Demencia môže byť i v mladom veku. Spoznajte prvé príznaky a rozdiely

Ktoré ochorenia spôsobujú dementný stav?

V popredí je ubúdanie predtým nadobudnutých intelektových schopností.

Názov pochádza z latinského "de mentio", čo v preklade znamená odchádzajúci duchom/mysľou.

Zaujímavé:
V 18. storočí boli pojmom demencia označované všetky duševné poruchy.

Prevažne ňou trpia starí ľudia - starecká demencia.
Rôzne ochorenia však môžu mať za následok rozvoj demencie aj v mladom veku.

Ako sa demencia prejavuje?

Väčšinou býva ako prvá postihnutá pamäť.
Je to rozumová schopnosť, ktorou si uchovávame a znovu vybavujeme už naučené informácie.
Poruchy sú zjavné na úrovni ako krátkodobej tak dlhodobej pamäte.

Vytráca sa logické myslenie, ktoré nám za normálnych okolností sprostredkováva odraz skutočnosti a súvislosti medzi javmi.
Klesá IQ ako merateľný stupeň schopností intelektu.

Za všeobecný rozhľad vďačíme plnej orientácii.
Ľudia trpiaci demenciou trpia dezorientáciou.
Môžu byť dezorientovaní inou osobou. Nepoznávajú najbližších príbuzných a známych, a čo je horšie, niekedy nevedia kto sú oni sami.
Takisto bývajú dezorientovaní miestom a časom.

Hlboko narušená je aj schopnosť učenia teda zapamätávania si.
Pre dementného človeka je problematické zopakovať to, čo bolo povedané v krátkom časovom horizonte predtým.
Niekedy hovoríme o dňoch, v ťažších prípadoch o minútach.
Dôvodom je aj súčasné znižovanie pozornosti, celková spomalenosť, bardypsychizmus, nepresnosť.

Porucha zdravého úsudku vo výraznej miere ovplyvňuje afektivitu a správanie.
Dochádza k celkovému úpadku osobnosti človeka ako takého.
Stáva sa psychicky labilnejším a nekritickým.

Zvyšuje sa agresivita, objavujú sa  výbuchy afektivity, časté poruchy nálad, poruchy spánku.
Môžu byť sprevádzané bludmi a halucináciami.

Stupne demencie (MMSE - mini mental state)

1. Ľahký stupeň demencie  - sa vyznačuje len miernymi stratami pamäte, ktoré majú za následok zmenu doterajších návykov a minimálne zmeny správania. Zvyšuje sa zábudlivosť a prechodne orientácia. V práci a bežných činnostiach podávajú slabší výkon, majú problém koncentrovať sa. Vyššie uvedené problémy im stále viac začínajú sťažovať život. Nechcú si pripustiť, že sa s nimi niečo deje, preto často podliehajú úzkostným stavom a depresiám.
2. Stredný stupeň demencie - v popredí sú poruchy kognitívne, výrazná porucha orientácie (pacient sa nevie vrátiť domov), zabúdajú základné informácie o sebe, problémom sa pre nich stávajú aj bežné denné činnosti. Sociálny kontakt je obmedzený. Vyžadujú pomoc okolia.
3. Ťažký stupeň demencie -  ťažká porucha kognitívnych funkcií, chorý nie je schopný úsudkov a vyžaduje nepretržitú, osobitú starostlivosť. Prestávajú vnímať svoje okolie, časté sú bludy a halucinácie s poruchami správania a zvyšuje sa aj agresivita chorého. Postupne strácajú aj motorické funkcie, dochádza k úniku moču a stolice.

Čo je príčinou demencie mladom veku?

Etiológia má základ v poškodení mozgu a mozgových ciev primárnym ochorením, sekundárne no dokázaná je v určitých konkrétnych prípadoch aj dedičnosť.

Pod pojmom demencia si väčšina z nás predstaví starého človeka, ktorý so stúpajúcim vekom zabúda. V prevažnej miere je tomu tak. Mladý vek nám však nezaručuje, že nás táto zákerná choroba obíde.

Demenciu alebo jej príčiny delíme do základných kategórií podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10).

Z toho prvé dve kategórie sa týkajú starších pacientov a v druhých dvoch sú popísané stavy či ochorenia, ktoré spôsobujú následne dementný syndróm týkajúci sa všetkých vekových kategórií.

