Bolesť brucha pred jedlom: aké môžu byť príčiny? Diagnostika a možnosti liečby

Príčiny bolesti, diagnostika, možnosti liečby, prevencia a mnoho iných informácií sa dočítate v článku.

Bolesť brucha ako príznak

Častokrát sa bolesti brucha objavia práve po najedení, a teda pri zaťažení tráviaceho traktu.

Bolesť brucha pred jedlom, prípadne nalačno, tak naznačuje, že náš organizmus trpí určitým problémom mimo stravovania. Ani stravovacia chyba však nie je úplne vylúčená.

Bolesť brucha pred jedlom môže signalizovať najmä ochorenia zápalového, vredového či infekčného charakteru. S bolesťou brucha a žalúdka nalačno sú často spájané peptické vredy.

Vredové ochorenie žalúdka alebo dvanástnika je ochorenie, pri ktorom sa bolesť zvyšuje pri nejedení, nakoľko vred najviac dráždi práve žalúdočná kyselina. Častokrát sa jedná aj o pálenie záhy, syndróm dráždivého čreva či dokonca psychogénny faktor - stres.

Fyzický hlad sprevádza nepohodlie spojené s nutkaním niečo zjesť. Medzi fyziologické príznaky hladu patrí škvŕkanie v žalúdku, nekomfort až mierna bolesť žalúdku, pocit únavy, náladovosť, malátnosť až závratový stav.

Stres a psychogénny faktor

Kŕče a zvieravá bolesť v bruchu je pomerne často spojená so stresom, strachom a silnejším emočným vypätím. Náročná skúška, zmena prostredia či negatívny zážitok môže reflexne spôsobovať bolesť tráviaceho traktu a súčasne i krátkodobú zmenu vyprázdňovania mimo stravovania (zápcha, hnačka).

Žalúdočná a črevná chrípka (gastroenteritída)

Pôvodcom tráviacich problémov môže byť práve infekcia tráviaceho traku – gastroenteritída. Môžu ju spôsobiť rôzni patogénni pôvodcovia, a to vírusy, baktérie i parazity.

Gasrtritída, akútny alebo chronický zápal žalúdka, sa prejavuje nevoľnosťou, stratou chuti do jedla a bolesťami v nadbruší pod rebrami.

Príznaky infekcie sú skôr akútneho charakteru. Bežná je lokálna bolesť brucha, kŕče, zvýšená telesná teplota, zvýšená únava, nevoľnosť a vracanie či hnačka.

Ochorenie vzniká najmä konzumáciou vody či potravy so škodlivými mikroorganizmami. Presnú etiológiu, medikamentóznu liečbu i úpravu stravy stanovuje lekár.

Pálenie záhy - reflux

Reflux označuje kyselinu, ktorá sa vracia zo žalúdka do podráždeného pažeráka smerom hore. Reflux môže sprevádzať bolesť brucha a pálčivý nepríjemný pocit. Jedná sa o kyslo-horký pocit a pálenie záhy.

Tieto nepríjemné pocity môžu nastať po jedle, no aj ráno nalačno, nakoľko v noci ležíme vo vodorovnej polohe a kyselina zo žalúdka sa ľahšie dostáva späť do trubice pažeráka. Je preto možná ranná bolesť žalúdka.

Reflux môže spôsobiť bolesť najmä v hornej časti žalúdka a dolnej časti hrudníka.

Žalúdočné (peptické) a dvanástnikové vredy

Žalúdočný (peptický) vred je zápalové ochorenie orgánu žalúdka. Dochádza k poškodeniu vnútornej steny sliznice žalúdka.

Vredy na žalúdku vznikajú, keď žalúdočná kyselina narúša povrch žalúdočnej sliznice. Hlavným predpokladom pre vznik žalúdočných vredov a zápalu je práve baktéria Helicobacter pylori.

Bolesť žalúdka môže byť pálčivá, bodavá alebo tupá. Príčinou vredov je vo väčšine prípadov práve bakteriálna infekcia, no niekedy sú vredy spôsobené aj silnými stresovými faktormi či nevhodnou životosprávou a stravovaním.

Ďalšími rizikovými faktormi vzniku vredov je pitie kávy na lačno, fajčenie, alkohol, korenisté jedlá a nadmerné užívanie niektorých druhov liekov (napríklad analgetiká).

Dráždenie sliznice kyselinou sa prejavuje bolesťou najmä nalačno a v momente, ako prijmeme potravu, začnú kyseliny pôsobiť na trávenie a dvanástnik sa krátkodobo upokojí. V prípade žalúdočných vredov nastáva upokojenie príjmom mliečnej potravy, pričom bolesti sa prejavujú najmä na lačný žalúdok.

Syndróm dráždivého čreva a dráždivého žalúdka

Syndróm dráždivého čreva (IBS – Irritable bowel syndrome) je funkčným ochorením gastrointestinálneho traktu. Etiológia je pomerne rôznorodá.

Úlohu hrá nadmerné a dlhodobé pôsobenie stresu, porucha správnej pohyblivosti čriev, následok prekonania brušnej infekcie, porucha viscerálneho nervstva, nevhodná strava a životospráva.

Okrem samotnej bolesti brucha býva prítomné nadúvanie, pocit nafúknutia a problematické vyprázdňovanie (hnačka, zápcha).

Dráždivý žalúdok, nazývaný aj ako funkčná dyspepsia (FD), je rovnako ako aj IBS funkčná porucha. Na rozdiel od syndrómu dráždivého čreva postihuje hornú časť žalúdočno-črevného traktu.

