Syndróm vyhorenia: Ako ho rozpoznať a zvládnuť v dnešnom pracovnom prostredí

Kľúčovým faktorom je nahromadenie povinností, ich nezvládanie a postupne sa zvyšujúci stres. Pridružujú sa fyzické ťažkosti a spolu vytvárajú bezvýchodiskovú situáciu.

Tvoria ho príznaky poväčšine na psychickej úrovni, sčasti na úrovni fyzickej a sociálnej.

Môže dať o sebe vedieť kedykoľvek a u každého z nás.
Prichádza k nám nenápadne,rozvíja sa pomaly a spôsobuje, že osobnosť človeka sa kúsok po kúsku rúca.

Pokiaľ si to neuvedomíme včas a neurobíme potrebné kroky, dopad môže byť katastrofálny.

Najčastejšie sa zaujímate: 
Čo je to syndróm vyhorenia? 
Aké má príčiny a príznaky? 
Dá sa liečiť a ako ho prekonať? 
Odpovede ponúkame v článku. 

Syndróm vyhorenia - história

Únava, vyčerpanosť, strata výkonnosti, stres, nespavosť, frustrácia, nespokojnosť ... a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ide o stavy, ktoré nie sú známe iba dnes. Poznali ich veľmi dobre aj ľudia v dávnej minulosti. Psychicky náročné stavy a možnosť ich len ťažko ovplyvniť je zaťažujúce pre osobnosť človeka ako takú.

Progresiou vyvolávajúcich faktorov a neschopnosťou jednotlivca sa s nimi vyrovnať a vysporiadať dochádza k nadmernej záťaži psychiky, ktorá sa odzrkadľuje aj na fyzickom zdraví.

Herbert Freudenberger

Syndróm vyhorenia bol prvý raz popísaný v roku 1974 americkým psychoanalytikom Herbertom Freudenbergerom, ktorý ho publikoval v časopise Journal of Social Issues. Týmto článkom sa burnout syndróm dostal do povedomia a nadchol i iných psychológov, u ktorých vyvolal nevídaný záujem na túto tému.

Kolotoč záujmu viedol k jeho ďalšej podrobnej definícii syndrómu vyhorenia.

Vysilenosť, vyčerpanosť, vyhorenosť boli však známe aj pred touto publikáciou. Momentálne exituje hneď viacero definícií toho istého problému. Príčiny vzniku, roviny, ktoré postihuje (mentálna, fyzická, sociálna), prejavy a dôsledky sú však rovnaké.

Čo je to syndróm vyhorenia, ako prebieha a ako sa prejavuje?

Syndróm vyhorenia = burnout syndróm = burn-out = syndróm vyhasnutia = syndróm vypálenia.

Syndróm vyhorenia je súbor celej rady príznakov, súvisiacich so stratou záujmu a nadšenia či už osobného alebo profesionálneho. Prebieha na rôznych úrovniach, a to citovej, mentálnej, fyzickej a sociálnej.

Úrovne postihnutia sa môžu prelínať, prípadne kombinovať a nadväzovať na seba. Tento syndróm je väčšinou spojený s vyhorením v práci, ale nie je to ani zďaleka jediná sféra, na ktorej sa môže vyvinúť.

Dochádza k nemu zväčša u ľudí, ktorí pracujú s inými ľuďmi, u workoholikov a perfekcionalistov. Dôvod je veľmi prostý. Ide o skupinu ľudí, ktorí chcú za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ, prípadne dosiahnuť viac a lepšie výsledky ako ostatní.

Prvotné, idealistické a príliš skreslené nadšenie ich vedie k tomu, že neskôr nie sú schopní priznať vysokú záťaž a neschopnosť splniť úlohy. Ide o nerovnováhu medzi očakávaním a realitou. Pretrvávajúci stres, ktorý pritom vzniká, nenechá dlho čakať na jeho následky.

Celkový priebeh burn-out syndrómu

Syndróm vyhorenia je javom majúcim svoj začiatok, priebeh a koniec.

