Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP): Príčiny, príznaky, liečba a možnosti prevencie

Ich následkom dochádza k jeho ireverzibilnému (nezvratnému) poškodeniu, čo spôsobuje trvalú obštrukciu priedušiek aj pľúc, a taktiež vedie k zvýšenej zápalovej odpovedi dýchacích ciest pri opätovnej inhalácii škodlivých látok. 

Vzniknutá obštrukcia zhoršuje dýchanie - pľúcnu ventiláciu, pacient dýcha namáhavo, pískavo, kašle, pričom zapája pomocné dýchacie svaly. Pokiaľ stav trvá dlhodobo, tak tieto kompenzačné mechanizmy nie sú dostačujúce, zlyhávajú, a dochádza k patologickému rozšíreniu dýchacích ciest.

CHOCHP patrí medzi najčastejšie ochorenie dýchacieho systému na svete. Postihuje približne viac ako 390 miliónov ľudí a patrí medzi hlavné príčiny úmrtí. 

Ochorenie sa považuje za systémové ochorenie, pretože okrem pľúc môže negatívne ovplyvňovať aj iné systémy, ako napríklad srdcovo-cievny systém, metabolizmus, kostrové svalstvo a psychické zdravie. 

CHOCHP je kombináciou dvoch ochorení

CHOCHP  je v podstate kombináciou dvoch ochorení, ktoré vznikajú v určitej súvislosti, resp. na seba nadväzujú a rozvíjajú sa.

Ako prvá nastupuje chronická bronchitída, ako priamy následok obštrukcie dýchacích ciest. Princíp spočíva v usadzovaní sa škodlivých látok v pľúcnych prepážkach, v zužovaní dýchacieho priestoru a v znižovaní objemu pľúc. Prejavuje sa dýchavičnosťou, kašľom a pískavými zvukmi pri dýchaní.

Ak pôsobenie negatívneho faktoru pretrváva a ochorenie sa nelieči, stav progreduje. Progresiou stavu a zapájaním kompenzačných mechanizmov, v tomto prípade pomocných dýchacích svalov, vzniká patologické rozšírenie dýchacích ciest – emfyzém.

Podľa druhu inhalovaných škodlivín sa neraz stav komplikuje vznikom karcinómu pľúc.

V najhorších prípadoch dochádza k respiračnej insuficiencii (nedostatočnosti), k respiračnému zlyhaniu a k smrti pacienta.

TIP:
Fajčenie a jeho dopad na zdravie. Kde to všetko začalo?

Prečo CHOCHP vzniká?

Toto ochorenie je zapríčinené prevažne exogénnymi, ale aj endogénnymi faktormi, taktiež môže ísť o ich kombináciu.

Za vdychovanie nežiaducich plynov je zodpovedný sám pacient (fajčenie, prašné domáce prostredie), spoločnosť ako taká (znečistené životné prostredie, výfukové plyny a emisie), či rizikové pracovné prostredie (výpary z chemikálií). Všetko sú to exogénne faktory.

V posledných rokoch sa zvýšila aj pozornosť na elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky. Hoci môžu obsahovať menej niektorých škodlivín, nie sú považované za bezpečné. Dlhodobé užívanie môže viesť k zápalovým zmenám v dýchacích cestách a zvyšovať riziko poškodenia pľúc. 

Za endogénne faktory považujeme genetické vplyvy, teda dedičnosť, a najnovšie sa zistilo, že za vznikom obštrukčnej choroby stoja aj nutričné vplyvy.

Tabuľka s najčastejšími rizikovými faktormi CHOCHP

Anorganické častice

Medzi vdýchnuté škodliviny patria teda anorganické častice. Do tejto skupiny zaraďujeme všetky znečisťujúce a škodlivé látky, ktoré nemajú organický (živý) pôvod.

Patria sem rôzne prvky a kovy, pri ktorých dochádza k vdýchnutiu ich výparov napríklad pri ich spracovaní.

Najčastejšie sú im vystavení pracovníci, ktorí s nimi pravidelne a dlhodobo prichádzajú do kontaktu.

Ide o široké spektrum prvkov. Patrí sem olovo, ortuť, vanád, škodlivé plyny ako stibán, arzán, fosgén, chlór, kyanovodík, sulfán, amoniak, oxidy a zlúčeniny síry, anilín, fenoly, kyselina mravčia, naftalén, benzén ….

