Čo je otrava jedlom a choroba špinavých rúk? (+ príznaky a prvá pomoc)

Každý určite zažil, a to nie raz, že po najedení zvracal, mal kŕčovité bolesti brucha alebo ho prehnalo.

Niektorí poznajú aj to, aké je to zvíjať sa v bolestiach a pre úporné hnačky a zvracanie presedieť na toalete celý deň. V kombinácii s vysokými teplotami, triaškou a inými symptómami ide v skutočnosti o veľmi nepríjemný stav.

Otrava jedlom. Čo to znamená?

Otrava jedlom nie je otravou v pravom zmysle slova. V skutočnosti nejde o intoxikáciu, ale o nakazenie sa infekciou po konzumácii jedla, ktoré bolo kontaminované (osídlené) mikroorganizmami alebo toxínmi mikroorganizmov, kovov a iných otravných látok.

Vo väčšine prípadov sa jedná o bakteriálne infekcie, menej často vírusové či dokonca parazitárne. Tieto patogény môžu aj bežné jedlo premeniť na zdraviu škodlivé.

Spôsoby potravinovej nákazy

1. primárna kontaminácia - zle skladovaná potravina podlieha vonkajším vplyvom, kazí sa, hnije a tvoria sa v nej mikroorganizmy
2. sekundárna kontaminácia - čerstvá a dobre skladovaná potravina je sekundárne kontaminovaná napríklad počas prípravy jedla

Nákaza sa do tela človeka dostáva parenterálnou cestou teda cez ústa. Zdrojom nákazy sú už vyššie spomínané primárne alebo sekundárne kontaminované potraviny ale aj predmety ako napríklad lyžičky, vidličky, poháre.

K sekundárnej otrave jedlom dochádza najčastejšie v potravinovom priemysle. Pracovník, ktorý manipuluje s potravinami (fast food, zmrzlinár) a nepoužíva ochranné pomôcky pri práci (rukavice), môže sekundárne kontaminovať potravinu baktériami so svojich rúk.

Je možné sa nakaziť aj priamym kontaktom s iným človekom, pričom ten nemusí byť ani chorý, ba dokonca ani nosičom ochorenia. Patogén nachádzajúci sa na povrchu jeho kože sa dotykom prenesie na kožu iného človeka.

Pokiaľ si ten dostatočne neumyje ruky a následne konzumuje jedlo, tak sa môže veľmi ľahko nakaziť. Hovoríme o takzvanej chorobe špinavých rúk. Pod týmto pojmom je však označovaných viacero ochorení.

Mikroorganizmy, ktoré nás radi otrávia

Otravy jedlom sa líšia na základe vyvolávateľa ochorenia a tiež odlišnou inkubačnou dobou a klinickým obrazom. Najčastejším patogénom spôsobujúcim potravinovú otravu sú však baktérie a ich toxíny. V menšej miere ju môžu vyvolať aj vírusy a parazity.

Zaujímavé:
V ľudskom organizme a samozrejme aj na ňom sídli nespočetné množstvo baktérií rôzneho druhu. Dohromady vážia asi 1,5 kg váhy tela dospelého jedinca.

Bakteriálne infekcie

Sú najčastejšou príčinou vzniku otráv jedlom. Baktérie sa množia takmer všade. Priamo v jedle, na obaloch jedál, na škrupinách, na rukách, na predmetoch. Jedlo vedia ,,otráviť" priamo aj nepriamo. Spôsobujú zdravotné ťažkosti od miernych až po závažné.

Salmonelóza a brušný týfus

Salmonelóza a brušný týfus sú bakteriálne, hnačkovité ochorenie spôsobené baktériami Salmonely. Zaraďujeme ju medzi najčastejšie infekčné ochorenie tráviaceho traktu.

Zdrojom nákazy je choré zviera a nedostatočne spracované produkty z neho. Do organizmu sa nákaza dostáva cez ústa.

Najrizikovejšie potraviny produkty živočíšnej výroby ako mäso, mlieko, syry, vajcia, zmrzlina. Prejavuje sa zvracaním, zelenými hnačkami, bolesťami brucha, teplotami, slabosťou.

Nákazy spôsobené baktériou E.Coli

E.Coli je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Escherichia Coli. Väčšina z jej kmeňov je neškodná, iné vedia naopak potrápiť.

Vstupnou bránou je zažívací trakt po konzumácii hlavne hovädzieho ale aj ovčieho a kozieho mäsa, nepasterizovaného mlieka. Nachádza sa hlavne v hamburgeroch, v mliečnych výrobkoch, v džúsoch a aj vode. Spôsobuje klinický obraz rôznej intenzity od bežných hnačiek až po krvavé.

