Príznaky spojené s očami

Škúlenie: Čo vieme o zabiehaní jedného či oboch očí? Dá sa napraviť?

Škúlenie

Škúlenie je porucha hybnosti očí. Ich postavenie pri pohybe je rozdielne. Fixácia zraku na predmet prebieha iba jedným okom. Táto porucha má za následok poruchy zraku. Dôležité je jeho včasné vyšetrenie a liečenie. 

Rozšírené zorničky

Rozšírené zorničky

Rozšírené zorničky sú stavom, kedy dochádza k rozšíreniu očných zorníc a tento stav sa nazýva aj mydriáza. Môže byť rozšírené obe zorničky alebo len zornička na jednom oku a ich rozšírenie môže mať rôzne príčiny, pričom nemusí ísť vždy o symptóm nejakého ochorenia. Napríklad pri strese alebo zvýšenej aktivite sa obvykle rozširujú, pri pokoji a odpočinku sa naopak zužujú. Podobne...

Opuchnuté viečko: Sprevádza alergie i rozličné ochorenia?

Opuchnuté viečko

Očné viečka sú citlivé na zápal. Okrem bolesti je ľahko badateľný aj opuch, iný príznak môže byť sčervenanie. Miesto očného viečka je citlivé a jeho ochorenia človek aj rovnako vníma. Za opuchom môžu byť rôzne príčiny, nie len zápal.

Mihanie pred očami: Čo môžu značiť záblesky a svetielka pred očami?

Mihanie pred očami

Občas, aj bez zrejmej chorobnej príčiny vzniká stav, keď nastane mihanie pred očami. Alebo sa vyskytuje iný zrakový vnem. Fosfény, ako sa vnemom odborne hovorí, vznikajú aj pri útlaku oka, po úraze, pri únave, ale aj pri nízkom krvnom tlaku. Niekedy sú príznakom ochorenia.

Hrčka na viečku: Prečo vzniká tuková, biela a iná hrčka, cysta viečka?

Hrčka na viečku

Hrčky na očných viečkach vznikajú v dôsledku zvýšenej námahy, nesprávnej hygieny, pri poruche metabolizmu tukov, aj ako následok infekcie. Časté sú zápaly upchatej mazovej žľazy. Najčastejšie ochorenia sú jačmenné a vlčie zrno. Avšak, hrčka môže byť aj nádorového pôvodu.

Bolesť oka: Z prievanu, zápalu či pre iné ochorenie?

Bolesť oka

Bolesť je znakom toho, že niečo nie je v poriadku. Jej miesto v živote človeka je nezastupiteľné, aj napriek faktu, že je nepríjemná. Bolesť oka, oboch očí, bolesť očných viečok, ale aj bolesť v oblasti okoloočnej je treba riadne vyšetriť. Zanedbanie tohoto príznaku môže zanechať následky.

Oči sú zmyslový orgán reagujúci na svetlo a ľudské oko patrí medzi najkomplexnejšie orgány. Zabezpečuje zrak a je plne prispôsobiteľné zaostriť lúč svetla na sietnicu. Vďaka očiam vidíme okolie a môžeme prijímať zrakové vnemy z okolia, ktoré sa z oka cez nervovú sústavu prenesú do mozgu, kde ich centrum zraku spracováva a človek si tak uvedomuje, čo vidí. Oko má pomerne zložitú štruktúru, ktorá mu umožňuje prispôsobiť sa aj nepriaznivým podmienkam okolia.

Hlavnou časťou oka je očná guľa, ktorá je zložená z očného bielka na povrchu, rohovky, vráskovcového opašteka, dúhovky, šošovky, cievovky, sietnice, slepej škvrny a sklovca. Priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou vystiela spojovka, čo je blana ružovej farby. V dutine nad očnou guľou je umiestnená aj slzná žľaza, ktorá vylučuje slzy a zvlhčuje tak oko. Na ochranu oka slúžia vrchné a spodné viečko a na pohyb celou očnou guľou okohybné svaly.

Lúč svetla je zaostrený na sietnicu, pričom aby bol lúč na sietnici dobre zaostrený, rohovka aj šošovka zaostrujú viacero svetelných signálov do jedného bodu v sietnici, kde sa tieto svetelné signály spoja. Následne svetlo spôsobí chemické premeny v bunkách citlivých na svetlo, čo sú tyčinky a čapíky a tieto bunky vysielajú nervové signály cez zrakové nervy do mozgu, kde ich spracuje zrakové centrum. Oko sa môže zároveň aj hýbať a to cez okohybné svaly.