Nebezpečné sú aj iné leptavé plyny, dokonca ohrození sú aj pracovníci na stavbách, ktorí pracujú s cementom.

V dnešnej modernej dobe sa pozornosť stále častejšie upriamuje na vysoké riziko používania tuhých palív v domácnosti a nedostatočné odvetrávanie. To spôsobuje neustále vdychovanie škodlivín a vyššie riziko vzniku CHOCHP.

Zaujímavé:
Najčastejšie je príčinou vzniku CHOCHP cigaretový dym, ktorý obsahuje viacero škodlivých látok.
Tie preukázateľne poškodzujú zdravie človeka, spôsobujú množstvo ochorení vrátane obštrukčnej choroby pľúc.
Ide napríklad o nikotín, ostatné alkaloidy, decht, oxid uhoľnatý, oxid dusíka, kyanovodík, formaldehyd, arzén, nikel, kadmium, benzén, polónium, radón a iné.
Látky vdychované v cigaretách obsahujú látky rádioaktívne, karcinogénne (rakovinotvorné), mutagénne (látka spôsobujúca génové mutácie) a teratogénne (poškodzujúce plod).

Organické častice

Baktérie, vírusy, spóry, plesne predstavujú organické patogény, ktoré môže človek taktiež inhalovať. Keďže sa tieto mikroorganizmy nachádzajú všade okolo nás, riziko nákazy je neustále.

Nielenže vyvolávajú infekcie rôznych orgánov a systémov, ale dokonca svojím opakovaným, alebo pravidelným vdychovaním spôsobujú recidívy ochorenia.

Tieto recidivujúce infekcie sú spôsobené viacerými faktormi, ako napríklad oslabená imunita, iné pridružené ochorenie, zlé sociálne podmienky (chlad, vlhko, nečistoty), alebo prostredie, kde dochádza k zvýšenému kontaktu s inými osobami (škola, práca).

Tak ako aj pri iných orgánoch, aj pri pľúcach ich tieto mikroorganizmy a opakované zápaly do istej miery poškodzujú. Miera poškodenia pľúcneho tkaniva môže byť u každého jedinca individuálna, a teda individuálna je aj jeho náchylnosť na vznik CHOCHP.

Genetika

Genetika sa preukázateľne podieľa na vzniku CHOCHP. Vzniká z dôvodu deficitu α1-antitrypsínu (AAT).

Hodnota α1-antitrypsínu nižšia ako 10 % normálnej hodnoty (0,78g až 2g) signalizuje, že u pacienta s CHOCHP hrozí skorší vznik pľúcneho emfyzému.

V prípade, že je takýto pacient vystavený viacerým patologickým inzultom súčasne, hrozí mu vyššia pravdepodobnosť vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc, prípadne môže mať omnoho ťažší stupeň.

Prvotné zmeny na pľúcach nie sú natoľko závažné, aby dali o sebe vedieť, čo uľahčuje ich ďalšiu progresiu.

K lekárovi chorého nedonútia zájsť úvodné prejavy choroby, pretože sú často pripisované veku. Je to napríklad nižšia fyzická výkonnosť alebo zadýchavanie sa pri väčšej fyzickej aktivite. Bežné aktivity zvláda bez problémov.

Výrazne znížená fyzická aktivita so súčasne zvýšenou mierou ponámahovej dýchavičnosti a dráždením na kašeľ, prípadne záchvatovým kašľom, však už stoja za pozornosť. Obvykle pri spozorovaní týchto symptómov navštívia pacienti lekára.

Stav sa stupňuje, až napokon po minimálnej námahe dochádza k závažným problémom s dýchaním. To sa zvykne zhoršovať pri pretrvávajúcej expozícii exogénnych inzultov (napr. fajčenie), pri bežných infekciách dýchacích ciest, alebo v horizontálnej polohe, najmä v noci. 

Dýchanie je rýchlejšie, plytšie a výrazne namáhavejšie. Odborne takémuto dýchaniu hovoríme tachypnoe.

Námaha pri dýchaní a výrazné dychové úsilie spôsobujú zvýšenie krvného tlaku a rýchlu srdcovú frekvenciu. Ide o kompenzačný mechanizmus, ktorého cieľom je v čo najkratšom čase dopraviť krv a kyslík do neokysličených tkanív a orgánov.

