späť na zoznam článkov

Prepadla vás nervozita a stres? V tehotenstve ich treba minimalizovat

Prepadla vás nervozita a stres? V tehotenstve ich treba minimalizovat

Nervozita a stres majú vplyv na človeka, či už si to uvedomujeme alebo nie. Ak sa jedná o dlhodobé faktory alebo stavy, môžu ovplyvniť zdravie aj u doteraz zdravého jedinca. Tehuľky nie sú výnimkou. Gravidita je sama o sebe stresujúca a každý stres navyše môže mať následky. Čo ukazujú najnovšie výskumy o vplyve stresu na vývoj plodu?


Tak ako som už podotkla v niektorých, mojich predchádzajúcich článkoch, neodbornosť a dezinformácie šíriace sa multimediálnou cestou sú ohromné a neutíchajúce. Podobne je tomu aj v prípade vplyvu stresu na vývoj plodu.

Dočítala som sa, že stres nemá vplyv na vývoj plodu. Pritom sú známe a preukázané rôzne psychosomatické ochorenia. Vznik týchto ochorení podmieňuje v prvom rade stres ale tiež strach, neistota, obavy či depresia. Tieto možno malichernosti vedia v organizme spôsobiť kaskádu rôznych biochemických dejov, ktoré nezostávajú bez následkov.

Pre mňa osobne bola najsmiešnejšia informácia o tom, ako má stres pozitívne účinky na plod. Neviem akým spôsobom autor dospel k tomuto záveru. Stres, biochemické deje a ich vplyv na človeka, ako aj na plod počas akútnej alebo chronickej stresovej odpovede nájdete v článku. Mierny stres urýchľujúci rast dieťaťa však nekorešponduje s dozretím a správnym vývojom.

Vyššia odolnosť dieťaťa po narodení voči stresu, ktorá je popisovaná v mnohých zdrojoch, je len malou útechou v porovnaní s rizikom vzniku špecifických vývojových porúch učenia a iných psychických porúch, ktoré môžu vzniknúť.

Zaujímavé: Už Platón vo svojich dielach rešpektoval celistvosť medzi telom a dušou. Taktiež Cicero mal poznatky, resp. predpokladal spojitosť medzi telesnými chorobami a duševným zdravím. S.Freud popísal psychické príčiny niektorých chorôb. Ako prvý konkretizoval somatické ochorenia na psychickom podklade F.Alexander (astma bronchiale, arteriálna hypertenzia, neurodermatitída, reumatoidná artritída, ulcerózna kolitída, tyreotoxikóza, duodenálny a peptický vred). Východná medicína doteraz vychádza z predpokladu prepojenia mentálneho a fyzického zdravia.

Nervozita a stres - vymedzenie základných pojmov

Nervozita a stres sú dva pojmy, veľmi úzko späté. Nervozita sa môže prehĺbiť  v stres a naopak stresové reakcie sa neraz manifestujú súbor príznakov, pričom jeden z nich je aj nervozita. Ich úzka spojitosť má za následok podobnosť či prelínanie sa niektorých prejavov.

TIP: Úzkosť, strach, depresia či iné príznaky. Príčiny vedú až do minulosti

Nervozita, prečo vzniká?

Slovo nervozita pochádza z latinčiny - nervus - nerv. Je to pocit alebo stav vnútorného napätia. Nikedy vzniká na reálnom podklade, inokedy prichádza nečakane bez zjavnej príčiny. Niekedy ju postihnutý pociťuje v celom svojom tele alebo v nohách či v žalúdku.  Ľudia tento jav zvyknú popisovať aj ako tlak, brnenie či vnútorné chvenie.

Vo väčšine prípadov sa vyskytuje ojedinele, a vzniká v momentoch keď človeka čaká nejaká skúška, výkon alebo určitá situácia, ktorou si nie je istý a nevie ako dopadne. Tu je len veľmi krehká hranica medzi nervozitou a stresom. Krátkodobá nervozita sa dá pokladať za normálnu.