Kategorizácia fáz syndrómu vyhorenia podľa Edelwicha a Brodského pozostáva z piatich stupňov. Typická je prvá fáza nadšenia. Druhá fáza stagnácie je obdobie, kedy nadšenie upadá. Dochádza k tretej fáze, a to je fáza frustrácie so zmenou pohľadu na zmysel práce. Po dlhodobejšej fáze frustrácie nasleduje fáza apatie, pri ktorej prevláda bezmocnosť. Túto fázu chorý nie je schopný nijako ovplyvniť.

Konečnou fázou je fáza samotného vyhorenia a vyčerpania organizmu vo všetkých rovinách.

1. počiatočná fáza

Začiatok je charakterizovaný počiatočným nadšením a následným nezvládnutím vysokých nárokov na jedinca. Za vysoké nároky je priamo zodpovedná iná osoba, ktorá ich na človeka kladie, ale aj jeho samotná osobnosť, ktorá chce vynikať nad rámec zvládnuteľných možností.

Nadšenie zvyčajne netrvá dlho, postupom času upadá a núka sa nám pohľad na skutočnú realitu.

2. fáza stagnácie

Z pôvodného nadšenia sa stáva preťažovanie organizmu. Človek sa zo zadanými úlohami nevie vysporiadať alebo ich časovo nestíha, čo vedie k chaotickému konaniu a permanentnému chronickému stresu. Stres je pri burnoute jeden z najdôležitejších činiteľov.

Nadmerné vystavovanie sa stresu nezvládne donekonečna ani emočne silná osobnosť.

Prečítajte si tiež: 

• Ako bojovať so stresom? Stres negatívne vplýva na imunitu i zdravie
• Aký ma stres vplyv na pokožku a vlasy? Veľký!
• Stresový hormón: Čo je KORTIZOL a aké má účinky na telo? Príznaky vysokého i nízkeho kortizolu v krvi
• Prepadla vás nervozita a stres? V tehotenstve ich treba minimalizovať

3. frustrácia

Práve stres vedie k frustrácii, čo má na svedomí náročný priebeh. Človek vystavený permanentnému tlaku často trpí poruchami spánku hlavne nespavosťou pre ťaživé myšlienky a neustále predstavovanie si východísk a možných riešení.

Postupom času vznikajú úzkostné stavy a depresie z dôvodu bezvýchodiskovej situácie. Prejavy vkĺzajú do fyzickej roviny, kedy pacient trpí prevažne chronickou únavou, nechutenstvom, hnačkami alebo zápchami.

Vyčerpanosť organizmu sa stupňuje aj úbytkom na hmotnosti.

Táto fáza môže trvať aj dlhé roky.

Neraz siahne po nejakej návykovej látke (najčastejšie je to cigareta a alkohol), ktoré mu aspoň dočasne poskytnú pocit úľavy. U nejedného hrozí vznik závislosti, pričom chronické užívanie alkoholu prehlbuje depresie, ale aj agresívnejšie správanie voči okoliu. 

Prečítajte si:

• Úzkosť, strach, depresia či iné príznaky? Príčiny vedú až do minulosti
• Depresia verzus úzkosť: Spoznajte kľúčové rozdiely a rozpoznajte príznaky (tabuľka)
• Pocity depresie a úzkosti: ako efektívne podporiť psychický stav?
• 5 Relaxačných techník na zmiernenie stresu a úzkosti

4. apatická fáza

Chorý postupne prestáva dúfať v zlepšenie a zvládnutie situácie. Prestáva sa sústrediť na to, čo bolo predtým jeho prvotným cieľom, dochádza k poruchám koncentrácie a pamäte.

Z pôvodne horlivého jedinca sa stáva nezodpovedný jedinec s úplnou stratou záujmu o danú vec.

Z pôvodného presvedčenia, že niečo musí byť urobené na 100% postupne ubúda, až dochádza paradoxne k stavu, kedy nadobudne opačné presvedčenie, že nemusí byť urobené nič.

