miera absorpcie je závislá od veku. V detskom veku dosahuje vyššie hodnoty (približne 60 %), keďže výrazný rast a vývoj kostí u detí vyžaduje väčšie množstvá vápnika.

Následne sa v dospelosti znižuje na len 25 %, a s pribúdajúcim vekom je miera absorpcie ešte nižšia.

Pre vstrebávanie vápnika je potrebné kyslé prostredie. Jeho vstrebávanie výrazne znižuje vláknina, šťaveľany a fytáty.

Črevné straty vápnika sú pasívne a odhadujú sa približne na 100 – 150 mg/deň.

Absorbovaný vápnik sa čiastočne ukladá do kostí a z časti je vylučovaný obličkami. Denne sa vylúči močom asi 100 mg vápnika.

V súvislosti s vápnikom a jeho osudom v organizme je veľmi dôležité spomenúť aj vitamín D.

Prečo je dôležitý aj vitamín D?

Vitamín D zaraďujeme na základe jeho štruktúry k steroidným hormónom.

Zohráva veľmi dôležitú úlohu v metabolizme vápnika a má pozitívny vplyv na tvorbu zdravých zubov a kostí.

Vitamín D je primárne zodpovedný za vstrebávanie vápnika a fosfátov z čriev. Zároveň reguluje využitie vápnika tak, že zvyšuje jeho absorpciu do kostí, čo má pozitívny vplyv na ich stavbu a mineralizáciu.

To znamená, že ak chceme dosiahnuť dostatočné hladiny vápnika v organizme, je nevyhnutné myslieť aj na dostatočný príjem a obsah vitamínu D.

Nedostatok vitamínu D vedie k zníženej absorpcii vápnika z tráviaceho traktu, k zvýšenej kostnej resorpcii (odbúravaniu) a následnému úbytku kostného tkaniva.

Hlavným zdrojom vitamínu D je slnečné žiarenie (90 %), nasleduje jeho príjem v potrave.

Pôsobením slnečného žiarenia koža absorbuje tzv. provitamín D (prekurzor vitamínu). Ten sa v priebehu niekoľkých hodín premieňa na vitamín D₃ – cholekalciferol. Krvou sa transportuje do pečene a pôsobením pečeňových enzýmov sa mení na stále neaktívny kalcidiol. Finálne sa na aktívnu molekulu kalcitriol premieňa až v obličkách.

Schopnosť ľudského organizmu syntetizovať vitamín D závisí od ročného obdobia, času expozície na slnku, pigmentácie kože, veku, životného štýlu atď.

Príjem vitamínu D v potrave predstavuje len približne 5 – 10 % z celkového množstva. Je prítomný predovšetkým v morských rybách, rybom oleji, mäse, vaječnom žĺtku, pečeni, tukoch a mliečnych výrobkoch.

Regulácia hladiny vápnika v organizme

Ako sme už spomínali, takmer všetok telový vápnik (99 %) je uložený v kostiach, minoritný zvyšok v krvi, svaloch a iných tkanivách.

Pre správne fungovanie denných vitálnych funkcií sa ľudský organizmus snaží udržiavať stálu hladinu vápnika v krvi a v tkanivách.

Na udržiavaní fyziologických hladín vápnika v krvnom sére sa podieľajú 3 hormóny – vitamín D, parathormón a kalcitonín. Tie regulujú množstvo vápnika pôsobením na črevá, obličky a kosti.

Ak množstvo vápnika v krvi klesne na príliš nízku hodnotu, telo vyšle prostredníctvom parathormónu (hormón prištítnych teliesok) signál do kostí.

Dôjde k uvoľneniu vápnika z kostí do krvi, čím sa jeho znížená hladina opäť normalizuje.

Okrem aktivácie kostí, parathormón spustí aj dva ďalšie procesy.

Aktivuje vitamín D, aby sa jeho pôsobením zvýšila absorpcia vápnika z tráviaceho traktu, a tiež zníži vylučovanie vápnika močom pôsobením na obličky.

V opačnom prípade, a teda ak je hladina vápnika v organizme vysoká, zodpovednosť preberá iný hormón – kalcitonín (produkovaný v štítnej žľaze).

Ten pracuje presne naopak.

Znižuje hladinu vápnika v krvi tak, že zastaví uvoľňovanie vápnika z kostí a vyšle signál obličkám, aby vylúčili jeho väčšie množstvá v moči.

Aké hladiny vápnika sú považované za fyziologické?

