Borievka je stále zelený ker, alebo strom, ktoré sa často vysádzajú ako okrasná drevina. Na severnej pologuli rastie približne 60 druhov. Jedlé plody sú iba zrelé bobule borievky obyčajnej, ktoré sú sfarbené tmavomodro. Iné druhy plodov borievky pôsobia na človeka toxicky.
Charakteristika
Borievka – Juniperus L., patrí do čeľade cyprusovitých.
Pestuje sa ako okrasná rastlina, ale využitie nájde aj ako užitočné drevo.
Borievka patrí medzi dreviny veľmi premenlivého tvaru, celkového vzhľadu a veľkosti.
Rastie na severnej pologuli ako stále zelený ker, alebo strom vysoký až 30 metrov.
V súčasnosti sa odhaduje, že na severnej pologuli rastie približne 60 druhov borievok.
Sú si veľmi podobné, čo spôsobuje problémy pri ich identifikácii.
Kôra borievky je tenká, niekedy šupinatá.
Listy má ihlicovité, alebo šupinovité, podľa svojho druhu, ale často sa vyskytujú oba typy listov. Niektoré druhy majú listy mále a šupinaté s olejovou žľazou, tesne pritlačenou ku konárom.
Bobule borievky sú v skutočnosti malé šišky so šupinkami.
Šišky sú modrasté alebo červenohnedé mäsité bobule. Časť je so sivastým voskovým obalom.
Niektoré druhy majú samičie exempláre, ktoré majú širší rozložitý tvar. Šišky sú s dužinatými šupinkami, ktoré sa neotvárajú, a tým vytvárajú nepravú bobuľu.
Samčie borievky uvoľňujú dosť veľké množstvo peľu širiciach sa vzduchom, čo môže spôsobiť podráždenie pokožky a pľúc.
Plody dozrievajú väčšinou až na 2 - 3 rok, veľmi výnimočne v 1. roku.
Semená sú guľaté, vajcového tvaru, obalené tvrdou šupkou.
Patria k nenáročným drevinám, ktoré znesú rôzne druhy pôdy a sú otužilé, až na niektoré výnimky.
Často sú využívané ako dekoračné stromčeky v parkoch.
Jedlé plody borievku sú iba zrelé šišky borievky obyčajnej.
Jej využitie je najmä vo výrobeginu, ako dochucovadlo do jedál, omáčok, likérov.
Rozmnožuje sa semenami, odrezkami.
Drevo sa pre prijemnú vôňu využíva v drevárstve na vyrezávanie, alebo pri údení potravín.
Virgínska borievka a borievka západná sa používa ako drevo pri výrobe nábytku, pre svoju vôňu odpudzuje mole a iných škodcov.
Esenciálny olej je využívaný v parfumérii a aromaterapii.
Živica v borievke je horľavá a preto sa jej pestovanie neodporúča v oblastiach náchylných na požiare.
Z magických účinkov a zvykov sa využíva borievkový krík a dym z vykurovala na zaháňanie všetkého zlého. V kombinácii s dubovým listom sa údajne využíval na odpudzovanie diabla.
Borievka na klobúku značila poveru, že kto ju nosí sa neunaví a nezraní.
V inej kultúre sa vetva borievky zavesila nad dvere večer pred 1. májom a na Halloween bola spálená, aby odohnala zlých duchov.
Vetvy s bobuľami sa pália v chrámoch pri náboženských obradoch na čistenie vzduchu.
Aký je rozdiel medzi borievkou a čučoriedkou?
Môže sa zdať, že pomenovanie je rovnaké s češtinou, ale nie je to tak.
V češtine sa borievka nazýva Jalovec a nie Boruvka, ktorá znamená v českom jazyku čučoriedka.
Sk vs. Cz:
Borievka = Jalovec
Čučoriedka = Boruvka
Čučoriedka je drobné ovocie plné vitamínov rastúce na kríkoch. Sú to malé bobule modrastej až fialovej farby. Strom čučoriedky má elipsovité listy.
Borievka šupinatá – Juniperus squamata Buch. – Ham. Ex Lamb.
Borievka virgínska – Juniperus virginiana L.
Borievka obyčajná
Borievka obyčajná - Juniperus communis L. alebo Jalovec obecný.