Problémy v rámci očného aparátu môžu nastať prakticky kdekoľvek. Či už ide o rôzne defekty v okolí oka na viečkach, spojovke, slznej žľaze alebo okohybných svaloch, alebo priamo v oku. To môžu postihnúť zápaly niektorých jeho častí, problémy so zaostrovaním a rôzne refrakčné chyby ako je krátkozrakosť, astigmatizmus alebo ďalekozrakosť, prípadne je problém nervového alebo cievneho charakteru. Niekedy dochádza k problému priamo v zrakovom centre v mozgu.

Problémy s viečkom

Viečka môžu trápiť rôzne zápaly, opuchnutia alebo iné bolestivé či nebolestivé problémy, ktoré veľakrát ovplyvňujú priamo aj zrakové schopnosti. Často sa vyskytuje na viečku hrčka, čo signalizuje zapálenie očnej žľazy a je typická pre vlčie aj jačmenné zrno na oku. Tieto ochorenia sa prejavujú následne aj opuchnutím viečka, ktoré ale môže nastať aj pri vírusovom zápale viečka herpetickými vírusmi, bakteriálnom zápale spojiviek alebo pri niektorých alergiách či hypotyreóze.

Taktiež začervenanie viečka je spojené so zápalmi priamo na viečku alebo v jeho okolí, napríklad pri už spomínanom jačmennom zrne. Začervenanie ale môže súvisieť aj so syndrómom suchého oka, zápalom Meibovej žľazy a zápalom okrajov viečok. Padanie a neustály pokles viečok má obvykle súvis s problémom neurologického charakteru a nastáva napríklad pri lymskej borelióze, tuberkulóznej meningitíde a pri ochorení zvanom Myastenia gravis.

Príznaky spojené so slzením

Z oka možno niekedy pozorovať zvýšené slzenie, čiže hyperlakrimáciu. Najčastejšie ide o prejav alergie, ktorá sa obvykle prejavuje aj začervenaním oka a jeho okolia. Niekedy však ide aj o príznak hypertyreózy, čierneho kašľa alebo adenovírusovej infekcie. Zvýšené slzenie môže niekedy súvisieť aj pri zápaloch spojiviek alebo rohoviek. Naopak znížené slzenie sa volá hypolakrimácia a pokiaľ je spojené s pálením a rezaním oka, môže prísť k vysychaniu a poškodeniu rohovky.

Obvykle znížené slzenie je spôsobené bakteriálnym alebo vírusovým zápalom, prípadne nastáva pri Sjogrenovom syndróme alebo pri syndróme suchého oka. Ak nastane z oka hnisavý výtok, ide najčastejšie o zápal spojivky alebo rohovky, prípadne môže tento výtok ísť aj z jačmenného alebo vlčieho zrna, ktoré postihujú viečko. Taktiež niektoré nebezpečné vnútroočné zápaly ako zápal dúhovky sa takto prejavujú. Hnisavá sekrécia z oka je aj pri niektorých alergiách.

Zhoršenie videnia

Zhoršenie zraku môže byť príznakom poruchy priamo v oku alebo sa môže jednať aj o problém spôsobený nervovým prenosom signálov či o problém v mozgu. Poruchy zraku nastávajú tak napríklad pri astigmatizme, krátkozrakosti alebo pri rôznych zákaloch v oku, ale napríklad aj pri adenomu hypofýzy, diabetickej retinopatii, epilepsii, krvácaní do mozgu alebo pri nedostatočnom prekrvení oka. Niekedy sú úplné, inokedy dochádza len k výpadkom v zornom poli.

Práve výpadky v zornom poli sú spojené najviac so zákalmi, či už šedým alebo zeleným zákalom. Taktiež sa môže epilepsia, migréna alebo diabetická retinopatia prejaviť takýmit výpadkami, prípadne ich majú aj ľudia s ochorením zvaným albinizmus. Pri epileptických záchvatoch alebo optickej neuritíde je typické aj mihanie pred očami. Aj pri migréne môžu nastať niekedy takéto stavy, no obvykle sú len dočasné, podobne ako keď sú spojené s nízkym tlakom.

Pomerne častým problémom je aj dvojité videnie. To môže byť príznakom očného kataru alebo poruchy nervu, niekedy aj príznakom začínajúceho škúlenia. Dvojité videnie sa môže vyskytnúť aj pri diabetickej neuropatii, migréne alebo pri cievnej mozgovej príhode. Pre rôzne poruchy videnia je typické aj škúlenie, ktoré môže mať viacero foriem a niekedy spolu s ním dochádza aj k zníženiu ostrosti zraku. Ide o typický príznak tuberkulóznej meningitídy, toxoplazmózy či diabetickej neuropatie.