Dlhodobá, intenzívna a hlavne neopodstatnená nervozita je chorobný stav. Podľa MKCH 10 (medzinárodnej klasifikácie chorôb) ju označujeme ako neurotickú poruchu, často spojenu s hyperventilačnou tetániou a inými symptómami. Dôvody tohto stavu sú definované ako duševná dysbalancia.

Ako sa prejavuje nervozita?

  • neopodstatnený strach, fóbie
  • neopodstatnené obavy
  • pocity úzkosti a depresie
  • pocity beznádeje
  • obcesie (vtieravé myšlienky)
  • poruchy pamäte, amnézia
  • poruchy koncentrácie
  • poruchy spánku (nespavosť, časté budenie, nočné mory)
  • pocit chvenia v žalúdku
  • únava, nevoľnosť, zvracanie, zápcha, hnačka
  • zvýšená akcia srdca
  • nadmerné potenie
  • tremor (ruky alebo celé telo)
  • nezmyselné pohyby, prudké alebo trhané
  • zvýšený tón hlasu, chvenie hlasu, zajakavosť

Pozitívny stres. Je to vôbec možné?

Pozitívny stres psychológovia označujú pojmom eustres. Vzniká v momente, kedy je organizmus vystavený záťaži, ktorá má síce pozitívny podtón, no na organizmus pôsobí z dôvodu zvýšených nárokov.

Pozitívny stres vzniká v situáciách, kedy je narušená adaptačná schopnosť jedinca s príchodom určitých zmien. Na človeka ale pôsobí pozitívne a vytvára akúsi hnaciu silu.

Eustres je hnacou silou, ktorá nás robí aktívnejšími, silnejšími a odolnejšími. Situácie, ktoré ho vyvolávajú sú napríklad svadba, narodenie dieťaťa, kúpa vysnívaného domu, vytúžená pracovná pozícia a povýšenie a iné. Tieto príklady sú pozitívne, ale zároveň zvyšujú do budúcna aj isté nároky a zmeny, preto pôsobia stresujúco.

Prejavy pozitívneho stresu:

  • nervozita, stres, výbušnosť
  • zmeny nálad, pocity úzkosti a zároveň radosti
  • neopodstatnené obavy z prichádzajúcej zmeny
  • nadmerná alebo otupená empatia (schopnosť vcítiť sa do situácie druhého)
  • obcesie (pozitívne vtieravé myšlienky)
  • neustále premýšľanie a otupenie reálneho sociálneho kontaktu
  • poruchy pamäte, amnézia
  • poruchy koncentrácie vs. nadmerný záujem
  • nerozhodnosť
  • poruchy spánku (nespavosť, denné snenie)
  • únava, vyčerpanosť v striedaní s hyperaktivitou
  • zvýšená akcia srdca
  • nadmerné potenie, sucho v ústach
  • tremor (ruky alebo celé telo)

Negatívny stres - najhorší atribút

Logicky horší ako pozitívny stres, a bezpochyby horší ako nervozita je stres negatívny, známy ako distres. Negatívny stres ako už z názvu vyplýva má negatívne účinky na človeka, zamestnáva jeho myseľ a v rôznej miere, v závislosti na mentálnom zdraví a odolnosti jednotlivca, vyčerpáva. Je častou príčinou psychosomatických ochorení.

Psychosomatické ochorenia (duša - psyché, telo - soma) sú také ochorenia alebo príznaky, ktoré vznikajú na základe negatívnych, psychických stavov. Psychika a telo sú dva rôzne systémy, ktoré sú vzájomne prepojené.

Nerovnováha jedného spôsobuje nerovnováhu alebo problém na tom druhom. Dobrým príkladom je onkologická bolesť, ktorá ma za následok utrpenie, smútok, vyčerpanosť, nechuť do života, apatiu, uzavretosť. Naopak depresia má za následok nechutenstvo, zvracanie, úbytok telesnej hmotnosti a dehydratáciu.