Ďalším typickým prejavom je suchý dráždivý kašeľ. V úvode je sporadický, a neskôr prechádza do chronicity. Objavuje sa najmä v noci počas spánku. Časom sa stáva produktívnym kašľom, pretože sa zvyšuje sekrécia hlienu v pľúcach a pacient vykašliava spútum.

Obštrukciou obmedzený dýchací priestor (spazmus, hlieny) spôsobuje pískavé zvuky a vrzoty pri dýchaní. Najväčším problémom býva výdych, kedy pacient len s veľkou námahou vytlačí vzduch z pľúc, pričom vydáva typický pískavý zvuk, tzv. expiračný stridor. Zároveň je nútený zapájať aj pomocné dýchacie svaly.

Všetky tieto ťažkosti s dýchaním majú za následok poruchy pľúcnych funkcií a hypoxiu, čo je nedostatok kyslíka v organizme. Prejavuje sa teda hypertenziou a tachykardiou, no neskôr, keď už človek nie je schopný nedostatok kyslíka kompenzovať, nastupuje modré sfarbenie kože a slizníc (cyanóza hlavne akrálnych častí), tlak krvi a srdcová frekvencia sa znižuje.

U pacientov s CHOCHP dochádza k tzv. hyperinflácii hrudníka. Ich hrudník vyslovene pripomína sud, a preto sa mu taktiež hovorí aj súdkovitý hrudník.

Dôležité:
CHOCHP nepoškodzuje len samotné pľúca!
Má aj systémové následky!
Pridružujú sa tiež ochorenia iných orgánov, napr. srdca - cor pulmonale.

A nie je to občasné pokašliavanie, ktoré chorých privádza. Do ambulancie vstupujú už s chronickým a neutíchajúcim kašľom a badateľnou dýchavičnosťou, či už po väčšej alebo menšej námahe.

Prejavy ochorenia a kľúčový anamnestický údaj (fajčenie, rizikové pracovné prostredie) lekára takmer vždy nasmerujú k správnej diagnostike.

Cielené vyšetrovacie metódy už len potvrdia predpokladanú diagnózu chronickej obštrukčnej choroby pľúc.

Spirometria

Spirometrické vyšetrenie sa využíva nielen na diagnostiku pľúcnych ochorení, ale taktiež na určenie stupňa ich závažnosti. Odhaľuje nám stupeň obmedzenia prietoku vzduchu v dýchacích cestách.

Je základom pre stanovenie závažnosti ochorenia, dôležitým indikátorom pri monitorovaní priebehu ochorenia, a odrazovým mostíkom pre nastavenie následnej terapie, prípadne jej zmeny.

Spirometrické kritériá sa stanovujú na základe objemu vzduchu vydýchnutého za jednu sekundu, tzv. jednosekundového úsilného výdychového objemu pľúc (FEV-1) a celého objemu vzduchu vydýchnutom pri úsilnom výdychu, tzv. úsilnej výdychovej kapacity (FVC).

Vyhodnotenie týchto hodnôt sa praktikuje po akútnej bronchodilatácii (rozšírenie priedušiek), ktoré sa zvykne navodiť liekmi (bronchodilatanciá).

Tabuľka s kritériami CHOCHP na základe spirometrie:

Ďalšie diagnostické vyšetrenia

Na posúdenie rozsahu poškodenia pľúc sa využívajú aj metódy RTG hrudníka alebo CT vyšetrenie, ktoré dokážu odhaliť emfyzém, ale aj iné komplikácie, či ochorenia pľúc. 

Súčasťou vyšetrenia býva aj meranie saturácie krvi kyslíkom pomocou pulzného oxymetra, či vyšetrenie krvných plynov. 

Bronchoskopia

Bronchoskopia sa vzhľadom na jej invazívnosť robí len v niektorých prípadoch. Zväčša sa indikuje u pacientov nie len z dôvodu diagnostiky, ale z dôvodu odstránenia hlienových zátok.

Ide o invazívnu endoskopickú vyšetrovaciu metódu, pri ktorej sa za pomoci endoskopu vyšetruje bronchiálny strom.

Lekár posudzuje vizuálne zmeny na sliznici bronchov, zmeny v ich priesvite (zúženie/obštrukcia), prípadne k zisteniu obštrukcie (hlienová zátka).

Táto metóda má teda nie len diagnostický, ale aj terapeutický charakter.

Neskôr sa objavuje mierne pokašliavanie, ktorému chorý nepripisuje vážny význam. 

