Inozitol - Vitamín B8? Čo je a aké má účinky? Ako sa prejavuje nedostatok či nadbytok?

Charakteristika inozitolu

Inozitol je biologicky aktívna prírodná látka štruktúrne podobná cukrom, ktorá v ľudskom organizme zastáva niekoľko životne dôležitých funkcií.

Kedysi sa zaraďoval medzi vitamíny skupiny B a aj v súčasnosti sa niekedy chybne označuje ako vitamín B8. O vitamín však nejde.

Zistilo sa: Prirodzene sa tvorí v organizme, a preto sa za člena vitamínov skupiny B už nepovažuje.

O inozitole sa postupom času zistilo, že sa prirodzene tvorí v organizme, a preto sa za člena vitamínov skupiny B už nepovažuje. Okrem syntézy v organizme sa inozitol vyskytuje aj v mnohých potravinách, tzn. prijímame ho aj z exogénnych zdrojov.

Z chemického hľadiska sú inozitoly cyklické alkoholy. Štruktúrou sa podobajú na jednoduché cukry (glukózu). Majú malé ale chemicky veľmi stabilné polárne molekuly.

Základom ich molekuly je cyklické jadro pozostávajúce zo šiestich uhlíkov, na ktorom je naviazaných šesť hydroxylových skupín – hexahydroxy-cyklohexán s molekulovým vzorcom C₆H₁₂O₆.

Vďaka rôznej polohe naviazaných hydroxylových skupín sa v rodine inozitolov rozlišuje deväť odlišných izomérov. Ide o cis-, epi-, allo-, myo-, muco-, neo-, D-chiro-, L-chiro- a scyllo-inozitol.

Prvým objaveným izomérom bol myo-inozitol, ktorý je zároveň aj najrozšírenejším izomérom inozitolu v prírode.

Inozitoly sa klasifikujú aj ako cyklitoly – tzn. alkoholické cukry.

Objaviteľom inozitolu je nemecký lekár a chemik Johann Joseph Scherer. Stalo sa tak v roku 1850, kedy Scherer izoloval molekulu myo-inozitolu zo svalových buniek a pomenoval ju „inositol“.

Názov vychádza z kombinácie gréckych slov „in-“ (vlákno), „-ose-“(cukor) „-ite-“ (ester) a „-ol“ (alkohol). Názov však dostal aj pre jeho sladkú chuť.

O pár rokov neskôr francúzsky chemik Léon Maquenne objasnil štruktúru inozitolu, ktorý izoloval z listov. Objavy sfinalizoval Théodore Posternak, ktorý opísal konfiguráciu hlavného izoméru inozitolu – myo-inozitolu.

Inozitoly sú prítomné v mnohých rastlinách, živočíšnych tkanivách a aj v ľudskom organizme. Najviac zastúpenými inozitolmi v ľudskom tele sú myo-inozitol (ktorý tvorí až 99 % množstva všetkých inozitolov), D-chiro-inozitol a scyllo-inozitol.

V organizmoch zastávajú inozitoly štrukturálnu ale aj funkčnú úlohu. Štrukturálna funkcia spočíva v tom, že predstavujú jednu z hlavných zložiek bunkových membrán.

Ich funkčná úloha zas spočíva v tom, že ovplyvňujú pôsobenie dôležitých biologicky aktívnych látok, ako napríklad hormónu inzulín, ktorý reguluje hladinu glukózy v krvi, hormónov hypofýzy a štítnej žľazy, ale aj neurotransmiterov prítomných v mozgu – sérotonínu a dopamínu.

Využívajú sa preto na prevenciu a liečbu rôznych psychických, hormonálnych alebo celotelových chronických ochorení.

Funkcia inozitolov v našom tele

Najväčšie zastúpenie spomedzi všetkých izomérov inozitolov v ľudskom organizme má myo-inozitol. Jeho úloha pre naše zdravie je zásadná.

Myo-inozitol tvorí dôležitú súčasť bunkových membrán. V bunkových membránach sa vyskytuje vo forme fosfatidyl-myo-inozitolu (ide o väzbu myo-inozitolu na kyselinu fosforečnú), a slúži ako prekurzor pre inozitoltrisfosfát (IP3).

IP3 je významným druhým poslom, ktorý sa podieľa na prenose signálov v bunkách.

Výsledkom prenosu týchto signálov je napríklad:

• regulácia metabolizmu glukózy,
• proliferácia buniek,
• ovplyvnenie funkcie niektorých hormónov – inzulínu, hormónov hypofýzy (folikuly stimulujúceho hormónu a luteinizačného hormónu) a hormónov štítnej žľazy (tyreotropného hormónu).