Vo väčšine rastie ako viac kmeňový krík 3 - 5 metrov vysoký, zriedkavo ako strom, ktorý dorastá do výšky až 15 metrov.
Je to pomaly rastúci ihličnan, ktorý zostáva stále zelený.
Jeho koruna je valcovitá alebo vo forme kužeľu. Ako krík rastie s viacerými kmeňmi.
Kôra kmeňu je hladká s nečervenaným sfarbením, ktorá sa časom mení na hnedú až strieborno šedú farbu, popraskanú pozdĺžne, ktorá sa odlupuje vo vláknach alebo v šupinách.
Listy má ihličnaté. Ihlice sú špicaté a usporiadané do troch, s výraznou vôňou po živici.
Ihličie je dlhé 3 - 15 mm a 1 - 2 mm široké, rovné, šedo zelené, na líci ryhované s bielym pruhom usporiadané v trojpočetných praslenoch.
Kvitne v apríli. V chladnejších vyšších polohách až v máji. Kvety majú vo väčšine odlišné pohlavie, len zriedkakedy sú obojpohlavné.
Drobné podlhovasté kvety žltej farby s tromi šupinovitými tyčinkami sú samičie. Väčšinou sú namierené smerom šikmo dolu, vyrastajúce uprostred vetvy.
Samčie kvety sú drobné šišky. Sú nazelenalé a rastú usporiadane, vzpriamene, ktoré po opelení dorastajú do guľovitého tvaru bobuli – v ktorej sa nachádzajú tri semená.
Bobuľky sú najskôr zelené a až po dozretí zmodrajú. Dozrievajú až vo veku 2 - 3 rokov, kedy majú čiernohnedú, či namodravú farbu vo veľkosti približne 6 - 10 mm.
Preto je možné borievku vidieť s obomi farbami bobúľ.
Borievka obyčajná s nezrelými a so zrelými tmavo modro sfarbenými plodmi. Zdroj foto: Getty Images
Vyskytuje sa v celej severnej Amerike, severnej Afrike, Ázii a v Európe.
Ekosystém pri borievke je zaujímavý. Pri živote v období zimy ju udržujú vtáky, ktoré sa kŕmia bobuľami. Ihličie požiera jeleňova zver a divé králiky.
Borievka nemá veľký význam pre včelstvo, pretože jeho peľ včely zbierajú len zriedkakedy. Význam má pri rozšírenie vošiek, kedy vytvárajú medovicu.
Medovica je metabolickým produktom vošiek, ktorú následne zbierajú včely a z nej produkujú med. Medovicový med je s veľkým obsahom minerálnych a stopových látok a je považovaný za najzdravší med.
V minulosti bola borievka považovaná za liek proti rôznym ochoreniam, ako bol napríklad mor.
Pripisovali sa jej aj magické účinky. Verili, že ak zničia krík borievky prinesie im to nešťastie a že vetvička borievky ochraňuje pred ochoreniami.
Dĺžka života stromu sa pohybuje od 350 do 700 rokov, niektoré druhy aj viac ako 1000 rokov.
Náročnosť
Je veľmi odolná voči zlým klimatickým podmienkam, voči mrazu a suchu, a darí sa jej aj v chudobne pôde. Jedine čo potrebuje je dostatok svetla.
Citlivý je voči znečistenému ovzdušiu.
Nevadí mu suchá, alkalická, kyslá ani chudobná pôda.
Vyhovuje mu dobre priepustná pôda, skalnatá, zrnitá, hlinitá.
Novovysadené stromy v letných mesiacoch je potrebné polievať dvakrát denne, staršie stromy dokážu prežiť aj s menším množstvom vody.
Rastie na pasienkoch, v podrastoch lesa, na okrajoch ihličných lesov, na pastvinách, skalách a opustených miestach. V prírode sa vyskytuje väčšinou ako ker vysoký 4 - 6 metrov.
Použitie
Využíva sa v záhradách ako okrasný ker, ale aj ako striedavý živý plot.
S borievkou obyčajnou sa môžete stretnúť v gastronómii, parfumérii ale hlavne vo farmaceutickom priemysle.
Drevo - po priereze kmeňa nie je zreteľne viditeľný letokruh. Má žltohnedé až červené jadro a pod kôrou je žltkasto bielej farby.
