späť na zoznam článkov

Antibiotiká bez lekárskeho predpisu – nájdeme ich v lekárni?

Autor: Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová
Antibiotiká bez lekárskeho predpisu – nájdeme ich v lekárni?
Zdroj foto: Getty images

Antibiotiká patria medzi jedny z najpoužívanejších liekov nielen u nás, ale aj vo svete. Sú v lekárni dostupné aj bez predpisu od lekára? Aké sú riziká ich nesprávneho používania a prečo sa rezistencia baktérií na antibiotiká stáva čoraz väčším globálnym problémom?


Určite sa každý z nás vo svojom živote už minimálne raz stretol so situáciou, kedy musel užívať antibiotiká. Či už na liečbu bolestivých infekcií hrdla a uší v detstve, alebo na liečbu svrbiacich kožných infekcií či nepríjemných infekcií močových ciest v dospelom veku.

Antibiotiká predstavujú dôležitú a v súčasnosti aj najviac využívanú skupinu liekov, ktoré v medicíne máme.

Používajú sa na liečbu infekčných ochorení, ktoré sú spôsobené batériami. Mechanizmus pôsobenia antibiotík spočíva v usmrcovaní baktérií – baktericídny účinok, alebo v spomalení a zastavení ich rastu a rozmnožovania – bakteriostatický účinok.

Patria do skupiny antiinfekčných liečiv, v ktorej sú zastúpené aj rôzne iné typy liečiv. Okrem antibiotík sem zaraďujeme aj lieky:

  • na liečbu infekcií spôsobených vírusmi – antivirotiká.
  • na liečbu infekcií spôsobených hubami, plesňami alebo kvasinkami – antimykotiká.
  • na liečbu infekcií spôsobených parazitmi – antiparazitiká.

Najčastejšie sa vyskytujúce bakteriálne infekcie, pri ktorých sa využívajú antibiotiká sú akné, bakteriálny zápal priedušiek a horných dýchacích ciest, zápal očných spojiviek, zápal stredného ucha, pohlavne prenosné infekcie, zápaly močových ciest, zápaly kože a mäkkých tkanív alebo streptokokové infekcie hrdla.

Tabuľkový prehľad skupín a príkladov antibiotík podľa ich pôsobenia na baktérie

Antibiotiká pôsobiace baktericídne Antibiotiká pôsobiace bakteriostaticky
Penicilíny Amoxicilín Ampicilín Oxacilín Makrolidy Erytromycín Spiramycín Azitromycín
Cefalosporíny Cefalexín Cefuroxím Ceftriaxón Tetracyklíny Doxycyklín Tetracyklín Minocyklín
Monobaktámy Aztreonam Karumonam Amfenikoly Chloramfenikol Tiamfenikol
Karbapenémy Meropeném Ertapeném Imipeném Sulfónamidy Sulfanilamid Sulfadiazín Sulfatiazol
Aminoglykozidy Streptomycín Tobramycín Gentamycín Linkozamidy Klindamycín Linkomycín
Chinolóny Ofloxacín Ciprofloxacín Pefloxacín Trimetoprim  
Glykopeptidy Vankomycín Telavancín    
Imidazolové deriváty Metronidazol Tinidazol Ornidazol    
Polymyxíny Kolistín Polymyxín B    

V závislosti od pôvodu rozlišujeme niekoľko druhov antibiotických liečiv.

  • Liečivá izolované zo živých organizmov – ide o látky produkované niektorými hubami alebo baktériami.
  • Liečivá pripravované synteticky.
  • Semi-syntetické liečivá, ktoré majú prírodný základ avšak ich štruktúra bola určitým spôsobom synteticky pozmenená.

Z hľadiska spektra účinku antibiotík, tzn. či sú účinné len proti jednej konkrétnej skupine baktérií alebo proti viacerým typom súčasne, delíme antibiotiká do dvoch skupín.

Prvou skupinou sú antibiotiká s úzkym spektrom účinku, ktoré umožňujú cielenú liečbu zvyčajne jednej skupiny baktérií. Ide napríklad o zacielenie na stafylokoky, baktérie spôsobujúce tuberkulózu atď.

Druhú skupinu predstavujú širokospektrálne antibiotiká. Účinkujú súčasne na viaceré skupiny baktérií, napríklad na skupinu grampozitívnych, gramnegatívnych baktérií atď.

