Je nádor a rakovina to isté?

Medzi nádory zaraďujeme rakovinu ale aj široké spektrum ,,výrastkov" na tele ako sú podkožné hrbolčeky, polypy, cysty, pseudocysty, bradavice a iné. Do tejto katégórie patria aj hyperplázie orgánov - ich zväčšenie. V článku nájdete najzákladnejšie rozdelenia a rozdiely zhubných a nezhubných ochorení.

Čo rozumieme pod pojmom nádor?

Nádor alebo inak  aj tumor, neoplasma, novotvar je útvar zložený z populácie abnormálnych buniek, ktoré  vznikli nadmerným a nekontrolovateľným množením (delením buniek), spôsobeným poruchou rastových regulačných mechanizmov. Rast buniek je nekoordinovaný čo znamená, že nemá žiadny účel.

Pri vzniku nádoru má veľký význam nerovnováha medzi množením - delením buniek (proliferáciou) a fyziologickou bunkovou smrťou (apoptóza). Množenie je vyššie ako ich zánik a vzniká novotvar.

Možno ste nevedeli: nádorové bunky sa správajú samostatne (autonómia) a nezávisle od riadiacich mechanizmov organizmu aj keď vyvolávajúca príčina tohto stavu už dávno nepôsobí. Ide o lokálnu a nezvratnú poruchu, pričom nádorové bunky môžu byť podobné bunkám tkaniva respektíve orgánu, v ktorom rastú.

Tvar nádoru

1. ohraničený nádor - má jasné hranice, dá sa ľahko chirurgicky odstrániť
2. difúzny nádor - nádorové bunky sú rozptýlené, chirurgický zákrok býva zbytočný

Prejavujú sa rastom a zväčšovaním napadnutého orgánu ale aj útvarom, ktorý vieme nahmatať. Pri nádorových ochoreniach ako je napríklad leukémia sú nádorové bunky rozptýlené v krvi.

Nádor nemá žiadnu funkciu. Svojím rastom však utláča orgán, v ktorom rastie prípadne okolité orgány a tkanivá. Tým významne narúša ich normálne fungovanie.

Odlišnosti nádoru od ostatného tkaniva

Nádorové útvary sa od normálnych tkanív líšia vo viacerých ohľadoch. Najzákladnejšie rozdiely sú v morfológii nádoru, teda samotného tvaru a v jeho biologických vlastnostiach.

Morfologické odlišnosti - rozdiely v tvare

• na mikroskopickej úrovni pozorujeme rozdielne usporiadanie buniek tumoru a aj usporiadanie jeho drobných ciev, napriek jeho veľkej podobnosti s normálnym tkanivom.
• makroskopicky sa od okolia líšia svojou veľkosťou, tvarom, povrchom, farbou, konzistenciou či prítomnosťou nádorových uzlíkov či hrbolčekov v jeho vnútri.

Biologické vlastnosti nádoru

• v porovnaní  s nenádorovými bunkami sa líšia svojou schopnosťou nekontrolovateľne sa množiť, čo spôsobuje ich rýchly rast
• liečba je vo veľkom množstve prípadov neúspešná, pretože nádorové bunky sú rezistentnejšie (odolnejšie) a majú vyššiu životaschopnosť ako bunky normálnych ľudských tkanív Z tohto dôvodu neraz chorý svoj boj s rakovinou prehráva.
• schopnosť proliferácie alebo tiež delenia či rastu nádorových buniek je oveľa rýchlejšia ako ich prirodzená smrť apoptózou.

Rozdelenie nádorov a čo spôsobujú

Nádory delíme v prvom rade na základe zhubnosti a ich schopnosti metastázovať s následnými recidívami ochorenia. Iba zhubné ochorenie má schopnosť metastázovať (šíriť sa z jedného orgánu do druhého) vytvárať metastázy (novotvary na inom mieste).

Známym pojmom v tejto kategórii ochorení je paraneoplastický syndróm. Ide o súbor príznakov, ktorý vzniká následkom pôsobenia nádoru v tele a vyskytuje sa u pacientov ešte pred samotným stanovením diagnózy. Je spôsobený humorálnymi faktormi na základe ich produkcie nádorovými bunkami a samotným imunitným systémom bojujúcim proti tumoru.