Drevo ma veľmi prijemnú vôňu.
Je trvácne a pevné, čím si zaslúžilo žiadanosť v rezbárstve.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa výsevom so semena až na druhý rok, v období jari.
Zloženie borievky obyčajnej a jej účinky
Rastlina obsahuje aromatické oleje.
Plody sú s obsahom silice, cukrov, živice, katechín, organickej a terpénovej kyseliny bez horčiny, flavonoidy a s vitamínom C.
Z častí borievky sa vyrábajú olejčeky a rôzne lieky.
Výťažky z plodov borievky sú silným antioxidantom.
Účinky borievky
V štúdii sa borievka obyčajná preukázala ako liečivo s účinkom na nervové tkanivo, čo by mohlo byť potenciálnou alternatívouliečby pri Alzheimerovej, či Parkinsonovej chorobe, a iných neurologických ochorení
Má antidiabetické účinky - pri užívaní znižuje hladinu cukru v krvi
Hepatoprotektívne účinky - jeho užívanie bolo vedecky dokázane na potkanoch, že výrazne zmiernila pečeňovú toxicitu a zvrátila patologické zmeny pečeňového tkaniva
Antibakteriálny účinok -olej z borievky obyčajnej mal účinok v boji proti niektorým baktériám, ktoré esenciálny olej utlmoval. Medzi také baktérie patrí E.coli, Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok), a iné. Niektoré baktérie ale boli úplne rezistentné voči esenciálnemu oleju a nemali žiaden účinok. Medzi také patrí Salmonella enteritidis, Shigella flexneri, Klepsiella pneumoniae a iné
Antifungálna aktivita – zmierňuje účinok kvasiniek a niektorých húb
Proti plodnosti - extrakt z borievky obyčajnej sa v niektorých kultúrach užíval ako antikoncepčná metóda. Uvádzalo sa, že pri podaní určitej dávky od 1. do 7. dňa tehotenstva vyvolalo potrat
Gastrointestinálne účinky – zmierňuje tráviace ťažkosti, pôsobí proti kŕčom a má antibakteriálny účinok
Na liečbu zápalu dutiny ústnej sa preukázalo užitočné žuvanie bobúľ borievky obyčajnej. Extrakt má účinok aj proti vredom žalúdka
Protizápalová aktivita a antiartritický účinok
Analgetický účinok - utlmujúci bolesť
Ako prevencia je vo výskume vodný extrakt borievky obyčajnej, ktorý zmierňuje a ničí rast buniek rakoviny prsníka. V štúdiách sa zisťuje aj účinok pri iných rakovinových ochoreniach ako je rakovina prostaty, hrubého čreva a iných vážnych ochorení
Ľudové liečiteľstvo
Z ľudového liečiteľstva sa využíva čaj z borievky, tak ako aj v klasickej medicíne, ale okrem toho aj na kašeľ, reumu, dnu, migrénu a na prečistenie krvi.
Tinktúru z borievky obyčajnej nájdete napríklad v čínskej medicíne na regeneráciu pečene a žlčníka.
Domorodý Američania používali bobule ako ženskú antikoncepciu.
V Rumunsku bola využívaná ako nálev, či tinktúra vnútorne ako močopudný liek, ale aj pre svoj antiseptický účinok.
Z vonka sa natieral na kožu pri kožných ochoreniach.
Kôra sa využívala pri vodnatieľke detí, astme, kvapavke, artritíde, pri ochoreniach dýchacích ciest, cukrovke, ochoreniach močových ciest, kašli, brušných choreniach a kožných chorobách.
Vnútorné použitie
Zrelé bobule borievky obyčajnej po rozpučení príjemne voňajú a preto sú využívané v gastronómii ako korenie do jedla, či nápojov, ako aj alkoholických nápojov. Bobule sa používajú aj na výrobu ginu.
Bobule majú voňavú korenistú vôňu a chuť jemne horkastú.
Bobule po skonzumovaní sú len málo toxické. Pri predávkovaní silicou využívanou na podporu močenia, môže poškodiť obličky.
Sušené bobule sa pred použitím rozdrvia a pridajú do jedla. Bobule sa využívajú aj na dochutenie piva a ginu.