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných ochorení, ktoré sú spôsobené baktériami.
Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných ochorení, ktoré sú spôsobené baktériami. Zdroj foto: Getty Images

Mikroorganizmy v ľudskom tele

Mikroorganizmy sú prirodzenou súčasťou sveta okolo nás. Dokonca sú prítomné aj v nás.

Niektoré mikroorganizmy môžu predstavovať riziko pre naše zdravie, avšak pre väčšinu z nich nie sú ľudia ich primárnym cieľom a ľudí nenapádajú.

Predpokladá sa, že v súčasnosti existuje viac ako 4 – 6 x 1030 rôznych druhov mikroorganizmov.

Ľudský organizmus je domovom mnohých druhov a typov mikroorganizmov. V prevažnej väčšine prípadov je ich prítomnosť pre človeka benefitom a nespôsobujú mu žiadne zdravotné komplikácie.

Určité časti tela sú charakteristické tým, že sa v nich nachádza pomerne veľké množstvo cudzorodých organizmov. Typickým príkladom je črevný trakt, kde prítomnosť baktérií zohráva dôležitú úlohu pri prevencii a obrane voči patogénnym subjektom.

Pri niektorých orgánoch a častiach tela však platí pravidlo absolútnej sterility. Je to napríklad väčšina vnútorných orgánov, kosti, krv a centrálny nervový systém.

Preniknutie mikroorganizmov do sterilných častí organizmu automaticky znamená vznik infekcie.

Antibiotická liečba – aké sú jej pravidlá?

V liečbe bakteriálnych infekcií pomocou antibiotík platí niekoľko zásadných pravidiel.

1. Cieľ liečby

Cieľom antibiotickej liečby je baktérie zabíjať alebo inhibovať, tzn. zastaviť ich rast a rozmnožovanie, a tým aj šírenie infekcie v hostiteľskom organizme.

Zároveň by nemalo dochádzať k tomu, aby bol hostiteľský organizmus v dôsledku liečby akýmkoľvek spôsobom poškodený – hovoríme o selektívnom účinku antibiotika.

V snahe dosiahnuť selektívny účinok u antibiotík je potrebné identifikovať v danej baktérii a jej štruktúre alebo metabolizme určitý prvok, ktorý ju jednoznačne odlišuje od hostiteľa.

Následne sa účinok antibiotika zacieli práve na túto odlišnosť a telu vlastné bunky týmto spôsobom nie sú poškodzované.

U baktérií sa ako odlišujúci prvok identifikuje napríklad ich tvar, grampozitívny alebo gramnegatívny charakter, citlivosť, bunková membrána, rozdielna veľkosť ribozómov atď.

V praxi je ale niekedy veľmi náročné jednotlivé odlišnosti baktérií objaviť, čím klesá selektivita daných antibiotík a zároveň stúpa riziko výskytu vedľajších účinkov a toxicity pre hostiteľa.

2. Výber vhodného antibiotika

Jedným z kľúčových krokov v liečbe bakteriálnych infekcií je výber vhodného režimu liečby a zároveň správneho lieku.

Ide o komplexný proces, v ktorom lekár pri rozhodovaní o správnosti liečby:

  • využíva svoje praktické skúsenosti,
  • zohľadňuje výsledky testov pacienta,
  • individuálne posudzuje pomer benefitov a rizík liečby,
  • snaží sa predchádzať nadužívaniu antibiotík,
  • berie do úvahy možnosť rezistencie a zníženej účinnosti antibiotika v budúcnosti.

Zároveň by mal lekár pri určovaní vhodnej liečby dodržiavať niekoľko zásad:

  • predpísať antibiotikum na čo najkratšie nevyhnutné obdobie,
  • najvhodnejšej dávke,
  • a použiť najvhodnejšiu cestu podávania.

Účinnosť antibiotika voči danej baktérii sa posudzuje na základe minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC). Jedná sa o najnižšiu koncentráciu lieku, ktorá je schopná spomaľovať rast a rozmnožovanie baktérie.

Podľa nej rozlišujeme baktérie na citlivé (MIC je rovná alebo nižšia ako hodnota celkovej koncentrácie lieku), stredne rezistentné rezistentné (MIC je vyššia ako hodnota celkovej koncentrácie lieku).