Prejavy negatívneho stresu:

  • neopodstatnený strach, fóbie
  • neopodstatnené / opodstatnené obavy
  • pocity úzkosti, beznádeje a depresie
  • negatívne obcesie (vtieravé myšlienky)
  • nadmerná alebo otupená empatia
  • zmeny nálad, výbušnosť, agresia, agresivita
  • poruchy pamäte a jej udržania, amnézia
  • poruchy koncentrácie
  • poruchy spánku (nespavosť, časté budenie, nočné mory)
  • pocit chvenia v žalúdku
  • únava, nevoľnosť, zvracanie, zápcha, hnačka
  • závrate, kolaps
  • zvýšená akcia srdca, zvýšenie krvného tlaku
  • zrýchlené a plytké dýchanie
  • bledosť v tvári, nadmerné potenie
  • tremor (ruky alebo celé telo)
  • nezmyselné pohyby, prudké alebo trhané
  • zvýšený tón hlasu, chvenie hlasu, zajakavosť

Ako vplýva stres na človeka?

V momente, keď stresový faktor začne pôsobiť, sa telo bráni. Ide o akúsi obrannú reakciu voči vonkajšiemu nebezpečenstvu. Tú možno pozorovať počas jednotlivých stresových fáz.

Do krvi sa vyplavujú hormóny, ktoré v prvej až tretej fáze stresu pôsobia ako akási ochranná bariéra. S intenzitou a dĺžkou trvania stresu, však môže dôjsť k úplnému vyčerpaniu týchto rezerv ako aj k organizmu až s následkov ťažkého poškodenia zdravia, v niekoľko málo prípadoch k zániku organizmu.

Zaujímavé: Na rozdiel od ľudí, prebieha u zvierat stimulačná fáza zvládania stresu. Aktiváciou sympatikového nervového systému sa ich organizmus naštartuje podobne ako u človeka (zvýšená akcia srdca, zvýšený tlak krvi, zvýšený svalový tonus, zvýšená koncentrácia), no výsledkom je buď útok alebo útek ako ochrana voči hroziacemu nebezpečenstvu.

Tabuľka s fázami stresu

1. Fáza poplachu bezprostredná reakcia na stresujúci faktor
  • vyplavenie katecholamínov (adrenalín, noradrenalín)
  • zmobilizovanie energetických zdrojov
  • zvýšená srdečná a pľúcna činnosť
  • mydriáza, rozšírenie zreníc
  • nadmerné potenie
  • zvýšenie svslového tonusu (stuhnutosť)
  • zlepšenie koncentrácie a zmyslov
  • zníženie / otupenie pocitu bolesti
2. Adaptačná fáza reakcia na stresujúci faktor alebo záťaž
  • aktivácia mechanizmov odbúravajúcich stres
  • vyplavenie glukokortikoidov a ADH
3. Kompenzačná fáza fáza čerpania rezerv v organizme
  • rezervy organizmu sa vyčerpávajú
4. Dekompenzačná fáza fáza vyčerpania rezerv organizmu
  • úplné vyčerpanie orgánových rezerv
  • smrť

Dôležité hormóny a zmeny počas stresovej reakcie

Stres je obranná reakcia organizmu na nadmernú psychickú, či fyzickú záťaž alebo vonkajšiu, či vnútornú hrozbu. Akýkoľvek vyvolávateľ stresu sa nazýva stresor. Stresorom môže byť vnútorný faktor ako napríklad genetická predispozícia, metabolické či iné ochorenie. Vonkajším faktorom rozumieme negatívnu udalosť. Nasledujúci sled udalostí je sprostredkovaný hormonálnym a nervovým systémom.

Pôsobením stresora sa v organizme aktivujú určité mechanizmy, ktorých dôsledkom sa vyplavuje nadmerné množstvo hormónov do obehu, alebo menej často je sekrécia niektorých z nich znížená. Hormóny sú produkované endokrinnými žľazami.

