Bór: Poznáte jeho účinky na ľudský organizmus? + Dostupné potravinové zdroje

Charakteristika

Bór je nevyhnutný najmä pre rastliny – tvorí súčasť bunkových stien rastlín a je potrebný pre ich správny rast ale aj opeľovanie kvetov či tvorbu semien.

Bór nie je považovaný za esenciálny prvok (či stopový prvok) – pretože nie je presne určená jeho biologická funkcia v ľudskom tele. Esenciálny prvok znamená, že ide o chemický prvok, ktorý si naše telo nedokáže samo vytvoriť, avšak je nevyhnutný pre jeho správne fungovanie.

Predpokladá sa však, že bór prispieva k správnemu metabolizmu vápnika a tvorbe kostí, ale môže podporovať aj funkcie mozgu a imunitného systému. Bór môže prispievať aj k správnej funkcii steroidných hormónov a procesov súvisiacich s reprodukciou, ale uvažuje sa aj nad jeho účinkami voči inzulínu.

Bór v našom tele

Dobrou správou je, že ľudský organizmus dokáže absorbovať takmer 90 % všetkého bóru prijatého potravou. Naše telo si udržiava stabilné hladiny bóru – čo znamená, že pri jeho zvýšenom prijme sa zvyšuje aj jeho výdaj.

Bór sa vylučuje z nášho tela prevažne močom, ale malé množstvo je vylučované aj stolicou, dychom, potom a žlčou.

Koľko bóru naše telo potrebuje?

Stanoviť množstvo bóru, ktoré je potrebné pre náš organizmus je mierne náročné, nakoľko sa nejedná o esenciálny prvok a nie je teda pre náš organizmus nevyhnutný.

Odporúčaná dávka bóru sa udáva v takzvanom diétnom referenčnom príjme (označuje sa aj skratkou DRI – z anglického dietary reference intakes). Diétny referenčný príjem je všeobecný pojem, ktorý sa používa na plánovanie a hodnotenie príjmu jednotlivých živín (teda nie len bóru) u zdravých ľudí.

Hodnoty DRI berú do úvahy pohlavie, ale aj vek a určujú sa na základe:

• priemernej dennej dávky, ktorá pokrýva dennú potrebu zdravých jedincov zhruba na úrovni 97 % až 98 % - táto hodnota sa označuje aj ako odporúčaná diétna dávka (RDA z anglického recommended dietary allowence)
• adekvátneho príjmu (AI z angl. adequate intake) – táto veličina určuje predpokladaný príjem, ktorý zabezpečí primeranosť výživy a stanovuje sa ak nie je daná RDA
• odhadovanej priemernej potreby (EAR z angl. estimated average requirement) – táto hodnota určuje priemerný denný príjem 50 % zdravých jedincov,
• tolerovateľná horná hladina príjmu (UL z angl. tolerable upper intake level) určuje maximálne denný príjem, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať nepriaznivé zdravotné účinky na organizmus.

Svetová zdravotnícka organizácia – WHO (World Health Organization) odhaduje, že prijateľný a zároveň aj bezpečný príjem bóru je v rozsahu od 1 do 13 mg denne.

Zdroje bóru

Nie je asi prekvapením, že najlepším zdrojom bóru sú práve rastlinné zdroje, ktoré zahŕňajú aj strukoviny, ovocie či hľuzoviny. Bór však nájdeme aj vo víne, pive a jablčnom mušte.

Koncentrácie bóru v rastlinných zdrojoch ale závisia aj od prostredia v akom boli dané rastliny pestované – najmä od množstva bóru prítomného v pôde a vode.

Oblasti s pomerne vysokým výskytom zrážok majú pôdy, ktoré obsahujú nižšie koncentrácie bóru – napr. Brazília či Japonsko (je to spôsobené tým, že voda v podobe zrážok vymýva bór z pôdy).

Naopak suchšie oblasti ako je Turecko, Argentína, Peru či Čile majú pôdy s vyšším obsahom bóru – preto aj rastliny a plodiny pochádzajúce z týchto oblastí obsahujú vyššie koncentrácie bóru.

Prieskumy poukazujú, že najväčším zdrojom bóru u dospelej populácie je najmä káva, mlieko a mliečne výrobky, fazuľa a zemiaky. Z ovocia sú to najmä jablká.

Dôvodom je, že v priemere ľudia konzumujú tieto potraviny a nápoje v najväčšom množstve, preto sú aj najväčším zdrojom bóru. U detí sa medzi najväčšie zdroje patrí ovocie a ovocné šťavy, v menšom pomere mlieko a mliečne výrobky.

Hodnoty bóru závisia od podmienok v akých je daná rastlina pestovaná.