Základným krokom v liečbe bakteriálnych infekcií je výber vhodného režimu liečby a správneho antibiotika.
Základným krokom v liečbe bakteriálnych infekcií je výber vhodného režimu liečby a správneho antibiotika. Zdroj foto: Getty Images

3. Správna lieková forma

Pre správne zacielenie na infekciu rozvinutú v organizme je dôležité zvoliť také liečivo, ktoré bude schopné dostať sa na miesto infekcie v požadovanom množstve alebo koncentrácii.

Väčšina antibiotík sa podáva perorálne (cez ústa) alebo intravenózne (do žily). V týchto prípadoch je prienik liečiva do krvi priamy alebo takmer priamy. Krvou je následne účinná látka transportovaná do miest, kde je potrebná.

V prípadoch, kedy je infekciou postihnutá časť organizmu zásobená krvou slabo alebo vôbec, môže byť dopravenie liečiva problematické. Príkladom je očná rohovka.

Vtedy sa namiesto spomenutých liekových foriem využívajú ešte ďalšie formy, napríklad očné kvapky, určené na lokálne použitie.

4. Dávkovanie lieku

Pôsobenie antibiotík a ich účinnosť sú závislé od dvoch základných faktorov.

Prvým je koncentrácia, kedy hovoríme o antibiotikách závislých od koncentrácie.

Pri týchto liekoch je rozhodujúci nie počet prijatých dávok, ale miera dosiahnutej koncentrácie. Preto sa podávajú menej častovo väčších dávkach (ide zvyčajne o antibiotiká podávané jedenkrát denne).

Druhým faktorom rozhodujúcim o účinku antibiotík je čas. Hovoríme o antibiotikách závislých od času, pri ktorých nie je dôležitým parametrom maximálna dávka, ale dĺžka ich pôsobenia v mieste infekcie.

Tieto antibiotiká sa podávajú v menších dávkach, ale častejšie (niekoľkokrát denne).

Typickým príkladom antibiotika závislého od koncentrácie je gentamicín a antibiotika závislého od času je penicilín.

5. Vedľajšie účinky

Rovnako, ako pri iných liekoch, aj pri liečbe antibiotikami existuje riziko vzniku a rozvoja vedľajších účinkov.

Ak sa antibiotiká používajú v správnom čase, v správnej dávke a iba v prípadoch, keď sú indikované, výskyt vedľajších účinkov môže byť nižší.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce vedľajšie účinky takmer všetkých druhov antibiotík zaraďujeme alergické reakcie a výskyt tráviacich ťažkostí.

Alergické reakcie vznikajúce pri užívaní antibiotík môžu byť spozorované ako nezávažné kožné reakcie, napríklad vyrážka a svrbenie kože.

V závažnejších prípadoch prechádzajú do vzniku pľuzgierov na koži, opuchu slizníc a niektorých častí tela. Opuch v oblasti tváre a hrdla v spojení s dýchacími problémami môže byť až život ohrozujúci.

Vznik tráviacich problémov spočíva v účinku antibiotík, ktoré okrem cieľových baktérií môžu napádať aj tzv. dobré baktérie sídliace v tráviacom trakte (týka sa to najmä širokospektrálnych antibiotík).

Narušením črevnej rovnováhy dochádza k rozmnoženiu baktérií spôsobujúcich poruchy trávenia, najčastejšie hnačku a bolesti brucha.

Vhodným režimovým opatrením pri liečbe antibiotikami je súbežné užívanie probiotík. Tie obnovujú zloženie črevnej mikroflóry a tým jej navracajú rovnováhu. Probiotiká sa nemajú užívať v rovnakom čase ako antibiotiká, medzi ich podávaním musí byť odstup minimálne 2 – 3 hodiny.

Kedy sa antibiotiká nemajú používať?

Nie každá infekcia si vyžaduje liečbu práve antibiotickým liekom. Antibiotiká sú určené na liečbu bakteriálnych infekcií.

Pôvodcami infekcie však môžu byť aj iné mikroorganizmy, napríklad vírusy. Tie najčastejšie vyvolávajú infekcie hrdla, nádchu, chrípku, zápal priedušiek alebo zápaly prínosových dutín.