Príznakom dráždivého žalúdka je predčasná sýtosť, pocit plnosti, bolesť v oblasti žalúdka a kŕče. Etiológia vzniku je podobná, ako pri IBS.

Chronické zápalové ochorenie čriev

Tieto chronické ochorenia vznikajú v tenkom alebo hrubom čreve. Jedná sa o dlhodobé zápalové procesy. Zástupcom je Crohnova choroba a Ulcerózna kolitída.

Viac informácií v článku:
Nešpecifické zápalové ochorenie čriev, IBD: Aké sú typy a príznaky?

Chrohnova choroba spôsobuje zápal v rôznych častiach črevného traktu. Ulcerózna kolitída postihuje hrubé črevo a konečník.

Ochorenie je charakteristické bolestivosťou a kŕčmi v bruchu po zaťažení tráviaceho traku. V akútnej fázy sa však môže prejaviť hnačkou, krvavou stolicou a bolesťou i bez zaťaženia traktu. Zápaly čriev bývajú často spojené s určitými potravinovými intoleranciami a alergiami.

Tieto ochorenia je potrebné dlhodobo liečiť a sledovať gastrointestinológom. Nutná je tak dlhodobá úprava životosprávy a stravovaných návykov. Častá je i podporná protizápalová farmakoterapia.

Iné ochorenia vnútorných orgánov a sústav

Nakoľko je bolesť brucha všeobecným klinickým príznakom, môže sa jednať o narušenie rôznych iných príslušných orgánov, a to nielen tráviacej sústavy. Bolesť vníma človek subjektívne a častokrát môže byť prenesená z inej blízkej časti organizmu.

Príkladom je pankreatitída, žlčníkové kamene, benígne či malígne ochorenie tráviaceho traktu, ochorenie pohlavnej i vylučovacej sústavy. Je preto vždy potrebná odborná diagnostika lekára.

Diagnostika a možnosti liečby bolesti brucha

Diagnostika bolesti brucha prebieha u všeobecného lekára a následne u špecialistu gastroenterológa.

Lekár odoberie pacientovi kompletnú anamnézu pomocou rozhovoru, zdravotnej karty a posúdenia klinických príznakov. Zameriava sa na dĺžku trvania problémov, stravu, životný štýl, farmakoterapiu a spúšťací faktor obtiaží.

Základom je vyšetrenie brušnej steny pohmatom a posluchom. Často je indikovaná ultrasonografia orgánov brušnej dutiny.

Možný je odber krvnej vzorky na určenie/vylúčenie prítomnosti infekcie. Taktiež odber vzorky stolice.

Podľa podozrenia je následne volený diagnostický postup. Rozšírenú diagnostiku zahrňuje endoskopia, gastroskopia, kolonoskopia, zobrazovacie vyšetrenie MRI či CT.

Pri gastroskopii je pacientovi zavedený endoskop cez ústnu dutinu do žalúdka. Tento špeciálny ohybný optický prístroj pomáha lekárovi nahliadnuť do vnútra pažeráka, žalúdka a hornej časti tenkého čreva.

Vo väčšine prípadov liečby sa jedná o úpravu stravovania a medikamentóznu liečbu. V menej častých prípadoch je volená ihneď operačná liečba (napr. pri zápale slepého čreva).

Gastroskopia môže byť diagnostický, no i liečebný proces. Pri diagnostike lekár posúdi charakter sliznice a odoberie malú vzorku tkaniva. Pri liečbe sa odstraňujú výrastky, rozširujú zúžené miesta, zastavuje sa krvácanie a iné.

Pri bakteriálnych infekciách gastrointestinálneho traktu je indikovaná antibiotická liečba. Pri zápalových ochoreniach sú volené kortikosteroidy, aminosalicyláty a iné farmaká potláčajúce zápalový proces.

Ďalej môžu byť predpísané antacidá na redukciu žalúdočných kyselín alebo analgetiká na dočasné utlmenie bolesti.

Prevencia bolesti brucha

Prevencia zdravia tráviacej sústavy a bolestí brucha spočíva primárne v správnych stravovacích návykoch, hygienických zásadách a zdravej životospráve.

Pri akýchkoľvek akútnych i dlhodobých problémov nie je vhodné odkladať návštevu lekára. Množstvo ľudí má z gastroenterológa strach, pričom však väčšina moderných vyšetrení nie je pre pacienta bolestivá.

Vzhľadom na nejasnú etiológiu niektorých ochorení, nie prevencia úplne stopercentná.

V rámci zdravia gastrointestinálnej sústavy je potrebný dostatočný príjem vlákniny i zeleniny v strave a dostatočný pitný režim. Potrebná je psychická pohoda a redukcia stresového faktoru.

Základná prevencia vzniku bolesti brucha:

• Nutrične vyvážená strava
• Pravidelné jedenie v menších porciách
• Dôsledné spracovanie potravy v ústnej dutine
• Eliminácia mastných a ťažko stráviteľných jedál
• Eliminácia kyslých, pálčivých a príliš korenistých jedál
• Dostatočný príjem vlákniny v strave
• Dostatočný príjem zeleniny v strave
• Dodržovanie potravinových intolerancií
• Dostatočný pitný režim čistej vody
• Príjem potrebných vitamínov a minerálov
• Pravidelná pohybová aktivita pre pohyb čriev
• Konzumácia prírodných probiotík v strave
• Užívanie probiotík pre bakteriálnu rovnováhu
• Eliminácia každodenného stresu