Myo-inozitol sa teda sekundárne podieľa na fungovaní týchto procesov. Okrem toho je myo-inozitol dôležitý počas všetkých fáz vývoja človeka, najmä pri oogenéze (vývoj vajíčok), spermatogenéze (tvorba spermií) a embryogenéze (vývoj zárodku).

D-chiro-inozitol sa zapája do procesu syntézy glykogénu, preto sa vo väčších množstvách nachádza práve v tkanivách uchovávajúcich glykogén, a teda v pečeni či kostrových svaloch.

Taktiež mobilizuje transportéry pre vychytávanie glukózy z krvi do buniek a indukuje rozklad glukózy.

Myo-inozitol a D-chiro-inozitol teda znižujú hladinu glukózy v krvi a čo je najdôležitejšie – majú inzulín-senzibilizačný účinok, čo vedie k zníženej potrebe inzulínu a znižovaniu jeho hladiny v organizme.

U inozitolov bol taktiež zistený antioxidačný efekt.

Tabuľka č. 1: Prehľad izomérov inozitolov, ich výskytu a biologickej funkcie v ľudskom organizme

Potravinové a iné zdroje inozitolu

Existujú dva základné zdroje inozitolu pre ľudský organizmus. Prvý zdroj je endogénny, tzn. organizmus si vie inozitol prirodzene syntetizovať v pečeni, mozgu a obličkách.

Proces tvorby prebieha za prítomnosti enzýmov syntáza a fosfatáza z východiskovej zlúčeniny, ktorou je glukóza-6-fosfát.

Druhým zdrojom je príjem inozitolov v potrave. Inozitoly sú zložkou bunkových membrán u rastlín aj zvierat. Nachádzame ich preto v potrave rastlinného aj živočíšneho charakteru.

Medzi potravinové zdroje bohaté na prítomnosť inozitolov patria napríklad obilniny, olejnaté semená, orechy, listová zelenina – listový šalát, kel, špenát, kapusta; strukoviny – hrach, cícer, šošovica, fazuľa; ďalej cibuľa, cesnak, mrkva, reďkovka, cvikla, artičoky, čakanka, mäta, citrusy či čučoriedky.

U živočíchov, predovšetkým cicavcov, sú inozitoly prítomné takmer vo všetkých tkanivách, najviac v obličkách, mozgu a produktoch z krvi.

V potrave prijmeme približne 1 gram inozitolov denne. Významnejšie množstvá inozitolov sa tvoria endogénne, až približne 4 gramy denne (hlavne v obličkách).

Ak množstvá inozitolov pochádzajúce z endogénnej syntézy nepostačujú na pokrytie denných potrieb organizmu, chýbajúce množstvá je potrebné pokryť stravou alebo užívaním doplnkov výživy.

Príjem vysokých množstiev cukrov (najmä glukózy a fruktózy) v potrave môže mať negatívny vplyv na dostupnosť inozitolov a ich transport do buniek organizmu. Súťažia totiž o rovnaké transportéry, pomocou ktorých sa dostávajú do buniek.

Použitie inozitolov v lekárskej praxi

Inozitoly preukazujú vďaka pomerne širokému spektru účinkov sľubný terapeutický potenciál pre viacero telových systémov.

Ich účinky v zmysle regulácie hladiny niektorých zlúčenín (hormóny, neurotransmitery) a prenosu signálov v bunkách sa využívajú na prevenciu a liečbu rôznych psychických, hormonálnych alebo chronických ochorení.

Inozitoly napomáhajú normalizovať hladiny chemických látok v mozgu ovplyvňujúcich náladu, ako je sérotonín a dopamín. Narušené hladiny inozitolov v organizme súvisia s rozvojom psychických porúch, ako je depresia, úzkosť, nespavosť, panická porucha, bipolárna porucha alebo obsesívno-kompulzívna porucha.

Účinky inozitolov sa preukázali pri liečbe Alzheimerovej choroby. Toto ochorenie je charakteristické nadmernou tvorbou a ukladaním bielkoviny beta amyloid v mozgu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje odumieranie mozgových buniek. Inozitoly napomáhajú zabraňovať zhlukovaniu tejto bielkoviny v mozgu.

Inozitoly sa využívajú tiež v liečbe hormonálneho ochorenia nazývaného syndróm polycystických vaječníkov. Ide o poruchu žliaz s vnútorným vylučovaním vyskytujúcu sa u žien v plodnom veku. Prejavuje sa tvorbou početných cýst vo vaječníkoch, zvýšenou tvorbou mužských hormónov a poruchami menštruačného cyklu. Často je príčinou neplodnosti.