V tomto prípade je použitie antibiotík nevhodné, pretože:

  • Nie sú schopné zacieliť a usmrtiť vírus.
  • Nepomôžu vám v liečbe ochorenia ani nezlepšia váš zdravotný stav.
  • Môžu spôsobiť vznik vedľajších účinkov.
  • Ich bezpredmetné užívanie môže viesť k vzniku nebezpečnej rezistencie.

Jednoduchým riešením ako rozlíšiť pôvodcu infekcie (vírus alebo baktéria), a tým stanoviť aj správnu liečbu, je CRP test. Pri ňom sa stanovuje C-reaktívny proteín v krvi, ktorý sa v tele tvorí a jeho hladina výrazne stúpa v prípade bakteriálnej infekcie. Test je rýchly, spoľahlivý a slúži tiež na overenie, či infekcia po liečbe antibiotikami ustupuje.

Počas užívania antibiotík je vhodné súbežne užívať probiotiká na obnovu prirodzenej črevnej mikroflóry.
Počas užívania antibiotík je vhodné súbežne užívať probiotiká na obnovu prirodzenej črevnej mikroflóry. Zdroj foto: Getty Images

Stretli ste sa už so situáciou, kedy vám lekár predpísal antibiotiká pri vírusovom ochorení?

V niektorých prípadoch dochádza aj k tejto situácii.

Dôvodom je pravdepodobne nedodržiavanie alebo nedostatočný efekt režimových opatrení, ako kľudový režim, dostatok oddychu a tekutín, prípadne symptomatická liečba, ktoré sú kľúčové v liečbe vírusových ochorení.

Ak má lekár podozrenie na riziko zhoršenia vášho zdravotného stavu a prípadných komplikácií, môže vám predpísať antibiotiká na predchádzanie pridružených bakteriálnych infekcií, ktoré vznikajú na podklade oslabenia organizmu už existujúcou infekciou.

Čo rozumieme pod pojmom rezistencia baktérií?

Rezistencia baktérií voči pôsobeniu antibiotík, inak nazývaná aj bakteriálna rezistencia, je stav, kedy je baktéria schopná odolávať účinkom antibiotík.

V praxi rozlišujeme dva typy rezistencie – vlastnú a získanú.

Vlastná rezistencia baktérií znamená, že baktéria je prirodzene odolná voči pôsobeniu antibiotika a to vďaka niektorej z jej vlastností.

Jednoduchým príkladom takejto vlastnosti je vonkajšia membrána baktérie (pri gramnegatívnych baktériách) a jej nepriepustnosť pre molekuly niektorých antibiotických liečiv.

Druhým a nebezpečnejším typom rezistencie je získaná rezistencia. Už z názvu je jasné, že túto schopnosť nadobudla baktéria počas svojho vývoja.

O získanej rezistencii hovoríme vtedy, keď sa baktéria vývojom stáva viac odolnejšia alebo úplne odolná voči pôsobeniu antibiotík, ktoré boli pre ňu zo začiatku škodlivé.

Antibiotikum preto stráca účinok alebo je jeho pôsobenie na baktériu značne znížené.

Získaná rezistencia sa u baktérií vyvíja prirodzeným spôsobom. Jednou z možností je genetická mutácia baktérie spôsobujúca zmenu pôvodnej cieľovej štruktúry, na ktorú bolo antibiotikum zacielené.

Ďalší spôsob spočíva v získaní génu rezistencie, ktorý si baktérie šíria medzi sebou alebo ho získavajú z okolitého prostredia.

Baktéria sa takto môže stať odolná voči pôsobeniu len jednej skupiny antibiotík alebo, v horšom prípade, aj viacerých skupín antibiotík – hovoríme už o multirezistencii.

Príkladom baktérie rezistentnej na mnoho druhov antibiotík je Staphylococcus aureus.

Pôvod antibiotík, tzn. či sa jedná o syntetické liečivo alebo produkt niektorého mikroorganizmu, má vplyv na rozvoj rezistencie. Tak napríklad baktéria produkujúca látku s antibakteriálnymi účinkami musí byť voči tejto látke odolná, inak by ju usmrcovala.

Rezistencia baktérií vzniká na prirodzenom podklade, tzn. je normálna a viac-menej očakávaná.

