Artritída je zápalové ochorenie kĺbov. Môže byť infekčná alebo neinfekčná. Má viacero foriem a rozdeľuje sa na reumatoidnú artritídu, septickú artritídu alebo ochorenie DNA. Každý typ má iné príčiny. Avšak, ich spoločným znakom je bolesť, opuch, obmedzenie funkcie, a to pre poškodenie kĺbu.
Príznaky Artritídy
- Ranná stuhnutosť kĺbov
- Stuhnutosť kĺbov
- Poruchy hybnosti kĺbov
- Opuch kĺbov
- Bolesť kĺbov
- Začervenanie kože nad kĺbom
- Poruchy chôdze
- Problémy so zahájením pohybu
- Bolesť chrbta
- Opuchnuté prsty
- Deformácia kĺbov
- Problémy s chôdzou po schodoch
- Nevoľnosť
- Zvýšená telesná teplota
- Stuhnutosť zápästia
- Bolesť končatín
- Poruchy hybnosti chrbtice
- Časté infekcie
- Hrb
- Horúčka
- Nechutenstvo do jedla
- Únava
- Svalová slabosť
- Nekľud
- Problémy so zdvihnutím sa zo sedu
- Neprospievanie
- Krívanie
- Zimnica
- Podvýživa
- Bolesť pri nádychu
Bylinky na Artritídu
Charakteristika
Artritída je zápalové ochorenie kĺbu. Slovo pochádza z gréckeho arthro, čiže kĺb a itis, čo je prípona označujúca zápal. Zápal je príčinou poškodenia kĺbu, čo má za následok nepríjemné príznaky ochorenia.
Príčinou artritídy je teda zápal a nie degeneratívne poškodenie či opotrebenie kĺbu. To sa nazýva artróza. Artritída sa rozdeľuje na infekčnú a neinfekčnú. Následne sa rozlišuje viacero foriem tohto ochorenia.
Poznáme tieto formy artritídy:
- osteoartritída
- reumatoidná artritída, ako autoimunitné ochorenie
- psoriatická artritída, tiež autoimunitná príčina
- ankylozujúca spondyloartritída, čiže Bechterevova choroba
- juvenilná idiopatická artritída, taktiež autoimunitná príčina
- DNA, známa aj ako lámka, metabolická príčina
- septická artritída, čiže infekčný zápal kĺbu
- reaktívna artritída, je zápal kĺbu po inej infekcii v tele (reumatická artritída, napríklad po tonzilitíde)
- boréliová artritída vzniká po uštipnutí kliešťom, ako komplikácia lymskej boreliózy
Iný spôsob delí artritídu podľa toho, či je postihnutý jeden alebo viac kĺbov. Odborne sa označujú ako monoartritída, čiže ochorenie jedného kĺbu, a polyartritída. Druhá je označením pre postihnutie viacerých kĺbov.
Následne sa môže artritída označiť podľa toho, aký kĺb je poškodený, a to:
- coxitis, čo je zápal bedrového kĺbu
- gonitis, predstavuje zápal kolena
- omarthritis, označenie pri zápale lakťa
Neinfekčné artritídy
Neinfekčná artritída je zápal kĺbu, ktorý môže vzniknúť na základe autoimunitných procesov. Keď imunitný systém z patologických príčin napáda vlastné tkanivá. V tomto prípade mäkké tkanivá, ako sú napríklad svaly, šľachy, chrupavky, a teda aj kĺby.
Medzi autoimunitné ochorenia patrí aj reumatoidná artritída, ľudovo aj reuma. Podobne je to aj pri psoriatickej artritída. U detí je to forma označovaná ako juvenilná idiopatická artritída. Medzi neinfekčné artritídy patrí aj Bechterevova choroba.
Aj DNA je ochorenie, ktoré postihuje kĺby. A radí sa medzi neinfekčné ochorenia. Neinfekčný zápal je teda taký, ktorý nevyvoláva cudzorodý patogén, teda nejaká infekcia. Či už baktéria alebo vírus.
Viac informácii o ochorení DNA je v samostatnom článku.
Osteoartritída
Táto najčastejšia forma artritídy zasahuje všetky voľne pohyblivé kĺby.
Ako sú napríklad kolená, bedrové kĺby, ale aj kĺby prstov, zápästie. Presná príčina nie je úplne objasnená. Ale negatívny vplyv má preťažovanie, genetická predispozícia či vek.
Najčastejšie sa vyskytuje vo vyššom veku, a to po 65. roku života.
Rizikové faktory vzniku osteoartritídy:
- vek už od 40. roku života
- rodinná anamnéza, čiže výskyt
- genetická predispozícia
- nadváha, obezita
- preťaženie kĺbu, ako je napríklad tenisový lakeť
- poranenie kĺbu
- častejšie u žien po menopauze
- u mužov do 45. roku života je výskyt frekventovanejší

Reumatoidná artritída
Reuma je autoimunitné systémové zápalové ochorenie.