Poznáme nepravé nádory (pseudotumory) sú tumoriformné útvary, ktoré sa tým skutočným nádorom nápadne podobajú. Nezhubné nádory sú zase nebezpečné svojim tlakom na okolie a následným poškodením orgánov a hraničné nádory (borderline), u ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že sa pretransformujú na zhubné nádory.

Nakoniec sem zaraďujeme skutočne nebezpečné nádory – zhubné so schopnosťou tvorby metastáz, ktoré poznáme aj pod pojmom rakovina (cancer).

Pre lepšie pochopenie: rakovina ako taká patrí medzi nádory – útvary, schopné samostatne rásť. Naopak nie každý nádor musí byť bezpodmienečne zhubným teda rakovinou.

Nepravé nádory

Nepravé nádory alebo pseudonádory (pseudotumory) sú veľmi podobné pravým nádorom. Niekedy je dokonca aj pre lekára ťažké navzájom ich rozlíšiť. Vzhľadovo sú takmer totožné.

Podobajú sa nielen tvarom ale aj rýchlosťou rastu. Rozdiel medzi nimi je v tom, že nie sú zhubné a po odstránení príčiny vzniku a rastu nepravého nádoru sa ten zastavuje.

To znamená, že v porovnaní s pravými nádormi tie nepravé nie sú samostatné a nekontrolovateľné – chýba schopnosť autonómie. Medzi pseudonádory zaraďujeme napríklad polypy, bradavice, znamienka, zápalové procesy, cysty, pseudocysty, rôzne nezhubné výrastky, uzlíky, hrbolčeky pod kožou a iné.

Nezhubné (benígne) nádory

Sú to nádory, ktorých riziko síce nespočíva v zhubnosti ale svojím rastom spôsobujú útlak okolitých orgánov. V postihnutej oblasti sa vplyvom tohto útlaku vyskytujú obehové a zápalové komplikácie.

Najväčším nebezpečenstvom sú však stále také  tumory, ktoré sa nachádzajú v uzavretých priestoroch ako napríklad nádor na mozgu. Nádor nemá kam rásť, je obklopený lebečnými kosťami a utláča mozgový parenchým čím spôsobuje atrofiu, poruchu funkcie daného orgánu až smrť pacienta následkom zlyhania mozgu.

Spôsobuje rozličné ťažkosti, podľa toho kde sa nachádza. Na pľúcach či prieduškách spôsobuje poruchy dýchania, na žalúdku nechutenstvo, bolestivosť prípadne perforáciu cievy s následným krvácaním, nádor v žlčových cestách robí obštrukciu s postupným ikterom (ožltnutie), nádor v črevách narúša črevnú peristaltiku a môže viesť k ileóznemu stavu (črevná nepriechodnosť), na maternici býva jedným z dôvodom hysterektómie ...

Border line (hraničné nádory – prekancerózy)

Takto označujeme nezhubné nádory, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že sa stanú zhubnými. Pokiaľ je nádor ohraničený, jeho odstránenie je najefektívnejšou prevenciou vzniku zhubného ochorenia.

Zhubné (malígne) nádory

Rovnako ako pri nezhubných nádoroch spôsobujú svojím rozrastaním sa deštruktívny tlak na okolie avšak omnoho výraznejší. Následkom tlaku vznikajú ulcerácie, nekrózy, obštrukcie a iné.

Tieto nádory sa okrem toho vyznačujú rýchlym invazívnym rastom, neraz difúznym s narušením a zničením okolitých tkanív a schopnosťou metastázovať. Primárny nádor alebo metastáza postupom času ničí orgány.

Metastáza je sekundárne ložisko nádorových buniek. Pokiaľ je metastáza malá, nemusí byť v tele objavená, čo má za následok recidívu ochorenia (opakovanie). Pacient zomiera na zlyhanie niektorého zo životne dôležitých orgánov (pľúca, mozog, pečeň ...).

