Čili papričky predstavujú jeden z najznámejších a zároveň najstarších druhov zeleniny na svete. Sú súčasťou takmer každej kuchyne. Široká škála druhov a odrôd papričiek ponúka rozmanitosť tvarov, veľkostí, farieb, chutí, použitia a v neposlednom rade tiež rôznu mieru štipľavosti. Pripisuje sa im nielen vysoká nutričná hodnota, ale tiež mnohé zdravotné benefity.
Charakteristika
Chilli - čili papričky sú plodmi rastlín patriacich do rodu Capsicum, v našom jazyku rod paprika. Zaraďujeme ich do čeľade ľuľkovité (po latinsky Solanaceae).
Svoj pôvod majú prevažne v Strednej a Južnej Amerike, kde sa vyskytovali ako divoko rastúce rastliny. Podľa najstarších dôkazov boli chilli papričky po prvýkrát domestifikované v oblasti Mexika a ich používanie sa datuje už od staroveku.
Tisícky rokov boli cenené hlavne ako potravina, korenina, prírodné farbivo alebo ako súčasť tradičnej rastlinnej medicíny. V priebehu rokov sa stali dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou kuchyne rôznych kultúr po celom svete, čo pretrváva až dodnes.
Rod Capsicum pozostáva z približne 25 – 30 známych druhov. Z nich sa v súčasnosti cielene pestuje len 5 druhov. Ide o druhy Capsicum annuum, Capsicum baccatum, Capsicum chinense, Capsicum frutescens a Capsicum pubescens.
Práve tieto majú spomedzi všetkých druhov najväčší ekonomický význam.
Celosvetová produkcia papriky sa pohybuje v miliónoch ton ročne, pričom prvenstvo v produkcii drží Čína (približne 17 miliónov ton ročne). Významnými producentami sú však aj Mexiko, Indonézia či Turecko.
Domestifikované a kultivované druhy z rodu Capsicum sa vyznačujú vysokou variabilitou nielen medzi jednotlivými druhmi, ale aj v rámci jedného druhu.
Vzájomne sa líšia veľkosťou a tvarom plodov, ich farbou, arómou, chuťou a zložením obsahových látok, ale tiež farbou a štruktúrou kvetov. Práve z tohto dôvodu je pomerne náročné ich presne klasifikovať.
V porovnaní s divoko rastúcimi druhmi majú domestifikované druhy papriky väčšiu veľkosť a hmotnosť plodov, a taktiež širšiu škálu ich farebnosti.
Divoko rastúce papriky majú zvyčajne malé, červeno sfarbené plody, ktoré rastú vzpriamene a po dozretí opadávajú. Plody u domestifikovaných druhov sú visiace a ostávajú na stopkách aj po dozretí.
Pre svoj rast vyžadujú teplé a vlhké prostredie, aj preto sa im najviac darí v tropickom podnebí.
Chilli papričky sa z amerického kontinentu dostali do Európy a zvyšku sveta v roku 1493 zásluhou Krištofa Kolumba.
Väčšina z nás má chilli papričky v obľube najmä vďaka ich štipľavosti. Štipľavosť je jednou z ich najdôležitejších vlastností. Je to zároveň aj hlavný parameter ich kvality.
Za štipľavosť papriky je v najväčšej miere zodpovedná obsahová látka nachádzajúca sa v plodoch – a to kapsaicín. Prítomnosť a množstvo kapsaicínu rozhoduje o tom, akú mieru štipľavosti má paprika, a jeho obsah sa v jednotlivých druhoch papriky významne odlišuje.
Odrody papriky, ktorých plody obsahujú určitú mieru kapsaicínu a teda majú štipľavú chuť nazývame všeobecne chilli papričky.
Existujú však aj odrody, ktorých plody nie sú štipľavé pretože obsahujú len minimálne alebo žiadne množstvo kapsaicínu. Pre tieto odrody sa používa všeobecný názov paprika a využívajú sa v gastronómii ako prísada do jedál predovšetkým na dodanie sladkej chuti.
Odroda: Bell Pepper, druh: Paprika ročná (Capsicum annuum). Zdroj foto: Getty Images
Domestifikované druhy chilli papričiek
Vedeli ste, že chilli papričky sú jedným z najstarších druhov zeleniny na svete a že do Európy ich priniesol Krištof Kolumbus? Spoznajte tie najštipľavejšie chilli papričky, ktoré majú dokonca zápis v Guinnessovej knihe rekordov.