Aktiváciou v hypotalame (tzv. podlôžko, spodná časť medzimozgu tvoriaca zároveň dno tretej mozgovej komory) dochádza súčasne k dvom reakciám. Prvá sa nazýva sympatiko - adreno - medulárna, druhá hypotalamo - pituitárne - adrenálna.

Prvá reakcia, ako už z názvu vyplýva, pôsobí priamo na sympatikovú časť, aktivuje sympaticus. Druhá reakcia má za následok zvýšenú sekréciu hormónov hypotalamu - kortikotropných hormónov. Tieto zmeny vplývajú na zvyšný endokrinný a hormonálny systém aktiváciou alebo inhibíciou ostatných hormónov.

Tabuľka základných „stresových” hormónov

Hormón Produkujúca žľaza Funkcia
Adenokortikotrotropný hormón (ACTH) podmozgová žľaza (adenohypofýza)
  • stimuluje kôru nadobličiek, jej rast
  • podieľa sa na zvýšenej sekrécii HCT
  • podieľa sa na zvýšenej sekrécii glukokortikoidov
  • zvyšuje tvorbu melanínu (kožný pigment)
  • metabolizuje tuky
Adrenalín (A) dreň nadobličky (medulla glandulae)
  • aktivuje sympatikus
  • zvyšuje srdcovú frekvenciu
  • zvyšuje tlak krvi
  • spôsobuje mydriázu (rozšírenie zreníc)
  • rozširuje priedušky
  • utlmuje tráviaci trakt
Noradrenalín (NA) dreň nadobličky (medulla glandulae)
  • aktivuje sympatikus
  • zvyšuje srdcovú frekvenciu
  • rozširuje cievy
  • metabolizuje glykogén na jednoduché cukry
Hydrokortizón (HCT) kôra nadobličiek (cortex glandulae)
  • metabolizuje cukry, tuky, bielkoviny
  • potláča imunitný systém
  • znižuje počet lymfocytov
  • zmierňuje príznaky zápalu
  • znižuje tvorbu kostí

Biochemické reakcie pri akútnom alebo chronickom strese

Pri akútnom alebo chronickom strese sa aktivuje nervový, endokrinný, kardiorespiračný a pohybový systém.

Nervový systém sa dáva do pozoru pred potencionálnym alebo hroziacim nebezpečenstvom. Zlepšujú sa kognitívne funkcie (myslenie, pamäť, koncentrácia, pohotovosť, reakčný čas), zmysly (zrak, sluch) a znižuje sa pocit bolesti.

Spolu s pohotovosťou pohybového systému dochádza k zvýšeniu svalového tonusu priečne pruhovaného svalstva.

Kardiorespiračný systém pracuje rýchlejšie. Zvyšuje sa srdcová frekvencia, čím dochádza k zvýšenému prekrveniu a okysličeniu orgánov. Zároveň sa zužujú periférne cievy a stúpa tlak krvi, rozširujú sa zrenice a výrazne sa skracuje koagulačný čas (čas zrážania krvi). Priedušky sa rozširujú, dýchanie je zrýchlené a prehĺbené.

Endokrinný systém nevie dopredu, ako dlho bude organizmus stresu vystavený, preto mobilizuje všetky energetické zdroje a vytvára zásoby.

Naopak aktivita hladkej svaloviny, ktorá tvorí tráviaci, močový a reprodukčný systém je výrazne tlmená. Znižuje sa črevná peristaltika, čo môže spôsobiť zápchu, paradoxne hnačku a inhibuje sa sekrécia tráviacich štiav. Uvoľnenie svaloviny močového mechúra môže mať za následok pomočenie. Pohlavné orgány počas stresu nefungujú ako by mali. U mužov dochádza k poruche erekcie, u žien napríklad k vaginálnej suchosti.