Kampylobakterové nákazy

Campylobakter je pomerne časté bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Campylobacter. Do organizmu sa dostáva cez zažívací trakt.

Nachádza sa v kontaminovanej vode, v produktoch živočíšnej výroby, prevažne v surovom alebo nedostatočne tepelne spracovanom mäse a mliečnych výrobkoch. Prejavuje sa silnými kŕčovitými bolesťami brucha, krvavo - hlienovými hnačkami.

Šigelóza

Shigellóza je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Shigella. Toto ochorenie sa prenáša na človeka prostredníctvom špinavých rúk. Vstupná brána sú ústa. Ľudovo sa jej hovorí aj ,,choroba špinavých rúk".

Prejavuje sa vysokými horúčkami, suchými ústami a sliznicami, bolesťami brucha, úpornými hnačkami neraz vedúcimi až k dehydratácii.

Listerióza

Listerióza je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Listeria monocytogens a ivanovii, so závažnou prognózou. Neliečené alebo neskoro liečené sa môže skončiť smrteľne.

Človek sa najčastejšie nakazí kontaminovanými a nedostatočne upravenými potravinami. Listéria sa nachádza hlavne v mäsových a mliečnych výrobkoch.

Spôsobuje horúčkovité stavy, závažné sepsy, meningitídy, enteritídy, angíny. U tehotných spôsobuje potrat, pôrod mŕtveho plodu. U novorodenca je príčinou mentálnej retardácie a epilepsie.

Toxínové infekcie

Medzi toxínové otravy jedlom patria infekcie spôsobené toxínmi mikroorganizmov, kovov a iných otravných látok. Najznámejšie toxínové otravy sú otrava botulotoxínom a toxínom zlatého stafylokoka.

Otrava botulotoxínom

Botulotoxínová otrava je spôsobená toxínom, ktorý produkuje baktéria Clostridium Botulinum. Nachádza sa voľne v pôde a vo vodnom sedimente. Pri kontakte potraviny s pôdou alebo vodou dochádza ku kontaminácii. Jej prítomnosť možno eliminovať varom (teplota 120° po dobu minimálne 20 min).

Rizikové potraviny sú tie, ktoré sú hermeticky uzatvorené napríklad v konzervách, v alobaloch a v iných nevzdušných obaloch. Konzervy by mali obsahovať dostatok konzervačných látok zabraňujúcich germinácii spór. Na zničenie prítomných spór v týchto baleniach je niekedy potrebné opakované prevarenie alebo pasterizácia.

Prítomnosť Clostrídie a aktivita jedného z jej toxínov (existuje 7 druhov) sa prejaví bombážou. Bombáž je nahromadenie vzniknutého plynu v obale. Obal sa stáva nafúknutým, na konzervách je viditeľné vyklenutie viečka.

Nachádza sa tiež v nedostatočne tepelne upravenom mäse, zle údenom a fermentovanom mäse a rybách, v morských plodoch, v nedostatočne očistenom ovocí a zelenine, džúsoch či dokonca v mede.

Botulotoxín sa považuje za doposiaľ najtoxickejšiu látku na svete a spôsobuje ochorenie botulismus. Inkubačná doba je 24 až 72 hodín.

Prejavuje sa tráviacimi ťažkosťami, potením, suchými sliznicami, rozšírenými zrenicami, poklesom viečok, poruchami prehĺtania, stratou hlasu. Postupne neurologické symptómy naberajú na intenzite, dochádza k ochrnutiam a poruchám zraku.

Zaujímavé:
Botulotoxín ako najnebezpečnejší toxín na svete s extrémnou silou, vysokou úmrtnosťou a doposiaľ neexistujúcou protilátkou je potencionálnou biologickou zbraňou. Nebezpečenstvo umocňuje aj jeho ľahká dostupnosť.

Otrava toxínom zlatého stafylokoka

Otrava toxínom zlatého stafylokoka patrí medzi najčastejšie otravy jedlom. K jeho kontaminácii dochádza premnožením baktérie v jedle, špinavými a nie dobre umytými rukami či zlým skladovaním potravín v znečistených priestoroch.

Stafylokokové baktérie sa prirodzene nachádzajú aj na koži a slizniciach človeka. Aj preto je vznik infekcie taký frekventovaný. V letnom období je riziko vyššie, pretože stafylokokom sa lepšie darí v teple.

Stafylokoky sú dobre odolné voči nízkym teplotám. Zneškodniť sa dajú varom. Na likvidáciu baktérie by mala byť teplota varu 60 ºC, na likvidáciu toxínov asi 100 °C.