Tumor vplýva na človeka aj celkovo a to znížením imunity čo má za následok časté infekcie s teplotami. U pacientov sa tiež často stretávame so zvýšenou zrážanlivosťou krvi a tvorbou krvných zrazenín. Keď krvná zrazenina upchá cievu v niektorom orgáne, vzniká takzvaná embólia a infarkt v mieste, ktoré bolo touto cievou krvne zásobené (akútny srdcový infarkt, pľúcna embólia, cievna mozgová príhoda, trombóza ciev končatín, infarkt obličky ...).

Nebezpečná je kachexia (vycivenosť) pri zhubných nádoroch, ktorá dosahuje až kritický stupeň. Jej presná príčina nie je objasnená. Čo však zostáva faktom je, že je následkom úplného vyčerpania organizmu zhubným procesom. Znižuje sa chuť do jedla a zvyšuje sa bazálny metabolizmus (energetický výdaj chorého).

Typy nádorov

Typológia nádorových ochorení sa rozdeľuje na základe typu bunky, z ktorej vzniká. Nádorové bujnenie a ich rast sa môže objaviť v rôznych orgánoch tela.

Orgány sú zložené z buniek, ktoré sú rozdielne, respektíve je zložený s viacerých typov buniek. Nádorové bunky majú schopnosť napadnúť ktorúkoľvek bunku ľudského tela. Ich vzhľad, rast a iné vlastnosti sa následne líšia od toho, ktorý typ bunky postihujú.

1. Mezenchýmové nádory

Nádory postihujúce kožu a podkožie

• Fibróm (nezhubný), Fibrosarkóm (zhubný, rôzny stupeň malignity) - nádor kožného väziva
• Myxóm - nádor kože a podkožia
• Histiocytóm, ktorý sa vyvíja a vzniká Dermatofibróm – nádor rôsolovitého podkožia
• Lipóm (nezhubný), liposarkóm (zhubný) – nádor tukového tkaniva

Nádory postihujúce kostrovo-svalovú sústavu

• Myóm, Leiomyóm (maternica, tráviaci trakt) – nádor hladkej svaloviny
• Rabdomyóm (nezhubný), Rabdomyosarkóm (zhubný, vysoko malígny) – nádor priečne pruhovanej svaloviny
• Chondróm (nezhubný), Chondrosarkóm (nízko zhubný) – nádor kostnej chrupavky
• Osteóm (nezhubný), Osteosarkóm (vysoko zhubný) - nádor kostného tkaniva (skeletu)

Nádory krvných a lymfatických ciev (ich svaloviny) – angióm/angiosarkóm

• Hemangióm (nezhubný), Hemangiosarkóm (zhubný, vysoko malígny) - nádory  krvných ciev
• Lymfangióm (nezhubný), Lymfangiosarkóm (zhubný, vysoko malígny) - nádory lymfatických uzlín

Nádory krvotvorných a miazgotvorných tkanív

• Hemoblastómy – sú charakteristické tvorbou nádorových uzlov, metastázovaním a zmenami krvného obrazu rovnako ako pri väčšine zhubných ochorení
• Hemoblastózy – je pre ne typická difúzna nádorová infiltrácia, zmeny v krvnom obraze (leukocytóza a zvýšený obsah nádorových buniek v krvi)
• Lymfómy – nádory lymfatických uzlín (Hodgkinov lymfóm – vzácny s dobrou prognózou, non-Hodgkinov lymfóm, Imunocytóm)

2. Epitelové nádory

• Papilóm (nezhubný), Papilokarcinóm, Karcinóm (zhubný) – nádory povrchového epitelu (krycie a výstelkové)
• Bazalióm (lokálna malignita, výnimočne metastázy) – nádor najhlbších vrstiev pokožky
• Adenóm (nezhubný) a Adenokarcinóm (zhubný) – nádory epitelu žliaz
• Mezotelióm – nádor krycích blán
• Karcinoid – nádor endokrinných buniek, ktoré sú rozptýlené v slizniciach

