Úzkosť, strach, depresia či iné príznaky? Príčiny vedú až do minulosti
Rôzne stresové a traumatizujúce situácie, či už aktuálne alebo tie z minulosti, môžu spôsobiť prechodnú depresiu ale aj zanechať trvalú stopu a natrvalo pozmeniť celú osobnosť človeka.
Ako môže minulosť ovplyvniť prítomnosť?
Prežívanie človeka je abstraktný dej, no napriek tomu je nosným stĺpom a odrazom jeho psychiky a správania. Prežívanie je súborom vnemov, predstáv, myšlienok a citov, ktorých základ je daný osobitnými zážitkami jednotlivca. Môže sa meniť.
Podľa toho, v akej konkrétnej situácii sa momentálne nachádzate a aké východisko z nej vidíte, také je aj vaše prežívanie. Dôvodom zlého prežívania ale nemusí byť iba aktuálna situácia.
Takisto zážitky dávno minulé, z nejakého dôvodu pre jedinca traumatizujúce, môžu zanechávať dlhodobú alebo trvalú stopu v jeho aktuálnom myslení a ďalšom konaní. Napríklad nejaké sklamanie z minulosti, môže ovplyvniť naše terajšie myslenie (očakávame, že situácia sa vyvinie tak ako predtým).
Strach a úzkosť v prežívaní človeka
Strach a úzkosť sú dôležité faktory v prežívaní každého z nás. Rozdiel v týchto dvoch pojmoch je v ich konkrétnosti.
Môžu prebiehať samostatne v mysli človeka, vzájomne sa môžu kombinovať, môžu existovať ako dve súčasné emócie, ktoré svojou kombináciou zhoršujú samotné prežívanie.
Strach je subjektívny, negatívny pocit alebo emócia, ktorá vzniká z dôvodu blížiaceho sa konkrétneho, potencionálneho (predpokladaného) alebo skutočného zla (nebezpečenstva).
Prejavuje sa jednak negatívnym prežívaním a celým sprievodom vegetatívnych prejavov ako sú zblednutie, potenie, zrýchlený dych, zrýchlená akcia srdca, búšenie srdca, chvenie, tras, nevoľnosť, zvracanie či hnačka.
Úzkostný stav je taktiež subjektívny, negatívny pocit alebo emócia, ktorá nemá tak konkrétny základ ako strach.
Tento emocionálny stav vzniká z neistoty, zlých predtúch, či tých najhorších obáv, ktoré v niektorých prípadoch nemusia byť v konečnom dôsledku ani tak reálne, ako ich reálnosť predpokladá prežívajúci. Podobne ako pri strachu dochádza k vegetatívnym prejavom organizmu.
Prejavy strachu a úzkosti:
- negatívne prežívanie
- neistota, obavy, psychomotorický nepokoj
- nespavosť, časté budenie, nočné mory
- zvýšená akcia srdca, pocit búšenia či tlaku na hrudi
- zvýšená dychová frekvencia, hĺba dychu je skrátená (hyperventilácia)
- bledosť v tvári
- nadmerné potenie (často dlane a nohy)
- vnútorné chvenie (pocit)
- chvenie rúk, celého tela
- nevoľnosť, zvracanie, hnačka
Depresia predchádza ale aj umocňuje strach a úzkosť
Strach a úzkosť sú skľučujúce a trýznivé emócie, ktoré sa často spájajú s depresiou. Depresia je výsledným stavom dlhšie trvajúcich negatívnych faktorov.
Rozdiel medzi depresiou a prechodným depresívnym stavom je v dĺžke jeho trvania a v intenzite prejavov. Výslednú diagnózu stanovuje iba psychiater.
Depresia ako konečná diagnóza je vždy závažným stavom. Zaraďujeme ju medzi afektívne poruchy.
Ťažšie depresívne epizódy môžu spustiť rozvoj psychotických príznakov ako sú desilúzie, halucinácie až úplné pripútanie pacienta na lôžko z dôvodu ochromenia telesnej motoriky.
Prejavy depresie:
- negatívne prežívanie
- smútok, plač, záchvaty plaču
- neistota, obavy, psychomotorický nepokoj
- vnútorné chvenie (pocit)
- uzavretosť
- nespavosť, časté budenie, nočné mory
- nechuť do jedenia
- nevoľnosť, zvracanie, hnačka
- poruchy koncentrácie
- poruchy pamäte
- agresivita
Apatia verzus mánia
Stavy úzkosti, strachu a depresie môžu spôsobiť, že človek zostane apatický voči vonkajšiemu svetu.
Apatia sa prejavuje minimálnymi až žiadnymi reakciami na vonkajšie podnety. Pacient je voči okoliu ľahostajný pre nedostatok citu a motivácie.
