späť na zoznam článkov

Podchladenie organizmu - aké má príčiny, ako sa prejavuje a čo spôsobuje?

Autor: Zdravotnícky pracovník Bc. Radoslav Pleško
Podchladenie organizmu - aké má príčiny, ako sa prejavuje a čo spôsobuje?
Zdroj foto: Getty images

Počas zimného obdobia, ale nie len vtedy, je náš organizmus vystavovaný chladnému počasiu. Jeho podchladenie hrozí viac ako inokedy. V mnohých prípadoch však nie je závislé len od počasia.


Podchladenie alebo odborne nazývaná hypotermia sa definuje ako stav organizmu, kedy je jeho teplota pod úrovňou nižšou, ako je potrebná pre jeho bežný metabolizmus a fungovanie.

Inými slovami. Teplota je taká nízka, že organizmus a jeho systémy nie sú schopné plniť svoje funkcie tak, ako je potrebné.

Telesná teplota sa u človeka udržiava na potrebnej úrovni vďaka termoregulácii. Tá je riadená z termoregulačného centra v hypotalame. Je to malé teliesko nachádzajúce sa v spodnej časti mozgu.

Samotná termoregulácia by sa dala opísať, ako udržanie telesnej teploty navzdory podmienkam okolitého prostredia.

Zaisťuje rovnováhu medzi príjmom, výdajom a výrobou tepla v organizme.

Ako funguje termoregulácia?

Všetko sa to deje na základe zápornej spätnej väzby v hypotalame. Sem prichádzajú signály z termoreceptorov nachádzajúcimi sa na povrchu organizmu. Bližšie povedané v jeho koži.

Rozdeľujú sa receptory na vnímanie tepla a chladu. Konkrétne na teplo reagujú receptory na teplotu o niečo vyššiu, než je telesná teplota a na chlad zas na o niečo nižšiu.

Chladových receptorov je o 4-10 krát viac, než receptorov na vnímanie tepla. Tie reagujú na teplotu v rozmedzí 10 - 38 °C. Tepelné receptory zas v rozmedzí 30 - 45 °C.

Tepelné podnety sa stávajú bolestivými až pri teplote 45 °C, kedy dochádza aj k poškodeniu kožného tkaniva.

Na základe vyhodnocovania signálov z termoreceptorov, je v organizme kontrolovaná produkcia a výdaj tepla.

Človek je tvor homoiotermný, teda teplokrvný. Jeho telesné jadro si teda aj pri vonkajších výkyvoch teploty udržuje viacmenej stálu teplotu.

Naproti tomu jeho akrálne, či chcete periférne časti sa chovajú poikilotermne. To znamená studenokrvne. Teda prispôsobujú svoju teplotu okolitému prostrediu. Zabraňujú tým vysokým stratám tepla.

Za tým všetkým je snaha organizmu udržať ideálnu teplotu životne dôležitých orgánov. Vtedy môžu plniť svoju funkciu.

Telesná teplota je v priemere 36,6 až 37 °C. Je to za ideálnych podmienok. Tie môžu byť narušené napríklad týmito vplyvmi:

Ďalej sa v článku dočítate:
Ako funguje termoregulácia?
Podchladenie organizmu, jeho príčiny a dôsledky.

.

Popíšme si teda prácu termoregulácie.

Je nám známe, že pre udržanie ideálnej teploty organizmu je to najdôležitejšie.

V už spomínanom hypotalame sa nachádzajú centrálne termoreceptory. Z nich na teplo reagujú dve tretiny. Ostatná jedna tretina zostala na chladové podnety. Tu sa teda vyhodnotia signály prichádzajúce z periférnych častí organizmu. Tam sa nachádzajú periférne termoreceptory. Konkrétne v koži a v mieche. Chladových je desaťkrát viac ako tepelných.

Zníženie teploty organizmu

Ak je organizmus vystavený vplyvu vysokého tepla, začne stúpať jeho teplota. Termoregulácia sa snaží o jej zníženie takzvanými regulačnými mechanizmami. Vďaka nim sa zvyšuje odtok tepla do okolia.

Základné regulačné mechanizmy pre zníženie telesnej teploty:

  • vazodilatácia - je to rozširovanie ciev, pričom normálne prúdi do kože 5% srdcového výdaja a za týchto okolností až 30%
  • zvýšené potenie - nastáva pri teplote organizmu 37 °C
  • obmedzenie produkcie tepla

Aj toto má však svoje limity. Pri dlhšom vystavovaní sa teplote vyššej ako 30 °C dochádza k prehrievaniu organizmu aj za nechcenej pomoci zvýšeného mechanizmu výdaja tepla.

Zvýšenie teploty organizmu

Ak je organizmus vystavený nízkej teplote, termoregulácia zasiahne opačne, ako v predošlom prípade. Snaží sa znížiť odtok telesného tepla do okolia a zvýšiť jeho produkciu.

