Žihľava: Aké má účinky a na čo pomáha? A prečo žihľava pŕhli?

Medzi najznámejšie druhy patrí pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a pŕhľava malá (Urtica urens).

Rastlina sa bežne využíva v bylinnej medicíne, mladé listy môžu byť varené ako polievka a používané tiež ako korenie. Používa v kozmetike a vďaka skvelým vláknam aj pri výrobe textilu.

Troška histórie

Tradične sa žihľava nazbieraná na svätého Jána kládla do okien a za prahy domov, aby chránila pred zlými silami. Tiež sa používala ako ochrana pred húsenicami- vňať sa zakopávala do každého rohu políčka.

Horácius sa vyjadril, že „ak sa budeš uprostred hojných jedál živiť striedmo bylinami a pŕhľavou, budeš dlhšie živý“. Albrecht Dürer zas namaľoval anjela, ktorý s pŕhľavou v ruke stúpa k trónu najvyššieho. Existuje názor, že žihľava by bola už dávno vyhubená, keby nebola taká pálivá.

Rozdiel medzi pŕhľavou dvojdomou a pŕhľavou malou

Pŕhľava dvojdomá rastie do výšky 2 metrov, šíri sa pomocou pakoreňov a vytvára typické kolónie. Ozubené lístky vyrastajú zo stoniek oproti sebe a sú pokryté pálivými vláskami, trichómami. Rastlina môže byť dvojdomá (U.dioica), alebo jednodomá (U.urens).

Malé zelené alebo biele kvety rastú v hustých praslenových strapcoch z listových pazúch, pričom pri opeľovaní zohráva rolu aj samotný vietor. Plodmi sú malé nažky a rastlina produkuje hojné množstvo semien.

Pálivé vlásky, teda trichómy, vstreknú do kože pri popŕhlení acetylcholín, kyselinu mravčiu, histamín a sérotonín. To vedie k pálivej typickej vyrážke, ktorá ustúpi niekedy až po 12 hodinách.

Udáva sa, že žihľava malá je pálivejšia. Táto dorastá do nižšej výšky ako žihľava dvojdomá a má využitie pri jarných žihľavových kúrach.

Ak lovecké psy bežali cez množstvo pŕhľavy, mohlo to viesť až k ich smrti. Bolo to spôsobené nahromadením pŕhliacich látok v ich telách. Tento obranný mechanizmus rastliny je účinný na odstrašenie väčšiny bylinožravcov. Napriek tomu je žihľava dôležitým zdrojom potravy pre motýle a vošky.

Osušenie rastliny, pripadne jej varenie, znižuje pálivé vlastnosti a tým je vhodná na konzumáciu, napríklad aj u dobytka.

Účinky žihľavy

V ľudovej medicíne až do dnešných dní sa žihľava používa pri liečbe rôznych ochorení. Pre svoj silný močopudný efekt má využitie napríklad pri liečbe benígnej hyperplázie prostaty, ale aj iných močovopohlavných ťažkostiach. Tiež má využitie pri liečbe vysokého krvného tlaku.

Čaj pripravený z pŕhľavy dvojdomej sa používa pri terapii sennej nádchy, cukrovky, dny a artritídy. Procesom urtifikácie, pri ktorom sa ošľahá postihnutý kĺb a miesto sa následne výdatne prekrví, sa tradične zvykli liečiť zápaly, napríklad reumatického charakteru.

Pri šupinatení kože či ekzémoch sa tiež zvyknú používať prípravky z výťažkov žihľavy vo forme krémov.

Drogou sú listy (Urticarum folium), vňať (Urticarum herba), ako aj koreň (Urticae dioicae radix).

Tým, že obsahuje žihľava vysoké množstvo chlorofylu, pôsobí tonizujúco, zlepšuje látkovú premenu a fyziologické funkcie orgánov, užíva sa preventívne pri ateroskleróze. Chlorofyl má pritom aj mierne antiseptické účinky, pomáha aj pri hojení rán.

Veľké množstvo minerálnych látok a stopových prvkov sa liečebne využíva pri vyčerpaní, dlhotrvajúcich chorobách či poruchách výživy (hlavne u detí a starých ľudí).

K zlepšeniu nápravných procesov v organizme dopomáhajú vitamíny a aminokyseliny obsiahnuté v rastline pŕhľavy.

Močopudné, teda diuretické pôsobenie je dané prítomnosťou flavonoidov a kyselinou glykolovou. Vylučuje sa vyššie množstvo chloridov a močoviny. Z toho vyplýva aj využitie žihľavy pri ochoreniach obličiek so zníženým vylučovaním odpadových metabolitov, pri zápaloch močových ciest, kameňoch.

Pri ochoreniach, kde sa tvorí vyššie množstvo močoviny alebo kyseliny močovej, sa tiež odporúča užívanie žihľavy.

Glukokinínové látky v žihľave sa používajú ako pomocný liek pri diabetes mellitus, teda cukrovke.

Keďže má tiež veľký vplyv na látkovú premenu, droga je vhodná pri liečbe reumatických chorôb.

Existujú teórie, že by sa žihľava vďaka obsahu vitamínov, minerálov i ostatných zložiek mala častejšie využívať vo výžive detí, najmä v jarných mesiacoch. Výborne pôsobí na vývin organizmu. Tiež si nájde uplatnenie aj u starých a zoslabnutých ľudí. Má totiž omnoho výhodnejšie vlastnosti ako všeobecne známy špenát.

Vďaka povzbudzujúcemu účinku na kostnú dreň sa žihľava osvedčila pri liečbe málokrvnosti.

Preventívne užívanie pŕhľavy sa odporúča u zdravých, ako aj ťažko fyzicky a duševne pracujúcich ľudí.