Apatia sa veľmi často vyskytuje u depresívnych pacientov, ktorý prežívajú veľký vnútorný smútok. Títo ľudia majú pocit, že ich situácia nemá riešenie, a že nikto nemôže pochopiť to, čo prežívajú.
Uzatvárajú sa do seba, minimálne alebo neskôr vôbec nekomunikujú s inými ľuďmi. Postupne úplne strácajú kontakt so svetom.
Opakom apatie je mánia. Tá sa vyskytuje prechodne pri depresii alebo ako súčasť rozvinutej manicko - depresívnej poruchy.
Mánia je fáza paradoxného, prechodného vzrušenia. Pacient sa na chvíľu stáva zhovorčivým až nadmerne hlučným, spoločenským, prevláda eufória a hyperaktivita. Možno to chápať ako akýsi skrat, ktorým sa snaží vymaniť z danej situácie.
Manicko - depresívna porucha, dnes nazývaná aj bipolárna, afektívna porucha je psychiatrická diagnóza a závažný chorobný stav. Vyznačuje sa striedaním mánie a depresie. Nejde však o prechodný stav, ktorý je viazaný k určitému ťažkému obdobiu, aj keď to môže chorobu odštartovať.
Jednotlivé cykly zmien nálad trvajú individuálne u každého pacienta v rozmedzí niekoľkých dní až týždňov. Cykly sú trvalé, sporadicky sa medzi nimi môže objaviť bezpríznaková fáza. Je to však u minimálneho počtu pacientov.
Prejavy manicko - depresívnej poruchy:
- poruchy nálad
- striedanie mánie a depresie
- pravidelné cykly
- nálady nezodpovedajú aktuálnej situácii
Agresivita ako prejav smútku
Smútok a žiaľ je negatívna emócia vychádzajúca z prevahy záporného hodnotenia konkrétnej situácie samotným jedincom.
Prejavuje sa psychomotorickým útlmom, chorí sú neaktívny, slabí, majú pocit bezmocnosti.
Sú precitlivení, často plačú a majú stavy nadmernej ľútosti. Vnútorne prežívajú pocit bezmocnosti, samoty a prázdna.
Riešenie alebo pokus o riešenie aktuálnych problémov sa v niektorých prípadoch prejavuje nadmernou agresivitou. Cesta von z ťažkostí tadiaľto ale aj tak nevedie.
Agresivita môže byť verbálna (slovná) alebo fyzická, namierená voči predmetom, zvieratám, sebe a iným ľuďom. Je zároveň prejavom bezmocnosti v danej chvíli.
Prejavy agresivity:
- verbálne urážky, zastrašovanie a ponižovanie iných
- zvýšený tón hlasu, krik
- zatínanie pästí
- zaseknutie sánky
- agresívne gestá, zaháňanie sa
- ničenie predmetov
- ubližovanie zvieratám
- ubližovanie sebe samému
- ubližovanie a napádanie iných osôb
- samovražda, vražda
Nedovoľte minulosti aby zničila šťastie daného okamihu
Ľudský mozog je zložitý orgán a myslenie a prežívanie človeka je ešte zložitejší jav. Nielenže prežívame daný okamih, ale taktiež sa niekde z hĺbky vedomia v našej mysli objavujú zážitky, ktoré už boli raz prežité. Tie môžu ovplyvniť aj súčasné prežívanie ak im to dovolíme.
V prvom rade je nutné si uvedomiť, že to čo sa stalo v minulosti, nemá s touto situáciou nič spoločné a nemusí sa opakovať podľa rovnakého scenára. Mali by sme sa naučiť dať minulosti zbohom a neprežívať opakovane niečo, čo už neexistuje.
Aktuálna situácia, v ktorej sa nachádzate je nová a nikdy sa nebude opakovať. Preto treba nechať odísť všetky staré obavy a riešiť tu a teraz. Možno nepôjde všetko podľa vašich predstáv, možno utŕžite od života ďalšiu ranu, ale všetko sa deje sa deje pre niečo a zo všetkého (aj toho negatívneho) by sme sa mali poučiť. Možno to čo vidíte teraz ako problém, je len nový začiatok.
Mám problém? Ako zachytiť varovné príznaky
Väčšina ľudí trpiacich psychickou poruchou si je vedomá určitých prejavov, no neprikladajú tomuto stavu význam aký mu prináleží. Sú uzavretí, trpia a postupne strácajú kontakt s okolím. Na prítomnosť ochorenia často upozorňuje okolie.
Pri neriešení problému sa pacienti do seba úplne uzatvárajú, holdujú alkoholu či iným drogám vo viere, že ide dočasné riešenie situácie, čo sa im však veľmi rýchlo môže vypomstiť.
Čo predchádza sled udalostí?