Uvádzame niektoré priemerné hodnoty bóru v tabuľke

Okrem prírodných rastlinných zdrojoch vieme zvýšiť príjem brómu aj na základe užívania výživových doplnkov. Výživové doplnky obsahujú buď bór samotný alebo v kombinácii aj s inými minerálmi, pričom jeho obsah v jednotlivých prípravkoch je od 0,15 mg až po 6 mg.

Vo výživových doplnkoch sa však nevyskytuje čistý elementárny bór – ale jeho rôzne zlúčeniny (napr. boritan sodný, tetraboritan sodný, askorbát bóru, glycinát bóru a ďalšie).

Bohužiaľ, nie sú žiadne relevantné zdroje, ktoré by určovali, ktorá z foriem je najlepšia, čo sa týka vstrebávania bóru. Avšak keďže sa v týchto doplnkoch bór vyskytuje v zlúčeninách, vždy sa orientujte podľa hodnoty obsahu samotného elementárneho brómu a nie celkovej zlúčeniny.

Dlhodobé pozorovania zamerané na príjem bóru poukazujú, že priemerný denný príjem u dospelej populácie sa pohybuje medi 1,0 mg až 1,5 mg/deň. Vegetariáni majú v porovnaní s nevegetariánmi vyšší príjem – čo súvisí s vyššou konzumáciou rastlinnej stravy, ktorá je primárnym zdrojom brómu.

Predpokladané účinky bóru v našom tele

Osteoartritída

Zopár malých štúdií naznačuje, že bór by mohol prispievať k redukcii symptómov spojených s osteoartritídou – a to pravdepodobne tak, že prispieva k utlmeniu zápalu.

Zdravie kostí

Predpokladá sa, že bór by mohol byť dôležitý aj pre rast kostí a ich formovanie. Je to najmä z dôvodu, že bór pravdepodobne ovplyvňuje aj aktivitu osteoblastov a/alebo osteoklastov.

Ide o druhy kostných buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu nového kostného tkaniva – osteoblasty a bunky, ktoré sú zodpovedné za odbúravanie kostného tkaniva – osteoklasty. Prípadne by mohol ovplyvňovať aj hladiny steroidných hormónov a metabolizmus vápnika.

Prečítajte si tiež: Akú funkciu majú kosti a kĺby? Doplnky a vitamíny na ich podporu

Nedostatok brómu v tele a jeho následky

Následky nedostatku bóru v ľudskom tele neboli úplne potvrdené či vyvrátené. Niektoré dáta naznačujú, že nízke hladiny bóru môžu ovplyvňovať funkcie mozgu – môžu súvisieť s jeho nižšou výkonnosťou, ale aj bdelosťou.

Dlhodobo nízky príjem bóru môže mať za následok aj zvýšené vylučovanie vápnika (kalcia) a horčíka (magnézia) z tela močom. Zároveň je spájaný aj s nižšími hladinami estrogénu u postmenopauzálnych žien.

Pri nízkom príjme bóru dochádza aj k poklesu plazmatického vápnika a hydroxyvitamínu D. Naopak zvyšujú sa koncentrácie hormónov ako je kalcitonín a osteokalcín – tieto zmeny ovplyvňujú minerálnu denzitu kostí.

Nežiaduce účinky bóru

Neexistujú žiadne dáta, ktoré by poukazovali na nežiaduce účinky, ktoré by súviseli s nadmerným užívaním bóru.

Samozrejme, existujú prípady súvisiace s extrémnym predávkovaním, ale takéto predávkovanie sa nedá dosiahnuť konzumáciou zdravej vyváženej stravy či odporúčaným dávkovaním pri výživových doplnkoch.

Obrovské prípady predávkovania súvisia s konzumáciou iných prípravkov – napríklad čistiacich prostriedkov či pesticídov s obsahom bóru.

Aj keď predávkovanie bórom je nepravdepodobné, boli stanovené jeho maximálne množstvá a to v spojitosti s vekom:

• deti medzi 1. až 3. rokom života – 3 mg,
• deti medzi 4. až 8. rokom života – 6 mg,
• deti a mladiství vo veku 9. až 13. rokov – 11 mg,
• mladiství medzi 14. až 18. rokom života – 17 mg; pre tehotné a dojčiace ženy je množstvo rovnaké 17 mg,
• dospelí nad 19 rokov – 20 mg; pre tehotné a dojčiace ženy je množstvo rovnaké – 20 mg.

Ako vyplýva z uvedených množstiev – maximálna denná dávka, ktorá sa považuje ešte za bezpečnú niekoľko násobne prevyšuje priemerný denný príjem – ktorý sa hýbe medzi 1,0 až 1,5 mg.

Záverom by sa dalo dodať, že vyvážená strava s dostatočným množstvom zeleniny a ovocia pokrýva denné potreby organizmu na bór.

V niektorých prípadoch, kedy majú pacienti prísne diétne režimy s obmedzeným druhom potravín, je vhodné prediskutovať s lekárom dopĺňanie bóru vo forme výživových doplnkov.