Olej z borievky, ktorý je destilovaný z listov a dreva sa využíva nielen v liekoch, ale aj v parfumoch.
Liečivé účinky zo zrelých bobúľ borievky
Má silné dezinfekčné účinky pri zápale močových ciest
Má účinok proti nadúvaniu a plynatosti
Tlmí kŕče aj reumatické bolesti v kĺboch a svaloch
Zosilňuje účinok liekov, ktoré znižujú hladinu cukru v krvi
Bobule sa konzumujú čerstvé, sušené, drvené, či vo forme prášku a jedľu dodávajú ostrú korenistú chuť, vhodnú najmä do jedál z diviny, duseného mäsa, i do polievok.
Zber bobúľ borievky
Bobule zbierajte ručne, ale len zrelé tmavomodrej farby, v jesennom období.
Nazbierané bobule opláchnite pod prúdom čistej vody, aby sa z nich zmyl hmyz a nečistoty.
Bobule pri sušení nechávajte celé, až kým nie sú pripravené na použitie. Vtedy ich môžete rozdrviť a posypať ním pokrm, pretože uvoľňujú chuť až po rozdrvení.
Sušiť ich môžete v sušičke na ovocie, alebo na suchom tmavom mieste, ktoré je dobre vetrané.
Usušené borievky skladujte vo vzduchotesnej nádobe na tmavom mieste bez kontaktu so slnečným žiarením.
Netoxické sú virgínsky červený céder (borievka virgínska), alebo borievka obyčajná.
Sušené plody borievky obyčajnej. Zdroj foto: Getty Images
Veľké množstvo skonzumovanej borievky môže pôsobiť toxicky.
Druhy borievky
Prečítajte si aj iné druhy borievky na porovnanie. Každý druh je niečim špecifický aj napriek svojej podobe.
Nachádza sa v Severnej Amerike, kde rastie na skalných a piesočných stráňach.
Je nenáročný nízky ker s plazivými konármi, s výškou dosahujúcou do 0,5 metra.
Konáriky má tenké, oválne.
Listy má vo väčšine ihlicovité, s odstavujúcim ostrým hrotom a sú šupinovité, s dĺžkou 2 - 6 mm.
Borievka tuhá – Juniperus rigida Sieb. et Zucc.
Je veľmi podobný borievke obyčajnej, od ktorej sa líši len ovisnutými konármi.
Vyskytuje sa v Japonsku a Kórei.
Je to stromovitý druh s výstupovými a ovisnutými konármi, dosahujúci až 10 metrovú výšku.
Krík dosahuje výšku až meter. V našich podmienkach dosahuje nižší vzrast.
Koruna je kužeľovitého tvaru, niekedy v tvare stĺpu.
Kôra je žltohnedá až hnedá, ktorá sa odlupuje.
Vetvy sú sfarbené do hnedočervena, oblúkovito previsnuté, z ktorého vychádzajú tenké prevísajúce vetvičky.
Listy sú ihličnaté, dlhé 1,2 - 2,5 centimetra, ostro zašpicatené. Zelené ihličie je zvrchu hlboko ryhované, s bielym stredovým prúžkom.
Kvety sú dvojdomé, čiže samičie a samčie, zrejúce v druhom roku.
Koreň je husto rozprestretý až do hĺbky pôdy.
Nie je náročný na pôdu, v tiene rastúce rastliny sú riedke a menšie.
Borievka netatová – Juniperus sabina L. nazývaný aj ako Jalovec kláštorský
Rastie v južnej a strednej Európe, Sibíri, Kaukaze a severnej Ázii, v suchých skalných lokalitách.
Často ju môžete zahliadnuť v záhradách a parkoch, kde je často pestovaná ako okrasná rastlina.
Je nenáročná.
Väčšinou rastie do výšky 1 metra, len zriedkavo je vysoký 3 - 5 metrov.
Je stále zelený ker s hustými, tenkými vetvenými vetvami a so šupinatou kôrou, s červenohnedým sfarbením.
Konáriky má zaoblené.
Listy sú väčšinou šupinovité, rastúce husto na sebe, sú tupé, či zašpicatené s dĺžkou asi 1 mm, sýto zelenej až tmavozelenej farby.