Korene žihľavy neobsahujú chlorofyl, ale vďaka vyššiemu obsahu trieslovín môžu nájsť uplatnenie okrem liečby prostaty aj pri dyspepsii s hnačkou. Používajú sa aj vo forme kúpeľov, napríklad pri zvýšenej tvorbe mazu a potu.

Korene spolu s listami sa používajú pri vypadávaní vlasov.

Účinky žihľavy (zhrnutie):

• Antiskorbutikum - pôsobí proti vzniku choroby skorbut
• Antidiaroikum – účinkuje proti hnačke, aj krvácavej
• Antiseptikum – ničí mikroorganizmy
• Roborans – vďaka obsahu chlorofylu posilňuje organizmus
• Vitaminiferum – zdroj vitamínov
• Metabolikum – pôsobí priaznivo na metabolizmus
• Antireumatikum – účinkuje proti reumatizmu
• Antianemikum – zabraňuje vzniku anémie, teda chudokrvnosti
• Antidiabetikum – pôsobí proti cukrovke
• Hemostyptikum – zastavuje krvácanie
• Dermatikum – účinný pri kožných ťažkostiach, napríklad vypadávaní vlasov, ekzéme a pod.
• Kozmetikum – využíva sa v kozmetike
• Prostatoterapeutikum – pomáha pri ochorení prostaty

Pre mnohostranné liečebné využitie a ľahkú dostupnosť si žihľava zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Jeden zdroj v minulosti uvádzal, že keby ľudia vedeli, aká je žihľava liečivá, nič iného by už nepestovali.

Šťava – žihľava, rebríček, skorocel použijeme tak, že ich najprv umyjeme a odšťavíme. Užívame každú hodinu. Mala by sa piť vždy čerstvá šťava z dostupných bylín.

Odvar z koreňa – používa sa pol lyžičky koreňa na 1 pohár vody, užíva sa 1 - 2 lyžice 2 - 3 krát denne, napríklad na vyplachovanie úst a kloktanie.

Polievka – zo žihľavových lístkov je možné pripraviť chutnú polievku bohatú na živiny, ktorá by si mohla nájsť svoje miesto v aj v tradičnej kuchyni.

Alkoholový extrakt z listov – pomer 1:5, pri vypadávaní vlasov (alopécia), vtieranie na postihnuté miesta.

Odvar na rast vlasov pri ich vypadávaní – (100 g listov na 1 % 2 litra vody a 1 % 2 litra slabého octu), pol hodinu sa mierne varí. Je vhodný na každodenné umývanie hlavy.

Celotelový kúpeľ – používa sa častejšie koreň rastliny, maximálna dĺžka trvania žihľavového kúpeľa je 15 minút.

Krém – používa sa pri podráždenej pokožke, uštipnutí hmyzom a podobne.

Šampón – zmes koreňa a listov žihľavy pripravená vo forme šampónu.

Koreň je potrebné vykopať ešte v období pred kvetom. Rastlinné časti používame v čerstvom stave.

Rastlinu skladujeme najlepšie v tmavom skle, vo forme sušiny z listov, vňate a koreňov. Je vhodné suché tmavé miesto.

Zaujímavosti

Obsahové látky

V listoch sa nachádza 0,8 % chlorofylu a veľké množstvo minerálnych látok (hlavne soli vápnika, fosforu, magnézia, železa a i.). V rastline nájdeme ďalej karotenoidy ako betakarotén, violaxantín, xantofyl, eloxantín. Flavonoidy a organické kyseliny sú tu tiež zastúpené.

Z vitamínov je v rastline žihľavy prítomný vitamín C, riboflavín, kyselina pantoténová, vitamín K. Aminokyseliny sú tu tiež zastúpené. Súčasťou silice je metylheptenón. Triesloviny sú tu tiež prítomné.

V koreňoch sa nachádza viac trieslovín, ako v listoch. Je tu zastúpených veľa minerálnych látok, hlavne vápnika. Práve v koreňoch sa zistila prítomnosť látok, ktoré zabraňujú adenomatóznemu zväčšovaniu prostaty.

Kyselina kremičitá obsiahnutá v rastline by mohla mať potenciál pri zvyšovaní elastickosti ciev.

Dotyk a šľahanie čerstvými pŕhľavovými byľami (urtifikácia)

Takáto terapia je stále rozšírená v niektorých oblastiach sveta, v minulosti bola úplne bežná aj u nás. Najčastejšie sa aplikuje na boľavé miesta. Drobné chĺpky rastliny vpravia do kože pŕhlivé látky acetylcholín, kyselinu mravčiu, histamín a sérotonín, vyvolávajúce miestne podráždenie a prekrvenie.

Dochádza k zvýšeniu látkovej premeny nie len lokálne, ale čiastočne aj v celom organizme.

Obľúbenosť tohto spôsobu liečenia nie je síce vysoká, no osobitne je účinný pri dlhodobých bolestiach svalov a kĺbov reumatického pôvodu.

Iné informácie

V tehotnosti a počas laktácie sa neodporúča užívanie žihľavy, nakoľko nie je dostatok vedeckých štúdií o jej účinkoch na ľudský organizmus počas týchto období.

Kombinácia žihľavy s diuretikami môže potencovať ich účinok, mala by sa teda konzultovať priamo s lekárom.

K vedľajším účinkom patrí hlavne zvýšené vylučovanie moču, čo môže spôsobovať diskomfort.

Žihľava je bylina rozšírená skoro po celom svete. Pre svoje pálivé listy sa veľmi neteší všeobecnej obľube. Aj napriek tomu má veľa skvelých, liečivých vlastností.