Capsicum annuum
Prvým domestifikovaným druhom z rodu Capsicum je paprika ročná (Capsicum annuum), ktorá je najbežnejším a najviac pestovaným druhom spomedzi všetkých ostatných.
Odrody papriky z tohto druhu majú zároveň aj najvyššiu variabilitu vo farbe, tvare a veľkosti plodov.
Pôvodom pochádza z juhu Severnej Ameriky, Karibiku a severných oblastí Južnej Ameriky. Aj napriek jej názvu je pri správnych podmienkach pestovania trvalkou.
Paprika ročná je bylina, niekedy dorastá do podoby menšieho kra. Dosahuje výšku od 30 cm až do cca 1 metra. Listy sú hladké, jednoduché, s celistvým okrajom a bez chĺpkov. V závislosti od odrody môžu mať vajcovitý, oválny až podlhovastý tvar.
Kvety sú malé, vyrastajú jednotlivo, majú 4 – 5 okvetných lístkov rastúcich v tvare hviezdice alebo zvončeka. Sú bieleho, fialového alebo zeleného zafarbenia.
Plody papriky ročnej sú bobule dorastajúce do veľkosti až 15 cm. Môžu mať rôzny tvar – okrúhly, predĺžený, trojuholníkový, zvončekový atď. Na stopkách vyrastajú vzpriamene alebo sú visiace.
Sú sfarbené od zelenej, žltej, oranžovej až po červenú farbu, u niektorých odrôd sa vyskytujú aj hnedé alebo čierne plody. Dozrievaním zvyknú meniť farbu.
Plody jednotlivých odrôd sa vzájomne líšia mierou štipľavosti. Práve u papriky ročnej nachádzame okrem štipľavých plodov aj plody s nízkym obsahom kapsaicínu, tzn. neštipľavé odrody papriky.
Zaraďujeme sem známe odrody ako je Cayenne, Jalapeño, Cubanelle, New Mexico chile, Peperone crusco, Bird's eye chili, Poblano pepper, Serrano, Guajillo, alebo tiež sladké neštipľavé odrody Bell Pepper či Pimiento.
Paprika čínska (Capsicum chinense) pochádza zo Strednej Ameriky a z oblasti Amazónie. Rastie v podobe menších kríkov s výškou približne pol metra. Jednotlivé odrody sa môžu vzájomne značne líšiť.
Kvety sú malé, majú bielu až žltkastú farbu a päť okvetných lístkov. Plody sa v rámci jednotlivých odrôd líšia tvarom a farbou. Môžu byť podlhovasté alebo špicaté, sú oranžovej, červenej, žltej, hnedej alebo fialovej farby.
Odrody papriky čínskej sa vyznačujú jedinečnou chuťou a tiež výnimočnou štipľavosťou. Práve z tohto druhu pochádzajú tie najštipľavejšie chilli papričky na svete.
Zaraďujeme sem známe odrody ako je Habanero, Red savina habanero, Carolina Reaper, Trinidad Moruga scorpion či Scotch Bonnet.
Zápis v Guinnessovej knihe za najštipľavejšiu čili papričku - z dátumu 23. august 2023, držiteľom rekordu je chilli Smokin Ed's 'Pepper X'. Táto odroda dosahuje priemernú hodnotu 2 693 000 SHU, podľa testov uskutočnených Univerzitou Winthrop v Južnej Karolíne, USA. Tak ako predošlého držiteľa - Smokin Ed's "Carolina Reaper" (1 641 183 SHU), ju pestuje Ed Currie z PuckerButt Pepper Company (USA).
Capsicum frutescens
Paprika kríčkovitá (Capsicum frutescens) je jednoročná alebo viacročná bylina pôvodne pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky.
Má mierne kožovité listy tmavozelenej farby v tvare elipsy. Kvety majú zvyčajne bielu až bielo-zelenú farbu, rastú v tvare kužeľa alebo lievika s piatimi okvetnými lístkami.
Plody sú tiež bobule, rastú prevažne vzpriamene. Sú malé, dorastajú do veľkosti 2 cm, majú kopijovitý alebo kužeľovitý tvar a sú štipľavé. Nezrelé plody sú zelené. Dozrievaním sa menia na červené, oranžové alebo fialové.
Paprika kríčkovitá má v porovnaní s ostatnými druhmi menšiu variabilitu v tvaroch plodov a veľmi často sa využíva ako okrasná rastlina.
Zaraďujeme sem známe odrody ako je Tabasco,Malagueta a Kambuzi.