3. Neuroektodermové nádory

Nádory centrálnej nervovej sústavy

• Meningióm – nezhubný nádor mozgových a miechových obalov
• Glióm (nezhubný), Gliobalstóm (zhubný) – nádor gliových buniek CNS (napríklad astrocytóm. oligodendroglióm, neurinóm ...)
• Meduloblastóm – zhubný nádor nezrelých buniek CNS u detí – vzácny

Nádory periférneho nervového systému

• Neurinóm, Neurinofibróm (nezhubné) – nádory axónov periférnych nervov
• Gangliocytóm (nezhubný) – vzácny nádor zrelých gangliových buniek autonómnych nervov
• Neuroblastóm – zhubný nádor nezrelých nervových buniek u detí (vysoká malignita)
• Feochromocytóm – nezhubný nádor sympatikovej časti autonómneho nervového systému, častejšie v dreni nadobličiek

Nádory pigmentových buniek

• Pigmentový névus – nezhubné nádory, sú veľmi časté a ich nebezpečenstvo spočíva v ich zvrate na malígny melanóm
• Malígny melanóm – Melanoblastóm – vzácny nádor vysokej malignity

4. Zmiešané nádory – tvoria ich dve a viac tkanív, ktoré sú nádorovo zmenené

• Fibroadenóm – tvorený fibrómovým a adenómovým tkanivom
• Karcinosarkóm – tvorený karcinómovým a sarkómovým tkanivom

5. Nádory buniek, ktoré sa zúčastňujú na počatí plodu – germinálne a iné nádory

• Semióny – nádory nezrelých spermií a vajíčok
• Teratómy – nádor zrelých dospelých tkanív, z iných buniek ako sú semióny
• Choriokarcinóm – nádor vznikajúci v maternici z placenty

Predpokladané príčiny vzniku – etiopatogenéza

Príčiny, prečo z nenádorových buniek tkanív a orgánov vznikajú nádorové bunky, ktoré sú odolnejšie a životaschopnejšie sú predmetom rôznych vedeckých výskumov. Poznanie príčin ich vzniku je významné pre ďalšiu liečbu ochorenia, no doposiaľ nie celkom objasnené.

Predpokladá sa genetická predispozícia vzniku nádorov  a pôsobenie ďalších faktorov. Niektoré z nich boli preukázané ako isté rizikové faktory pri vzniku nádorového procesu.

Genetické predispozície

Genetika zohráva významnú úlohu pri veľkom množstve ochorení. Rovnako tak aj pri niektorých druhoch tumorov (nie všetkých) je preukázaná ich spojitosť so vznikom ochorenia.

Genetici dokonca vznik nádorového ochorenia považujú za ochorenie génov a genetickej predispozícii sa pripisujú niektoré konkrétne typy nádorových ochorení.

Obezita

Obezita je známym rizikovým faktorom pri nádore hrubého čreva, prsníka (mliečna žľaza), prostaty, maternice a vaječníkov. Nadváha preukázateľne zodpovedá za asi 30% úmrtí na rakovinu.

Vznik rakoviny stúpa priamo úmerne so spotrebou tukov ale rakovinotvorné látky v tukovom tkanive neboli dokázané. V prípade už vzniknutej rakoviny, obezita negatívne vplýva na imunitný a endokrinný systém, čím zhoršuje liečbu a prognózu.

Zistilo sa, že podiel na vznikurakoviny žalúdka má aj zvýšený prísun solí. Spolu s vyprážanou a mastnou nezdravou stravou, prísunom alkoholu a aktívnym fajčením vzniká veľmi vysoké riziko.

Chemické vplyvy - najčastejšie karcinogény

Za potvrdený karcinogén sa považuje cigaretový dym. Obsahuje viac ako 70 škodlivých látok a z toho viac ako 50 typov známych potvrdených karcinogénov. Spôsobuje 80-90% nádorov priedušiek, pľúc, ústnej dutiny, jazyka, pier, hrtanu ale aj hltanu a žalúdka. Dym z cigariet môže byť takisto spúšťačom rakoviny pankreasu, obličiek a močového mechúra. Účinok týchto karcinogénov sa zvyšuje s pravidelným požívaním alkoholu.

