PABA – kyselina para-aminobenzoová: Poznáte jej účinky? Kedysi sa označovala ako vitamín B10

Charakteristika kyseliny para-aminobenzoovej

Kyselina para-aminobenzoová je biologicky aktívna látka prírodného pôvodu. Označuje sa jednoduchou skratkou PABA.

Pôvodne bola považovaná za vitamín patriaci do skupiny B vitamínov, konkrétne bola označovaná ako vitamín B10.

V súčasnosti sa už PABA za vitamín nepovažuje. Nemá taktiež ani esenciálny charakter. S označením vitamín B10 sa však pri kyseline para-aminobenzoovej môžeme stretávať dodnes.

Prirodzene sa PABA vyskytuje v pivovarských kvasniciach, živočíšnom mäse a vnútorných orgánoch, niektorých hubách, obilninách či zelenine. V ľudskom organizme sa táto kyselina syntetizuje činnosťou črevných baktérií prítomných v tráviacom trakte.

Z chemického hľadiska predstavuje PABA organickú zlúčeninu s molekulovým vzorcom C₇H₇NO₂. Štruktúrne pozostáva z aromatického kruhu, na ktorom je naviazaná jedna karboxylová skupina a jedna amino skupina v polohe para (z tejto polohy vychádza aj názov kyseliny).

V izolovanej forme je to biela pevná kryštalická látka bez zápachu, ktorá pôsobením svetla a vzduchu mení farbu. Je rozpustná vo vode a v organických rozpúšťadlách.

Kyselina para-aminobenzoová je bezpečná látka, v primeraných množstvách nie je pre ľudský organizmus toxická. Pomerne ľahko sa absorbuje v tráviacom trakte, konkrétne v črevách.

Následne môže podliehať metabolickým procesom v pečeni za vzniku rôznych metabolitov. PABA a produkty jej metabolizmu sa vylučujú močom.

Význam PABA spočíva najmä v tom, že je štruktúrne zakomponovaná do iných životne dôležitých zlúčenín v ľudskom organizme. Vystupuje napríklad ako kľúčová molekula v štruktúre kyseliny listovej - vitamínu B9, ktorý je nenahraditeľný pre syntézu a replikáciu DNA buniek.

V podobe rôznych derivátov sa uplatňuje vo farmaceutickom či chemickom priemysle.

Zlúčeniny, u ktorých tvorí PABA základ ich molekuly vykazujú širokú biologickú aktivitu, a preto sa využívajú ako účinné lieky.

PABA a mnohé jej deriváty majú antimikrobiálne, protizápalové, antioxidačné či protinádorové účinky. Sú schopné odrážať UV žiarenie a niektoré zdroje hovoria dokonca o podpore zdravia vlasov či pokožky.

Kde a ako kyselina para-aminobenzoová vzniká?

Kyselinu para-aminobenzoovú sú schopné syntetizovať niektoré druhy baktérií a húb. Tvorí sa taktiež v niektorých rastlinách a je prítomná aj u cicavcov vrátane človeka.

Rastliny svojpomocne syntetizujú PABA v chloroplastoch a následne ju uchovávajú vo svojich tkanivách.

V ľudskom organizme a všeobecne u cicavcov sa PABA prirodzene netvorí. Za jej tvorbu u ľudí sú zodpovedné baktérie nachádzajúce sa v črevnom trakte, ktoré túto kyselinu nepretržite produkujú. Príkladom takejto baktérie je E.coli.

PABA vzniká v ľudskom organizme taktiež ako produkt rozkladu kyseliny listovej.

Množstvo PABA, ktoré je produkované črevnými baktériami nemusí vždy pokrývať potreby organizmu. Dostatočné zásoby PABA následne človek dosiahne príjmom pestrej a vyváženej stravy.

PABA sa nepovažuje ani za vitamín a ani za esenciálnu živinu.

Ďalšie zdroje PABA

Medzi rastlinné potravinové zdroje kyseliny para-aminobenzoovej patria celozrnné obilniny a zelená listová zelenina (napríklad špenát).

Bohatým zdrojom sú tiež pivovarské kvasnice, niektoré druhy húb či melasa. Živočíšnym zdrojom PABA je napríklad mäso, vnútornosti (pečeň, obličky), mlieko alebo vajcia.

PABA určená pre priemyselné účely sa vyrába syntetickou cestou za pomoci chemických reakcií.

Účinky PABA a jej využitie v praxi

Kyselinu para-aminobenzoovú a jej dôležitosť vnímame vo viacerých smeroch. Na jednej strane je nevyhnutnou súčasťou ľudského organizmu ako molekula inkorporovaná do iných zlúčenín potrebných pre fungovanie životne dôležitých procesov.

Na strane druhej má napriek svojej pomerne malej molekule veľký potenciál využitia. Ona a mnohé jej deriváty vykazujú rôznorodú biologickú aktivitu, čo sa využíva najmä v medicínskej a farmaceutickej oblasti.