Capsicum baccatum
Paprika zvončeková (Capsicum baccatum) má pôvod v Peru a Bolívii.
Mnohé jej odrody dorastajú do výšok 1,5 až 2 metrov. Listy sú tmavozelené s dĺžkou do 30 cm. Kvety sú bielej alebo béžovej farby, uprostred zafarbené do žlta alebo zelena.
Plody sú visiace, majú rôzne tvary. Majú ovocnú alebo citrusovú chuť. Sú zvyčajne veľmi štipľavé, podobne ako pri Capsicum chinense.
Zaraďujeme sem známe odrody ako je Ají, Bishop's crown či Lemon Drop.
Paprika páperistá (Capsicum pubescens) dostala pomenovanie podľa prítomnosti chĺpkov na jej listoch.
Pochádza z oblastí Strednej a Južnej Ameriky – najmä Peru, Bolívia, Ekvádor. Ako jediná z domestifikovaných druhov papriky nemá divoko rastúcich predkov, bola kultivovaná z iných zdomácnených druhov.
Rastie v podobe kríka, niekedy aj ako popínavá rastlina. Dosahuje výšku približne 60 cm, avšak v niektorých prípadoch dorastá do výšky 2 – 3 metrov. Vtedy pripomína skôr strom.
Listy sú vajcovité s dĺžkou do 12 cm. Kvety sú výrazne fialovo-modré, v strede svetlejšieho sfarbenia. Plody majú tvar hrušky alebo jablka, sú štipľavé a vôňou pripomínajú uhorku. Sú sfarbené do žlta, oranžova, červena, zelena a hneda.
V porovnaní s ostatnými druhmi paprika páperistá neobľubuje tropické teploty, pestuje sa skôr vo väčších nadmorských výškach. Je však citlivá na mráz.
Zaraďujeme sem známe odrody ako je Rocoto a Manzano.
Chilli papričky sú bohatým zdrojom vitamínov a minerálov, ale tiež mnohých telu prospešných látok a antioxidantov, ako sú karotenoidy, kapsaicinoidy, steroly či flavonoidy.
Prítomnosť a množstvo obsahových látok závisí od druhu papriky, štádia zrelosti, enviromentálnych faktorov, podmienok rastu, zberu a spracovania. Zároveň, zloženie obsahových látok má veľký vplyv na vôňu, chuť či biologickú aktivitu paprík.
V chilli papričkách nachádzame pomerne vysoké množstvá vitamínu C, vitamínu E a prekurzorov vitamínu A.
Vitamín C a E majú silné antioxidačné účinky, čím predchádzajú vzniku srdcovo-cievnych ochorení alebo niektorých typov nádorov. Prekurzory vitamínu A znižujú riziko vzniku nádorov pľúc a degeneratívnych ochorení očí.
Množstvo vitamínu C závisí od miery zrelosti a štipľavosti papriky. V dozretých a štipľavých plodoch je jeho obsah vyšší.
Z minerálov sú v paprika najviac zastúpené draslík, horčík, vápnik, fosfor, sodík, železo, zinok, mangán, meď či selén.
Ako už bolo spomenuté, štipľavosť chilli papričiek je podmienená prítomnosťou látok nazývaných kapsaicinoidy.
Ide o skupinu alkaloidov, z ktorých najvýznamnejšie dva sú kapsaicín a dihydrokapsaicín. Môžu dosahovať až 90 % z celkového množstva kapsaicinoidov prítomných v chilli papričkách.
Zvyšné kapsaicinoidy tvoriace menej ako 20 % z celkového množstva sú nordihydrokapsaicín, homokapsaicín a homodihydrokapsaicín.
Za štipľavosť chilli papričiek pri ich konzumácii je v najvyššej miere zodpovedný kapsaicín. Ostatné kapsaicinoidy dodávajú skôr charakteristickú príchuť a len miernu štipľavosť
Kapsaicín bol z chilli papričiek po prvýkrát izolovaný v roku 1876. Chemická štruktúra kapsaicínu bola objavená v roku 1923. Po prvýkrát ho syntetizovali v roku 1930.
Kapsaicín je biely štipľavý kryštalický prášok bez zápachu. Je hydrofóbny, lipofilný a nestály.
Miera štipľavosti chilli papričiek sa dá merať. Slúži na to Scovilleho stupnica, ktorá bola vytvorená na určenie štipľavosti chilli papričiek alebo iných látok na podklade obsahu kapsaicinoidov, hlavne teda kapsaicínu.