Zaujímavé: Pokúšate sa o bábätko, ale nejako to nefunguje? Jednou z príčin môže byť aj stres a jeho tlmivý účinok na reprodukčnú sústavu. Znížená možnosť počatia je preukázaná.

Na týchto pochodoch v organizme sa podieľajú vyššie uvedené „stresové” hormóny. Tie svojou nadprodukciou ovplyvňujú ostatné hormóny v tele.

  • antidiuretický hormón - tvorí sa v hypotalame (podlôžko), v menšej miere aj v kôre nadobličiek a v gonádach. Pôsobí na metabolizmus tekutín tým, že ich zadržiava mimo bunky pri jeho nadmernom množstve, vstrebáva vodu v obličkách, čím výrazne ovplyvňuje ich funkciu. Zvyšuje tlak krvi.
  • somatotropný hormón - je hormónom adenohypofýzy. Je to rastový hormón, ktorý sa podieľa na raste hlavne kostí, svalov a vnútorných orgánov. Jeho nadprodukcia spôsobuje akromegáli (zvýšený rast periférnych častí ako uši, nos). Jeho znížená produkcia významne ovplyvňuje správny rast a vývoj.
  • tyroxín - je jeden z hormónov produkovaných štítnou žľazou. Akútny stres zvyšuje jeho tvorbu, čo spôsobuje znižovanie zásob glykogénu v pečeni a zvyšovanie cukru a dusíkatých látok v krvnom obehu. Zvyšuje srdcovú frekvenciu až o 20%. Chronický stres znižuje jeho hladinu, čo vzhľadom na to že inhibuje vylučovanie rastového hormónu, má výrazný vplyv na rast tkanív a orgánov.
  • folikulostimulačný hormón, prolaktín, luteinizačný hormón, testosterón, estrogény (sexuálne funkcie, reprodukcia)
  • glukagón, inzulín - tieto hormóny sa tvoria v pankrease. Pri akútnom strese sa zvyšuje množstvo inzulínu a znižuje množstvo glukagónu. To spôsobuje hypoglykémiu až hypoglykemickú kómu u diabetikov. Vplyvom chronického stresu je to naopak a objavuje sa hyperglykémia a metabolický rozvrat.
  • aldosterón - tvorí sa v kôre nadobličiek a ovplyvňuje priepustnosť bunkových membrán. Reguluje metabolizmus vody a niektorých solí. Stimuluje vstrebávanie sodíka a vylučovanie draslíka.

Gravidita a stres - veda, výskum, pokusy a výsledky

Vplyv stresu na človeka už bol stručne popísaný. Tehotné ženy nie sú výnimkou, a vzhľadom na to, že v sebe nosia aj ďalšiu živú bytosť, by mali byť v tomto smere obozretnejšie.

Vnútromaternicový vývoj plodu

Plod je počas vnútromaternicového vývoja pripútaný k matke placentou, a k placente pupočníkom. Pupočníkom dostáva potrebné živiny a kyslík. Tiež sú ním odvádzané splodiny metabolizmu. Placenta zabezpečuje aj akúsi ochranu alebo bariéru voči imunitnému systému matky, ktorý by inak bral embryo ako cudzie teleso a bojoval proti nemu. 

Placenta je dočasný orgán v tele matky, ktorý produkuje niektoré hormóny. Tie sú dôležité na udržanie tehotnosti. Je to choriogonádotropín známy každej žene, ktorá si niekedy robila tehotenský test pod skratkou hCG. Ďalej sú to estrogény, progesterón a laktogén.

Takisto je permeabilná (priepustná) pre hormóny tvoriace sa a vyplavujúce sa do krvného obehu matku. Odpovedzte si sami. Keď hormóny dokážu v tak veľkej miere pôsobiť na dospelého jedinca, čo potom malý a ľahko zraniteľný plod?