Základné regulačné mechanizmy pre zvýšenie telesnej teploty:

  • vazokonstrikcia - je to zúženie ciev na periférii
  • zvýšenie produkcie tepla
  • termogenéza - je to vedomím neovládateľný svalový tras
  • zvýšenie metabolizmu
  • vznik takzvanej husej kože

Podchladenie organizmu

Ľudský organizmus má spravidla lepšiu odolnosť voči nízkym teplotám než opačne.

Organizmus je schopný po prvotnom ochladení o niekoľko stupňov a následnom návrate do normálneho prostredia, spontánneho zvýšenia vlastnej teploty. Zostáva tak bez poškodenia.

Pokiaľ však teplota telesného jadra klesne pod 28 °C, je to bez cudzej pomoci a opätovnom externom ohrievaní organizmu prakticky nemožné.

Najviac sú podchladeniu náchylný novorodenci. Je to spôsobené ich relatívne veľkým povrchom tela. Majú aj malé množstvo podkožného tuku a ešte nevyvinutú termoreguláciu.

Je možné podchladiť sa aj v lete?

Samozrejme je to možné.

Napríklad ak sa chce človek osviežiť vo vode. Tá odvádza teplo až 27 krát rýchlejšie ako vzduch. Dlhší pobyt v nej môže spôsobiť podchladenie organizmu.

Tepelná izolácia

Koža, podkožie a tuk sú tepelnými izolátormi. Chránia teda organizmus pred priamymi stratami tepla.

Takúto funkciu veľmi dobre plní aj takzvaný protiprúdový mechanizmus. Zohriata krv prúdiaca v tepnách smerom z jadra na perifériu predáva teplo krvi prúdiacej v žilách opačným smerom.

Vhodne zvolené oblečenie dokáže znížiť straty tepla až na polovicu. Špeciálne zase až na jednu šestinu. Dôležité je oblečenie vrstviť. Lepšie izoluje viac tenkých vrstiev, ako jedna hrubá.

Mokré oblečenie naopak zvyšuje straty tepla až 20 násobne.

Organizmus stráca svoju teplotu rôznymi mechanizmami. Z tohto pohľadu ich delíme na priame a nepriame.

Mechanizmy strát tepla uvádzame v tabuľke

Priame straty tepla Nepriame straty tepla
  • radiáciou - vyžarovaním
  • kondukciou - vedením
  • konvekciou - prúdením
  • sálaním
  • evaporáciou - potením
  • odparovaním z pľúc

Príčiny a dôsledky podchladenia

Ak klesne teplota telesného jadra pod 35 °C hovoríme o podchladení organizmu. Deje sa tak vplyvom chladného vonkajšieho prostredia, ktorému je vystavený.

Môže sa tak diať pri náhlej a krátkodobej expozícii, napríklad v studenej vode alebo pri športovaní, či inej činnosti v extrémne nízkych vonkajších teplotách.

Na podchladenie sa však často nemyslí vtedy, keď je človek vystavovaný dlhodobo teplote nie až tak nízkej. Stačí pobyt napríklad v dome, kde je teplota okolo 15 °C. Pri zníženej fyzickej aktivite a zníženom metabolizme hrozí nebezpečenstvo podchladenia organizmu rovnako, ba dokonca s väčšími dôsledkami.

Hypotermia, teda nízka telesná teplota má vplyv na celý organizmus. Najviac však na srdcovo cievny systém a centrálny nervový systém. Skrátene povedané srdce a mozog a veci s tým súvisiace.

Podchladenie spôsobuje v organizme rôzne závažné stavy:

  • bradykardiu - zníženie srdcovej frekvencie, ktorá nereaguje na liečbu
  • klesá srdcový výdaj, teda srdce pracuje menej než by bolo treba
  • spôsobuje srdcové arytmie
  • utlmuje centrálny nervový systém
  • spomaľuje metabolizmus
  • utlmuje životné funkcie

Príčiny hypotermie

Bývajú rôzne, ale spravidla sú vyvolané štyrmi faktormi.

Hlavná a najčastejšia je zvýšenie strát tepla. Môže sa tak udiať náhodne, napríklad vo vode alebo v snehu. Patria sem straty tepla v chladnom prostredí ale aj prehnaná liečba úpalu. Keď sa telo ochladzuje viac akoby sa malo alebo veľmi rýchlo, môže to viesť k podchladeniu organizmu.

Ďalšími základnými príčinami sú zníženie tvorby telesného tepla, poruchy termoregulácie alebo iné príčiny.

Najviac sú nízkej teplote vystavovaní ľudia bez domova. V ich prípade sa dá hovoriť o chronickej hypotermii.
Ďalšou skupinou sú ľudia pracujúci vonku alebo športovci.
Starí ľudia a deti sú rovnako ohrození. U nich sa podchladenie často prejavuje len zmenami psychického stavu.