Pre ľudský organizmus je PABA dôležitá preto, lebo tvorí súčasť molekuly kyseliny listovej.

Kyselina listová je vo vode rozpustný vitamín, ktorý zaraďujeme do skupiny vitamínov B. Jedná sa o vitamín B9.

Predstavuje kľúčový vitamín nevyhnutný predovšetkým pre syntézu a správnu replikáciu DNA buniek. Podieľa na tvorbe nukleových kyselín v jadrách buniek a tiež bielkovín.

V praxi to znamená, že kyselina listová je potrebná pre rast buniek, ich delenie a dozrievanie. Uplatňuje sa všade tam, kde dochádza k rýchlemu deleniu buniek, napríklad pri krvotvorbe alebo pri raste a vývoji plodu.

Je dôležité podotknúť, že tak ako PABA, tak ani kyselina listová sa u človeka prirodzene netvorí. Aj napriek tomu, že by ľudský organizmus mal k dispozícii dostatočné množstvo PABA substrátu pre tvorbu kyseliny listovej, nedisponuje enzýmami potrebnými pre tento proces.

Tieto enzýmy sú však prítomné u niektorých druhov baktérií, kvasiniek či rastlín, a preto tieto organizmy kyselinu listovú dokážu produkovať.

Antibiotiká zo skupiny sulfónamidov fungujú vďaka ich štruktúrnej podobnosti s PABA na tom princípe, že bránia premene PABA na kyselinu listovú, tzn. rast baktérií je obmedzený = antibakteriálny účinok.

Kyselinu listovú preto musíme rovnako ako PABA prijímať z externých zdrojov. Vhodným zdrojom vitamínu B9 je zelená listová zelenina (kapusta, špenát, kel, ružičkový kel), brokolica, karfiol, uhorky, paradajky a mrkva. Z ovocia napríklad banány, jahody, čerešne, pomaranče či avokádo.

Zo strukovín hrach a fazuľa, ďalej tiež kvasnice, obilné klíčky, celozrnné obilniny a orechy. Zo živočíšnych zdrojov sú to najmä vnútornosti a vajcia.

Vráťme sa ale späť k PABA. Dôležitosť PABA spočíva taktiež v tom, že jej molekula tvorí štruktúrny základ pre mnohé liečivá, chemické a priemyselné látky. Tvorí tzv. základnú kostru, ktorá sa vplyvom chemických reakcií mení na zložitejšiu molekulu.

Príkladom takýchto látok sú niektoré antibiotiká, lokálne anestetiká, protizápalové liečivá, liečivá na liečbu srdcových porúch, liečivá proti kŕčom, liečivá na liečbu tuberkulózy či dokonca nádorových ochorení, alebo tiež látky s UV ochranou.

Zo štatistických údajov vyplýva, že kyselina para-aminobenzoová tvorí súčasť štruktúry u viac ako 184 komerčne využívaných liečiv.

PABA ďalej vykazuje antibakteriálnu účinnosť a to aj napriek tomu, že niektoré baktérie využívajú túto kyselinu vo svoj prospech na syntézu kyseliny listovej. V kombinácii s inými antibiotikami sa preto používa napríklad proti baktériám Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus.

Predstavuje taktiež stavebný kameň pre vývoj nových antimikrobiálnych látok.

V literatúre sa tiež spomína jej antioxidačné pôsobenie, tzn. vychytáva voľné reaktívne kyslíkové radikály, a pôsobí aj proti vírusom.

Jedným z významných účinkov PABA a jej derivátov je schopnosť blokovať ultrafialové žiarenie. Používajú sa preto ako účinný blokátor UV-A a UV-B žiarenia v prípravkoch na ochranu kože či v kozmetických produktoch.

Predchádzajú nadmernému opáleniu až spáleniu kože, tvorbe vyrážok a akné, dehydratácii a predčasnému starnutiu kože, stenčovaniu kože či nádorovým zmenám na koži.

Použitie PABA v opaľovacích prípravkoch je už obmedzené, najmä kvôli riziku vzniku alergických reakcií či menej závažného nepríjemného zafarbenia oblečenia.

Niektoré deriváty PABA preukázali schopnosť inhibovať enzým acetylcholínesteráza, ktorý je zodpovedný za rozklad neurotransmitera acetylcholín v organizme.

Dostatočná hladina acetylcholínu priaznivo ovplyvňuje kognitívne funkcie, a teda pamäť, myslenie, pozornosť, sústredenie, učenie a vnímanie. Nízke hladiny acetylcholínu v mozgu môžu súvisieť napríklad s rozvojom Alzheimerovej choroby.

PABA vykazuje priaznivé účinky aj pri podpore zdravia vlasov. Zmierňuje predčasné šedivenie a vypadávanie vlasov. Býva preto súčasťou vlasových prípravkov, farieb na vlasy či rôznych doplnkov výživy určených pre vlasy.