Jej problém však spočíva v tom, že sa rozvíja oveľa rýchlejšie, ako je vhodné a bezpečné. Napomáhame tomu my ľudia, a to nadužívaním alebo nesprávnym používaním antibiotík, čo vedie k urýchleniu jej vzniku a ďalšieho šírenia.

Nadužívanie alebo nevhodné používanie antibiotík dáva baktériám šancu sa adaptovať.

Bakteriálna rezistencia postihuje rovnako ľudí aj zvieratá. Taktiež môže byť šírená zo zvierat na ľudí a to prostredníctvom potravinového reťazca alebo priamym kontaktom.

Bakteriálna rezistencia ako zdravotná hrozba

Bakteriálna rezistencia voči antibiotikám predstavuje v súčasnosti jednu z najväčších zdravotných hrozieb s globálnym rozmerom rýchlym nárastom.

Ide o hrozbu z pohľadu zdravia – infekcie spôsobené multirezistentnými kmeňmi baktérií sú príčinou 25 000 úmrtí ročne v celej Európe.

Ide taktiež o hrozbu z pohľadu obrovskej záťaže pre systém zdravotnej starostlivosti – ročné náklady na výdavky súvisiace s liečbou bakteriálnych infekcií v Európe sa odhadujú na približne 1,5 miliardy eur.

A do tretice sa jedná o hrozbu z pohľadu spoločnosti a to kvôli strate produktivity.

Nedostatok nových antibiotík prichádzajúcich na trh problém so silnejúcou rezistenciou ešte viac zhoršuje.

Bakteriálna rezistencia je stav, kedy je baktéria schopná odolávať účinkom antibiotík.
Bakteriálna rezistencia je stav, kedy je baktéria schopná odolávať účinkom antibiotík. Zdroj foto: Getty Images

 V krátkosti môžeme zhrnúť základné dôsledky rezistencie baktérií na antibiotiká:

  • Nedochádza k usmrteniu alebo dostatočnej inhibícii rastu a rozmnožovania baktérií.
  • Infekcia ostáva v organizme, môže sa šíriť ďalej a spôsobiť závažnejšie komplikácie a ochorenia.
  • Možnosti liečby sú značne obmedzené, nakoľko sa zužuje výber vhodných a účinných antibiotík.
  • Používaním neefektívnych antibiotík sa zvyšuje riziko vzniku vedľajších účinkov.
  • Z liečby nemá pacient žiadny benefit.
  • Liečba sa predlžuje a zvyšuje sa počet hospitalizovaných pacientov.
  • Stúpajú náklady na liečbu pacientov.
  • Stúpajú počty úmrtí.

Jedným z riešení problému s bakteriálnou rezistenciou je informovanosť, edukácia a zodpovedný prístup k liečbe antibiotikami.

S týmto krokmi môže začať každý jeden z nás.

Čo je potrebné si uvedomiť a aké zásady by sme mali dodržiavať vo vzťahu k antibiotikám?

  1. Užívajte antibiotiká iba v prípade, ak vám ich odporučil alebo predpísal lekár.
  2. Užívajte iba predpísanú dávku antibiotika a dôsledne dodržiavajte čas užívania.
  3. Vždy dokončite celý predpísaný liečebný cyklus. Neukončujte liečbu skôr, a to ani v prípade, ak príznaky ochorenia ustúpia a váš zdravotný stav sa zlepší.
  4. Neodkladajte si nespotrebované antibiotiká na neskôr, pre prípad ďalšej alebo inej infekcie. Tieto antibiotiká nemusia byť vhodné na liečbu iného infekčného ochorenia.
  5. Nepoužívajte antibiotiká na liečbu vírusových ochorení, ako je chrípka alebo nádcha.
  6. Informujte sa u lekára alebo lekárnika o možných rizikách súvisiacich s užívaním antibiotík.
  7. Nikdy nedávajte antibiotiká, ktoré boli predpísané vám, užívať inej osobe. A to ani v prípade, ak má rovnaké prejavy ochorenia, ako vy. Tento postup platí aj opačne.
  8. Zodpovedným užívaním antibiotík môžete ochrániť ľudí, ktorý sú náchylnejší na rozvoj infekcií (tehotné ženy, novorodenci, starší ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, ľudia po transplantácii alebo s rakovinou).
  9. Dodržiavajte zásady hygieny pre zabránenie vzniku a šírenia infekcie.

Prečo nie sú antibiotiká dostupné na voľný predaj?