Medzi prvý varovný signál, aj keď nejde o príznak, možno považovať aj situáciu, v ktorej sa nachádzate. Ide o situáciu, ktorá nás sklamala, ktorá nevyšla podľa našich predstáv, ktorá nám ublížila či niečo alebo niekoho vzala.
Je to akákoľvek situácia, ktorá má na nás negatívny dopad. Stres s ňou spojený, je akoby odrazovým mostíkom v kolobehu nasledujúcich udalostí a stavu prežívania.
Ide napríklad o úmrtie milovaného človeka, rozvod manželstva, stratu zamestnania, stratu doterajšieho sociálneho postavenia, zdiagnostikovanie vážnej alebo smrteľnej choroby vám alebo vášmu blízkemu, ťažkú dopravnú nehodu s následkami ako ochrnutie, amputácia končatiny a iné.
Čo nasleduje po ťažkej udalosti?
Prichádza strach, poruchy spánku, hlavne nespavosť a časté nočné budenie, za ktoré môžu nutkavé myšlienky v súvislosti s hľadaním riešenia alebo aj vytvárania si najrôznejších možných záverov a predstáv. Niekedy poruchy spánku predchádza neistota a otázniky s ňou spojené.
Vytváranie si tých najstrašnejších záverov často vedie k strachu, depresii, úzkosti. Človek sa cíti ako v bludnom kruhu, z ktorého sa nevie dostať von. Čím dlhšie trvá tento stav, tým viac podlieha myšlienke, že riešenie neexistuje, prípadne nie je stotožnený s tým existujúcim, nakoľko by mohlo znamenať resp. znamená veľkú zmenu (v tom čase nechcenú zmenu).
Časté sú ataky plaču a agresivity, ktoré občas nie sú na škodu. Pomáhajú človeku zo seba dostať to negatívne a poskytujú chvíľkovú úľavu.
Samozrejme ide o agresivitu, ktorá nie je mierená voči sebe a iným ľuďom. Keď sa táto hranica prekročí, neraz sa jedná o ťažkú patológiu, ktorá je len progresiou tohto všetkého.
- zlá, negatívna, traumatizujúca a na prvý pohľad bezvýchodisková situácia
- nutkavé myšlienky, nutnosť neustáleho premýšľania nad tým, čo sa stalo
- uzavretosť, apatia, vyhľadávanie samoty
- nechuť do života a činností, znížená komunikácia
- poruchy pozornosti a koncentrácie
- poruchy spánku (nespavosť, budenie sa, nočné mory, u detí pomočovanie)
- pocity neistoty, niekedy neopodstatnené obavy
- stavy depresie, úzkosti a strachu, z toho čo bude alebo bolo
- plač, ataky plaču, zúrivosti, agresivita slovná, namierená voči predmetom, sebe či okoliu
- abúzus rôznych látok ako dočasné riešenie situácie
- samopoškodzovanie, suicidálne tendencie, suicídum
Čo sa môže stať ak sa o svoje psychické zdravie nestaráme?
Pokiaľ sa primárna príčina nerieši alebo sa na ňu nedá zabudnúť, je nutná pomoc rodiny, okolia, psychológa či psychiatra. Neriešenie stavu znamená len jediné, a to jeho progresiu. Progresia stavu má vážne dôsledky vplývajúce nielen na chorého ale aj na jeho okolie.
Prvá vec, ktorá môže nastať je psychické zrútenie sa. Chorý sa cíti opustene a sám, nezvláda vykonávať bežné denné činnosti, nechutí mu jesť, nestará sa o seba. Nie sú výnimočné ani kolapsy či pripútanie pacienta až na lôžko.
TIP: Syndróm vyhorenia. Máte ho aj vy? Urobte si online test
Veľmi časté sú rôzne závislosti, napríklad abúzus alkoholu, ktorý v úvode možno pomôže, no neskôr pri jeho pravidelnej konzumácii prehlbuje depresiu a spôsobuje iné zdravotné ťažkosti (žalúdočné vredy, cirhózu pečene, zlyhávanie obličiek a srdca). Fajčiari fajčia viac ako obvykle, nefajčiari neraz začnú. V niektorých závažnejších prípadoch ľudia siahnu aj po psychotropných látkach (vo forme liekov, drog).
Zlé psychické nastavenie v kombinácii s genetickou predispozíciou, konzumáciou alkoholu a psychotropných látok spolu s ďalšími nežiaducimi vplyvmi spôsobujú vývoj alebo prepuknutie vážnejšieho ochorenia akým je napríklad generalizovaná, úzkostná porucha, manicko - depresívna porucha, schizofrénia a rôzne iné.
Konečným a najzávažnejším dôsledkom je dokonaná samovražda. Tú predchádza u skutočných samovrahov uzavretosť.