Hlavným biologickým účinkom kapsaicinoidov je ich antioxidačné pôsobenie. Znižujú vysoké hladiny cholesterolu, pôsobia proti obezite, majú protirakovinové a antimikrobiálne účinky, dokonca sa využívajú na liečbu artritických alebo chronických bolestí.
Ďalšími obsahovými látkami chilli papričiek sú rastlinné fenoly. Ich obsah v dozretých plodoch je v porovnaní s nezrelými plodmi vyšší.
Medzi rastlinné fenoly nachádzajúce sa v chilli papričkách zaraďujeme flavonoidy (práve flavonoidy majú najvyššie zastúpenie), fenolové kyseliny, taníny, stilbény a lignány. Medzi hlavné účinky týchto látok patrí antioxidačné pôsobenie, protizápalové či antialergické účinky.
Za rôznofarebnosť plodov chilli papričiek sú zodpovedné prírodné lipofilné pigmenty – chlorofyl, antokyaníny a karotenoidy (napríklad α-karotén β-karotén, zeaxantín, luteín, lykopén či kapsantín).
Množstvo a prítomnosť jednotlivých pigmentov sa v priebehu dozrievania plodov chilli papričiek mení. Dozrievaním dochádza k rade fyziologických a metabolických zmien.
V zelených nedozretých plodoch je zastúpený najmä chlorofyl. Ten dozrievaním ustupuje a tvoria sa prevažne karotenoidy, ktoré dodávajú plodom žltú, oranžovú až červenú farbu.
Najdôležitejším účinkom prírodných pigmentov je ich antioxidačné pôsobenie.
Najväčším zdravotným benefitom chilli papričiek je silné antioxidačné pôsobenie mnohých ich obsahových látok.
Záujem o ich používanie sa zvyšuje aj preto, že sa jedná o prírodný zdroj antioxidantov, čím sa redukuje riziko vedľajších účinkov existujúce pri používaní syntetických antioxidantov.
Nezastupiteľné miesto zastávajú chilli papričky v kuchyni, a to v mnohých kultúrach po celom svete.
V čerstvom stave slúžia ako zelenina na priamu konzumáciu alebo sa pridávajú do rôznych jedál, môžu sa variť alebo inak upravovať.
V sušenom stave v podobe prášku sa používajú ako korenina a prísada do jedál. Môžu sa taktiež rôznymi spôsobmi spracovávať – sušenie, mrazenie, zaváranie, nakladanie do olejov, výroba extraktov, pást, omáčok atď.
V niektorých kultúrach sa konzumujú dokonca aj listy chilli papričiek. Používajú sa ako zelenina, pridávajú sa do polievok alebo konzervujú.
Určite nás ale zaujíma, aké účinky majú chilli papričky na naše zdravie. Ich použitie sa dá jednoducho odvodiť od už spomínaných účinkov obsahových látok.
Účinky proti nadváhe a obezite
Hlavnú úlohu v tomto zohráva kapsaicín. Podporuje redukciu telesnej hmotnosti a rozklad tukových buniek, zvyšuje výdaj energie, znižuje príjem tukov a energie, a tiež navodzuje pocit sýtosti a plnosti žalúdka.
Niektoré štúdie uvádzajú, že účinky kapsaicínu sa pri dlhodobom používaní znižujú z dôvodu vytvorenia tolerancie organizmu.
Ochrana pred srdcovo-cievnymi ochoreniami
Chilli papričkám sa pripisuje na základe ich antioxidačného pôsobenia aj preventívny efekt proti vysokému krvnému tlaku, cievnym ochoreniam či srdcovému infarktu.
Taktiež má vplyv na hladinu tukov v krvi, čo má pozitívny vplyv pri možnom rozvoji aterosklerózy.
Účinky proti nádorom
Tento účinok má tiež úzky súvis s antioxidačným pôsobením chilli papričiek. Oxidačný stres, tzn. poškodzovanie buniek vplyvom voľných kyslíkových radikálov v organizme, spôsobuje tvorbu a rast nádorových buniek.
Chilli papričky vykazujú potenciál brániť tvorbe a šíreniu nádorov, a taktiež tvorbe metastáz.
Účinky proti bolesti
Kapsaicín vykazuje veľmi dobré účinky pri zmiernení bolestí rôzneho pôvodu – neurologické, pooperačné bolesti atď. Viaže sa na receptory bolesti a vyvoláva pocity tepla a pálenia (namiesto bolesti).
