Zníženie inteligenčných funkcií: Príčiny, príznaky a možnosti liečby

Pokles môže byť príznakom rôznych ochorení, a to najmä neurodegeneratívnych porúch (príkladom je tiež skleróza multiplex).

Príčiny, diagnostika, prevencia a mnoho iných informácií sa dočítate v článku.

Inteligenčné a kognitívne funkcie človeka

Pojem „inteligencia“ vznikol v rámci potrieb psychológie a psychiatrie. V preklade znamená „myslenie/pochopenie“. Inteligencia vyjadruje všeobecnú (rozumovú) schopnosť.

Na inteligenciu sa možno pozerať z viacerých hľadísk a preto neexistuje jej jednotná definícia. Vo všeobecnosti môžeme inteligenciu vnímať v dvoch základných rovinách: všeobecnú inteligenciu („G“ inteligenciu - general) a emocionálnu inteligenciu („E“ inteligenciu - emotional).

Okrem pojmu inteligencia existuje blízky pojem intelekt, čo znamená schopnosť správne tvoriť a následne nakladať so všeobecnými i abstraktnými pojmami.

Kognitívne funkcie, resp. poznávacie funkcie, sú procesy v centrálnej nervovej sústave, pomocou ktorých si človek uvedomujeme sám seba a svoje okolie. Dokáže poznávať, pozorovať, vnímať, učiť sa a pamätať si. Pamäťové funkcie a učenie človeku pomáhajú ukladať, znovu si vybaviť a použiť uložené informácie. 

Príčiny a ochorenia spojené so zníženom inteligenciou

Mentálna retardácia

Mentálna retardácia môže byť vrodený alebo získaný stav. Získaná vzniká v prvých rokoch života jedinca, kedy dochádza k oneskorenému vývoju inteligenčných funkcií.

Dôsledkom spomaleného vývoja dieťaťa sú narušené kognitívne funkcie a schopnosť učiť sa nové veci.

Správanie a intelekt dieťaťa je taktiež narušené, pričom dochádza k strate schopnosť myslieť a správne chápať podnety. Jedinec s mentálnou retardáciou je častokrát vylúčený zo spoločnosti zdravých detí.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu. Stav je charakterizovaný narušením schopností, ako je poznávanie, reč, motorika či sociálne aspekty.

Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje číslom, tzvn. inteligenčným kvocientom – IQ. Hodnoty výsledku sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia - WHO.

Podľa toho, do akého číselného stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, strednej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. 

Mentálne postihnutie sa delí na:

• Ľahká mentálna retardácia   (IQ 69 – 50)
• Stredná mentálna retardácia  (IQ 49 – 35)
• Ťažká mentálna retardácia    (IQ 34 – 20)
• Hlboká mentálna retardácia    (IQ pod 20)

Príčiny mentálneho postihnutia ako poruchy centrálnej nervovej sústavy sú rôznorodé:

• Dedične podmienené postihnutie (genetický faktor)
• Postihnutie podmienené v prenatálnom veku pôsobením vplyvov poškodzujúcich fyziologický vývin plodu v období tehotenstva. Jedná sa o nežiadúce fyzikálne, chemické a biologické faktory. Príkladom je poškodenie plodu, ťažký pôrod, nedostatok kyslíka a iné.
• Popôrodné poškodenie centrálnej nervovej sústavy má za následok narušenie rozvoja rozumových schopností. Príkladom je úraz /porucha mozgu,  meningitída a iné.

Demencia

Mentálna retardácia sa týka výhradne detí. U dospelých jedincov sa tento stav nazýva odborne demencia.

Demencia je stav, kedy dochádza k poruche určitej mozgovej funkcie.

Demencia je  progresívne ochorenie mozgu, charakteristické stratou nervových buniek a postupným zhoršovaním príznakov.

Príznakom demencie je strata pamäti, znížená orientácia v priestore, porucha správania, emócií a racionálneho uvažovania.

Vznik demencie je podmienený rôznymi ochoreniami, ktoré sa vyskytujú najmä u ľudí v pokročilom vyššom vekom. Jedná sa najmä o neurodegeneratívne a metabolické ochorenia. Rizikovým faktorom je vyšší vek, ženské pohlavie, kardiovaskulárne faktory, psychický stav, počiatočná inteligenčná výbava, vzdelanie a iné.

Podkladom pre vznik demencie, resp. druhy demencie sú: vaskulárna demencia, frontotemporálna či zmiešaná demencia, Alzheimerova choroba, Parkinson, Huntington a demencia s Lewyho telieskami.

Príklady rizikových faktorov vzniku demencie:

• Genetická predispozícia
• Mozgové poškodenie/úraz
• Mozgová cievna príhoda (mozgový infarkt)
• Neurodegeneratívne ochorenie ()
• Metabolické ochorenie (cukrovka)
• Vyšší vek
• Ženské pohlavie
• Kardiovaskulárny faktor (vysoký krvný tlak, cholesterol,...)
• Slabé kognitívne rezervy a výbava
• Nezdravý životný štýl (fajčenie, alkohol, obezita)

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je jednou z najčastejších príčin demencie. Podstatou ochorenia je postupné odumieranie mozgových buniek.

Alzheimerova demencia začína nenápadne a pozvoľne, pričom sa neustále rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. S postupom času dochádza k príznakom, ako je porucha pamäte, zmätenosť, nelogické myslenie a uvažovanie, zabúdanie a mnohé iné.  

Človek  v rámci progresie ochorenia pomaly stráca svoju sebestačnosť.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia môže byť dôsledkom cievnej mozgovej príhody a jej závažnosť závisí od lokalizácie upchatia cievy, ktorá mozog zásobuje krvou.