V súčasnosti nie sú na slovenskom trhu k dispozícii voľnopredajné antibiotiká, ktoré by boli určené na systémové použitie.

Táto skutočnosť vychádza práve z toho, že v súvislosti s užívaním antibiotík existuje mnoho rizík a pacient by nebol samostatne schopný tieto riziká relevantne posúdiť.

Voľnopredajné lieky stavajú pacienta do úlohy samoliečiteľa, kedy o svojom stave a riešení zdravotného problému rozhoduje sám na základe vlastného uváženia, prípadne v spolupráci s lekárnikom.

Vo všeobecnosti platí, že ak je liek určený na voľný predaj, zvyšuje sa jeho prístupnosť pre väčšie počty ľudí.

Liek môže byť vydávaný bez potreby lekárskeho predpisu iba vtedy, ak je jeho bezpečnostný profil vhodnýriziko jeho nesprávneho používania veľmi nízke.

Pri liekoch určených na výdaj bez lekárskeho predpisu sa zároveň šetria výdavky zdravotných poisťovní, tzn. pacient si ich hradí sám, a tiež sa na ne môže vzťahovať reklama.

Kedy naopak musí byť výdaj lieku viazaný na lekársky predpis, resp. aké sú kritériá zaradenia lieku medzi predpisové lieky?

Liek sa zaraďuje do skupiny liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis v prípade, ak spĺňa ktorékoľvek z uvedených kritérií:

  • Ak pri používaní lieku existuje priame alebo nepriame zdravotné riziko, a to aj v prípade jeho správneho používania.
  • Ak sa liek často a vo veľkej miere používa nesprávne, v dôsledku čoho predstavuje priame alebo nepriame zdravotné riziko.
  • Ak je liek dostupný v takej liekovej forme, ktorá vyžaduje dohľad alebo intervenciu zdravotníckeho pracovníka, napríklad parenterálne liekové formy.
  • Ak ide o liek, pri ktorom musí na liečbu dohliadať lekár.
  • Ak je liek predmetom ďalšieho monitorovania z hľadiska jeho bezpečnosti a účinnosti.
  • Ak ide o nový liek, s ktorým neexistuje ešte dostatok skúseností.
  • Ak ide o liek, ktorý môže vyvolávať toleranciu, závislosť alebo pri ktorom existuje riziko jeho zneužívania.
  • Ak liek obsahuje rádioaktívnu zložku.

Značná väčšina antibiotík je zaradených medzi predpisové lieky a to najmä kvôli riziku rozvoja bakteriálnej rezistencie.

V teoretickej rovine by dostupnosť voľnopredajných antibiotík uľahčila a urýchlila prístup k nim, čo by mohlo byť efektívne v liečbe infekcií, ktoré zvyčajne vznikajú náhle.

Skorý zásah by potenciálne skrátil čas trvania ochorenia, a tým redukoval výskyt symptómov a mieru infekčnosti, v porovnaní s dlhšie trvajúcim procesom návštevy lekára.

Avšak s ohľadom na skutočnosť rýchlo sa šíriacej bakteriálnej rezistencie, vyvoláva dostupnosť antibiotík bez lekárskeho predpisu skôr obavy, napríklad kvôli ich možnému nadužívaniu či nesprávnemu užívaniu, alebo aj v snahe zachovať čo najvyššiu funkčnosť a efektívnosť súčasných liečebných režimov.

Zároveň k obavám prispieva aj fakt, že nové terapeutické možnosti, ktoré by nahradili už neúčinné spôsoby liečby bakteriálnych infekcií, stále chýbajú.

Okrem systémového účinku, tzn. vnútorný účinok nastávajúci po absorpcii liečiva do krvi, sa u antibiotík využíva aj ich lokálny účinok.

V prípade lokálne podávaných antibiotík sa znižuje riziko vzniku systémových vedľajších účinkov, ich nadužívanie alebo nesprávne použitie je nepravdepodobnejšie. Aj vďaka tomu boli niektoré lokálne antibiotiká schválené národnými autoritami ako voľnopredajné lieky.

Hovoríme napríklad o mastiach, krémoch alebo roztokoch, nosových alebo ústnych aerodisperziách, očných kvapkách alebo mastiach, prípadne pastilkách s lokálnym účinkom.