Zaujímavé:
Ak sa niekto opakovane samovraždou vyhráža a demonštratívne sa „zľahka” doreže na zápästiach alebo vypije lieky a upozorní na to, to nie je skutočný samovrah. Pri skutočných samovraždách nemajú pacienti záujem o „publikum”, skutok chcú naozaj uskutočniť, preto o tom „neinformujú” okolie. Tí čo o tom veľa rozprávajú, chcú zväčša na seba len upozorniť, prípadne niekoho takto psychicky vydierajú.
Ako znovu nastoliť pokoj v mysli?
V minulosti sa v liečbe psychických stavov a psychiatrických ochorení používali prevažne lieky. Na koho lieky nezaberali, ten skončil v psychiatrickej liečebni, neraz na samotke a v kazajke.
Zaujímavé:
Ešte v prvej polovici 20.storočia sa v liečbe psychiatrických porúch používala trepanácia lebky (prevŕtanie otvorov). Do vzniknutého otvoru sa prestrčil nástroj, pomocou ktorého sa robila lobotómia frontálneho laloku. Vtedajší lekári sa domnievali, že narušením niektorých mozgových spojov dôjde k vyliečeniu chorého. Dnes už vieme, že to tak nie je, no v niektorých krajinách, napríklad v Keni, využívajú trepanáciu lebky na odstránenie posadnutosti zlými duchmi.
V dnešnej dobe sa medikamenty stále využívajú, sú však účinnejšie vďaka neustálemu vedeckému rozvoju farmaceutických priemyslov. Napriek tomu sa preferujú (ak to situácia dovoľuje) nefarmaceutické spôsoby terapie.
Nájdite podstatu vášho problému v minulosti
Pri nachádzaní zdroju problému sú vhodné meditácie. Tie vyčistia myseľ od negatívnych psychických emócií a pomáhajú pacientov myslieť bez nich.
Pomáhajú odpovedať na otázky:
- Ako došlo k problému?
- Ako som sa dostal/a až sem?
- Prečo som reagovala takto?
- Bolo to správne?
- Čo ma k tomu viedlo?
Práve pri poslednej otázke neraz prídete na to, že k zhoršeniu vašej situácie, vás viedli obavy. Obavy sú veľa krát neopodstatnené a neadekvátne a príčiny obáv siahajú do minulosti a zážitkov, ktoré už boli prežité.
Tieto zážitky mohli ovplyvniť vaše rozhodovanie v prítomnosti. Bolo vaše rozhodnutie ale správne? Neviedol vás k nemu len strach a úzkosť?
Pamätajte si, že dovoliť strachu, úzkosti a obavám robiť za nás rozhodnutia, nie je správne.
Naučte sa pracovať sami zo sebou a s vaším ochorením
Skôr ako začnete veriť v neriešiteľnosť situácie a vášho aktuálneho stavu, naučte sa s ním pracovať. Najpodstatnejšie je uvedomiť si, že trpíte, a že samé od seba to neprejde.
Myseľ by sa mala trénovať počas obdobia, keď je v pokojovom stave. To znamená, že keď máte záchvat úzkosti, strachu, paniky či depresívnu epizódu, nie je to vhodné.
Počas pokoja sú vhodné meditácie alebo autohypnóza a relaxácia. Ako na to krok po kroku?
| Začiatočná fáza meditačných cvičení | Pokročila fáza meditačných cvičení |
|
|
Autohypnotické a meditačné cvičenia sú súčasťou psychologických terapií a v poslednom období sú čoraz populárnejšie. Pomáhajú nastoliť v mysli človeka pokoj, ktorý je dôležitý a kľúčový.
Ak ste takéto cvičenia nikdy neskúšali, je najvyšší čas začať. Pomohli už veľa pacientom a ľuďom, ktorí mali nejaký problém. Je zaznamenaných veľa prípadov, kedy dokonca práve tieto cvičenia pomohli ľuďom nájsť riešenie problému.
Zaujímavé:
V roku 1920 americký výskumník Eddmund Jacobs vyšetroval prepojenie medzi mysľou a telom. Zistil, že negatívne myslenie má vplyv na somatické prejavy na tele. To znamená, že ak neustále predpokladáme, že situácia sa vyvinie negatívne, tak sa to stane. Týka sa to aj ochorení, ktoré nás postihujú.
Ako je to možné?
Práve vo fáze, keď vidíte svoju aktuálnu situáciu, ktorá dopadla dobre, naskakujú vo vašej mysli riešenia, ktoré k nej viedli. Len s čistou mysľou môžete nájsť riešenie problému! Naskakujú vám z čista jasna odpovede na vaše otázky.
Ďalšie zaujímavé zdroje
- solen.cz - Depresívne poruchy pri vybraných neurologických afekciách
- psychiatriepropraxi.cz - Zmiešané afektívne stavy - dysforická mánia
- wikiskripta.eu - Úzkostné poruchy
Sledujte nás na sociálnych sieťach