Postihuje mäkké štruktúry, ako sú svaly, šľachy a aj kĺby. Častejšie sa vyskytuje u žien. Veková kategória, ktorú zasahuje je pomerne široká, a to od 30. až do 60. roku života.
Ťažké formy tejto choroby postihujú oči, ale aj pľúca či cievy a srdce.
Prečítajte si tiež: Reumatoidná artritída.
Psoriatická artritída
Označovaná je aj skratkou PSA alebo ako psoriatická artropatia. Taktiež automunitné ochorenie, ktoré je chronické a vyskytuje u ľudí so psoriázou. A to približne v 40 percentách prípadov.
Postihuje rovnako ženy ako mužov.
Juvenilná idiopatická artritída
Označenie juvenilná určuje, že ochorenie sa týka detského veku. Juvenilné ochorenia sú tie, ktoré vznikli pred 16. rokom života. Inak by sa dala označiť ako detská idiopatická artritída.
Juvenilný = mladistvý, nedospelý.
Slovo idiopatická ďalej vysvetľuje, že jej príčina nie je presne známa. Ale v podstate ide o autoimunitné ochorenie, ktoré je chronické a podieľa sa na poškodení kĺbu a vzniku invalidity.
Infekčné formy artritídy
Čo sa týka infekčných foriem artritídy, tu môže byť zápal vyvolaný baktériami streptokokom alebo vírusom. A to sú rôzne vírusové ochorenia, ako je herpes vírus alebo vírus hepatitídy B. Infekcia sa do kĺbu môže dostať pri otvorenom poranení alebo z okolia, napríklad krvnou cestou.
Reumatická artritída má podobný názov ako reumatoidná, avšak, choroby sú rozdielne, hlavne čo sa príčiny týka. Spúšťačom je predošlá bakteriálna infekcia v organizme. Inak sa tieto artritídy označujú aj ako reaktívne.
Zaraďujú sa medzi tie zápaly kĺbov, ktoré zasahujú priamo kĺb, teda septická artritída. Ale aj zápaly, ktoré vznikli ako následok infekcie v inej časti tela. Ako je to napríklad aj v prípade komplikácie tonzilitídy či lymskej boreliózy.
Príčiny
Príčinou ochorenia kĺbu je v tomto prípade zápal. Ten môže vzniknúť neinfekčnou alebo infekčnou cestou. Pri artritídach je rizikovým faktorom aj:
- dedičnosť
- genetická predispozícia
- hormonálne poruchy
- nesprávna životospráva
- nadmerné psychické zaťaženie, čiže stres
- alergia
- časté infekcie, a to bakteriálne či vírusové
- oslabenie imunity
- cukrovka
- užívanie niektorých liekov, napríklad kortikoidov (pri astme)
- nádorové ochorenia
Taktiež môže zápal vzniknúť aj na základe nadmernej fyzickej námahy alebo v dôsledku vyššieho veku. Niekedy dochádza k ťažkostiam aj u ľudí s nadváhou, ale nejde vždy o priamo potvrdenú súvislosť.

Pri infekčných artritídach sú rizikové infekcie, ktoré síce majú pôvod v inej časti tela, ale môžu sa preniesť do kĺbov.
A to je napríklad aj tonzilitída. Ale aj rôzne herpetické infekcie. Typickým infekčným ochorením, ktoré má častú kĺbovú komplikáciu, je lymská borelióza. Jej pôvodcom je hmyz, a to najčastejšie kliešť.
Príznaky
Na rozdiel od artrózy, čo je tiež ochorenie pohybového aparátu a kĺbov, nedochádza pri artritíde k degenerácii samotného kĺbu, takže človek pociťuje prejavy a príznaky len na základe zápalových procesov v kĺbe a nie na základe jeho deštrukcie či degenerácie.

Najčastejšími prejavmi artritídy je bolestivosť kĺbu, ktorý zvyčajne sprevádza aj jeho opuch a stuhnutosť.
Pri reumatoidnej forme artritídy dochádza aj k výskytu rannej stuhnutosti, ktorá sa cez deň zmierni. Niekedy sú prítomné aj záchvaty nadmernej bolesti.
Príznakom zápalového procesu je aj začervenanie pokožky nad kĺbom a zvýšená telesná teplota. Človek s artritídou má ako dôsledok choroby problémy a poruchy chôdze, poruchy hybnosti kĺbov.
Niekedy môže prísť pri reumatoidnej artritíde alebo pri DNA k miernym deformáciám. Vyskytujú sa následne prirodzene aj únava, vo výnimočných prípadoch aj horúčka.