Rizikové potraviny sú mäsové výrobky (mleté a údene mäso), ryby, mliečne výrobky (mlieko, syry, majonéza, zmrzlina, šľahačka), krémové cukrovinky. Napriek dostatočnému varu a zničení baktérie sa však jedlo môže kontaminovať sekundárne (kontaminované predmety, ruky).

Najznámejším toxínom je enterotoxín B, ktorý napáda črevnú sliznicu a spôsobuje stafylokokovú enterotoxikózu. Po inkubačnej dobe v trvaní 1 až 6 hodín dochádza k rýchlemu začiatku ochorenia.

Ocorenie sa prejavuje nevoľnosťou, zvracaním, zrýchľujú črevné pohyby čo vedie k úporným hnačkám a kŕčovitým bolestiam brucha bez horúčky. Za dva dni sa stav upravuje spontánne.

Zaujímavé:
Hnačka je považovaná za akúsi komunikačnú, obrannú bariéru medzi ľudskou črevnou mikroflórou a stafylokokom. Prirodzené baktérie v ľudskom tele sa snažia vyplaviť neprirodzené patogény. Preto prvé 2dni nie je vhodné podávať lieky proti hnačke, stačí rehydratovať organizmus tekutinami. Hnačka by sa mala liečiť až na 3.deň.

Vírusové infekcie

Sú menej frekventované v porovnaní s bakteriálnymi príčinami vzniku otráv. Najčastejšie sa vyskytujú norovírusové infekcie postihujúce dospelých a následne rotavírusové infekcie postihujúce hlavne malé deti. Rýchlo sa šíria v kolektívnych zariadeniach.

Norovírusové infekcie

Norovírusy - sú vírusy dobre odolné voči vonkajším vplyvom. Vyskytujú sa na celom svete a sú na príčine väčšiny vírusových gastroenteritíd. Do tela sa dostávajú ústami prostredníctvom špinavých rúk a predmetov, prípadne jedlom sekundárne kontaminovaným.

Inkubačná doba je 12 až 48 hod. Prejavujú sa nevoľnosťou, zvracaním, hnačkami, bolesťami brucha. Teplota, bolesti hlavy a svalov sa pridružujú iba v niektorých prípadoch.

Rotavírusové infekcie

Rotavírusy - sú agresívne vírusy spôsobujúce ťažké gastroenteritídy. Do tela sa dostávajú cez ústa (strava, voda, špinavé ruky).

Inkubačná doba je 1 až 2 dni. Stav sa prejavuje nevoľnosťou, zvracaním, silnými hnačkami, bolesťami brucha, horúčkou. Horúčka ustupuje po cca 3 dňoch, hnačka pretrváva asi týždeň. Ohrozené sú hlavne malé deti od 5 mesiacov do 6 rokov.

Parazitárne infekcie

Niektorí lekári parazitárne otravy jedlom vynechávajú z celkovej klasifikácie vyvolávajúcich príčin. Táto absencia je opodstatnená práve pre ich vzácny výskyt.

Mierne vyšší výskyt je v rozvojových krajinách.

Po konzumácii jedla kontaminovaného parazitom sa prvé príznaky objavujú zväčša po 10tich dňoch. Patria sem ochorenia ako napríklad amebiáza, giardiáza, echinokokóza, kryptosporidióza, trichinelóza.

Všetky nástrahy leta v magazínovom článku:
Naše zdravie v lete? slnko, teplo, úrazy a ochorenia, na čo dať pozor

Príznaky otravy jedlom

Otrava jedlom je neprehliadnuteľný fenomén. Dáva o sebe vedieť pomerne rýchlo a zväčša aj rýchlo a spontánne odznieva. V niektorých prípadoch je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Sú to práve príznaky otravy, ktoré nás na ňu upozorňujú.

Príznaky potravinovej otravy sú prevažne rovnaké pri rôznych patogénoch. Hlavné rozdiely sú v inkubačnej dobe, minimálne v klinickom obraze. Vyvolávateľa ochorenia je možné zistiť vyšetrením krvi alebo mikrobiologickým vyšetrením stolice.

Všeobecný klinický obraz potravinových nákaz

• nevoľnosť
• nauzea
• zvracanie
• nechutenstvo
• bolesti žalúdka
• kŕčovité bolesti celého brucha
• úporné hnačky
• potenie
• bolesti hlavy
• bolesti svalov
• slabosť
• malátnosť
• vysilenosť
• triaška, zimnica
• horúčka v závislosti od vyvolávajúceho agens

Otrava jedlom u detí. Pozor, dehydratácia vzniká rýchlo!

U detí sú príznaky totožné ako u dospelých. Každopádne deti sú zraniteľnejšie a ochorenie ťažšie nesú. Nebezpečné sú hlavne straty tekutín u našich najmenších.