Dochádza k úplnej bezmocnosti a vážnym problémom v medziľudských vzťahoch spojených s konfliktnými situáciami. Neraz sa objavuje aj strata sebadôvery a následkom toho dehonestovanie iného človeka alebo jeho schopností.

Vyhorený sa týmto snaží brániť a ešte sa dostať do popredia, no už nie kvalitou svojich vlastných schopností.

5. fáza: Vyhorenie / vyčerpanie organizmu

Dochádza k úplnému psychickému zrúteniu sa.

Chorý sa stavia sám proti všetkým a aj proti svetu. Následkom syndrómu vyhorenia môže u niektorých emocionálne labilnejších osôb dôjsť i k vážnejším psychickým ťažkostiam až k psychiatrickým poruchám či ochoreniam.

Napríklad sa môžu rozvinúť nejaké fóbie, manicko-depresívna porucha a iné poruchy osobnosti.

Ešte horšou situáciou a vyvrcholením tohto všetkého sú suicidálne tendencie, opakované myšlienky na samovraždu, opakované pokusy o samovraždu až nakoniec dokonaná samovražda.

Ako sa stav vyčerpanosti prejavuje?

Emocionálna vyčerpanosť

• Psychická únava, vyčerpanosť,
• celková nespokojnosť, podráždenosť,
• strata záujmu, znížená pracovná výkonnosť,
• úzkostné stavy, pocity bezmocnosti,
• depresívne stavy, iné psychické poruchy až suicidálne tendencie,
• napätie a neschopnosť sa uvoľniť,
• interpersonálne konflikty, utiahnutie sa do samoty,
• poruchy koncentrácie, vlastné ťaživé myšlienky,
• poruchy pamäte ako následok stresu a tlaku,
• nízka sebadôvera, frustrácia,
• psychická závislosť na návykových látkach,
• hostilita, agresivita,
• dehonestácia iných ako obranný mechanizmus.

Fyzická vyčerpanosť

• Fyzická únava - slabosť svalov, kŕče,
• pokles fyzickej výkonnosti (aj sexuálnej),
• srdcovocievne ťažkosti - vysoký tlak krvi, tachykardia,
• dýchacie ťažkosti - hyperventilácia,
• tráviace ťažkosti - nechuť do jedenia, hnačka, zápcha, úbytok na váhe,
• poruchy spánku - nespavosť, problémy zo zaspávaním, časté prebúdzanie sa,
• pokles imunity - náchylnosť na infekcie,
• fyzická závislosť na návykových látkach.

Kto je najviac ohrozený?

3 pomyselné rizikové skupiny.

Častá otázka je, či môžem byť ohrozený i ja. Samozrejme, v začiatkoch to nikomu nenapadne. Avšak časom si sám na sebe môžem všimnúť isté zmeny. Takže, patrím do ohrozenej skupiny i ja?

1. ohrozená skupina

Vyššie popisované príčiny vzniku zužujú skupinu ľudí ohrozených syndrómom vyhorenia.

Prevažne ide o tých, ktorí majú na výkon vo svojej profesii kladené príliš vysoké nároky, či už svoje vlastné, alebo zvýšené nároky zamestnávateľa.

Ide o zamestnania s obrovskou zodpovednosťou a vážnymi následkami v prípade pochybenia. Zamestnanci pracujú s vysokým nasadením, bez možnosti omylu.

Väčšinou je to práca s ľuďmi.

Rizikové skupiny sú napríklad:

• lekári,
• zdravotné sestry,
• záchranári,
• psychológovia,
• sociálni pracovníci,
• učitelia,
• policajti,
• hasiči,
• právnici.

Najnovšie štatistiky o výskyte syndrómu vyhorenia

Prevalencia vyhorenia v zdravotníctve na Slovensku a vo svete výrazne vzrástla počas pandémie COVID-19.

Pandémia zvýšila stresové faktory, ako sú preťaženie prácou, vystavenie riziku infekcie, strach z prenosu ochorenia na rodinných príslušníkov a potreba izolácie.

