Čo potrebujete vedieť o účinkoch DRASLÍKA? Sú zmeny hladín nebezpečné?

Čo potrebujete vedieť o účinkoch DRASLÍKA? Sú zmeny hladín nebezpečné?
Zdroj foto: Getty images

Všetko, čo potrebujete vedieť o účinkoch DRASLÍKA. Môžu byť zmeny v jeho hladinách nebezpečné?

Draslík (lat. kalium, ang. potassium) je tretím najrozšírenejším minerálom ľudského tela. Keďže po rozpustení vo vode produkuje kladne nabité ióny K+, je klasifikovaný ako elektrolyt.

Elektrolyty majú schopnosť viezť elektrický prúd, pričom naše telo túto „elektrinu“ používa na riadenie rôznych biologických procesov. Preto nízke, resp. vysoké hladiny draslíka môžu významne ovplyvniť veľké množstvo telesných funkcií.

Ako draslík ovplyvňuje náš organizmus?
Kedy je potrebné zvýšiť jeho príjem?
Sú s ním spojené zdravotné riziká?

V akých procesoch nášho organizmu je draslík dôležitým spoluhráčom?

Objaviteľom draslíka bol Humphry Davy v roku 1807.

1. Prenos signálov medzi nervovými bunkami (medzibunková komunikácia)

Nervový systém prenáša informácie medzi našim mozgom a zvyškom tela vo forme nervových impulzov.

Nervové impulzy sú generované iónmi sodíka pohybujúcimi sa do vnútra buniek a iónmi draslíka pohybujúcimi sa von z buniek.

Takýto pohyb iónov mení napätie bunky, čím sa nervový impulz aktivuje. Ten následne pomáha regulovať ďalšie procesy v organizme.

2. Regulácia svalovej a srdcovej činnosti

Regulácia svalovej činnosti sa deje aj za pomoci draslíka a jeho spoluúčasti pri generovaní nervových impulzov.

Zmenená hladina draslíka môže ovplyvniť prenos signálov v nervovom systéme, a tým oslabiť svalové kontrakcie.

Draslík je dôležitý aj pre udržiavanie pravidelného srdcového tepu, pričom zmenené hladiny tohto minerálu môžu v niektorých prípadoch viesť k nepravidelnej srdcovej činnosti.

Srdce na EKG zázname - EKG papier - draslík ako dôležitý minerál pre srdcovú činnosť
Draslík je dôležitý pre udržiavanie pravidelnej srdcovej činnosti. Zdroj foto: Getty images

3. Regulácia rovnováhy tekutín a krvného tlaku

40 % vody v našom organizme je tzv. intracelulárnou (vnútrobunkovou) tekutinou. Zvyšok sa nachádza extracelulárne (mimo buniek), ako napr. v krvi či miechovej tekutine.

Draslík je hlavným elektrolytom, ktorý ovplyvňuje množstvo vody vo vnútri buniek. Napomáha teda udržiavaniu rovnováhy v zadržiavaní a vylučovaní vody z organizmu, a to v spolupráci s ďalším elektrolytom, sodíkom.

Vysoké hladiny sodíka môžu podporovať zvýšenie krvného tlaku, a to najmä u ľudí, ktorí vysoký krvný tlak už majú. Diéta bohatá na draslík preto dokáže krvný tlak znížiť tým, že pomôže telu vylúčiť prebytočný sodík.

4. Regulácia vylučovania vápnika

Draslík môže taktiež napomôcť pri predchádzaní vzniku osteoporózy alebo obličkových kameňov. Deje sa tak mechanizmom zníženia koncentrácie vápnika v moči a jeho vylúčenia z organizmu.

Keďže obličkové kamene sú zhlukom materiálu, v ktorom má výrazné zastúpenie vápnik, obmedzenie jeho prítomnosti v moči je výhodou.

Súčasné obmedzenie vylúčenia vápnika močom môže byť prospešné aj pri osteoporóze. Tá je často spojená s nízkymi hladinami vápnika v organizme.

5. Trávenie a acidobázická rovnováha

Draslík podporuje uvoľňovanie slín a žalúdočných kyselín, čím pomáha pri trávení potravy. Zároveň je potrebný aj pri vstrebávaní bielkovín, uhľohydrátov a udržiavaní acidobázickej rovnováhy.

Aké množstvo draslíka je pre náš organizmus potrebné?

Viac ako 90 % draslíka sa z potravy absorbuje v tenkom čreve prostredníctvom pasívnej difúzie. Z organizmu sa vylučuje predovšetkým močom, menšia časť stolicou a potom.

Pokiaľ nie sú zásoby draslíka v organizme vyčerpané, s jeho príjmom rastie aj jeho vylučovanie obličkami.

Celkové množstvo draslíka v organizme dospelého človeka je okolo 45 mmol/kg telesnej hmotnosti (1 mmol= 39,1 mg draslíka). 

Normálne koncentrácie draslíka v krvi sa pohybujú v rozmedzí 3,6 - 5,0 mmol/l.