Množstvo vápnika prítomného v krvi je možné stanoviť z krvného séra alebo plazmy. U zdravých ľudí sa má hladina vápnika v sére pohybovať v rozmedzí približne 2,2 – 2,6 mmol/l (8,8 – 10,4 mg/dl).

Fyziologické hladiny vápnika v ionizovanej forme sa pohybujú v rozmedzí 1,15 – 1,33 mmol/l (4,6 – 5,3 mg/dl).

Vápnik je možné taktiež stanovovať v moči.

Tabuľkový prehľad orientačných referenčných hodnôt pri stanovení vápnika v krvi a v moči

Hodnotenie množstva vápnika v organizme sa uskutočňuje aj prostredníctvom metódy duálnej röntgenovej absorpciometrie (skratka DEXA). V tomto prípade sa hodnotí miera prítomnosti vápnika v kostiach, a tým stav výživy jednotlivca.

Akákoľvek odchýlka od fyziologickej hladiny vápnika v organizme je považovaná za patologický stav.

1. Nedostatočná hladina vápnika v organizme

Zníženie hladiny vápnika v krvnom sére pod referenčnú hodnotu 2,12 mmol/l alebo zníženie hladiny ionizovaného vápnika pod hodnotu 1,15 mmol/l vedie k vzniku hypokalciémie.

HYPO-kalciémia = znížená hladina vápnika v krvi.

Tabuľkový prehľad najčastejších príčin a príznakov hypokalciémie

Najzávažnejším následkom nedostatočnej hladiny vápnika v organizme je vznik osteopénie, ktorá predstavuje prvý stupeň ochorenia charakterizovaného úbytkom kostnej hmoty. Ak je osteopénia neliečená, rozvíja sa osteoporóza.

Pri osteoporóze dochádza k výraznému úbytku kostnej hmoty a zmenám v mikroarchitektúre kostí, čo vedie k oslabeniu pevnosti kostí a tým k zvýšenej lámavosti.

Ako ďalšie následky nízkej hladiny vápnika môžeme spomenúť osteomaláciu u dospelých a krivicu (rachitídu) u detí, čo sú ochorenia vedúce k mäknutiu a deformáciám kostí.

2. Nadmerná hladina vápnika v organizme

Opakom hypokalciémie je stav, pri ktorom je hladina vápnika vyššia ako jeho referenčná hodnota, tzn. nad 2,75 mmol/l (v prípade hladiny vyššej ako 3,5 mmol/l už ide o závažný stav). V tomto prípade hovoríme o hyperkalciémii.

HYPER-kalciémia = zvýšená hladina vápnika v krvi.

Tabuľkový prehľad najčastejších príčin a príznakov hyperkalciémie

Najčastejšími následkami hyperkalciémie je vznik obličkových kameňov, poškodenie alebo zlyhanie obličiek, nervové ochorenia a narušenie srdcového rytmu.

Keď už teda poznáme dôležitosť vápnika pre naše telo a zároveň jeho optimálne hladiny, pozrime sa bližšie na to, akým spôsobom vieme požadované hladiny udržiavať či dopĺňať, alebo tiež na odporúčaný príjem vápnika v priebehu dňa.

Aký by mal byť denný príjem vápnika?

Potreba vápnika sa v jednotlivých fázach života človeka pomerne významne mení a závisí hlavne od veku.

Požiadavky organizmu sú vyššie napríklad u detí alebo v pubertálnom veku, nakoľko v tejto fáze života dochádza k výraznému rastu a vývoju kostí.

Taktiež je potreba vápnika výraznejšia u ľudí vo vyššom veku, keďže u nich je v dôsledku prirodzeného starnutia organizmu znížená schopnosť jeho vstrebávania.

Ľudské telo získava vápnik potrebný pre jeho optimálne fungovanie dvomi spôsobmi.

Prvý spôsob predstavuje príjem vápnika v potrave bohatej na prítomnosť tohto minerálu, prípadne jeho dopĺňanie prostredníctvom liekov a doplnkov výživy.

Druhý spôsob sa uplatňuje vtedy, keď telo nemá inú možnosť a siahne na svoje vlastné zásoby vápnika.

Tento stav nastáva v prípadoch, kedy nie je zabezpečená adekvátna výživa a jednotlivec neprijíma dostatok potravy bohatej na vápnik.

Ideálny postup by mal byť taký, že ak si organizmus z dôvodu nedostatočného príjmu potravy „požičiava“ vápnik z kostí, ten by mal byť neskôr pri zlepšení nutričných podmienok vrátený naspäť. Tento spôsob však nefunguje tak jednoducho a nie vždy sa prinavrátenie vápnika do kostí dá dosiahnuť iba jeho zvýšeným príjmom.