Mladý ker má ihlicovité listy, protistojné, s vrchným sfarbením do modrozelena, s dĺžkou asi 4 mm.
Plody dosahujú 5 - 7 mm, sú tmavo sfarbené so sivým povlakom, visiace na stopkách.
Listy nepríjemne páchnu.
Nepoužíva sa v medicíne.
Silica znej je silne dráždivá pri kontakte z pokožkou a vyvoláva tvorbu pľuzgierov.
Po skonzumovaní jej plodov má silný dráždivý účinok vyvolávajúci zvracanie, nevoľnosť a bolesti brucha.
Poškodzuje obličky a pečeň, spôsobuje poruchy srdcového rytmu, zrýchlený pulz, centrálne ochrnutie. V tehotenstve môže vyvolať až potrat, či spôsobiť predčasný pôrod plodu, narodenie mŕtveho plodu.
Centrálnou paralýzou môže dôjsť až k zástave dýchania a smrti po 10. hodinách až niekoľkých dňoch po ich skonzumovaní.
Pri požití bobúľ je nutné okamžite podať aktívne uhlie a Glauberovu soľ. Vypiť veľa čierneho čaju a vyhľadať lekársku pomoc na skonzultovanie stavu.
Niekedy je nevýhnutné vykonať výplach žalúdka, podľa stavu pacienta a kontrolovať funkciu pečene, i obličiek.
V prípade útlmu dýchania je bezodkladné zaintubovať pacienta a napojiť ho na umelú pľúcnu ventiláciu.
Po kontakte s kožou je nutné kožu poriadne opláchnuť vodou, pľuzgiere ošetriť a prekryť sterilnou gázou.
Borievka virgínska – Juniperus virginiana L.
Patrí k premenlivým druhom podľa geografickej rasy.
Stromovitá rasa nachádzajúca sa najmä vo Virgínii má širokú kužeľovitú korunu s previsnutými a odstávajúcimi konármi.
Severská rasa má stĺpovitú úzku korunu.
Borievka virgínska má konáriky tenké a štvorhranné. Na dospelom strome sú listy šupinaté s odstávajúcim hrotom. Ihlicovité listy sú protistojné s dĺžkou 5 - 6 mm.
Patrí k nenáročnému druhu.
Borievka virgínska, nazývaná aj ako červený céder. Zdroj foto: Getty Images
Borievka čínska – Juniperus chinesis L.
Je väčšinou stromového druhu dosahujúci výšku 10 až 15 metrov v stredoeurópskych podmienkach. V Číne, Mongolsku a Japonsku dosahuje výšku až 20 metrov.
Rastie pomaly a do 10 rokov dosiahne výšku okolo 1 metra.
Svoj tvar má premenlivý, s jemne rozkonárenou korunou.
Vyskytuje sa v Číne, Kórei, Japonsku aj v Mandžusku.
Konáriky sú hrubé, oválne a aromatické. Dospelý strom ma šupinovité listy s hrotmi pritisnutými ku konárikom, po okraji olemované bielymi pásikmi.
Kmeň je pomerne štíhli a rovný, kôra tenká, šupinatá alebo popraskaná.
Listy sú dlhé 8 - 12 mm.
Šiška je guľovitá, hnedá s bielym povlakom vo veľkosti 6 - 8 mm v ktorej sa nachádzajú 2 - 3 semená. Dozrieva v druhom roku.
Patrí k odolným voči mrazu a je nenáročná na pôdu, ideálna je piesočnatá pôda nie príliš suchá.
Obľubuje slnko, ale má rada aj mierny tieň. Krík rastúci v tieni je redší.
Využíva sa vo výsadbách.
Borievka skalná – Juniperus scopulorum Sarg.
Strom je štíhli a vysoký 10 - 12 metrov pripomínajúci borievku virgínsku svojim vzhľadom, často viackmenný.
Koruna je široká s odstávajúcimi vetvami.
Listy sú šupinaté, vzácne ihličnaté zelené až nasivalé.
Plody sú gúľate, dozrievajúce koncom 2. roka, veľkosti 6 mm s modrým sfarbením.
Starší strom ma listy šupinovité a tesne pritlačené ku konáriku.
Najštíhlejšia borievka s výškou dosahujúcou 6 metrov a šírkou 0,4 metra stĺpovitej formy je Skyrocket.