Demencia pri Alzheimerovej chorobe

Alzheimerova choroba (Morbus Alzheimer) - je závažné ochorenie mozgu, na ktoré v dnešnej dobe stále neexistuje kauzálna liečba.

Terapia je prevažne symptomatologická - liečba príznakov.

Presná príčina M.Alzheimer nie je celkom jasná. Zistili sa však určité súvislosti s dedičnosťou.

V popredí prevažujú poruchy pamäte v úvode krátkodobej - ide o problém so zapamätaním si novozískaných informácií.

V neskorších štádiách je narušená aj staropamäť.

Vyskytujú sa aj poruchy učenia a orientovanosti.

Častá je porucha reči.

Chorý chce niečo povedať no nevie nájsť tie správne slová napriek tomu, že rozumie. Neskôr už nerozumie otázkam preto nevie odpovedať.                                                                                                                                     

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia (cievna) - dochádza k nej následkom poruchy cievneho riečiska v mozgu.

Rizikový sú ľudia liečený na diabetes mellitus, vysoký krvný tlak či aterosklerózu mozgových ciev.

Ide o ochorenia, ktoré majú za následok oslabenie a následne poškodenie až prasknutie (ruptúru) cievnej steny.

U neliečených pacientov samozrejme riziko spojené so základnými ochoreniami stúpa a je väčšia pravdepodobnosť vzniku cievnej mozgovej príhody (porážka, apoplexia, iktus).

S každým infarktom mozgu stúpa pravdepodobnosť rozvoja demencie.      

Demencia pri iných ochoreniach

Demencia pri iných ochoreniach - je demencia, ktorá vzniká na inom podklade ako M.Alzheimer a zároveň sa nejedná o vaskulárnu demenciu.

Netýka sa iba starších ľudí. Vzniknúť môže už v stredom veku u ľudí trpiacich rôznymi ochoreniami.

• Ide napríklad o ochorenia ako Sclerosisis multiplex - je to zápalové - imunitne podmienené demyelizačné a axonálne ochorenie centrálnej nervovej sústavy postihujúce ľudí už okolo 30. roku.
  Začiatok ochorenia v nižšom veku a po 50. tom roku života je menej pravdepodobný.
  Prognóza ochorenia je nepriaznivá.
  V konečnom dôsledku sa prejavuje okrem iného aj rôznymi stupňami demencie.
• Ďalším takýmto ochorením je Parkinsonova choroba.
  Príčina nám nie je doteraz známa, ale zaraďujeme ju medzi degeneratívne ochorenia s postupným zánikom neurónov.
  Vyskytuje sa prevažne vo veku okolo 55. roku života.
  S pribúdajúcim vekom sa riziko zvyšuje.
  Poruchy pamäte zaraďujeme medzi psychické príznaky tejto choroby.               
• Menej známa je Huntingtonova choroba.
  Ide o nie veľmi často sa vyskytujúce dedičné ochorenie centrálnej nervovej sústavy.
  Prejavovať sa začína okolo 35. až 50. roku života.
  Príznaky progredujú ďalších 10 až 20 rokov.
  V začiatočnom štádiu sú to len zmeny nálad, správania, depresie, spomalené myslenie, zhoršená schopnosť chápania a učenia progredujúca až do demencie.
  Narušenie motorických (pohybových) funkcií spôsobuje mimovoľné, zrýchlené až nekoordinované pohyby sprevádzané zášklbmi svalov tváre (grimasy).
• Creutzfeldtova-Jakobova choroba je sporadické neurodegeneratívne ochorenie mozgu.
  Prvýkrát bolo popísané v roku 1920 nemeckým neuropatológom H.G.Creutzfeldtom, niečo predtým ju rozpoznal nemecký neurológ A.M.Jakob.
  Prenos je dedičný s matky na dieťa s 50% pravdepodobnosťou, sporadická forma je zapríčinená samovoľnými zmenami v mozgovom tkanive, infekčná forma sa prenáša z chorého zvieraťa požitím infikovaného mäsa (BSE), alebo iatrogénny prenos napríklad pri transplantácii.
  Priebeh je charakteristický poruchami pamäte (zastretá myseľ), porucha koordinácie s následnými častými pádmi, závrate, halucinácie, záchvaty strachu.
  Ochorenie progreduje až do ťažkého stavu demencie, chorý je postupne úplne nehybný - pripútaný na lôžko s úplným vymiznutím osobnosti.
• Nieman-Pickovu chorobu radíme medzi ochorenia metabolické, konkrétne sa jedná o poruchu metabolizmu tukov.
  Tie sa ukladajú prevažne v pečeni, slezine a kostnej dreni.
  Rozdeľuje sa na tri základné typy. Typ A postihuje už novorodencov.
  Ťažkosti sa začínajú objavovať už v prvých týždňoch života a končia sa smrťou okolo 1. až 3.roku.
  Prejavuje sa neprospievaním novorodenca, zvracaním, hnačkami, svalovou slabosťou až úplnou psychomotorickou poruchou.
  Typ B môže vzniknúť v detskom veku aj v dospelosti. Pri tomto type však intelekt nebýva postihnutý.
  Typ C postihuje rôzne vekové skupiny od narodenia až do dospelosti.
  Prejavy sú ako motorické tak aj na psychickej úrovni s prehlbujúcou sa mentálnou retardáciou.
  Liečba neexistuje, existujú len pokusy o transplantáciu kostnej drene.
• Ochorenie vyskytujúce sa aj u mladých ľudí spôsobujúce postupné poruchy aj kognitívnych funkcií je epilepsia.
  Každému z nás sa môže stať, že dostane počas života epileptický záchvat buď po úraze hlavy alebo nadmerným požitím alkoholických nápojov, to však neznamená, že je epileptik a rozvinie sa u neho predčasná demencia.
  Epilepsiu ako ochorenie diagnostikuje výhradne lekár na základe anamnesticky potvrdených opakovaných záchvatov a ďalších vyšetrení napríklad elektroencefalografia (EEG) s prítomnosťou patologických elektrických vzruchov v mozgu a následne vyšetrení potrebných na odhalenie jej príčiny.
  U pacientov s dlhoročnou epilepsiou sa postupne môže začať prejavovať predčasná demencia.
  Málokedy však dochádza k úplnej degradácii osobnosti.