Tabuľka uvádza najčastejšie príčiny artritídy a ich prejavy
Názov | Príčina | Prejavy |
Osteoartritída | multifaktoriálne príčiny, vek, preťaženie, obezita, zranenie, genetická predispozícia, |
uvádzajú sa 4 stupne
|
Reumatoidná artritída | autoimunitný zápal |
|
Psoriatická artritída | psoriáza |
|
Juvenilná idiopatická artritída |
príčina nie je presne známa, ale patria sem napríklad, autoimunitné procesy, niektoré infekcie, genetická predispozícia, stres |
|
Ankylozujúca spondyloartritída | autoimunitná príčina, genetické príčiny, infekčné ochorenia |
|
DNA | metabolická porucha, ukladanie solí kyseliny močovej do kĺbov a ich okolia |
|
Septická artritída | tonzilitída |
|
TBC | ||
kvapavka | ||
reumatická horúčka | ||
príušnice | ||
uretritída | ||
zubné kazy, zápaly | ||
infikované poranenie v blízkosti kĺbu | ||
punkcia kĺbu | ||
operácia kĺbu |
Diagnostika

Diagnóza vyplýva z príznakov, a teda z anamnézy.
Bolesť kĺbov a opuch a ďalšie pridružené príznaky môžu smerovať ku konečnej diagnóze. Samozrejme, dôležité je odborné vyšetrenie.
Pri diagnostike spolupracuje praktický lekár, reumatológ či ortopéd. Následne aj ostatní špecialisti, podľa vyvolávajúcej príčiny a komplikácií.
Ako je aj v tabuľke vidieť, rôzne formy artritídy majú aj rozličné príčiny. Mierne odlišné sú aj príznaky a ich nástup. Ak je artritída podmienená autoimunitným procesom, môže byť diagnostika základnej príčiny zložitejšia.
Pri artritíde, ktorá vznikla následkom infekcie v inej časti tela, je takisto dôležité vedieť vyvolávajúcu príčinu. Na základe správnej diagnostiky sa následne volí aj vhodná liečba. Nakoľko pre každý druh artritídy je liečba odlišná.
Do diagnostiky patrí aj laboratórne vyšetrenie krvi.
Lekár vykoná krvný obraz, či sérologické vyšetrenie krvi, ale aj kultiváciu krvi alebo kĺbovej tekutiny. Sleduje sa miera reakcie organizmu na zápal, ako aj rôzne iné zložky, ktoré môžu napovedať niečo o konkrétnej forme artritídy.
Vykonáva sa aj zobrazovacie RTG vyšetrenie. A to kvôli možným deformáciám a pozorovaniam zmien kĺbu a v jeho okolí. V prípade je možné doplniť CT a MRI vyšetrenie. Pridružené komplikácie a ťažkosti na iných telových systémoch vyšetruje daný špecialista. Napríklad očný lekár, kardiológ, chirurg.
Skúsenosti s artritídou
Skúsenosti s artritídou
Priebeh
Samozrejme, aj priebeh ochorenia závisí od daného typu artritídy. Pri reumatoidnej artritíde to môže byť najskôr ranná stuhnutosť kĺbov alebo stuhnutosť pri inaktivite. Ranná stuhnutosť môže trvať a viac ako hodinu.
Rovnako, aj bolesť. Tá môže reagovať na rozcvičenie. A následne sa pohybom zmierňuje. A presným opakom je bolesť, ktorá je zhoršená pohybom. Tento typ bolesti je prítomný pri septickej artritíde.
Charakteristická bolesť, ktorá aj určuje reumatoidnú artritídu, je lokalizovaná v oblasti malých kĺbov prstov rúk a nôh. Ale aj zápästia, lakťa, kolena či členka. Pri juvenilnej artritíde sa ako prvá dostaví porucha funkcie kĺbu, neskôr bolesť a následne aj opuch.
Opuch býva väčšinou prítomný bez rozdielu vyvolávajúcej príčiny. Napríklad typicky pri psoriatickej artritíde zasahuje celú oblasť prstu. A nie len okolie kĺbu, ako je to zvyčajne pri infekčnom zápale.
Následne sa pri artritídach často vyskytujú aj kožné prejavy. Na koži je možné sledovať začervenanie v oblasti postihnutého kĺbu, ale aj lokálne zvýšenie teploty. Horším variantom sú kožné defekty alebo iné zmeny, ako je napríklad jej zhrubnutie.
Vo včasnom štádiu kĺb nemusí byť poškodený. Ale spravidla dlhodobé ťažkosti majú za príčinu aj jeho deformácie. Pri reumatoidnej artritíde a pri Bechterevovej chorobe sa posledné štádiá charakteristicky prejavujú závažnými zmenami kĺbov a obmedzením hybnosti
Lokálne príznaky sa vyskytujú spoločne s celkovými. Ako prvá môže nastúpiť nevýkonnosť, únava. Ale aj zvýšená telesná teplota. Infekčná artritída býva príčinou horúčky. Pridružuje sa aj nevoľnosť.
Následkom chronického pretrvávania týchto ochorení vzniká poškodenie iných telových systémov. Napríklad časté je postihnutie očí, hlavne pri neinfekčných zápaloch kĺbov. A iné napríklad, kardiovaskulárne komplikácie, problém s respiračným systémom alebo tráviace ťažkosti.