Tabuľka znázorňuje odporúčanú dennú dávku draslíka u zdravého človeka

Vek Muž Žena
0 - 6 mesiacov 400 mg 400 mg
7 - 12 mesiacov 860 mg 860 mg
1 - 3 roky 2000 mg 2000 mg 
4 - 8 rokov 2300 mg 2300 mg
9 - 13 rokov 2500 mg 2300 mg
14 - 18 rokov 3000 mg 2300 mg 
19 + rokov 3400 mg 2600 mg
Tehotenstvo 2900 mg
Dojčenie 2800 mg

Okolo 80 % celkového množstva draslíka v organizme je uložených vo svalových bunkách. Zvyšných 20 % sa nachádza v pečeni, kostnom tkanive a červených krvinkách.

Potravinové zdroje

Zdravá vyvážená strava poskytuje pre náš organizmus dostatočné množstvo draslíka. Maximálna možná miera príjmu draslíka z potravín u zdravých ľudí nie je stanovená.

Vyvážená strava ako zdroj dostatku draslíka - strukoviny, vajcia, zelenina, ovocie, ryby, mäsom zemiaky, brokolica, rajčiny, mandle, orechy, lieskovce, arašidy, slivky, avokádo, banán, špargľa
Najlepším zdrojom draslíka je pestrá a vyvážená strava. Zdroj: Getty images

Formy draslíka nachádzajúceho sa v potravinách sú najmä fosforečnan draselný, síran draselný a citrát draselný.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vybrané potraviny bohaté na draslík

Druh potraviny
(100 g)
Množstvo draslíka
(mg)
Druh potraviny
(100 g)
Množstvo draslíka
(mg)
Sušené hríby 2969 Avokádo 485
Sušené marhule 1162 Špenát 466
Pistácie, nesolené 1025 Banán 388
Šošovica, varená 937 Losos, filet s kožou 363
Mak 832 Kivi 316
Sušené hrozienka 825 Mrkva, surová 287
Cícer, varený 800 Paradajky, čerstvé 280
Kakaový prášok 712 Hlávková kapusta,
biela, surová
263
Mandle so šupkou 700 Grapefruit 234
Biela fazuľa, varená 640 Maliny (nemrazené) 224
Slnečnica, lúpaná 603 Pomaranč 197
Biele zemiaky,
pečené
(bez šupky)
544

Kto je ohrozený nedostatkom draslíka?

Nedostatok draslíka alebo hypokaliémia môže viezť k rôznym zdravotným problémom. Nie je však bežné, aby zdravý človek so správnymi stravovacími návykmi trpel takýmto nedostatkom.

K zníženým hladinám draslíka v organizme dochádza najmä pri jeho zvýšených stratách.

K takým môže dôjsť u ľudí, ktorí trpia:

  • hnačkou,
  • zápalovými ochoreniami čriev (napr. ulcerózna kolitída, Crohnova choroba),
  • intenzívnym zvracaním,
  • nadmerným potením,
  • nedostatkom horčíka (hypomagnezémiou),
  • nedostatkom kyseliny listovej,
  • vybranými endokrinologickými ochoreniami, ako napr. hyperaldosteronizmus,
  • chronickými ochoreniami obličiek,
  • užívaním niektorých liekov, najmä laxatív, glukokortikoidov a vybraných druhov diuretík,
  • alkoholizmom,
  • hladovaním a nevhodnou diétou.

Klinické prejavy nedostatku draslíka

Prejavy miernej hypokaliémie:

  • Zápcha, plynatosť
  • Únava, malátnosť
  • Svalová slabosť, kŕče v končatinách
  • Nevoľnosť

Prejavy závažnej hypokaliémie - hladina v krvi pod 2,5 mmol/l:

  • Vysoká produkcia veľmi zriedeného moču (polyúria)
  • Svalová paralýza, sťažené dýchanie
  • Srdcové arytmie, palpitácie, vysoký krvný tlak (hypertenzia)
  • Intolerancia glukózy
  • Zmätenosť

Mierne formy hypokaliémie sú ľahko zvládnuteľné zvýšenou konzumáciou potravín bohatých na draslík.

Závažná hypokaliémia je však život ohrozujúci stav, pri ktorom je nutné prísne monitorovanie pacienta a doplnenie draslíka vhodnými preparátmi. Zároveň je potrebné zistenie a liečba príčiny, ktorá hypokaliémiu vyvolala.

Hypokaliémia - hladina draslíka v krvi pod 3,5 mmol/l.

Môže byť v organizme draslíka priveľa?

Draslík prijímaný vo vyššej miere, než sú potreby organizmu, zvyčajne nespôsobuje žiadne ťažkosti.

Problém však môže nastať v prípade, ak obličky z rôznych príčin nestíhajú prebytočný draslík vylúčiť. Takýto stav môže viesť k hyperkaliémii (hladina draslíka v krvi nad 5,0 mmol/l).

Obličky zobrazené anatomicky, trup tela
Ak obličky nepracujú správne, prebytočný draslík z tela nedokážu vylúčiť. Zdroj foto: Getty images

Mierna hyperkaliémia je zvyčajne asymptomatická.