Používa sa najčastejšie lokálne, a to v podobe krémov, gélov alebo náplastí. Dobre a rýchlo sa absorbuje cez kožu a pri opakovanom použití prináša úľavu od bolesti.
zlepšujú pravidelnosť vyprázdňovania močového mechúra, tak napomáhajú pri inkontinencii;
znižujú mieru zhlukovania krvných doštičiek.
Môže konzumácia chilli papričiek predstavovať riziko?
Nadmerná konzumácia chilli papričiek môže spôsobovať bolesti brucha, problémy s trávením, pálenie záhy, kŕče, nevoľnosť, vracanie, hnačku, pocit pálenia v črevách a tiež rektálne pálenie alebo bolesť.
Tieto problémy sú veľmi časté najmä u ľudí so syndrómom dráždivého čreva. Ak sa u vás vyskytne niektorá z uvedených ťažkostí, znížte dávku chilli papričiek alebo siahnite po papričkách, ktoré sú menej štipľavé.
Pri používaní chilli papričiek sa môžu u niektorých ľudí vyskytovať aj kožné problémy – bolesť, zápal, opuch alebo začervenanie.
Vonkajšie použitie
Chilli papričky a ich obsahové látky nachádzajú uplatnenie aj v kozmetickom priemysle. Kapsaicín účinkuje ako látka na zmiernenie podráždenia a bolesti. Používa sa preto v rôznych mastiach či balzamoch.
Kapsaicín je tiež súčasťou obranných slzných sprejov.
Chilli papričky sa využívajú aj ako prírodné farbivá a dochucovadlá v potravinárskom priemysle, ako náhrada za syntetické látky.
Ich antimikrobiálne účinky sa môžu použiť aj pri konzervovaní potravín s cieľom obmedziť výskyt patogénov.
Chilli papričky je možné zbierať v akomkoľvek stave, sú jedlé v každej fáze dozrievania. Zbierajú sa teda zrelé plody, polozrelé ale aj nedozreté plody.
Vzhľadom na veľký počet druhov a odrôd chilli papričiek je dĺžka ich dozrievania rôzne dlhá.
Rozhodujúcim faktorom pre zber môže byť farba a veľkosť plodov. Mnohé plody dozrievaním menia farbu zo zelenej, cez žltú, oranžovú, červenú farbu, až po fialové, hnedé či čierne.
K zmene farby plodu dochádza vždy od hora smerom dole. Keď paprika nadobudne požadované rovnomerné sfarbenie, je možné ju zbierať. Odporúča sa však počkať aspoň 3 – 5 dní, aby plody dosiahli čo najlepšiu chuť.
Existujú však aj druhy, ktoré si aj po dozretí zachovávajú zelené sfarbenie. V takých prípadoch sa dozreté plody rozpoznávajú predovšetkým podľa arómy či tvrdosti.
O tom, či je chilli paprička zrelá napovedá aj jej povrch a dužina – u dozretých plodov je pokožka mierne zvráskavená a stiahnutá, dužina je poddajná.
Prítomnosť tmavších škvŕn na plodoch chilli papričiek nemusí znamenať závadu. Tieto škvrny predstavujú nahromadené pigmenty, vďaka ktorým sa plod chráni pred nadmerným slnečným žiarením.
Chilli papričky by sa mali zbierať v chladnejších častiach dňa. Je lepšie plody odrezávať nožom alebo nožnicami ako trhať, aby sa predchádzalo poškodeniu stoniek a celej rastliny. Je vhodné odrezať stopku približne v jej strede, aby na plode vždy ešte kúsok stopky ostal.
Po odrezaní už plod chilli papričky nedozrieva.
Ak chceme použiť semienka plodov do budúcna, vyberáme ich ihneď po obratí plodov.
Zozbierané plody chilli papričiek sa môžu priamo konzumovať alebo sa uskladňujú. Najlepší spôsob uskladnenia je v chladničke. Pred uskladnením by sa plody nemali umývať, ale len očistiť od prípadnej špiny.
Neuchovávame ich v uzavretých nádobách, ale len „na voľno“, aby sme predchádzali vytvoreniu vlhkosti a tvorbe plesní. V chladničke vydržia približne 2 – 3 týždne.
Ak chceme chilli papričky uchovať na dlhšie obdobie, najjednoduchším riešením je mrazenie. Mrazením nestrácajú na kvalite. Ďalšou možnosťou je sušenie, zaváranie či konzervovanie.