Vplyv stresových hormónov na rast a vývoj plodu

Stres ako faktor ovplyvňujúci ako matku, tak aj plod, je len jedným z mnohých faktorov pôsobiacich na intrauterinný vývoj. Treba brať do úvahy, že najhorší a najmenej ovplyvniteľný dopad na správny vývoj novorodenca má genetika. Zvýšená koncentrácia niektorých hormónov v amniotickej tekutine bola vedecky dokázaná.

Dôležité upozornenie: Takisto je nutné podotknúť, že stres pôsobiaci na plod musí byť závažný, intenzívny a dlhodobý (znásilnenie, prepadnutie, vražda, strata partnera). Predstava, že krátkodobý stres, aký môže prebehnúť napríklad pri meškaní na kávu s kamarátkou, nespôsobí, že vaše dieťa sa narodí s mentálno retardáciou, ráštepom chrbtice a nevyvinutými orgánmi.

Potom sú to faktory ako abúzus niektorých drog, užívanie niektorých liekov, základné, prebiehajúce ochorenie matky (cukrovka, hypertenzia, ochorenia štítnej žľazy) ale aj rôzne infekcie vzniknuté počas tehotenstva (meningitída, kiahne).

TIP: Chrípka v tehotenstve

Výskum v podávaní glukokortikoidov

Vedci z Cambridgskej univerzity, ktorá je jednou z najznámejších univerzít sveta, potvrdili vplyv stresu na rast plodu na základe štúdie. Testovacou vzorkou boli plody myší, ktorým boli aplikované stresové hormóny - glukokortikoidy. V porovnaní s plodmi myší, ktorým hormón podávaný nebol, boli tieto podstatne menšie. Tieto hormóny zasahujú a výrazne narušujú transport cukrov cez placentu, čo spôsobuje poruchy výživy intrauterinne, rastu a následne nízku pôrodnú hmotnosť.

Výskumy na zvieratách (cicavcoch), jednoznačne dokazujú vplyv stresu a jeho trvalé dôsledky na úrovni neuro - endokrinnej a v neskoršom správaní sa dieťaťa. Glukokortikoidy uvoľňujúce sa počas stresu majú vplyv na vývoj mozgu (ACTH, HCT - menší obvod hlavičky). Samozrejme táto oblasť je neustále podrobovaná rôznym štúdiám.

Vplyv somatotropného hormómu na plod

Rast a hmotnosť plodu však závisí aj od zvýšenej alebo zníženej hladiny hormónov v tele matky. Ide hlavne o somatotropný hormón, ktorého koncentrácia je závislá od toho, či ide len o akútnu stresovú reakciu alebo chronický stres. Jeho nadbytok môže mať za následok nadmernú hmotnosť plodu a s tým spojený predčasný pôrod. Naopak jeho znížená koncentrácia môže spôsobiť nízku pôrodnú hmotnosť, nedonosenosť a zlý vývoj kostí a vnútorných orgánov.

Dlhodobý vplyv stresu a stresových hormónov zvyšuje riziko zlého vývoja niektorých orgánov, zvyšuje možnosť vrodených chýb srdca, pľúc, čriev alebo nervového systému.

Steroidy a tyreotoxín

Ľahký prechod placentou je zaznamenaný napríklad u steroidoch alebo tyroxíne. Tie pôsobia na plod podobne ako u dospelého. Tyreotoxín inhibuje rast plodu a výrazne zasahuje do koncentrácie glukózy a inzulínu v tele. Môže spôsobiť znížený rast, nízku popôrodnú hmotnosť a metabolické poruchy. Tie môžu byť prekážkou v správnom vývoji dieťaťa.

Sekundárny vplyv hormónov na základe porúch vyvolaných u matky

Je zaznamenaný nejeden prípad v neskoršej fáze tehotenstva, tesne pred pôrodom, že náhle vzniknutý a silný stres spôsobil predčasný pôrod. Ako je to možné? Stres a jeho pôsobnosť na svalové tkanivo môže vyvolať predčasné sťahy maternice a tým samozrejme pôrod.