Vaskulárna demencia však môže byť dôsledkom aj iných ochorení, ktoré poškodzujú krvné cievy, ako je napríklad cukrovka (diabetes mellitus), hypertenzia (vysoký krvný tlak), vysoký cholesterol, fajčenie a iné.

Okrem psychických funkcii môže byť oproti Alzheimerovej chorobe postihnuté aj iné funkcie mozgu. Dôsledkom tak môže byť porucha reči, hybnosti končatín, chôdze či stability.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami je progresívne ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje schopnosť myslieť a pohybovať sa.

Postihuje približne 10 – 15 % ľudí s diagnostikovanou demenciou.

Názov je spojený s prítomnosťou Lewyho teliesok (abnormálnych depozít proteínu nazývaného alfa-synukleín) v mozgu jedinca.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Jedná sa o progresívne ochorenie charakterizované degeneráciou dopamínergného systému.

Dochádza k postupnej strate neurónov, ktoré normálne produkujú neurotransmiter dopamín, čo následne vedie k motorickým i psychickým problémom.

K nemotorickým prejavom patria poruchy nálady, poruchy spánku a zníženie kognitívnych funkcií. Zhoršenie pamäte, schopnosti efektívne myslieť či zmätenosť.

Huntingtonova choroba

Huntingtonova choroba je zriedkavé genetické ochorenie, ktoré ovplyvňuje centrálny nervový systém a spôsobuje progresívnu degeneráciu mozgových buniek. Dôsledkom je pokles motorických i kognitívnych schopností človeka.

Môže sa objaviť u detí i dospelých. Najčastejšími príznakmi je porucha nálad, spánku, duševných schopností, zhoršením koordinácie a nestabilitou pohybu i  chôdze.

Fenykeltonúria

Fenylketonúria je vrodená zriedkavá porucha metabolizmu aminykoseliny fenylalanínu a enzýmu tyrozínu. Toto ochorenie môže spôsobiť u detí psychomotorické zaostávanie a mentálnu retardáciu.

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina, ktorá sa spolu s enzýmom mení na tyrozín. Ten je v tele práve potrebný pre správnu tvorbu neurotransmiterov ( dopamín, adrenalín..), ktoré slúžia na prenos nervových impulzov.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je dlhodobé ochorenie spojené s ťažkosťami zdravotného, sociálneho a spoločenského charakteru. DMO je zapríčinené poškodením mozgu počas tehotenstva, pôrodu alebo krátko po narodení dieťaťa.

Okrem fyzických príznakov má ochorenie vplyv na reč, vnímanie okolie i emocionalitu.

K DMO sa  môže pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Automaticky to však neznamená, že človek s mozgovou obrnou trpí súčasne vždy i postihnutím intelektu.

Diagnostika a možnosti liečby

Diagnostický postup...

Neuropsychológia a neuropsychiatria skúma vzťahy medzi fungovaním mozgu a správaním človeka. Má svoje významné miesto v odboroch ako je neurológia, psychiatria, neurochirurgia, rehabilitácia a mnohé iné.

Jej primárnym cieľom je zhodnotiť prejavy správania/prežívania a kognitívne zmeny vyplývajúce z určitého ochorenia, poruchy alebo poranenia. Je veľmi nápomocná práve pri diagnostickej a terapeutickej pomoci pacientom.

Zníženie inteligenčných a kognitívnych funkcií je jedným z príznakov ochorenia nervovej sústavy. Preto je potrebné nepodceniť zdravotný stav a navštíviť lekára.

Všeobecný lekár zhodnotí klinické príznaky, celkový zdravotný stav a odoberie vzorku krvi. Podľa podozrenia Vás prepošle na príslušnému špecialistovi, ako je neurológ, psychiater či neuropsychiater.

U pacienta môže byť testovaná sebestačnosť, kognitívne i inteligenčné schopnosti. V rámci zobrazovacích vyšetrení je indikované CT mozgu (počítačová tomografia) či MRI (magnetická rezonancia).

Pri vyšetrení sa získava kompletná anamnéza od pacienta alebo rodinných príslušníkov. Základným prvkom hodnotenia sú neuro-psychologické testy. Ak dotyčný nie je jedinec schopný vykonať rozhovor sám (napríklad pri ťažkej retardácii alebo demencii), je nutné, aby sa zúčastnila najbližšia rodina.

Liečba

V súčasnosti sa liečba zameriava na čo najväčšie spomalenie progresie ochorenia demencie.

Zníženie inteligenčných funkcií sa prakticky nedá úplne vyliečiť. Terapeutický proces je komplexný a dlhodobý. Konkrétna liečby závisí od príčiny vzniku príznakov a presnej diagnózy.

 Vo väčšine prípadov spočíva v úprave životosprávy, medikamentóznej liečbe (farmakoterapia) a rehabilitačnej i psychologickej liečbe.

Prevencia inteligenčných a kognitívnych funkcií

Aj keď prevencia určitých ochorení a porúch nie je úplne možná, existujú faktory, ktoré pozitívne vplývajú na celkové zdravie a podporu činnosti mozgu.

• Zdravá a plnohodnotná strava
• Dostatok vitamínov a minerálov
• Dostatok omega 3 mastných kyselín
• Dostatočný príjem vitamínu B
• Stop fajčeniu a alkoholu
• Regulácia krvného tlaku a cholesterolu
• Pravidelná pohybová aktivita
• Tréning mozgu (čítanie, testy, spoločenské hry..)
• Bylinná podpora mozgu (Ginkbo Biloba)
• Venujte sa kreatívnej aktivite/hobby
• Chodievajte do spoločnosti a stretávajte sa s ľuďmi