Miernu hypotermiu 32 až 35 °C je väčšina ľudí schopná tolerovať bez vážnejšieho zdravotného poškodenia.

Príznaky podchladenia organizmu

Hypotermia má rôzne prejavy. Všetko záleží od jej stupňa, teda od momentálnej telesnej teploty.

Niektoré príznaky bývajú zavádzajúce a podobajú sa na príznaky pri iných zdravotných ťažkostiach.

Pri miernej hypotermii môžu byť v popredí dýchavičnosť, zmätenosť alebo závrate.

Pri ťažšom stupni sa vyskytuje porucha reči alebo koordinácie pohybov.

V tabuľke uvádzame príznaky hypotermie podľa jej stupňa závažnosti 

Mierna hypotermia 35 - 33 °C Stredná hypotermia 32 - 29 °C Ťažká hypotermia menej ako 29 °C
V popredí sú duševný útlm, zmätenosť
svalová triaška a poruchy jemnej motoriky.
Pridáva sa porucha reči a koordinácie.
Krvný obeh zostáva zachovaný a stabilný.
Vyskytuje sa dezorientovanosť a spomalené reflexy.
Utlmuje sa centrálny nervový systém.
Môže prísť k poruche vedomia a k srdcovým arytmiám.
Koža je studená, nastáva bezvedomie.
Srdce prestáva pracovať správne.
Prichádza k jeho zástave.

 V ťažkých prípadoch podchladenia organizmu treba okamžite volať odbornú pomoc.

Prevencia podchladenia

Často sa dá podchladeniu predchádzať.

Prevencia je veľmi dôležitá, hlavne ak dopredu vieme, že budeme vystavený chladu.

Treba sa primerane obliekať. Platí, že je lepších viac tenkých vrstiev, ako jedna alebo dve hrubé.

Pri pobyte v chladnom prostredí je požívanie alkoholu absolútne vylúčené. Pôsobí vazodilatačne. Teda rozťahuje cievy, čím sa odvádza telesné teplo do okolitého prostredia.

Dôležitý je prísun energie v krátkych intervaloch. Treba konzumovať napríklad čokoládu alebo sušené ovocie. Ako nápoj je vhodný teplý čaj.

Prečítajte si tiež článok o otužovaní, ako vhodnej prevencii pred podchladením.

Zdroj zaujímavých informácií

  • solen.sk - odborný článok o prvej pomoci pri podchladení v pdf formáte
  • wikipedia.sk - niečo viac o hypotermii

 

Naposledy aktualizované 06.04.2020

Autor článku

Zdravotnícky pracovník Bc. Radoslav Pleško

Zdravotnícky pracovník Bc. Radoslav Pleško

Vyštudoval bakalárske štúdium Urgentnej zdravotnej starostlivosti na UKF v Nitre. Od roku 2006 pracuje v záchrannej zdravotnej službe. Je kondičným trénerom 2. stupňa.

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku ku dňu 26. 5. 2020 Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku ku dňu 26. 5. 2020

Koronavírus je kmeň vírusu prenášajúci sa kvapôčkovou infekciou a spôsobuje ochorenie COVID-19. Prvý raz koronavírus indentifikovali na konci roka 2019 v Číne.

Koronavírus COVID-19: Počet nakazených a počet úmrtí Slovensko a svet (Aktuálne štatistiky 27. 5. 2020) Koronavírus COVID-19: Počet nakazených a počet úmrtí Slovensko a svet (Aktuálne štatistiky 27. 5. 2020)

Koronavírus zasiahol do životov obyvateľov Slovenska, ale aj iných svetových krajín. Celosvetovo sú nakazené tisíce ľudí, mnohí vírusu aj podľahli.

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku ku dňu 26. 5. 2020 Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku ku dňu 26. 5. 2020

Po prvý raz bol koronavírus identifikovaný v Číne. Vedci neskôr zistili, že pochádza z nakazeného zvieraťa, ktoré skonzumoval človek.

Zdravý, chutný čučoriedkový koláč? Jednoduchý recept z kvásku a špaldy Zdravý, chutný čučoriedkový koláč? Jednoduchý recept z kvásku a špaldy

Tiež si ako deti pamätáte ten úžasný kysnutý koláč s čučoriedkami od babičky? Poďte si spolu s nami pripraviť o niečo zdravšiu, no rovnako chutnú, variantu s pomocou kvásku a špaldovej...

Recept na zdravú čerešňovú bublaninu? Tradičná i fit z kokosovej múky Recept na zdravú čerešňovú bublaninu? Tradičná i fit z kokosovej múky

Práve teraz dozrievajú čerešne. Sú nimi posiate celé stromy, rozvoniavajú nimi trhoviská aj supermarkety.


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.