Deriváty PABA sa podľa niektorých zdrojov používajú aj pri ochoreniach ako je:

• sklerodermia (ochorenie kože a spojivových tkanív charakteristické ich tvrdnutím),
• dermatomyozitída (autoimunitné zápalové ochorenie svalov a kože),
• vitiligo (ochorenie charakteristické bielymi škvrnami na koži v dôsledku straty kožného pigmentu),
• Peyronieho choroba (ochorenie spojivového tkaniva penisu charakteristické jeho zakrivením a bolestivou erekciou).

Pre tieto účely použitia PABA však chýbajú dostatočné vedecké dôkazy.

V poľnohospodárstve sa PABA využívala ako podporná látka na ochranu rastlín voči patogénom (pesticíd) a tiež na podporu rastu.

Nedostatok PABA v organizme

Doteraz neboli zdokumentované žiadne poruchy alebo ochorenia vyplývajúce z nedostatku kyseliny para-aminobenzoovej v organizme.

Znížené hladiny PABA sa môžu vyskytovať napríklad u ľudí s chýbajúcimi baktériami produkujúcimi PABA v črevnom trakte.

Aj napriek nízkemu počtu prípadov nedostatku však v súčasnosti nachádzame na trhu dostupné produkty obsahujúce PABA.

Jedná sa prevažne o výživové doplnky obsahujúce PABA v kombinácii s viacerými zložkami, najčastejšie s vitamínmi a minerálmi. Sú určené najmä na doplnenie chýbajúcich vitamínov a minerálov v organizme alebo na udržanie kvality vlasov, nechtov a pokožky.

Je dôležité podotknúť, že nedostatočné hladiny v prípade kyseliny listovej majú, na rozdiel od PABA, v ľudskom organizme ďalekosiahlejšie a závažnejšie následky.

Deficit kyseliny listovej manifestuje predovšetkým na tých systémoch, kde dochádza k rýchlemu deleniu buniek – tvorba červených a bielych krviniek, sliznica čriev, sliznice pohlavného a močového traktu.

Nedostatok sa prejavuje predovšetkým vznikom anémie, zápalových zmien na sliznici tráviaceho traktu, ústnej dutiny či jazyka, zníženou mierou vstrebávania živín v tráviacom trakte, či neplodnosťou.

U starších ľudí môže dochádzať tiež k rozvoju nervovo-psychických ochorení, ako je depresia, poškodenie miechy a pod.

Kyselina listová je absolútne kľúčovou zlúčeninou v tehotenstve. Nakoľko sa podieľa na delení a dozrievaní buniek, jej nedostatok spôsobuje defekty v syntéze DNA, poruchy pri tvorbe orgánov a spomalenie rastu.

To vedie k zvýšenej miere potratov, vzniku vrodených chýb a porúch vývoja u dieťaťa.

Tehotenstvo, nedostatočný príjem v potrave, poruchy vstrebávania, nadmerná konzumácia alkoholu či dlhodobé užívanie niektorých liekov sú hlavnými príčinami deficitu kyseliny listovej.

Možné riziká spojené s PABA

Kyselina para-aminobenzoová sa vo všeobecnosti považuje za netoxickú a pre ľudský organizmus dobre tolerovanú látku.

Vedľajšie účinky alebo prípadná toxicita sa môže vyskytovať pri nadmernom užívaní PABA alebo u niektorých rizikových skupín ľudí.

Pri použití PABA a jej derivátov v kozmetických produktoch alebo opaľovacích krémoch sa môže vyskytovať lokálna alergická reakcia prejavujúca sa ako začervenaná a svrbiaca vyrážka.

Pri systémovom použití sa môže objaviť nevoľnosť, vracanie, hnačka, závrat, horúčka, podráždenie očí alebo kožná vyrážka. V niektorých prípadoch bolo hlásené aj poškodenie pečene.

U ľudí s poruchami pečene a obličiek je preto potrebná opatrnosť a vhodnosť užívania PABA by mali konzultovať so svojim lekárom.

PABA môže mať taktiež interakčný potenciál, tzn. môže sa vzájomne ovplyvňovať s inými súbežne podávanými liekmi. Jedná sa o niektoré lieky znižujúce zrážanlivosti krvi alebo tiež antibiotiká zo skupiny sulfónamidov, pri ktorých dochádza za prítomnosti PABA k poklesu ich účinnosti.

Vzhľadom na nedostatok informácií o bezpečnosti PABA v tehotenstve a v období dojčenia je potrebné užívanie tejto kyseliny vždy konzultovať s lekárom.

Kyselina para-aminobenzoová, označovaná aj ako vitamín B10, je organická zlúčenina tvoriaca bežnú súčasť nášho jedálnička. Je kľúčovou molekulou pre tvorbu kyseliny listovej a tvorí taktiež základ štruktúry mnohých liečiv.