Pri závažnej hyperkaliémii sú niektoré príznaky podobné hypokaliémii.

Je to život ohrozujúci stav vyžadujúci si lekársku pomoc.

Klinické prejavy závažnej hyperkaliémie - hladina v krvi nad 7,0 mmol/l:

  • Búšenie srdca, palpitácie, srdcové arytmie, veľmi nízky krvný tlak (hypotenzia)
  • Pocit pálenia a brnenia v končatinách
  • Svalová paralýza, sťažené dýchanie

Terapiou závažnej a akútnej hyperkaliémie je stabilizácia srdcových funkcií a dýchania.

Dôležité je aj odstránenie draslíka z organizmu, napr. za pomoci diuretík, špeciálnych preparátov vápnika a vo vážnych prípadoch aj použitím hemodialýzy. Taktiež sa pátra po vyvolávajúcej príčine, ktorá je následne vhodným spôsobom liečená.

Je málo pravdepodobné, aby sa zdravý človek dokázal predávkovať draslíkom z potravín. Môže sa to však stať nadmerným a nesprávnym užívaním draslíka vo výživových doplnkoch.

Hyperkaliémia - hladina draslíka v krvi nad 5,6 mmol/l.

Pre koho je zvýšenie hladín draslíka nebezpečné?

K ľuďom, ktorí sú pri zvýšenom príjme draslíka ohrození hyperkaliémiou patria tí, ktorí trpia: 

  • chronickým ochorením obličiek,
  • diabetom I. typu,
  • kongestívnym srdcovým zlyhávaním,
  • ochorením pečene,
  • nedostatočnou funkciou nadobličiek (adrenálna insuficiencia, Addisonova choroba).

Hyperkaliémiou sú ohrození aj tí, ktorí užívajú vybrané skupiny liekov:

  • inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACE) (napr. účinná látka kaptopril, enalapril),
  • blokátory receptorov angiotenzínu (napr. účinná látka losartan, kandesartan),
  • draslík šetriace diuretiká (napr. účinná látka spironolaktón, eplerenón).

Svojvoľné užívanie výživových doplnkov s obsahom draslíka sa v týchto prípadoch neodporúča, pokiaľ lekár nerozhodne inak.

Na zamedzenie rizika vzniku hyperkaliémie môže lekár odporučiť pacientovi diétu s obmedzením draslíka.

Varenie znižuje obsah draslíka v zelenine a ovocí o 50 %.

Kedy siahnuť po výživových doplnkoch obsahujúcich draslík?

Vo výživových doplnkoch dostupných bez lekárskeho predpisu je draslík často prítomný ako chlorid draselný. Používa sa však aj mnoho ďalších foriem - citrát, fosfát, aspartát, bikarbonát či glukonát draselný.

Takéto doplnky zvyčajne obsahujú maximálne 100 mg elementárneho draslíka v jednej dávke. Vyhnúť by sa im mal každý, kto je ohrozený vznikom hyperkaliémie.

Šport a svalové kŕče

Po výživových doplnkoch s obsahom draslíka je vhodné siahnuť, ak ste zdravý aktívny športovec a pociťujete svalové kŕče. Akútnou jednorazovou pomocou môže byť šumivá forma draslíka a horčíka, resp. iontový nápoj.

V takýchto preparátoch sú obsiahnuté aj ďalšie zložky stratené pri nadmernej fyzickej záťaži a potení, napr. sodík.

Ako prevencia pred vznikom svalových kŕčov sa však odporúča najmä pestrá a vyvážená strava. Zároveň je dôležité nezanedbávať kvalitný strečing a regeneráciu.

Ak sa svalové kŕče opakujú a režimové opatrenia nepomohli, možnosťou je pravidelné užívanie kombinácie draslíka, horčíka a pyridoxínu (vitamínu B6) podľa odporúčaní vášho lekárnika, resp. lekára.

Svalový kŕč - muž, športovec, turista, si drží ubolenú nohu v oblasti predkolenia
Pri akútnych svalových kŕčoch dokáže pomôcť kombinácia draslíka s horčíkom. Zdroj foto: Getty images

Intenzívna hnačka alebo zvracanie

Doplnenie draslíka, ako aj ostatných elektrolytov, je nevyhnutné aj pri intenzívnych hnačkách či zvracaní. Vzhľadom na náročnosť príjmu potravy je počas takýchto stavov vhodné podávanie tzv. rehydratačných roztokov.

Diéta so zníženým obsahom sodíka

Ak trpíte vysokým krvným tlakom, pravdepodobne vám bola odporučená diéta so zníženým obsahom sodíka. Vtedy je možné siahnuť aj po náhradách kuchynskej soli.

Tie obsahujú namiesto chloridu sodného chlorid draselný. Pred ich použitím sa však poraďte so svojim lekárom alebo lekárnikom.

Zdroje

  • Zdroje v anglickom jazyku
  • Zdroje v českom jazyku
    • internimedicina.cz - Hypokalémie, doc. MUDr. Romana Ryšavá, CSc., Klinika nefrologie 1. LF UK a Všeobecní fakultní nemocnice, Praha
fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané