Liečba besnoty - dá sa liečiť?
Ak sa však už objavia prvé príznaky besnoty, vhodná je paliatívná starostlivosť.
V USA kedysi zaznamenali úspech s liečbou pomocou „Milwaukee protokolu". Zahŕňal medicínsky indukovanú kómu a podávanie antivirotík. Avšak po čase sa ukázalo, že nie je vhodné, aby boli pacientom s besnotou podávané anestetiká a dnes sa tento protokol používa ako posledná možná liečba.
Akonáhle je podozrenie na uhryznutie nakazeným zvieraťom, je potrebné ranu poriadne vyčistiť a dezinfikovať.
Okamžité vyčistenie mydlom a vodou, dezinfekčným čistiacim prostriedkom, povidónovým jódom po dobu minimálne 15 minút výrazne znižuje riziko vzniku besnoty.
Pri čistení by sa však malo zabrániť kontaminácii okolia rany, alebo zväčšeniu rany. Zabráni sa tak rýchlejšiemu odstredivému šíreniu vírusu.
Na záver ošetrenia sa ešte priamo do rany aplikuje imunoglobulín besnoty.
Odporúča sa aj podávanie antibiotík, ako prevencia bakteriálnej superinfekcie a špecifická profylaxia tetanu.
Paliatívna starostlivosť
Keď je pacient prijatý do nemocnice či už s podozrením, alebo s potvrdenou diagnózou besnoty, mal by byť umiestnený na samostatnú tichú izbu, s možnosťou zatemnenia okien.
Podáva sa symptomatická liečba, najmä antipyretiká proti horúčke, analgetická pri silných bolestiach, sedatíva na upokojenie zmäteného pacienta a primeraná intravenózna hydratácia.
Dôležitou súčasťou je aj fyzicko-emocionálna podpora.
Nemocničný personál, ktorý bol v kontakte s pacientom s besnotou nemusí absolvovať postexpozičnú profylaxiu. Je to potrebné iba v prípade, ak došlo k uhryznutiu, kontaktu slizníc, alebo mohli byť kontaminované otvorené rany personálu, či už slinami, likvorom, alebo mozgovým tkanivom postihnutého pacienta.