Má rada plné slnko a nevadia jej mrazy. Pôdu obľubuje chudobnejšiu, skôr suchšiu, alebo mierne vlhkú.
Znečistené ovzdušie dobre znáša.
Borievka skalná s guľatými plodmi sfarbenými do modra. Zdroj foto: Getty Images
Borievka šupinatá – Juniperus squamata Buch.
Rastie v západnej a strednej Číne, a v Afganistane.
Často má stromový tvar s vstupovými konármi, ktoré sú hrubé a zelené.
Listy sú ihlicovité s dĺžkou 4 - 5 mm husto na sebe.
Odumreté a suché listy dlho zostávajú na rastline.
Vyžaduje vyššiu vzdušnosť pôdy a vlhkosť.
Jedovaté borievky
Plody borievky netatovej a borievky červenoplodej sú toxické pre človeka.
Borievka obsahuje olej, ktorý poškodzuje obličky už v malých dávkach.
Borievka obyčajná je jediný druh, ktorý sa používa na dochucovanie jedál a nápojov.
Konzumácia sa neodporúča deťom, batoľatám, ktorým môže vyvolať tráviace ťažkosti.
Pre zvieratá ako mačka či pes, skonzumovanie borievky vyvoláva zažívacie ťažkosti a bolesti brucha, vo väčšine pre ne nie je smrteľná.
Zaujímavosti o borievke
Vedeli ste, že alkoholický nápoj Gin sa vyrába práve z bobúľ borievky obyčajnej? Borievka mu dodáva typickú lesnú arómu.
Jedlé plody borievku sú iba zrelé šišky borievky obyčajnej, ktorá sa využíva v gastronómii na dochucovanie jedál a nápojov.
Jej využitie je nie len kulinárske, ale aj v parfumérii, a hlavne vo farmaceutickom priemysle, kde sa napríklad práve extrakt z bobúľ pridáva do výživových doplnkov.
Borievku nájdete pre svoj dezinfekčný účinok v liekoch, na liečbu močových ciest, ako aj tráviacich ochorení, či reumatických bolestiach.
Na severnej pologuli rastie približne 60 druhov borievok, ktoré sú si veľmi podobné.
Drevo je veľmi obľúbené v rezbárstve, drevárstve, ale aj na údenie mäsových výrobkov, ktorým dodáva špecifickú arómu.
Vôňa dreva z borievky virgínskej sa využíva vo výrobe nábytku, pretože svojou vôňou odpudzuje škodcov a mole.
Nemá veľký význam pre včelstvo, ale jej význam má najmä pri rozšírení vošiek, ktoré vytvárajú zdravú medovicu plnú minerálnych a stopových látok. Práve medovica je opovažovaná za najzdravší med s liečivými účinkami.
Počas zimy sa bobuľami kŕmia vtáky a divá zver požiera stále zelené ihličie.
Borievka patrí k nenáročným drevinám, ktorá je mrazuvzdorná a vždy zelená.
Vyžaduje si plné slnko, ale prežíva aj v polotieni.
Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu v Nitre, ktorá mi dala základ pre uplatnenie v zdravotníctve. Po škole som pracovala tri roky na chirurgickom oddelení a následne na oddelení Anestézie a Intenzívnej medicíny. Popri zamestnania som vyštudovala bakalárske štúdium na Fakulte zdravotníctva v Banskej Bystrici v odbore Ošetrovateľstvo a ukončila vzdelávanie v špecializačnom štúdiu v odbore Anestéziológia a intenzívna medicína. Už v období detstva som bola rozhodnutá stať sa zdravotníkom a pomáhať ľuďom s ich zdravotnými problémami. Neustále vzdelávanie a študovanie nových odborných tém ohľadom zdravotníctva, ktoré je neustále vo vývine, a získavanie skúseností z praxe, mi napomáha k písaniu odborných článkov pre portál Zdravotéka, ktorý je dostupný i pre nezdravotníkov. Moje záľuby sú mnohostranné, venujem sa taktiež zdravej výžive, celkovo zdravému životnému štýlu. Svoj voľný čas trávim vzdelávaním, kreatívnou tvorbou, ručnými prácami v spolupráci s dcérou, vďaka čomu, nudu nepoznáme
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