Väčším problémom s videním je citlivosť na svetlo, čiže svetloplachosť. Môže súvisieť buď s narušením štruktúry, funkcie alebo inervovania oka, alebo v horšom prípade ide aj o príznak niektorých vážnejších infekčných chorôb, ako napríklad malária, kliešťova encefalitída, lymská borelióza alebo tuberkulózna meningitída. Taktiež aj niektoré neurologické poruchy či problémy, ako migréna, sa môžu prejavovať takouto citlivosťou. Niekedy s ňou súvisia aj ochorenia štítnej žľazy.

Zrejme najviac sa ľudia obávajú úplnej straty zraku. V prípade napríklad oslepnutia na jedno oko môže byť dôvod cievny, nervový alebo priamo v oku v dôsledku nejakého očného zákalu, ktorý postihne len jedno oko. Slepota na obe oči môže byť spôsobená priamo v mozgu poškodením zrakového centra, alebo k nej dochádza pri poškodení nervov či ciev. Slepota tak môže byť príznakom diabetickej retinopatie aj aterosklerózy. Niekedy je len dočasná, inokedy trvalá.

Bolestivé a nepríjemné príznaky

Veľmi časté je podráždenie oka, čo môže byť reakcia napríklad na nejakú formu alergie, prípadne zápalu v oku. Podráždené oko je typický príznak pri zápale spojivky ale aj pri očiach s dioptrickou vadou, ktoré sú viac namáhané a niekedy sprevádzané aj svrbením, bolesťou a únavou. Typicky sa takto prejavujú alergie, napríklad alergia na prach. Niekedy je možné podráždené oko spozorovať aj pri syndróme suchého oka, kedy nie je dostatočné jeho zvlhčovanie.

Svrbenie oka je tiež jeden z prejavov suchého oka, pričom môže ísť tak o poruchu slzného aparátu ako aj o alergickú reakciu, ktorá je však obvykle spojená aj so začervenaním oka. Pri zápaloch, či už akútnych alebo chronických, môže oko bolieť aj svrbieť, niekedy dochádza aj k pocitom rezania v oku. Najčastejšie je svrbenie oka spojené s nejakou alergiou, v sezóne napríklad aj so sennou nádchou, ktorá sa prejavuje nielen na očiach, ale napríklad aj plným nosom.

Rezanie a rezavý typ bolesti v oku môže byť spôsobený napríklad bakteriálnym zápalom rohovky, niekedy dokonca jačmenným zrnom na oku alebo rôznymi inými zápalovými ochoreniami, napríklad aj spojovky. Často súvisí v prípade začervenania a pocitu svrbenia aj s alergickou reakciou na prach, roztoče, peľ alebo iné vonkajšie faktory. Rezaním oka sa prejavuje aj špecifické ochorenie zvané trichiáza, ktoré je charakteristické nesprávnym rastom mihalníc.

Pocit tlaku na oko môže byť spôsobený nervovými problémami, niekedy aj bolesťami hlavy za okom, prípadne ak ide tlak z vonkajšej strany, často sú na príčine jačmenné alebo vlčie zrno na viečku. Veľmi často je tlak zvnútra na oko príznakom neuritídy alebo roztrúsenej sklerózy, čo sú problematické ochorenia nervového systému. Taktiež niekedy môže mať človek pocit tlaku v oku pri šedom alebo zelenom zákale a to najmä v dôsledku zmien vnútroočného tlaku.

Ostatné symptómy očí

Súčasťou viacerých infekčných ochorení v organizme je začervenanie očných spojiviek. Ide napríklad o Adenovírusovú infekciu a iné infekčné choroby. Niekedy sa však začervenanie prejavuje aj pri zápale spojiviek alebo pri alergických reakciách. Zúžené zrenice na oku sú zas príznakom otravy alkoholom alebo symptómom inej intoxikácie, prípadne tento stav nastáva počas bezvedomia a ide aj o príznak nervovej sústavy, kedy dochádza k poruchám mozgu či nedostatku kyslíka.

Žlté bielka očí namiesto bielej farby sú príznakom najčastejšie zvýšenia bilirubínu v krvi, čo obvykle súvisí s infekciou hepatitídy a to najmä vtedy, ak je zažltnutá pokožka aj sliznice. Tiež pri niektorých ochoreniach pečene môže byť tento symptóm prítomný, ale to už nie je pravidlom. Vystúpené oči sú zas najčastejšie príznakom ochorení štítnej žľazy, či už ide o hypertyreózu alebo Gawes-Basedovu chorobu. V každom prípade tento príznak netreba podceniť.