Tú nespôsobujú iba vyššie uvedené ochorenia, s ktorými si ani moderná medicína nevie dať rady, ale niekedy si za to môže človek sám.

• Najčastejšie príčiny demencie neviazané na ochorenie u nás sú alkoholizmus alebo nadmerné užívanie rôznych drog.
  Tieto látky takisto zanechávajú svoju stopu na mozgu a nielen na pečeni, ako si to veľa ľudí myslí.
  Ich pravidelným užívaním dochádza k atrofii mozgu s následným rozvojom demencie.

Pseudodemencia - nejde tu o skutočné ubúdanie intelektových schopností ale o prechodný stav s ich útlmom.
Vzniká ako postraumatická reakcia (po stresujúcom, traumatizujúcom zážitku) a zaniká po odstránení tohto faktoru.
Pre pseudodemenciu je typický výpadok najelementárnejších schopností, pričom tie zložitejšie bývajú zachované.
V popredí bývajú absurdné odpovede (mám 200 rokov) či nápaditá obrátenosť v konaní (píše opačným koncom pera), ako napríklad pri prechodnom mrákotovom stave pri Ganzerovom syndróme.
V prípade pseudodemencie nejde o simuláciu.
Tento prechodný stav si postihnutý neuvedomuje.

Diagnostika a liečba

Neexistuje špecifická liečba vzhľadom na rôznorodosť príčin rozvoja demencie.

Každý človek, u ktorého sa začínajú prejavovať príznaky popísané v ľahkom štádiu by mal byť kompletne vyšetrený lekárom s postupným vylučovaním ochorení, ktoré by tento stav mohli spôsobovať.

Väčšina ochorení sa dá vylúčiť poprípade potvrdiť morfologickými vyšetrovacími metódami a to počítačovou tomografiou (CT) alebo magnetickou rezistenciou (MRI), kde lekár vie posúdiť zmeny v mozgovom tkanive.

Jedná sa hlavne o atrofiu mozgu - zmenšujúci sa objem mozgového tkaniva.

Nie je možné ju vyliečiť, ale dá sa spomaliť jej postup hlavne liekmi zlepšujúcimi metabolizmus a prietok krvi mozgovým tkanivom.
Na spomalenie degeneratívnych zmien sú vhodné aj antioxidanciá a vitamíny.
Pri geneticky podmienených ochoreniach sa robí vyšetrenie DNA.
Pokiaľ sú všetky vyšetrenia negatívne treba začať myslieť na psychiatrické doriešenie stavu.
Liečba je prevažne symptomatologická s ohľadom na prevažujúce ťažkosti.

Otestujte sa