Čo sú laktobacily a aké majú účinky na trávenie?

Často sa pýtate i: Na čo sú laktobacily a aké sú ich účinky?
Laktobacily a probiotiká, akú sú najlepšie či prírodné zdroje?

Človek prirodzene nežije v sterilnom prostredí a priamo v tele nachádzame mikroorganizmy, ktoré sú pre nás veľmi prospešné.

Konzumujeme potraviny, ktoré sú prirodzene kolonizované mikroorganizmami, obzvlášť fermentované potraviny.

Život človeka je spätý s mikroorganizmami, vyvíjal sa a prispôsoboval sa ich prítomnosti, čím niektoré až k životu nevyhnutne potrebuje.

Mikrobióm človeka je charakteristický súbor mikroorganizmov konkrétneho jedinca.

Tráviaci trakt predstavuje najväčšiu zásobáreň mikroorganizmov a zároveň aj lymfatického tkaniva.

Imunita človeka je preto priamo podmienená stavom tráviaceho traktu.

Pokrok v oblasti medicíny prináša neustále nové poznatky, ktoré poukazujú na dôležitý význam mikrobiómu človeka a jeho vplyv na množstvo funkcií v organizme.

Črevná mikroflóra sa od narodenia mení a postupne buduje.

Novorodenec, ktorý sa narodí cisárskym rezom má inú mikroflóru ako dieťa narodené prirodzene tzv. per vias naturales.

Kolonizácia detí narodených cisárskym rezom je viac podmiená prostredím ako mikroflórou matky.

Počas vývoja novorodenca začína modulácia črevnej mikroflóry, ovplyvňuje vnímavosť čreva na ochorenia a má unikátny dlhotrvajúci efekt na kvalitu imunitného systému.

Laktobacily a bifidobaktérie tvoria 90 % mikroflóry u vylúčne dojčených novorodencov.

Následne sa vplyvom stravy, stravovacích návykov, spôsobom života, zmenami metabolizmu a starnutím mikroflóra mení.

Vývoj flóry jedinca, jej mikrobiálne osídľovanie má vplyv na budúce zdravie človeka.

Dokonca niektorí vedci vyslovujú názor o spojitosti mikroflóry človeka, probiotických baktérií a dlhovekosťou.

Lactobacillus je súčasťou mikroflóry a významne ovplyvňuje naše zdravie.

Čo je to Lactobacillus?

• živý mikroorganizmus,
• patrí medzi probiotické baktérie (mikroorganizmy žijúce v tráviacom trakte s potvrdeným pozitívnym vplyvom na zdravie),
• pomáha budovať prirodzenú obranyschopnosť organizmu,
• je prospešný pre naše zdravie.

Patria medzi tzv. grampozitívne nesporulujúce baktérie. Farbenie podľa Grama patrí medzi základné farbenia baktérií v mikrobiológii, podľa čoho sú následne delené na gram-pozitívne a gram-negatívne.

Laktobacily nachádzame v črevách, najmä v sliznici pošvy zdravých žien vo fertilnom (plodnom) veku, zmes laktobacilov nazývaná Döderleinov laktobacil napr. Lactobacillus acidophilus.

Vo všeobecnosti sú lactobacily považované za nepatogénne, v určitých prípadoch môžu byť potenciálne patogénne a zdrojom určtých infekcií.

Prečo je Lactobacillus prospešný?

• Pomáha bojovať s inými patogénmi,
• v pošve pomáha udržiavať fyziologické nízke pH,
• rozkladá glukózu a laktózu na kyselinu mliečnu, čím zabraňuje rastu a premnoženiu kvasiniek a hnilobných baktérií,
• predstavuje ochrannú bariéru proti hnačkám,
• podporuje správne trávenie,
• zlepšuje vstrebávanie niektorých minerálov.

Kde môžeme nájsť laktobacily?

Laktobacily môžme nájsť prirodzene medzi potravinami a komerčnými produktami, ktoré ich obsahujú ako probiotické baktérie. V potravinárskom priemysle sa obsah laktobacilov v produktoch líši spôsobom výroby, čerstvosťou výrobku a skladovaním.

Množstvo laktobacilov klesá s dĺžkou skladovania.

• Mliečne fermentované produkty napr. jogurt, kefír, plesnivý syr, bryndza (výborný zdroj pravá netermizovaná slovenská bryndza),
• kyslá kapusta,
• nakladané uhorky,
• probiotické tabletky,
• vaginálne tablety, čapíky, tampóny priamo obsahujúce laktobacily, ktoré sa zavádzajú do pošvy.

Proces fermentácie kyseliny mliečnej je známy od pradávna. Zvyšky fermentovaných mliečnych výrobkov boli popísané na keramických nádobách archeológmi z oblasti v okolí Čierneho mora.

Tráci, obyvatelia žijúci na uzémí dnešného Bulharska boli známi prípravou špeciálnych kvasených výrobkov. Lactobacillus bulgaricus bol v 1905 izolovaný z bulharského jogurtu.

V mliečnom priemysle aj u nás môžme nájsť Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus, ktorý je unikátny pre telo. Bolo popísaných viacero vedeckých dôkazov o významnom posilnení imunitného systému, najmä vrodenej imunity.

V našich podmienkach je dostupný v niektorých jogurtoch, odporúčame si preto bližšie všímať zloženie na obale.

Kolonizácia baktérií sa mení vplyvom veku, pôsobenia hormónov, potravy, záťaže organizmu, chorôb, po liekoch, napr. antibiotikách.

Po užívaní antibiotík u pacientov s črevnou dysmikróbiou je doporučované doplniť obsah laktobacilov v organizme.