Ako príčina jej vzniku sa predpokladá rezistencia buniek voči inzulínu a následná nadmerná tvorba inzulínu v organizme. Inozitoly môžu byť vďaka ich metabolickej a hormonálnej funkcii, ale tiež vďaka inzulín-senzibilizačnému účinku nápomocné v liečbe tohto syndrómu.

Inozitoly sa podieľajú na regulácii hladiny glukózy a inzulínu v organizme. Štúdie naznačujú dokonca aj ich pozitívny vplyv na hladiny tukov a cholesterolu. Vďaka tomu môžu byť nápomocné pri ochoreniach, ako je metabolický syndróm alebo tehotenská cukrovka.

Metabolický syndróm predstavuje súbor niekoľkých porúch, ktoré sú rizikovým faktorom pre vznik srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky alebo mŕtvice. Hovoríme o piatich poruchách – zvýšený krvný tlak, vysoký krvný cukor, nadmerný telesný tuk v oblasti pása, zvýšené hladiny cholesterolu a triacylglycerolov v krvi.

Inozitoly môžu pri metabolickom syndróme priaznivo ovplyvňovať hladinu tukov a glukózy v krvi.

Hormonálne zmeny počas tehotenstva môžu viesť k vzniku tehotenskej cukrovky, kedy telo nedokáže produkovať alebo efektívne využívať inzulín. V tomto smere môžu byť opäť nápomocné práve inozitoly.

Tabuľka č. 2: Prehľad izomérov inozitolov a ich farmakologického využitia v praxi

Nedostatok inozitolu v organizme

Príčin nedostatku inozitolov môže byť niekoľko. Na deficite sa môže podieľať nízky príjem inozitolov v potrave, znížená prirodzená tvorba inozitolov alebo vyššie nároky organizmu.

Ďalej to môžu byť rôzne prekážky pri vstrebávaní inozitolov z tráviaceho traktu alebo prestupe do buniek, zvýšené vylučovanie alebo ich nadmerný rozklad v organizme.

Nerovnováha v hladine inozitolov vedie v organizme k vzniku niekoľkých patologických stavov.

Zmena hladiny inozitolov v mozgu bola pozorovaná u pacientov s Alzheimerovou chorobou a u pacientov s psychickými poruchami, ako napríklad depresia, bipolárna porucha, panická porucha a obsesívno-kompulzívna porucha. Pri depresívnej poruche hladiny inozitolov negatívne korelujú so závažnosťou depresie.

Nedostatok inozitolov sa spája aj s poruchami spánku alebo poklesom kognitívnych schopností (pamäť, pozornosť, vnímanie, myslenie a učenie).

Nakoľko majú inozitoly priamy súvis s tvorbou a fungovaním inzulínu, ich nedostatočná hladina v organizme spôsobuje inzulínovú rezistenciu buniek.

Deficit inozitolov vedie tiež k zvýšeniu hladiny cholesterolu a tukov v pečeni, čo môže mať za následok stukovatenie pečene.

Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, inozitoly majú tiež vplyv na vznik a rozvoj ochorení súvisiacich s nerovnováhou pohlavných hormónov – príkladom je syndróm polycystických vaječníkov.

Predstavuje nadbytok inozitolu riziko pre zdravie?

Inozitoly sú vo všeobecnosti považované za bezpečné. Bezpečná denná dávka sa pohybuje od 4 do 18 gramov.

Ak sa inozitoly užívajú formou výživových doplnkov, je potrebné dodržiavať dávkovanie stanovené výrobcom a neprekračovať ho. Dĺžka užívania výživových doplnkov s obsahom inozitolu nemá presiahnuť 10 týždňov.

Užívanie vysokých dávok (viac ako 12 gramov) môže v niektorých prípadoch spôsobiť len nezávažné vedľajšie účinky, ako je nevoľnosť, plynatosť, hnačka, bolesť hlavy a únava.

Vhodnosť užívania inozitolov v tehotenstve a v období dojčenia je potrebné konzultovať s lekárom.

Inozitoly predstavujú skupinu cyklických látok štruktúrne podobných cukrom. Niekedy sa označujú ako vitamín B8. Tvoria neoddeliteľnú súčasť bunkových membrán a zohrávajú dôležitú úlohu v udržaní psychického zdravia, či v mechanizme inzulínovej rezistencie, ktorá priamo súvisí so vznikom cukrovky.