Stresový hormón: Čo je KORTIZOL a aké má účinky na telo? Príznaky vysokého i nízkeho kortizolu v krvi

Čo je to kortizol a kde sa tvorí?

Kortizol je hormón, ktorý patrí do skupiny tzv. stresových hormónov.

Hormóny sú látky, ktoré dokážu v našom tele signalizovať a ovplyvňovať množstvo dôležitých procesov.

Zjednodušene vysvetlené, hormóny sú chemickými informátormi ľudského organizmu.

Kortizol sa tvorí v orgáne, ktorý nazývame nadobličky.

Sú umiestnené nad hornou časťou obličiek.

Je to párový orgán a dosahuje hmotnosť približne 3 až 7 gramov.

Nadobličky sa skladajú z kôry a drene. V kôre nadobličiek sa tvorí veľká skupina hormónov, ktorú nazývame kortikosteroidy. Dreň nadobličiek je zas zdrojom katecholamínov.

Kôra nadobličiek má tri vrstvy, v ktorých sa tvoria hormóny, presnejšie glukokortikoidy, mineralokortikoidy a v malom pohlavné hormóny androgény a gestagény.

Kortizol sa tvorí práve v kôre nadobličiek a je hlavným predstaviteľom glukokortikoidov.

Stresová situácia je hlavnou stimuláciou na uvoľnenie (sekréciu) kortizolu.

Sekrécia kortizolu je ovplyvňovaná hormónami tvoriacimi sa v mozgu, presnejšie v hypofýze.

“Šéfom” na vylúčenie kortizolu v mozgu je adrenokortikotropný hormón (ACTH).

Po uvoľnení kortizolu do krvi sa viaže na bielkoviny.

Kortizol sa preto označuje stresový hormón. Tvorba kortizolu výrazne stúpa pri psychickej či fyzickej záťaži.

Sekrécia kortizolu je sprostredkovaná ďalšími hormónmi, ktoré sa uvoľňujú epizodicky počas cirkadiánneho rytmu dňa.

Maximum uvoľnenia je ráno medzi 4. - 6. hodinou ráno a minimum je medzi 23. a 2. hodinou v noci.

Znamená to, že v čase vstávania máme vysoké hodnoty kortizolu a okolo polnoci zas najnižšie.

Účinky kortizolu

Kortizol ovplyvňuje radu procesov v organizme. Dokáže podporovať či tlmiť enzýmy (poslíčkov) v našom tele, ktoré sú zapojené do množstva reakcií jednotlivých systémov.

Medzi najdôležitejšie funkcie kortizolu patria:

• zvyšovanie hladiny cukru v krvi - glykémie
• protizápalové účinky
• imunosupresívny vplyv (potláčajúci imunitnú reakciu), potláča alergickú reakciu
• vplyv na centrálny nervový systém napr. eufória, podráždenosť, emocionálna labilita, podporuje chuť do jedenia
• ovplyvňuje tvorbu kolagénu a množenie väzivových buniek v spojivových tkanivách

Kortizol má významnú úlohu v metabolizme glukózy.

Glukokortikoidy, medzi ktoré patrí kortizol udržujú glykémiu v tele.

Podporujú premenu bielkovín na glukózu a jej uskladňovanie vo forme glykogénu.

Ďalej zvyšujú tzv. odolnosť buniek na účinky inzulínu.

Glukokortikoidy pôsobia  tiež na tukové tkanivo.

V niektorých miestach tela podporujú lipolýzu napr. tuk sa stráca na končatinách. V iných častiach naopak podporujú ukladanie tuku napr. na tvári a na trupe.

Glukokortikoidy vplývajú aj na kostné tkanivo.

Znižujú vstrebávanie vápnika v čreve. Glukokortikoidy podporujú proces tzv. osteolýzy, čo znamená úbytok kostnej hmoty.

Kortizol zohráva dôležitú úlohu aj v imunitnom systéme.

Kortizol pôsobí protizápalovo a to tak, že veľmi silno potláča na viacerých úrovniach priebeh zápalovej reakcie.

Významne potláča zápalovú reakciu pri traume, infekcii či cudzorodími látkami.

Tlmí imunitnú reakciu svojím tzv. lymfolytickým účinkom (tlmí tvorbu lymfatického tkaniva).

Práve týmto mechanizmom dokáže potláčať alergickú reakciu či tvorbu protilátok.

Medzi ďalší účinok kortizol radíme aj vplyv na spojivové tkanivo. Kortizol tlmí tvorbu kolagénu či množenie väzivových buniek (fibroblastov).

Fibroblasty sú základné bunky väziva v našom tele. Zamedzuje tvorbe jaziev a môže tiež vyvolávať  štiepateľnosť kože, otváranie starých jaziev.