Alkohol takisto obsahuje menšie množstvo karcinogénnych látok. Znásobuje riziko vzniku zhubných ochorení u fajčiarov. Je priamo zodpovedný za asi 10% prípadov rakoviny tráviaceho traktu, pečene a obličiek.

V minulosti bol v priemysle veľmi obľúbeným materiálom na výrobu trubiek a tkanín azbest. Azbest patrí medzi silikátové minerály s malým rozmermi vláken. Tie sa ľahko dostávajú do ovzdušia, kde ich vdychujeme. Vdýchnutím sa dostávajú do pľúc, presnejšie do pľúcnych mechúrikov. Nielenže sú priamo zodpovedné za vznik azbestózy (ochorenie pľúc v minulosti časté u ľudí pracujúcich v priamom kontakte z azbestom) ale ide o silne karcinogénnu látku, ktorá spôsobuje vznik rakoviny pľúc, priedušiek, pohrudnice.

Zaujímavé: Za vznik rakoviny možno považovať aj antikoncepciu. Na konferencii v Paríži v roku 2015 bola dokonca odsúhlasená tímom vedcov z Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny ako istý karcinogén. Spôsobuje vznik rakoviny ženskej reprodukčnej sústavy, napríklad rakovinu vaječníkov.

Benzén je ďalšou potvrdenou karcinogénnou látkou. Je to číra kvapalina so sladkým zápachom patriaca do skupiny aromatických uhľovodíkov. Spôsobuje jednak akútne otravy ak je jeho koncentrácia vo vzduchu viac ako 10mg/l.

Možno ste nevedeli: Pri permanentnom vdychovaní benzénu napríklad v priemysle spôsobuje ochorenie obličiek a pečene a je zodpovedný za poruchu krvotvorby a vznik leukémie.

Fyzikálne vplyvy

Patria sem rôzne druhy žiarenia ako napríklad ultrafialové žiarenie(slnko, solárium). Ultrafialové žiarenie je známe svojím negatívnym vplyvom na kožu človeka a vznikom rakoviny kože a spôsobuje väčšinu karcinómov pier, pokiaľ sa tomuto žiareniu vystavujeme vo zvýšenej miere.

Nebezpečným žiarením je aj ionizačné RTG-žiarenie a rádioaktívne žiarenie. Využíva sa v medicíne ako jedna z diagnostických metód. Vplyv žiarenia na človeka je porovnateľným s pasívnym fajčením. Pôsobí karcinnogénne na všetky tkanivá bez výnimky.

Nebezpečenstvo tohto žiarenia je hlavne u nenarodených detí, kde sa až 10násobne zvyšuje riziko vzniku rakoviny u dieťaťa. Preto by gravidné ženy nemali byť vystavené tomuto nebezpečnému druhu žiarenia.

Infekcie a iný prenos z človeka na človeka

Nádory nie sú prenosné ochorenie. Nádor alebo rakovina ako taká sa nešíri z človeka na človeka. Sú však známe mikroorganizmi ako napríklad vírusové ochorenie EB-vírusom, ktorý je zodpovedný za vznik rakoviny nosohltana, vírus hepatitídy B a C zase spôsobuje hepatocelulárny karcinóm. Najznámejším je HPV-vírus, ktorý následne spôsobuje konkrétne vznik rakoviny krčka maternice.

Chorý sa nenakazí rakovinou ale vírusom, baktériou, plesňou, ktoré sa na vzniku rakoviny podieľajú alebo ju priamo spôsobujú.

Veľmi zriedkavý ale predsa možný a neraz potvrdený bol prenos z gravidnej matky na plod nenarodeného dieťaťa.

Zaujímavé: raritný je prenos nádorového ochorenia transplantáciou orgánov, v ktorých sa môžu nachádzať rakovinotvorné bunky, ktoré neboli predtým odhalené ale takisto ,,spiace" rakovinotvorné bunky. Spiace bunky nemusia spôsobiť vznik a rast nádoru okamžite. V pokojovej forme vedia zotrvať v organizme aj dlhé roky.

Otestujte sa