Koľko vápnika teda musí človek denne prijať v potrave, prípadne doplnkoch, aby sa vyhol druhému scenáru?

Pozrime sa na to.

Tabuľkový prehľad odporúčaného množstva vápnika za jeden deň podľa veku

Maximálny denný príjem vápnika nemá prekročiť množstvo 2 500 – 3 000 mg/deň u dospievajúcich, 2 500 mg/deň u dospelých a 1550 mg/deň u detí.

Je veľmi dôležité, aby sa denný príjem vápnika jednotlivca čo najviac približoval odporúčaným množstvám.

A týka sa to predovšetkým nasledovných vekových skupín:

• Dojčatá – rozhodujúcim prvkom v stanovení odporúčaného denného príjmu vápnika je fakt, či je dieťa dojčené materským mliekom alebo náhradou materského mlieka. U dojčiat prijímajúcich náhrady materského mlieka by mal byť príjem vápnika o niečo vyšší. Je to spôsobené nižšou efektivitou vstrebávania vápnika z náhradných mliek.
• Mladšie deti a pubertálny vek – majú vyššie nároky na vápnik z dôvodu vývoja a rastu.
• Ženy v menopauze – zvýšená potreba vápnika vychádza z poklesu hladín estrogénov a tým zvýšeného rizika vzniku osteoporózy.
• Starší ľudia – majú vyššie straty vápnika z kostí, ktoré sú prirodzenou súčasťou starnutia.

Zdroje vápnika – nemusia to byť len potraviny

Najbežnejším zdrojom vápnika pre človeka je potrava. Zdravý človek dokáže prijať dostatočné množstvo vápnika v dennej vyváženej strave, ktorá je bohatá na jeho obsah.

Základnou potravinou bohatou na prítomnosť vápnika sú mliečne výrobky (kravské, ovčie, kozie) – mlieko, jogurty, syry, tvaroh atď. Tie dokážu v jednej porcii pokryť až 40 % celkovej dennej dávky vápnika.

Ktoré ďalšie potraviny považujeme za potraviny bohaté na vápnik a sú teda vhodné na dosiahnutie jeho odporúčaného denného príjmu?

• Zelená zelenina – brokolica, kel, čínska kapusta, špenát, horčica.
• Orechy a semená – mandle, sezam.
• Konzervované ryby s kosťami – sardinky, losos.
• Vajcia.
• Strukoviny – fazuľa, šošovica.
• Ovocie a ovocné šťavy.
• Chlieb, cereálie.
• Minerálne vody.
• Sója a sójové nápoje.
• Tofu.
• Produkty obohatené o vápnik.

Obsah vápnika sa v rámci jednotlivých potravín líši.

Zároveň je dôležité podotknúť, že aj mnohé iné potraviny alebo ich obsahové látky dokážu zasahovať do procesu vstrebávania alebo vylučovania vápnika v organizme.

Absorpciu vápnika v tráviacom trakte významne znižujú niektoré rastlinné obsahové látky, napríklad kyslina šťaveľová a kyselina fytová. Tie sa viažu s vápnikom a vytvárajú tak nestráviteľné soli. Na pozore by preto mali byť najmä tí, ktorých strava je prevažne rastlinného pôvodu.

V menšej miere je absorpcia vápnika znížená aj v prítomnosti kofeínu a fosforu.

Vysoké hladiny proteínov a sodíka (soli) môžu zvyšovať vylučovanie vápnika obličkami.

Rizikovou skupinou pre nedostatočný príjem vápnika v potrave sú ľudia s laktózovou intoleranciou.
Títo ľudia nie sú schopní spracovávať laktózu z dôvodu chýbania enzýmu – laktáza, ktorá rozkladá laktózu na jednoduchšie cukry, a preto sa vyhýbajú konzumácii mliečnych výrobkov.

Okrem potravín je možné prijímať vápnik aj prostredníctvom liekov alebo výživových doplnkov s obsahom vápnika.

Kedy dopĺňať vápnik pomocou liekov a doplnkov výživy?

Hoci lepšou a preferovanejšou cestou príjmu vápnika je určite vyvážená strava, v niektorých prípadoch je potrebné dostávať vápnik do tela aj iným spôsobom – prostredníctvom liekov alebo doplnkov obsahujúcich vápnik.