Laktobacily a gynekologické ťažkosti

Obvzlášť u žien pri nedostatku laktobacilov dochádza k páleniu a svrbeniu pošvy. Práve zápaly pošvy sú najčastejším dôvodom, prečo ženy navštívia gynekológa. Často spozorujú zmenu vaginálneho výtoku, zápach, zafarbenie a môžu pociťovať až bolesti.

Medzi ďalšie príznaky, ktoré sa môžu objaviť sú ťažkosti s močením (dysurické ťažkosti) a poruchy až bolesť pri pohlavnom styku.

Jednou zo základných funkcií laktobacilov je preto znižovanie pH, čím pomáhajú udržiavať potrebné kyslé prostredie slizničného ekosystému.

Laktobacily pomáhajú tvoriť normálnu mikroflóru pošvy a sú prevenciou možných intímnych ťažkostí.

Počas menštruačného cyklu sa zvyšuje citlivosť povrchových (epitelových) buniek k laktobacilom.

Počas cyklu stúpa pH v pošve a je menej laktobacilov, čo je následne dôvodom zvýšeného rizika vzniku infekcie ženy. V priebehu menštruačného cyklu sa menia biochemické a imunologické črty pošvového mikroprostredia.

Existuje množstvo žien, ktoré majú opakované (recidivujúce) infekcie pošvy a významne narušený biofilm pošvy.

Laktobacily a probiotiká

Veľké množstvo klinických štúdií poukazuje na význam probiotík v prevencii a pri liečbe mnohých civilizačných ochorení. Je preukázaná asociácia probiotík so správnym fungovaním črevnej flóry a imunitného systému.

Musíme si uvedomiť, že črevný ekosystém je tvorený z troch základných vecí: bunky hostiteľa, mikroflóry a potravy.

Význam probiotík má obrovský potenciál a je predmetom neustáleho výskumu.

Probiotické baktérie dokážu ovplyvňovať zápalové procesy, vplývať na alergické, autoimunitné ochorenia, tlmiť chronický poškodzujúci zápal a ovplyvňujú malígny (zhubný) proces.

U predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou štúdie preukázali prospešné preventívne podávanie Lactobacillus rhamsosus, vybrané kmene Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium infantis.

Podávanie probiotík podporuje správny vývoj tráviaceho traktu, zamedzuje vývoj slizničnej atrofie, znižuje riziko premnoženia patogénov a infekcií.

Pri alergických ochoreniach podávanie probiotík zmierňuje príznaky pacientov s atopickou dermatitídou, astmou, alergickou rinitídou a potravinovou alergiou.

V štúdiach pri podávaní Lactobacillus rhamsosus GG ženám, ktoré trpia atopickým ekzémom, alergickou rinitídou alebou astmou v období počas tehotenstva a dojčenia, sa znížil výskyt alergických ochorení u detí.

Zaujímavé výsledky výskumu v Pasteurovom ústave dokazujú, že Lactobacillus casei má protektívny (ochranný) účinok pred artritídou (zápalové ochorenie kĺbov).

Ďalšia dvojito zaslepená štúdia na zdravých dobrovoľníkoch zistila, že pri podávaní Lactobacillus salivarius sa zvýšilo množstvo obranných buniek imunitného systému.

Preukázali sa lepšie imunologické parametre, stolica bola bohatšia na laktobacily a zlepšila sa frekvencia vyprázdňovania stolice.

Vo vedeckých kruhoch dominuje názor, že baktérie zohrávajú dôležitú úlohu, napr. v procese vzniku a vývoja kolorektálneho karcinómu.

Lactobacillus patrí medzi baktérie, ktorých protektívny (ochranný) účinok mliečneho kvasenia tlmí rast a aktivitu nežiaducich toxických produktov určitých črevných (intestinálnych) mikróbov.

Medzi tieto produkty môžu patriť látky pôsobiace v organizme ako karcinogény alebo promotory (zosilovače) nežiaducich procesov.

Probiotické baktérie pôsobia antimutagénne a brzdia tvorbu a rast abnormálnych buniek.

Pri infekcii Helicobacter pylori bol potvrdený protektívny účinok laktobacilov na túto známu a rozšírenú infekciu. Lactobacillus salivarius, Lactobacillus acidophilus, resp. L. johnsonii potláčajú kolonizáciu žalúdočnej sliznice H. pylori.

V štúdii pri podávaní  pacientom s infekciou H. pylori Lactobacillus acidophilus resp. Lactobacillus johnsonii spolu s antibiotikami došlo k lepším výsledkom v porovnaní so skupinou pacientov, ktorí dostávali len antibiotiká a placebo.

Bol pozorovaný znížený zápal sliznice žalúdka a vyššia eradikácia.

Využitie laktobacilov nachádzame v prevencií a liečbe hnačky, tiež sa opiera o výsledky viacerých klinických štúdií. Baktérie mliečneho kvasenia upravujú mikroflóru čreva a podieľajú sa na odstránení dysmikróbie.

Pomocou enzymatickej aktivity sa snažia ovplyvniť metabolity, ktoré hnačku vyvolávajú.

Laktobacily ako aj ďalšie probiotické baktérie sú prospešné tiež aj v prevencii močových infekcií, opakovaných infekcií urogenitálneho traktu a infekcií pacientov s močovým katétrom.

Zdroje

• Probiotiká ako súčasť imunitného systému človeka, Hrubiško M., 2012.
• solen.sk - PROBIOTIKÁ, Michal Mego, Národný onkologický ústav, Bratislava
• solen.sk - DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKA VAGINÁLNEHO FLUORU, Barbora Gulánová, Mária Šimaljaková, Dermatovenerologická klinika LF UK a FNsP, Bratislava
• ncbi.nlm.nih.gov - Oral supplementation with Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus 8481 enhances systemic immunity in elderly subjects