Nervozita

---

Prirodzený stres aj tehotenstvo

Celkom prirodzená je vnútorná nervozita vyplývajúca z rôznych psychicky náročných situácií alebo vo vypätých momentoch, kedy sa očakáva podanie nejakého výsledku alebo výkonu, napríklad u detí v škole. Niekedy však môže nervozita prerásť aj do chronickej a dlhodobej formy a vtedy človek trpí permanentným stresom, nedostatkom voľného času, nekvalitným spánkom, niekedy aj depresiami a zmenami osobnosti. Veľa príčin je ale chorobných a za nervozitou sa skrýva nejaké ochorenie.

Nervozita a stres sú typické aj v tehotenstve, najmä pred pôrodom. Počas tehotenstva môžu byť ženy viac nervózne, nepokojné a podráždené aj z dôvodu zvýšenej hladiny hormónov, ale rovnako napríkald aj v dôsledku fyziologických dejov v organizme. Hovorí sa tiež, že ženy môžu mať zvýšenú nervozitu pred menštruáciou, ale to je natoľko individuálne, že zovšeobecniť tento príznak by bolo veľmi nesprávne voči nim a je to v podstate len povera, rozhodne nie medicínsky fakt.

Najčastejšie ide o príznaky duševných syndrómov

Nervozita sprevádza viaceré psychiatrické ochorenia, napríklad aj demenciu. Ide o duševné ochorenie, ktoré vzniká v priebehu života a súvisí s degeneráciou kognitívnych funkcií, napríklad pamäte alebo intelektu. Prejavuje sa aj nekľudom a agresivitou. Veľakrát je nervozita príznakom alebo symptómom vyvolaným iným ochorením, napríklad to je tak pri nespavosti. Pri nespavosti môže ísť buď o poruchu zaspávania alebo poruchu priebehu spánku a prítomná je aj únava.

Veľmi nervózne sú aj deti so syndrómom ADHD, čo je názov pre ľahkú mozgovú dysfunkciu. Deti s touto chorobu sú typicky nervózne, majú poruchy koncentrácie a z toho vyplývajúce poruchy učenia a tiež poruchy nálad spojené s agresivitou. Ojedinele sa môže nervozita ako príznak vyskytovať aj pri nervových zápalových ochoreniach, napríklad pri zápaloch nervov na tvári alebo pri periférnych nervov, kedy dochádza k celkovému nepokoju v dôsledku bolestí nervov.

Prejav problémov nervového systému

Veľa ochorení, kde je príznakom nervozita a nepokoj, súvisí aj s problémami nervového systému. Patrí sem napríklad migréna, kde je nervozita súčasťou prvej fázy, čiže ešte pred nástupom veľkých bolestí hlavy. Sprevádza ju aj podráždenosť a zmeny nálady. Podobne aj pri epilepsii je možné pozorovať nervozitu v úvodnej fáze, pri tzv. aure, ktorá predznamenáva príchod epileptického záchvatu. Okrem nervozity môže človek mať aj poruchy zraku alebo vedomia.

Nervozitou ale aj únavou sa prejavuje chronický únavový syndróm, čo je ochorenie nadnormálnej alebo abnormálnej a dlhodobej únavy. Ide o poruchu chronického typu, ktorá je spojená so silnou únavou trvajúcou dlhšie ako 6 mesiacov, pričom okrem nervozity sa vyskytujú ako príznak aj bolesti hlavy. V dôsledku spánkovej apnoe, ktorá je sprevádzaná poruchami spánku a chrápaním, môže byť človek taktiež nervózny a to vtedy, ak mal nekvalitný spánok.

Pozor na infekcie aj hormóny

Pri niektorých infekčných ochoreniach má nervozita aj fyziologický základ, ide napríklad o choroby, ktoré sa prejavujú na pokožke. Typické sú napríklad vši, pri ktorých nastáva svrbenie pokožky a to aj na hlave a z toho plynie určitý nepokoj, nekľud a nervozita. Podobne je to pri enterobióze, kedy je organizmus postihnutý mrlami, čo sú červy žijúce v tenkom a hrubom čreve, ktoré spôsobujú najmä svrbenie na koži aj na konečníku a z toho vyplývajúcu nervozitu.

Aj v prípade niektorých srdcovo-cievnych ochorení nastáva u ľudí nervozita. Pochopiteľná je napríklad pri infarkte myokardu, čo je akútna ischemická srdcová choroba spôsobená upchatím cievy krvnou zrazeninou a charakteristická bolesťou na hrudníku. Aj produkcia hormónov však ovplyvňuje človeka a pri hypertyreóze, kedy dochádza k nadprodukcii niektorého z hormónov, je prítomná v rámci celkového zrýchlenia organizmu aj nervozita a určitý nepokoj.

Nervozita v žalúdku aj tráviacej sústave

Bolesťou na ľavej strane nadbruška sa prejavuje zápal pankreasu, čiže pankreatitída. Väčšinou je spôsobený buď infekciou, alebo upchatím vývodov z pankreasu a človek má taktiež aj zrýchlený tep a dýchanie, čiže prirodzene je prítomná aj určitá nervozita. Nervozitou a nepokojom na fyziologickom základe sa prejavujú aj obličkové kamene, najmä pokiaľ sa dostanú do močových ciest a spôsobujú problémy s pravidelným močením, čo môže vyvolať u človeka nervozitu.

Aj viaceré problémy s tráviacou a vylučovacou sústavou môžu byť sprevádzané nervozitou:

• napríklad problémy so žlčníkom, konkrétne žlčníkové kamene sú typické nepokojom a ďalším príznakom, že ich človek má, je bolesť v pravej časti pod rebrami, ale aj pocit na zvracanie a celkový nepokoj a nervozita
• podobne sa prejavuje aj cholecystitída, čo je zápal žlčníka, prípadne niekedy je táto choroba spojená aj so zápalom žlčových ciest a obvykle ide o infekčnú chorobu sprevádzanú aj zvracaním

A čo liečba? Vždy podľa príčiny

Vzhľadom na to, že týmto príznakom sa prejavuje veľké množstvo ochorení rôzneho druhu, vždy treba postupovať podľa toho, či je nervozita len bežnou reakciou organizmu na opodstatnenú situáciu a podnet, alebo ide o chorobný symptóm, ktorý ukazuje na vážnejší problém. Nastať môže aj kombinácia oboch príčin - napríklad častá je nervozita žalúdka, ktorá môže vyplývať len z tresu a tlaku okolia, čo sa dá riešiť aj bez lekára. Na druhú stranu, ak pretrváva, môže ísť aj o príznak dráždivého trakčníka.

Nasledujúca infografika ukazuje, ako je možné bežnú nervozitu riešiť cez domáce recepty a prírodné prostriedky:

Najčastejšie sa stres a nervozita liečia farmakologicky, čiže cez lieky. V tomto prípade sa indikujú buď lieky zamerané na symptomatickú terapiu, napríklad lieky na upokojenie nervového systému, alebo lieky, ktoré riešia priamo príčinu problému, napríklad lieky zamerané na reguláciu hladiny hormónov alebo riešenie iného dôvodu nervozity. V každom prípade však platí, že pri bežnej nervozite by sa nemali indikovať lieky dlhodobo, nakoľko nejde o skutočné riešenie príčiny a môže vzniknúť aj závislosť.

Ako funguje nervozita z vedeckého pohľadu