Kortizol vplýva tiež na stenčovanie kože a krehkosť vlásočnic. Vlásočnice sú malé a jemné cievy.

Kortizol má svoje účinky aj na centrálny nervový systém. Môže vyvolávať dobrú náladu, ale naopak aj podráždenosť, emocionálne výkyvy a podporuje chuť do jedla.

Kortizol ako stresový hormón má významnú úlohu v organizme. Zasahuje do mnohých procesov organizmu.

Stres je obranná reakcia organizmu, pokiaľ je krátkodobý môže byť aj prospešný ako “eustres”.

V prípade dlhodobého pôsobenia stresu docháza k vzniku zdravotných ťažkostí.

Musíme si uvedomiť, že akýkoľvek podnet u človeka vyvoláva odpoveď.

Dokonca, ak niektoré podnety opakovane pôsobia, človek sa adaptuje či zvyšuje sa uňho prah.

Zaťaženie organizmu nesmieme preto brať na ľahkú váhu.

Neznamená to teda, že ak dlhodobý neprimeraný nátlak a preťaženie zvládame je to zároveň v poriadku.

V našom tele sa uplatňujú princípy poplachovej reakcie, ktoré sa spustia v začiatkoch.

Neskôr prichádza fáza prispôsobenia sa (adaptácie) na rôznych úrovniach a rezistencie (odolnosti). Môže to znamenať aj množenie a rast tkaniva.

Neznamená to, že nám sa musí tvoriť menej stresového hormónu, ale jednoducho tkanivo môže byť na jeho pôsobenie odolné.

Následne prichádza fáza vyčerpania, kedy človek nie je schopný adekvátne odolávať vplývajúcim faktorom.

Čo v prípade, ak sa kortizol nedostatočne tvorí?

V prípade, ak sa z rôznych príčin nedostatočne tvorí kortizol, dochádza k vzniku ochorenia.

Nedostatočná funkcia kôry nadobličiek sa prejaví nedostatkom kortizolu a ďalšieho hormónu aldosterónu.

Takéto poškodenie nazývame primána insuficiencia (nedostatočnosť) nadobličiek.

Vo väčšine prípadov je táto nedostatočná funkcia nadobličiek spôsobená autoimunitným procesom.

Zväčša je to pri ochorení, ktoré nazývame Addisonova choroba.

Nedostatočná funkcia kôry nadobličiek však môže nastať aj pri iných autoimunitných polyglandulárnych syndrómoch.

Znamená to, že autoimunitne sú postihnutné viaceré žľazy a tvorba hormónov so vznikom charakteristických príznakov.

Nedostatočnosť kôry nadobličiek sa môže objaviť pri metastázach zhubných nádorov napr. pľúc, prsníka, obličky, melanómu.

Dlhodobá liečba kortikoidmi a ich náhle vysadenie z liečby môže tiež navodiť takýto stav nedostatočnosti.

Ďalším prípadom môže byť infekcia napr. tuberkulóza, AIDS, cytomegalovírusová infekcia.

Zakrvácanie do nadobličiek pri ťažkom priebehu infekcie meningokokmi tzv. Waterhouseov-Friderichsenov syndróm (pri meningokokovej sepse), zakrvácanie pri antikoagulačnej liečbe (podávanej za účelom prevencie alebo liečbe krvných zrazenín) alebo zakrvácanie u novorodencov.

Vývojové poruchy nadobličiek, vrodené metabolické ochorenia či po operačnom odstránení nadobličiek (adrenalektomii) dochádza tiež k nedostatočnej funkcii.

Pri Addisonovej chorobe dochádza k deštrukcii tkaniva nadobličiek a túto formu nazývame primárna adrenálna insuficiencia.

Sekundárna nedostatočnosť kôry nadobličiek je spôsobená nedostatkom vyššie uvedeného adrenokortikotropného hormónu (ACTH) v mozgu.

Znamená to, že nadobličky nie sú poškodené, ale chýba im regulácia hormónom ACTH.

Môže sa to objaviť pri nádore, krvácaní či infekcii mozgu.

Pri tejto nedostatočnosti sa prejaví hlavne nedostatok kortizolu, nie aj aldosterónu ako je to pri primárnej insuficiencii kôry nadobličiek.

