Agresivita

---

Kombinácia viacerých faktorov

Za obvyklých okolností ide pri agresivite o kombináciu psychológie, sociológie a medicíny, pretože agresivita sa môže prejavovať pri rôznych poruchách alebo chorobách v každej z týchto oblastí. Pokiaľ nie je agresivita patologická a chronická, je možné na ňu pozerať aj ako na symptóm nejakého ochorenia. V prípade, že sa jedná už o dlhodobú agresivitu, ide o ochorenie samostatné a prichádza na rad najmä liečba, ktorá spadá najčastejšie do odboru psychiatrie.

V rámci psychiatrii ide o symptóm mnohých ochorení, napríklad veľmi často je spojená s nadmernou konzumáciou drog, omamných a psychotropných látok, prípadne alkoholu. Pri konzumácii alkoholu stráca človek zábrany a kontrolu a uchyľuje sa k verbálnemu alebo tiež aj brachiálnemu násiliu, čo je typické pre agresívne správanie u dospelých. Takáto agresivita je ale časovo ohraničená a končí sa terminálnym spánkom, po ktorom si človek vďaka výpadkom pamäti nič nepamätá.

Agresívne správanie nemusí byť vždy len choroba

Agresivita je v rámci krátkodobého emocionálneho vypätia pozorovateľná napríklad po náhlom úraze alebo zranení, kde došlo k poraneniu hlavy alebo otrasu mozgu, pričom človek postihnutý takýmto úrazom môže na určitú dobu stratiť sebakontrolu, avšak tu ide skôr o akúsi obrannú reakciu. Agresivita bola často zaznamenaná v tejto súvislosti napríklad pri autonehodách alebo iných haváriach, kedy bol poranení jedinec agresívny na ošetrovateľov.

V rámci psychických chôrob je agresitiva rozšírená napríklad pri schizofrenických alebo paranoidných poruchách a ochoreniach rôzneho druhu. V tomto prípade ide o prejav choroby ale tiež o odblokovanie potlačovaného správania, prípadne o emocionálne nevyrovnané reakcie na okolité podnety, ktoré pacient vplyvom choroby nesprávne chápe, alebo si ich nevie vysvetliť a tak na ne reaguje neadekvátnou formou, čiže verbálnou aj neverbálnou agresiou.

Demencia a agresivita

Veľakrát ide aj o symptóm v rámci zmien správania sa a pri poruchách správania, ktoré sú symptómom mnohých chorôb. Najčastejšie sú napríklad Hungtintonova choroba, Aspergerov syndróm, syfilis, Alzheimerova choroba alebo iné ochorenia spojené s demenciou. Agresia je veľmi často aj sprievodným javom narkománie, alkoholizmu, cievnej mozgovej príhody, ľahkej mozgovej dysfunkcie, epilepsie a iných chorôb a porúch z oblasti psychiatrie a psychiatrických ochorení.

Pri demencii dochádza zároveň aj k poruchám pamäte a kognitívnych funkcií, najmä tých, ktoré spadajú pod intelekt. Agresívny človek trpiaci demenciou alebo jej nejakou inou formou si tak nemusí priamo uvedomovať svoje agresívne správanie. Najčastejšou a najznámejšou chorobou, kde je prítomná tak demencia, ako aj agresivita, je Alzheimerova choroba. V tomto prípade sa môže pridať k agresívnemu správaniu aj dezorientácia, delírium a halucinácie, čo prejavy agresie ešte zhorší.

Pasívna agresivita

Pod pojmom pasívna agresivita, niekedy nazývaná aj pasívne agresívne správanie, sa myslí pasívna obštrukcia, čiže vyhýbanie sa alebo vzdor a to najmä v rámci medziľudských vzťahov a bežných aktivít. Takýto človek nie je agresívny priamo a nie je si väčšinou vedomý svojho správania, pretože ide o určitú formu obranného mechanizmu. Tento problém sa prejavuje najmä negatívnym postojom a vzdorom v bežných pracovných či súkromných situáciách, ktorý je ale zároveň popieraný.

Medzi znaky pasívnej agresie patria tendencia sťažovať sa, chronická roztržitosť a meškanie, neschopnosť prejavovať nepriateľstvo a hnev navonok, odkladanie povinností, ale aj strach z autority, súťaženia, závislosti a dôvernosti. Typické je vymýšanie si výhovoriek a ospravedlnení pre situácie, ktoré nechce pasívno-agresívny jedinec zažiť. Riešenie pasívnej agresivity spadá pod psychológiu a liečba musí prebiehať výlučne na základe odborných lekárskych sedení.

Agresivita detí

Agresívne správanie u detí je v poslednej dobe na základe ohlasov verejnosti čoraz väčším problémom. Vyskytuje sa u malých detí, u detí predškolského veku, ale aj tých starších, kde je časté agresívne správanie žiakov voči učiteľom. Agresivita sa prejavuje v škole veľmi viditeľne najmä preto, že tu sú deti bez dozoru rodičov a v kolektíve vrstovníkov, vďaka čomu sa môžu tie z nich, ktoré majú agresívne správanie, cítiť neohrozene. Nie vždy je za agresiou choroba, dokonca tomu tak nie je vo väčšine prípadov.

Detská agresivita môže mať niekoľko príčin:

1. Chorobná príčina v dôsledku duševného, neurologického alebo iného ochorenia
2. Nadbytok energie, ktorú nemá dieťa kde zo seba dostať
3. Nezvládnuté základy spoločenského správania a nedostatočná výchova a usmerňovanie zo strany rodičov v rannom detstve
4. Snaha o upútanie pozornosti
5. Kopírovanie správania dospelých
6. Sociálne problémy
7. Neuspokojené základné istoty najmä v emocionálnej oblasti

Ako si s agresivitou poradiť?

V prípade agresivity vžd platí, že by sa mala riešiť jej príčina. To znamená, že ak ide o prejav choroby, musí sa liečiť najprv choroba a až následne je možné riešiť agresivitu ako symptóm. Základom je vždy snaha o ukončenie agresivity takou formou, aby nedošlo k zvyšovaniu napätia a prípadne zraneniu. Dôležité je nepristupovať k agresívnemu človeku z pozície sily, ale skôr z pozície pomoci, takže netreba zvyšovať hlas a netreba nikoho obviňovať. U detí je dôležité vplývať aj na ich emocionálnu stránku a snažiť sa usmerniť ich správanie tým smerom, aby sa konflikty neriešili agresívne, ale pokojne.

Toto je ideálny postup, ako zvládnuť okamžité vzplanutie agresie:

Veľmi osobitným typom je agresivita žien v tehotenstve. Ide obvykle len o dočasný stav práve počas gravidity, pričom môže mať viacero príčin. Prvou je hladina hormónov, ktorá robí ženu všeobecne nepokojnou a viac nervóznejšou, takže na niektoré podnety mžôe reagovať agresívnejšie. Druhou môže byť tehotenská cukrovka alebo tehotenská migréna, prípadne niektoré metabolické poruchy. Pokiaľ sa nevyskytovala u ženy agresivita skôr, nie je dôvod sa počas tehotenstva o tento stav príliš strachovať, pretože s jeho skončením pominie aj agresívnejšie správanie.

Agresivita u detí môže viesť až k šikane