Kašeľ v priebehu ďalších rokov silnie, až sa stáva chronickým. Pridružuje sa zvýšená sekrécia hlienu v pľúcach, a jeho vykašliavanie, čiže suchý dráždivý kašeľ sa stáva produktívnym kašľom.

Následne prepuknú aj ostatné prejavy, v ktorých popredí je dýchavičnosť. Najskôr je badateľná len pri väčšej fyzickej aktivite, neskôr sa objavuje pri vykonávaní bežných činností, nakoniec po minimálnej námahe.

V dôsledku tohto dlhšieho problému s dýchaním je organizmus zároveň nedostatočne okysličený, a preto sa v neskorších štádiách ochorenia pridružuje únava a atrofia svalov. 

CHOCHP prebieha v niekoľkých štádiách

CHOCHP a očkovanie

V nejednej literatúre, či internetovom portáli sa dočítate, že u pacientov s chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou chorobou sa odporúča očkovanie proti chrípke a pneumokokovým infekciám. 

1. očkovanie proti chrípke - odporúča a všetkým pacientom s CHOCHP bez ohľadu na vek a štádium ochorenia,
2. očkovanie proti pneumokokovým infekciám - odporúča sa prednostne pacientom vo veku nad 65 rokov, a pacientom v pokročilom štádiu CHOCHP.

Logicky je prospešné, aby boli pacienti s tak závažným ochorením pľúc chránení voči akýmkoľvek infekciám dýchacích ciest, ktoré by spolu zo základným ochorením mohli mať fatálne následky, teda spôsobiť smrť pacienta.

TIP:
Očkovanie a jeho význam? Biomatky pozor! Neohrozte svoje dieťa
Nepovinné očkovanie, kedy je vhodné

Avšak nie len logika, ale tiež viaceré vedecké štúdie preukázali, že očkovanie má svoj význam!

U očkovaných pacientov sa znížil počet nutných hospitalizácií a zvýšilo sa prežívanie.
Práve tieto infekcie mali za následok časté exacerbácie ochorenia u viac ako jednej tretiny pacientov.
Očkovanie teda znižuje aj výskyt exacerbácií.

Prognóza ochorenia

Prognóza závisí od štádia ochorenia, intenzity príznakov, počtu exacerbácií a pokračovania alebo ukončenia fajčenia. Najvýznamnejším opatrením je úplné zanechanie fajčenie, ktoré dokáže progresiu CHOCHP spomaliť. 

Pri správnej liečbe, pravidelných kontrolách a dodržiavaní odporúčaní lekára môžu mnohí pacienti viesť dlhé roky aktívny život. 

Najčastejšie otázky a odpovede o CHOCHOP

Pýtate sa...

Dá sa CHOCHP vyliečiť?

• Nie. CHOCHP je nevyliečiteľné ochorenie. Moderná liečba však dokáže zmierniť príznaky, spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacienta

Aký je rozdiel medzi CHOCHP a astmou? 

• Astma je ochorenie, pri ktorom býva zúženie dýchacích ciest po podaní liekov väčšinou vratné. Pri CHOCHP je poškodenie pľúc prevažne trvalé a postupne sa zhoršujúce. Niektorí pacienti môžu mať súčasne znaky oboch ochorení

Môže CHOCHP vzniknúť aj u nefajčiarov?

• Áno, hoci je fajčenie najčastejšou príčinou CHOCHP. Riziko zvyšuje znečistené ovzdušie, prašné prostredie, chemikálie, dym z tuhých palív, ale aj genetická predispozícia

Môže pacient s CHOCHP športovať?

• Áno, primeraná fyzická aktivita je aj súčasťou liečby. Vhodné sú pravidelné prechádzky, bicyklovanie, či špeciálne dychové cvičenia

Aké sú prvé príznaky CHOCHP?

• Medzi najčastejšie prvé príznaky patrí dlhodobý kašeľ, vykašliavanie hlienov, častejšie infekcie dýchacích ciest a postupná dýchavičnosť pri námahe

Je CHOCHP dedičná?

• Vo väčšine prípadov nie je priamo dedičná. Existujú však genetické faktory, ktoré môžu riziko vzniku ochorenia zvýšiť

Môže CHOCHP viesť k rakovine pľúc?

• Áno, najmä ak sú to súčasne aj fajčiari, majú vyššie riziko vzniku rakoviny pľúc v porovnaní s bežnou populáciou