Prejavy nedostatočnosti kortizolu:

• slabosť
• chudnutie
• dehydratácia
• hyperpigmentácie kože a slizníc (nadmerné množstvo farbiva v tkanive) môže byť celé telo alebo viac na nejakom mieste napr. dlane, lakte, prsia, tvár, v oblasti ritného otvoru, na miestach neexponovaných svetelnému žiareniu, pri sekundárnej forme môže chýbať hyperpigmentácia
• grafitové škvrny v oblasti prvých horných stoličiek v ústnej dutine
• nechutenstvo, napínanie na zvracanie (nausea)
• zvracanie
• smäd
• psychické poruchy, poruchy správania, depresia
• nespavosť
• môže byť znížený krvný tlak (hypotenzia)

Pokožka tela môže vyzerať ako opálená, avšak nepredchádzalo tomu slnenie. Dokonca môžeme mať pocit akoby bola koža zašpinená.

Kritický nedostatok hormónov vyvrcholí tzv. addisonovskou krízou.

Čo v prípade, ak máme nadbytok kortizolu?

Pri nadbytku glukortikoidov v organizme (vysokej hladine) dochádza k vzniku Cushingovho syndrómu (hyperkortizolizmu).

Veľmi často sa s ním stretávame pri dlhodobom užívaní kortikosteroidov v liečbe napr. prednison, dexametazón, hydrokortizón atď. Vtedy hovoríme o tzv. iatrogénnom Cushingovom syndróme.

Ďalšou príčinou sú nádory mozgu (nezhubné, zhubné), kedy dochádza k tvorbe ACTH a následne kortizolu. Taktiež nadbytok kortizolu môže nastať pri ektopickej paraneoplastickej tvorbe (znamená to, že produkcia súvisí s prítomnosťou nádoru v tele).

Naše telo je naozaj zložitá mašinéria procesov, ACTH je v mozgu riadené ďalším hormónom a to kortikoliberínom. Zvýšenie ACTH a následne kortizolu môže byť teda spôsobené aj v dôsledku nadmerného kortikoliberínu.

Opäť nezhubný a zhubný nádor (adenóm, karcinóm), ale v nadobličke môže spôsobiť tiež Cushingov syndróm. Pri tejto forme sa nadbytočne tvorí kortizol nezávisle od ACTH v mozgu. Taktiež to môže byť aj pri ochorení nadobličiek, ktoré nazývame nodulárna adrenálna hyperplázia. Existuje aj vrodená forma tejto hyperplázie nadobličiek.

Príznaky Cushingovho syndrómu:

• priberanie na váhe, tzv. centrálny typ obezity (pavúči vzhľad, veľké brucho, chudé končatiny)
• redistribúcia tuku, mesiačikovitá tvár, býčia šija, hrb
• zvýšený krvný tlak (hypertenzia)
• ružové až fialové strie najmä na bruchu, poruchy hojenia rán
• poruchy metabolizmu cukru, cukrovka
• u žien zvýšenie ochlpenia na netypických miestach a poruchy menštruácie, zníženie libida
• u mužov môže byť impotencia
• u detí poruchy rastu
• “steroidné” akné
• psychické poruchy, depresia
• patologické zlomeniny kostí
• svalová slabosť, atrofia svalov

Cushingov syndróm sa prejavuje mnohými symptómami, nakoľko kortizol zasahuje do metabolických, hormonálnych či imunitných dejov.
Čítajte viac v článku: Cushingov syndróm: Čo to je a aké má príznaky či príčiny?

Diagnostika v kocke

Základné klinické vyšetrenie lekárom a odber anamnézy sú nevyhnutné pri diagnostike. Nasledujú laboratórne vyšetrenia krvi a moču a zobrazovacie vyšetrenia USG brucha, CT brušnej dutiny či magnetická rezonancia mozgu.

V diagnostike využívame na vyšetrenie kortizolu 24-hodinový zber moču a opakované odbery kortizolu v krvi v časových intervaloch (kortizolový profil).

Vyšetruje sa aj ACTH v krvi, aby sme identifikovali či je porucha v kôre nadobličiek alebo v mozgu.

Pri podozrení na Cushingov syndróm sa v diagnostike využívajú ďalšie testy napr. dexametazónový supresný test. Znamená to, že pacientovi podáme dexametazón do krvi (glukokortikoidový analóg) a následne v krvi zmeriame hladinu kortizolu v krvi.

Záverečné zhrnutie...

Kortizol je stresový hormón v našom tele a zasahuje do mnohých dôležitých procesov. Výrazne stúpa pri psychickej či fyzickej záťaži organizmu. Tvorí sa v nadobličkách, ale jeho tvorba je ovplyvňovaná ďalším hormónom mozgu.

Pri jeho nedostatku alebo nadbytku dochádza k vzniku ochorení s pestrou paletou príznakov.

Pokiaľ sa necítite dobre a Vaše zdravotné ťažkosti pretrvávajú, nezabudnite vyhľadajte lekára.