Kým v niektorých európskych krajinách sú na trhu dostupné bez potreby lekárskeho predpisu viaceré zo spomenutých liekových foriem, na Slovensku máme málo možností.

Bez lekárskeho predpisu je k dispozícii napríklad liečivo s lokálnym antibiotickým účinkom – tyrotricín, ktoré sa v kombinácii s ďalšími účinnými zložkami používa pri zápaloch a bolestiach hrdla, hltana, hrtana alebo ústnej dutiny. Tyrotricín sa v tráviacom trakte neabsorbuje, tzn. nedosahuje systémový účinok.

 

Použité zdroje v anglickom jazyku

  • ema.europa.eu - Antimicrobial resistance
  • ema.europa.eu - EU Antibiotic Awareness day infocards 2020
  • ema.europa.eu - Guideline on legal status for the supply to the patient of centrally authorised medicinal products
  • ncbi.nlm.nih.gov - Antimicrobials, Pauline Hood, Ehsan Khan, Florence Nightingale
  • eurosurveillance.org - Analysis of licensed over-the-counter (OTC) antibiotics in the European Union and Norway, 2012, L. Both, R. Botgros, M. Cavaleri
  • mayoclinicproceedings.org - General Principles of Antimicrobial Therapy, Surbhi Leekha, MBBS; Christine L. Terrell, MD; Randall S. Edson, MD

Použité zdroje v českom jazyku

  • solen.sk - Antibiotická léčba, MUDr. Václava Adámková

Naposledy aktualizované 23.11.2021

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Autor článku

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Absolvovala som 5 ročné štúdium na Farmaceutickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave v odbore farmácia, so ziskom titulu Mgr. Po ukončení štúdia som od roku 2016 pracovala v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv na sekcii registrácie liekov, kde som zotrvala 4 roky. Počas zamestnania som absolvovala rigorózne štúdium opäť na Farmaceutickej fakulte v Bratislave. Tentoraz so ziskom titulu PharmDr. Od roku 2020 som zamestnaná v spoločnosti Essity Slovakia s.r.o., kde pracujem na pozícii odborníka na registračné procesy a legislatívu v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami. Moje štúdium a zároveň praktické skúsenosti považujem za dostatočný predpoklad na poskytovanie odborných a relevantných informácií k zdravotníckym témam. Vo všeobecnosti sa najviac zaujímam o témy liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne o legislatívu a registračné záležitosti v oblasti farmácie

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Anxiolytiká alebo aké spôsoby liečby úzkosti poznáme? Anxiolytiká alebo aké spôsoby liečby úzkosti poznáme?

Stretávate sa so situáciou, kedy pri bežných činnostiach pociťujete strach, obavy alebo nepokoj? Je úzkosť prirodzenou súčasťou nášho života alebo ju môžeme považovať za problém?

Čo sú FLAVONOIDY, ich rozdelenie a výskyt v potrave? Aké majú účinky? Čo sú FLAVONOIDY, ich rozdelenie a výskyt v potrave? Aké majú účinky?

Flavonoidy. Čo sú a kde sa tvoria? Aké sú ich účinky a mnohoraké použitie? Na tieto otázky sa pozrieme v našom článku.

Biologické lieky prinášajú inovatívnu liečbu aj tam, kde klasická liečba zlyhala Biologické lieky prinášajú inovatívnu liečbu aj tam, kde klasická liečba zlyhala

Sú lieky vyrobené výlučne z chemických látok a v laboratórnom prostredí? Biologické lieky sú opakom. Čo je to biologická liečba?

CBD - Cannabidiol: Čo je to, aké má účinky? Je jeho užívanie bezpečné? CBD - Cannabidiol: Čo je to, aké má účinky? Je jeho užívanie bezpečné?

CBD a taktiež aj Cannabidiol: Zázračný liek alebo len ďalší novodobý hit?! Oleje, kvapky, ale dokonca už aj čaje a potraviny s CBD. To všetko sa v poslednom roku objavilo na našom trhu....

Masticha: Sila prírody ukrytá v živici, ktorú poznali aj v staroveku? Masticha: Sila prírody ukrytá v živici, ktorú poznali aj v staroveku?

Počuli ste už niekedy o mastiche? Objavte silu prírody ukrytú v živici, ktorú poznali aj v staroveku.


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.