Práve tieto faktory výrazne viedli k nárastu syndrómu vyhorenia medzi zdravotníkmi.

Na Slovensku takmer polovica psychiatrov trpí vysokou emocionálnou vyčerpanosťou. Viac než tretina vykazuje nízke pocity osobného úspechu, pričom ženy psychiatričky sú viac zasiahnuté.

Aktuálny pohľad na syndróm vyhorenia po pandémii:

Po pandémii COVID-19 sa výskyt syndrómu vyhorenia v zdravotníctve naďalej zvyšoval. 

Novšie štatistiky ukazujú, že až 57% lekárov na jednotkách intenzívnej starostlivosti a 25 až 33 % sestier trpí syndrómom vyhorenia. 

Okrem toho takmer polovica slovenských psychiatrov prežíva vysokú emocionálnu vyčerpanosť a viac než tretina má nízky pocit osobného úspechu, pričom ženy psychiatričky sú viac postihnuté vyhorením. 

2. rizikové činitele - príliš veľa práce / príliš málo ohodnotenia

To však neznamená, že ostatné povolania sú bez akéhokoľvek rizika.

Takisto zamestnávateľ, ktorý požaduje od svojho zamestnanca viac ako je znesiteľné, riskuje, že zamestnanec skôr či neskôr vyhorí.

Jedným z dôvodov je takisto nedostatočné finančné ohodnotenie, čo býva častým spúšťačom frustrásie, smútku, depresie a demotivácie.

Výkonnosť pracovníka takto automaticky klesá. Ten ani pochopiteľne nejaví záujem vykonávať svoju prácu zodpovedne a dobre.

Deje sa tak aj v prípade práce, ktorá nie je hodná jeho odbornej kvalifikácie.

3. okruh

V neposlednom rade sem možno zaradiť i osobnosti, ktoré s veľkým prvotným nadšením a ideálmi vkladajú do svojej profesie maximum. Neraz obetujú pre kariéru osobný život a súkromie.

Sú to napríklad:

• novinári,
• herci,
• speváci,
• reportéri.

Zlom nastáva vtedy, keď pochopia realitu a to, že čím viac obetujú, tým viac sa od nich požaduje. Náročné požiadavky im prerastajú cez hlavu, no napriek tomu...

Nie sú schopní priznať, že danú situáciu nezvládajú.

Home office a syndróm vyhorenia

Nové pracovné trendy, ako je práca z domu (home office), majú významný vplyv na vývoj a zvládanie syndrómu vyhorenia.

Pri práci z domu sú ľudia viac vystavení:

• Zvýšená izolácia a znížená sociálna interakcia – práca z domu môže viesť k pocitu izolácie, pretože zamestnanci nemajú priamu interakciu s kolegami. 
  • Tento nedostatok sociálnej podpory môže zhoršiť pocity vyhorenia, najmä ak chýba neformálna komunikácia a podpora medzi kolegami.  
• Rozmazané hranice medzi prácou a súkromným životom – keďže home office nevyžaduje fyzickú zmenu prostredia, mnohí ľudia majú problém s rozlišovaním medzi pracovným a súkromným časom. 
  • To môže viesť k nepretržitej dostupnosti a predlžovaniu pracovného času, čo prispieva ku zvýšenej miere vyhorenia. 
• Zvýšená flexibilita a autonómia – na druhej strane, práca z domu môže poskytnúť väčšiu flexibilitu a kontrolu nad pracovným prostredím, čo môže zlepšiť spokojnosť a znížiť stres. 
  • Niektorí ľudia môžu lepšie zvládať vyhorenie, keď majú možnosť pracovať vo vlastnom tempe a organizovať si prácu podľa svojich preferencií.
• Technologický stres – neustále využívanie digitálnych nástrojov a technológií môžu viesť k tzv. „technostresu“, čo je ďalší faktor prispievajúc k vyhoreniu.
  • Neustále notifikácie, emaily a virtuálne stretnutia môžu vytvárať pocit nepretržitej pracovnej záťaže.
• Význam sebadisciplíny a sebamotivácie – home office vyžaduje vyššiu mieru sebadisciplíny a schopnosti motivovať sa.
  • Pre niektorých zamestnancov môže byť ťažké udržiavať vysokú úroveň produktivity bez priameho dohľadu, čo môže prispievať k stresu a pocitom vyhorenia.