Tieto produkty sú určené pre ľudí, ktorí:

• Neprijímajú dostatok vápnika z potravy, napríklad z dôvodu potravinovej alergie, intolerancie alebo diéty.
• Majú črevné a žalúdočné ochorenia, pri ktorých môže byť narušená schopnosť vstrebávania.
• Majú zvýšené riziko nedostatku vápnika.
• Majú osteoporózu alebo zvýšené riziko jej vzniku.
• Majú ochorenie štítnej žľazy.
• Majú chronické obličkové zlyhávanie.

Užívanie vápnikových produktov sa navyše odporúča aj u ľudí dlhodobo liečených kortikosteroidmi.

Množstvo vápnika, ktoré je potrebné nahradiť formou liekov a doplnkov má vychádzať toho, koľko vápnika je človek schopný prijať v potrave.

V súčasnosti je na trhu široký výber produktov s obsahom vápnika, či už v mono-komponentnej forme alebo ako súčasť multivitamínových produktov. Tiež ich nájdeme v rôznych liekových formách – tablety, kapsuly, prášok, sirup, suspenzia, injekčné formy atď.

Pre medicínske účely sa vápnik najčastejšie používa vo forme kalcium acetátu, kalcium karbonátu, kalcium chloridu, kalcium citrátu, kalcium glubionátu, kalcium glukonátu alebo kalcium laktátu. Tie sa líšia prítomnosťou elementárneho vápnika.

Tak napríklad kalcium karbonát obsahuje 40 % elementárneho vápnika, 
kalcium citrát 21 %, 
kalcium laktát 13 % a 
kalcium glukonát 9 %. 

Pri používaní produktov s obsahom vápnika sa odporúča dodržiavať niekoľko užitočných zásad.

• Užívajte ich súbežne s vitamínom D.
• Užívajte menšie dávky (približne 500 mg) niekoľkokrát denne. Príjem menších dávok umožňuje lepšie vstrebávanie vápnika v tráviacom trakte.
• Užívajte ich súbežne s jedlom, pretože sa zlepšuje ich absorpcia a zároveň aj tolerancia (v prípade kalcium citrátu je dostatočná absorpcia vápnika zachovaná aj pri jeho užívaní bez jedla).
• Pre lepšie vstrebávanie vápnika je potrebné kyslé prostredie. To sa má zohľadňovať najmä u ľudí, ktorí majú problém so zníženou alebo nedostatočnou tvorbou kyseliny v žalúdku.
• Vyhýbajte sa súbežnému užívaniu produktov sobsahom vápnika a železa.

Potrebu a samotný výber vápnikových produktov konzultujte s lekárom.

Lekár vám pomôže vybrať najvhodnejší a najbezpečnejší produkt aj s ohľadom na váš zdravotný stav a lieky, ktoré práve užívate (napríklad lieky na tlak, štítnu žľazu, liečbu kostných ochorení, antibiotiká atď.).

Okrem liekov, ktorých primárna indikácia je nahrádzať nedostatok vápnika v organizme, sú na trhu k dispozícii aj lieky s obsahom vápnika s iným účelom použitia. Hovoríme o antacidách – liekoch určených na neutralizáciu, tzn. zníženie kyslosti žalúdočných štiav.

Poznáte komplikácie vysokého príjmu vápnika?

Dlhodobý a nadmerný príjem vysokého množstva vápnika vedie k vzniku zdravotných komplikácií.

Tie sa v ranom štádiu prejavujú najmä tráviacimi problémami, ako napríklad zápchou, nafukovaním a plynatosťou, bolesťou brucha alebo hnačkami.

Môžu sa vyskytovať aj kožné problémy v podobe vyrážky, svrbenia kože alebo žihľavky.

Niekedy sa nadmerný príjem vápnika prejaví aj zvýšením jeho hladiny v moči, kedy hovoríme o hyperkalciúrii. V zriedkavých prípadoch sa môže rozvinúť hyperkalciémia.

Zdroje

• Zdroje v anglickom jazyku
  • pubchem.ncbi.nlm.nih.gov - Calcium
  • ncbi.nlm.nih.gov - Calcium, Connie M. Weaver
  • bones.nih.gov – Calcium and Vitamin D: Important at Every Age
  • osteoporosis.foundation - Calcium
  • ncbi.nlm.nih.gov - Calcium Intake and Health, Gabriela Cormick, Jose M Belizán
  • ods.od.nih.gov - Calcium
• Zdroje v slovenskom a českom jazyku
  • solen.cz - Kalcium: kostní a kardiovaskulární účinky, MUDr. Mária Rašková, Ph.D.
  • medicinapropraxi.cz - Vápník a vitamin D u primární a sekundární prevence osteoporózy, MUDr. Pavel Novosad
  • adla.sk - VÁPNIK (Ca)