Potenie, zvracanie, hnačka, to všetko sú javy, ktoré majú za náseldok dehydratáciu. Tá môže spôsobiť dezorientáciu a blúznenie dieťatka, nadmernú spavosť, vysilenosť a únavu. Tlak klesá, srdiečko bije rýchlejšie ako obranná reakcia organizmu na znížený objem tekutiny.

Pokiaľ nedodávame tekutiny cez ústa alebo v ťažších prípadoch cez žilu, môže dôjsť k šokovému stavu. Šok vyvoláva multiorgánové zlyhanie a smrť z dehydratácie. Je to však extrémny prípad, zväčša sú otravy jedlom dobre zvládnuteľné.

Ako a kde sa môžete nakaziť?

K otrave jedlom dochádza pri premnožení patogénov v jedle.

Alebo...

Pri ich sekundárnom zanesení do potravín špinavými rukami či kontaminovanými predmetmi.

Pri správnom skladovaní potravín a ich príprave sa minimalizuje riziko otrávenia. To však platí pri príprave pokrmov v domácom prostredí.

Jedlá zo závodných kuchýň, reštaurácii či fast foodov síce podliehajú prísnym hygienickým kontrolám, no možnosť kontaminácie je v nich stále. Hygienické štandardy sú u nás na dobrej úrovni a nehrozí vážna epidemiologická situácia v krajine.

Otravy sú skôr sporadické a riešiteľné.

V prípade nakazenia sa väčšieho počtu ľudí nejakou neznámou infekciou, ktorej symptómy sa v prevažnej miere zhodujú s príznakmi otravy jedlom je povinnosťou lekára prvého kontaktu informovať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ten je povinný prekontrolovať konkrétne stravovacie zariadenie, aby sa nákaza nešírila ďalej.

Kedy dochádza ku kontaminácii potraviny?

• potravina je kontaminovaná ešte pred výrobou (napr. nakazené zviera)
• počas výrobnej fázy
• počas baliaceho procesu
• počas transportu
• počas skladovania (sklad, obchod, domácnosť)
• pri akejkoľvek manipulácii s potravinou (skrížená kontaminácia)
• počas spracovania prípravy pokrmu
• pri nedostatočnej úprave potraviny
• počas konzumácie (choroba špinavých rúk)

Ako predchádzať otrave jedlom?

Potravinovej otrave najlepšie zabránime správnym hygienickým štandardom, skladovaním, manipuláciou a prípravou pokrmov. Nejde o nič zložité, len musíte mať tieto zásady na pamäti. Dá sa tak vyhnúť nepríjemným, zdravotným problémom.

• správne hygienické návyky (umývanie rúk)
• správne skladovanie potravín (chladnička, mraznička, box)
• predchádzanie vzniku skríženej kontaminácie
• konzumovanie potravín pred dobou expirácie
• konzumovanie neskazených potravín
• dostatočné očistenie potravín pred prípravou
• dostatočné očistenie premetov, s ktorými pokrm pripravujeme
• dostatočná tepelná úprava potravín (správna teplota varu)
• minimalizovanie ponechania potravín dlhšiu dobu mimo chladu
• minimalizovanie stravovania sa vo verejných, stravovacích jednotkách

Liečba potravinovej nákazy a prvá pomoc

Zvracanie a hnačky vedia aj jednotlivo spôsobiť dehydratáciu organizmu. Spoločne k nej vedú rýchlejšie.

Najdôležitejšie je rehydratovať chorého. Pre nechutenstvo a napínanie je to možné len po malých dúškoch vody. To je najdôležitejšia zásada prvej pomoci. Neprestať piť tekutiny. 

Samozrejme, ak človek vracia potom, ako vypije i malé množstvo vody,
je nutné odborné vyšetrenie.
Neodkladajte ho.
K dehydratácii môže dôjsť rýchlo, a to hlavne u detí a seniorov. 
Čítajte tiež:
Aká je správna diéta pri hnačke, zápche či vracaní? Ako ich zastaviť?

Pokiaľ to stav dovoľuje je vhodné do pacienta dostať aspoň nejaké jedlo aby nabral silu. Najvhodnejšie sú sucháre, zemiaky alebo banán.

V závažnejších prípadoch je nutná antibiotická alebo antivirotická liečba.

Príznaky sa dajú zvládnuť liekmi proti bolesti, teplote, zvracaniu a na 3. deň aj proti hnačkám. Stav však vo väčšine prípadov odznieva spontánne.

Hospitalizácia býva nutná iba pri závažných otravách a to u starých ľudí a malých deťoch.

Otestujte sa