Diagnostika syndrómu vyhorenia

Syndróm vyhorenia sa diagnostikuje na základe rozhovoru s lekárom alebo terapeutom, ktorý hodnotí vaše príznaky, ako sú vyčerpanosť, cynizmus alebo znížený výkon v práci.

Lekár sa môže opýtať na pocity, pracovné návyky a stresové faktory. 

Na pomoc pri diagnostike sa môžu používať aj dotazníky, ktoré hodnotia úroveň stresu a emocionálneho vyčerpania.

Je dôležité otvorene komunikovať o svojich príznakoch, aby sa zistilo, či ide o syndróm vyhorenia alebo iný problém. 

Ako predchádzať syndrómu vyhorenia

Prevencia závisí v prvom rade od samotnej osoby, ktorá je riziková a od jej emocionálnej stability voči rôznym externým vplyvom. Niekedy však i od inej osoby, ako napríklad zamestnávateľa. Toho nie je vždy ľahké alebo možné ovplyvniť.

V ľahších prípadoch a u emocionálne silnejších osôb postačuje držať si dostatočný odstup od ľudí. Zminimalizujú sa tým prípadné stresujúce faktory.

Zvoliť si tú správnu cestu je vždy smerodatné.

Niekedy je potrebné urobiť tiež veľké zmeny a zásadné rozhodnutia, aby sme predišli mnohým trápeniam. Jednou z takýchto zmien je aj zmena zamestnania, ak ho nezvládame a nemáme tu správnu motiváciu.

Pokiaľ sa včas nerozhodneme správne, môžeme to neskôr ľutovať.

Prevencia

• Najdôležitejšie je klásť si nároky, ktoré sme schopný zvládnuť,
• nehnať sa bezhlavo za úspechom,
• treba vedieť povedať nie, keď vieme, že je toho na nás veľa,
• vedieť sa vyrovnať s prípadným neúspechom,
• pracovať tímovo, nie samostatne s vysokým egom,
• vedieť sa správne motivovať,
• zmena pracovného prostredia, zamestnania či zamestnávateľa, ak je to nutné,
• správna voľba priorít,
• pestovať si dobré medziľudské vzťahy,
• častejšie tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú nám blízki,
• niekedy je vhodná dlhšia dovolenka a načerpanie nových síl,
• relax formou odpočinku, hudby, športu,
• rozhovor so psychológom,
• meditácia, vedomé vnímanie a dychové cvičenia účinne znižujú stres a predchádzajú vyhoreniu,
• fyzická aktivita a zdravý životný štýl.

Čo robiť, ak nám hrozí syndróm vyhorenia?

V prípade, že danú situáciu nezvládate a vidíte sami na sebe zmeny, je ten správny čas, niečo s tým robiť. V ľahších prípadoch sa dá znovu nejako motivovať, prípadne zmeniť doterajšie zamestnanie, pokiaľ nás nerobí šťastnými.

Nejde o ľahké rozhodnutie, ale každopádne rozumnejšie, ako zo seba urobiť ľudskú trosku, keď vidíte, že je to neúnosné.

Pomáhajú stretnutia s priateľmi a relax, ktorý je tým najlepším liekom na vyčerpaný organizmus. Ten pomáha nielen pri prevencii, ale taktiež ak sa syndróm vyhorenia už u vás prejavil.

V horších prípadoch je nutné navštíviť psychológa alebo psychiatra a otvorene si s ním pohovoriť o vašich ťažkostiach. Je mnoho ambulancií, v ktorých vám radi pomôžu.