Hormóny sú nevyspytateľné a vedia pôsobiť na plod aj sekundárne. Primárne ovplyvňujú teda matku, vyvolávajú v jej tele určité zmeny až ochorenia, ktoré sekundárne pôsobia na ešte nenarodené bábätko.

Tabuľka s ochoreniami vzniknutými počas gravidity a ich vplyv na plod

Arteriálna hypertenzia
  • vrodené vývojové chyby
  • predčasné odlučovanie placenty
  • preeklapsia / eklampsia
  • predčasný pôrod
  • potrat
  • zvýšená pulzová frekvencia plodu
Tehotenská cukrovka
  • vrodené vývojové chyby
  • predčasné odlučovanie placenty
  • predčasný pôrod
  • potrat
  • poruchy hmotnosti u novorodenca
Hyperemesis gravidarum
  • nízka pôrodná hmotnosť novorodenca
  • nedonosenosť
  • metabolické poruchy
Depresia, stres
  • depresia
  • agresivita
  • psychické a vývojové poruchy učenia
  • emočná labilita
  • problém s nadväzovaním vzťahov
  • iné psychiatrické diagnózy
  • poruchy vývoja mozgu
  • mentálne retardácie

Tieto somatické ochorenia matky na psychickom podklade môžu spôsobiť predčasné odlučovanie placenty, gynekologické krvácanie a zvyšujú riziko potratu. Taktiež vplývajú na hmotnosť a vývoj orgánov a tkanív u novorodenca.

TIP: Ako rozoznať preeklampsiu v tehotenstve

Presné vplyvy stresu na plod sú neustále predmetom diskusií ako mamičiek, tak odborníkov. Isté je 100% len jedno, a to, že stres má na novorodenca prevažne negatívny dopad. Z tohto dôvodu ho je treba minimalizovať a neohrozovať dieťa.

Ďalšie zaujímavé zdroje:

Naposledy aktualizované 10.01.2019

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Bc. Lucia Sýkorová

Bc. Lucia Sýkorová

Redaktor

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Maskovaná hypertenzia = normálny krvný tlak u lekára, ale vysoký doma Maskovaná hypertenzia = normálny krvný tlak u lekára, ale vysoký doma

Maskovaný vysoký krvný tlak je možnou príčinou neliečenia hypertenznej choroby. Meranie u lekára preukáže normálnu hodnoty tlaku krvi. Avšak, realita je iná.

Vysoký krvný tlak v noci zvyšuje riziko zdravotných komplikácií a je príčinou srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody Vysoký krvný tlak v noci zvyšuje riziko zdravotných komplikácií a je príčinou srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody

Vysoký krvný tlak zapríčiňuje rôzne zdravotné komplikácie. Zistilo sa, že nočná hypertenzia to ešte zhoršuje.

Ako na horúce počasie? Pripravte sa s nami a nepodľahnite Ako na horúce počasie? Pripravte sa s nami a nepodľahnite

Horúcemu počasiu sa radujeme hlavne v spojitosti s relaxom a dovolenkou. Ako však vydržať nadmernú horúčavu bez poškodenia zdravia?

Zomrel vám doma príbuzný? Povieme vám čo ďalej v tejto ťažkej chvíli Zomrel vám doma príbuzný? Povieme vám čo ďalej v tejto ťažkej chvíli

Smrť je od nepamäti prirodzenou súčasťou života. Úmrtie člena rodiny, či už očakávané alebo neočakávané je vždy náročnou a smutnou udalosťou. Čo je smrť a ako postupovať pri úmrtí v...

Aká diéta je najvhodnejšia pri pankreatitíde? Aká diéta je najvhodnejšia pri pankreatitíde?

Pankreatitída sužuje vysoké percento pacientov. Spôsobuje rôzne ťažkosti vrátane bolesti, ktoré sa bez liekov a prísnej diéty nedajú zvládnuť. Správne stravovanie a prísne diétne...


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.