Sušenie chilli papričiek má tiež svoje pravidlá. Sušením by papričky nemali strácať farbu. Bežne sa sušia na slnku, to však môže spôsobovať stratu farby. Prípadný dážď alebo nadmerná vlhkosť zas urýchľujú rozkladné procesy.
Scovilleho stupnica pálivosti
Na účely určenia stupňa štipľavosti nielen chilli papričiek bola vytvorená Scovilleho stupnica.
Je pomenovaná podľa amerického farmaceuta Wilbura Lincolna Scovillea, ktorý publikoval metódu porovnávania pálivosti chilli papričiek – Scovilleho organoleptický test.
Tento test spočíva v tom, že sa presné množstvo sušenej papriky najskôr rozpustí v alkohole, následne zmieša s cukrom a vodou, a ďalej sa riedi s vodou až kým roztok úplne stratí štipľavú chuť.
Test je pomerne nepresný a subjektívny, keďže roztok ochutnávajú trénovaní ochutnávači. Oveľa presnejšou metódou je v súčasnosti metóda HPLC – vysokoúčinná kvapalinová chromatografia.
Štipľavosť sa meria v Scovilleho jednotkách - Scoville heat units, SHU. Čistý kapsaicín obsahuje 16 miliónov SHU, čo je najvyššia možná hodnota.
Odrody sladkej papriky, ktoré neobsahujú žiadny kapsaicín majú na Scovilleho stupnici hodnotu 0.
Stupnica má 5 úrovní štipľavosti:
neštipľavé (0 až 700 SHU);
mierne štipľavé (700 až 3 000 SHU);
stredne štipľavé (3 000 až 25 000 SHU);
silno štipľavé (25 000 až 70 000 SHU);
veľmi silno štipľavé (> 80 000 SHU).
Prehľad najštipľavejších odrôd chilli papričiek na svete spolu s prislúchajúcimi Scovilleho jednotkami je uvedený v tabuľke. Pre porovnanie uvádzame aj najznámejšie odrody a sladké odrody chilli papričiek.
Tabuľka: Prehľad rôznych odrôd chilli papričiek spolu s prislúchajúcimi Scovilleho jednotkami
ncbi.nlm.nih.gov - Antioxidant, Anti-Obesity, Nutritional and Other Beneficial Effects of Different Chili Pepper: A Review, Azrina Azlan, Sharmin Sultana, Chan Suk Huei, Muhammad Rizal Razman
pubmed.ncbi.nlm.nih.gov - Capsicum annuum (hot pepper): An ancient Latin-American crop with outstanding bioactive compounds and nutraceutical potential. A review, Talía Hernández-Pérez, María Del Rocío Gómez-García, María Elena Valverde, Octavio Paredes-López
sciencedirect.com - Medicinal Plants of South Asia, Chili Pepper, Saba Idrees, Muhammad Asif Hanif, Muhammad Adnan Ayub, Asma Hanif, Tariq Mahmood Ansari
sciencedirect.com - Capsaicin—the spicy ingredient of chili peppers: A review of the gastrointestinal effects and mechanisms, Qunran Xiang, Weiling Guo, Xin Tang, Shumao Cui, Feng Zhang, Xiaoming Liu, Jianxin Zhao, Hao Zhang, Bingyong Mao, Wei Chen
ncbi.nlm.nih.gov - Spicy Food and Chili Peppers and Multiple Health Outcomes: Umbrella Review, Zhimin Ao, Zongyue Huang, Hong Liu
healthline.com - Chili Peppers 101: Nutrition Facts and Health Effects
webmd.com - Health Benefits of Chili, Chili Peppers, and Chili Powder
Absolvovala som 5 ročné štúdium na Farmaceutickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave v odbore farmácia, so ziskom titulu Mgr. Po ukončení štúdia som od roku 2016 pracovala v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv na sekcii registrácie liekov, kde som zotrvala 4 roky. Počas zamestnania som absolvovala rigorózne štúdium opäť na Farmaceutickej fakulte v Bratislave. Tentoraz so ziskom titulu PharmDr. Od roku 2020 som zamestnaná v spoločnosti Essity Slovakia s.r.o., kde pracujem na pozícii odborníka na registračné procesy a legislatívu v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami. Moje štúdium a zároveň praktické skúsenosti považujem za dostatočný predpoklad na poskytovanie odborných a relevantných informácií k zdravotníckym témam. Vo všeobecnosti sa najviac zaujímam o témy liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne o legislatívu a registračné záležitosti v oblasti farmácie.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