Psychoterapia sa pri syndróme vyhorenia veľmi osvedčila, dokonca bez nutnosti užívania psychofarmák.

Jednou z možností je aj internet, kde vám online odborník vie pomôcť radou, prípadne prehodnotením vášho stavu. Takisto existujú telefonické linky, na ktoré môžete kedykoľvek zavolať a anonymne rozobrať váš problém s odborníkom.

Možnosti sú, treba ich len využiť a nenahovárať si, že sa nič nedeje, alebo že vám sa to stať nemôže.

Na prevenciu a zvládanie stresu na Slovenku je možné využívať niektoré aplikácie, ktoré ponúkajú vedené meditácie, dychové cvičenia, relaxačné cvičenia a techniky na zvládanie a zníženie stresu 

Terapeutické prístupy

Nové terapeutické prístupy by mohli byť užitočné pre každého, kto sa cíti preťažený alebo unavený z práce.

• Trauma-informovaná starostlivosť – tento prístup kladie dôraz na bezpečnosť, posilnenie postavenia a rešpekt pri práci s klientami, ktorí zažili traumu. 
  • Terapia, ktorá sa zameriava na hlboké porozumenie a rešpektovanie individuálnych skúseností s traumou, ktorú ľudia zažili, čo pomáha posilniť ich pocit bezpečia a sebavedomia. 
• Integrovaná a holistická starostlivosť – táto metóda kombinuje psychologickú starostlivosť s fyzickým uvedomovaním si tela, čo vedie k hlbšiemu liečeniu.
  • Je to spojenie psychologickej starostlivosti s fyzickým cvičením, ako je joga alebo somatická terapia, pomáha liečiť telo aj myseľ súčasne.
• Mindfulness (vedomé vnímanie) – praktiky ako meditácia a techniky na zvládanie stresu, sú čoraz populárnejšie, pretože pomáhajú ľudom lepšie zvládať stres a predchádzať vyhoreniu. 
• Umelecká terapia – terapie, ktoré využívajú umenie, ako napríklad kreslenie alebo hudba, umožňujú ľuďom vyjadriť svoje emócie a uvoľniť stres kreatívnym spôsobom. 

Najčastejšie otázky a odpovede o syndróme vyhorenia

Pýtate sa...

Čo je syndróm vyhorenia? 

• Je to stav emocionálneho, fyzického a mentálneho vyčerpania spôsobený dlhodobým stresom.

Aké sú príznaky syndrómu vyhorenia? 

• Príznaky zahŕňajú únavu, pocit cynizmu alebo negativity, znížený výkon, emocionálne nestabilitu a fyzické symptómy ako bolesť hlavy.

Ako sa syndróm vyhorenia diagnostikuje? 

• Diagnóza je založená na hodnotení symptómov a ich vplyvu na život pacienta.

Ako predchádzať syndrómu vyhorenia? 

• Prevencia zahŕňa riadenie stresu, pravidelný oddych, stanovenie hraníc medzi prácou a osobným životom, podporu duševného zdravia a vyhľadanie profesionálnej pomoci.

Aké sú možnosti liečby?

• Liečba zahŕňa psychoterapiu, zmeny životného štýlu, techniky zvládania stresu a v niektorých prípadoch lieky.

Zdroje

• helpguide.org - Burnout Prevention and Treatment 
• verywellmind.com - Burnout Symptoms and Treatment
• mayoclinic.org - Job burnout: How to spot it and take action
• ncbi.nlm.nih.gov - Depression: What is burnout?
• therapywisdom.com - Trends in Mental Health 2024: How Therapists Are Preparing to Meed Demand
• biomedcentral.com - Art therapy-based interventions to address burnout and psychosocial distress in healthcare workers-a systematic review
• psychologytoday.com - What Interventions Are Effective for Psychologist Burnout? 
• nursejournal.org - CDC: Burnout Keep Rising for Nurses and Other Healthcare Workers
• journals.plos.org - Prevalence and factors associated with burnout among health professionals of a public hospital network during the COVID-19 pandemic