Praslička roľná: Aké sú jej účinky a využitie?

Čeľaď prasličkovité je široko rozšírená a to po celom svete. Tieto rastliny nenájdeme len v Austrálii a Antarktíde. Dokonca sa uvažuje nad tým, že je najstarším nevyhynutým druhom rastlín na našej planéte.

Pochádza z obdobia prvohôr spred 300 miliónov rokov.

V dnešnej dobre poznáme asi 30 druhov prasličiek.

Latinsky názov Equisetum sa skladá z dvoch slov.
Equi čo znamená kôň a Setum čiže chvost.
Preto je praslička v mnohých krajinách známa aj pod názvom konský chvost.

Prasličky sú viacročné byliny. Keďže patria medzi nekvitnúce rastliny rozmnožujú sa nepatrnými spórami (výtrusmi) a nie semenami.

Ide o menšie rastliny, ktoré dosahujú maximálne výšku jedného metra.

Praslička obľubuje vlhké piesčité a ílovité pôdy. Preto ju nájdeme v lesných zákutiach či na brehu potoka, ale rastie aj na lúčnych či dokonca železničných svahoch.

V našich podmienka rastie deväť druhov prasličiek.

Najznámejšou prasličkou u nás je Praslička roľná.

Vo svete však nájdeme aj iné u nás menej známe druhy:

• Praslička andská
• Praslička mexická
• Praslička veľká
• Praslička najväčšia
• Praslička zimná
• Praslička konáristá
• Praslička močiarna

Keďže u nás najznámejšou a zároveň aj najpoužívanejšou je Praslička roľná, priblížime si práve ju.

Zaujímavé na Prasličke roľnej je to že má dva druhy stoniek – jarnú a letnú.

Jarná šupinatá stonka vyrastá z pôdy skoro na jar. Má 15 až 20 centimetrov a je žltohnedej farby. Na jej konci sa nachádza útvar podobný klasu, ktorý obsahuje spóry. Výtrusy sú roznášané vetrom a po vyprázdnení klasu jarná stonka odumiera.

Jarnú stonku nahradí letná. Tá vyrastá na tom istom podzemku koncom apríla až začiatkom mája. Letná stonka býva vyššia 40 až 60 centimetrov a má zelenú farbu. Nemá typické listy.  Malé tenké lístočky sú praslenovito rozkonárené – čo pripomína jedličku alebo už spomínaný konský chvost.

Práve letná stonka je dôležitá pre svoje liečivé účinky.

Čaj si pripravíme nasypaním vrchovatej čajovej lyžičky, ktorú zalejeme horúcou vodou. Chvíľočku necháme lúhovať a následne precedíme.

Pozor však treba dávať na to, že Prasličky obsahujú enzým tiaminázu.

Tá môže spôsobovať v tele nedostatok vitamínu B1. Účinok tohto enzýmu s dá odstrániť varením či sušením.

Celkovo je čaj z Prasličky dobre tolerovaný – bez veľkých vedľajších účinkov.

Napriek tomu sa môžu objaviť mierne nežiadúce účinky ako:

• hnačka,
• vracanie,
• bolesti brucha,
• alergická dermatitída,
• začervenanie kože.

Prasličky sa v tradičnej medicíne využívajú najmä pre svoje močopudné účinky. Čo znamená že odvodňujú náš organizmus.

Rovnako sa však používajú aj pri:

• urogenitálnych ochoreniach,
  • ochorení obličiek,
  • pri obličkových kameňoch,
  • zápale močovej trubice.

Okrem vyššie spomínaných urogenitálnych ochorení sa jej účinky využívajú aj pri:

• zápaloch,
• na podporu hojenia rán,
• reumatických ochoreniach,
• zápaloch prostaty,
• hypertenzii.

Asi najznámejším druhom z rodu prasličiek je Praslička roľná – latinsky Equisetum arvense. Jej diuretický účinok bol potvrdený klinickými skúškami u zvierat.

Okrem už spomenutého diuretického účinku má aj ďalšie vlastnosti a to:

• antioxidačné
• protinádorové
• animikrobiálne
• antikonvulzívne
• pôsobí ako relaxans hladkého svalstva
• sedatívne
• anxiózne
• antinociceptívne
• protizápalové
• antidiabetické
• a inhibuje agregáciu trombocytov.

Nakoľko má Praslička diuretické účinky, môže napomáhať znižovať vysoký krvný tlak. Avšak v prípade vysokého krvného tlaku, je potrebné liečbu vždy prebrať s lekárom. V prípade aj keď žiadne lieky na hypertenziu neužívate, nespoliehajte sa len na čaj alebo prípravky z prasličky a riešte ochorenie s odborníkom.

Ak by sme chceli Prasličku rozobrať po chemickej stránke, obsahuje mnoho aktívnych zložiek.

Napríklad sa jedná o:

• alkaloidy
• flavonoidy
• fenoly
• fytosteroly a steroly
• saponíny
• tanín
• kyselinu kremičitú
• triterpenoidy
• a prchavé oleje.

Ďalšou známou je Praslička obrovská.

Tá sa využíva v tradičnej medicíne najmä v Latinskej Amerike – Brazílii, Bolívii, Čile, Peru.

Využíva sa na liečbu:

• hnačky
• pálenia záhy
• urogenitálnych poruchách
• zápaloch
• reumatických ochoreniach
• obezity
• a rovnako ako predchádzajúce ako diuretikum.

Pozor si však treba dávať na Prasličku najväčšiu (Equisetum telmateia). Táto praslička je jedovatá a čaj z nej sa teda nesmie piť. Je však vhodná na vonkajšie použitie. Rozoznáme ju podľa toho, že jej stonky sú hrubé ako prst.

Equisetum myriochaetum = Praslička mexická vykazuje významnú hypoglikemickú aktivitu. Pacienti s diabetes mellitus 2. typu dostávali dávku (0,33g/kg) sušenej rastliny. Táto jediná dávka výrazne znížila hladinu glukózy u týchto pacientov. Praslička mexická ma preto veľmi veľký potenciál v liečbe cukrovky.

Praslička ako liek na rakovinu?

Praslička roľná sa javí ako sľubný zdroj látok účinných v boji s rakovinou. Viaceré štúdie preukázali cytotoxické účinky extraktov Prasličky roľnej.

 Etanolový extrakt preukázal cytotoxický účinok na:

• bunky rakoviny krčka maternice,
• bunky kolorektálneho adenokarcinómu,
• bunky rakoviny prsníka.

Vodný extrakt zo sterilných stoniek prasličky mal cytotoxické účinky na bunky leukémie. Tento účinok bol závislí od koncentrácie.

Samozrejme všetko sú to len zatiaľ štúdie.

Aj keď znejú veľmi priaznivo, netreba sa spoliehať len na takýto spôsob liečby. Vždy je potrebné svoj zdravotný stav a následnú liečbu prebrať s lekárom.

Použitie esenciálnych olejov z prasličky roľnej

Esenciálny olej z prasličky roľnej má široký antimikrobiálny účinok.

Pôsobí proti baktériám:

• Staphylococcus aureus
• Escherichia coli
• Klebsiella pneumonie
• Pseudomonas aeruginosa
• Salmonella enteritidis.

Boli potvrdené aj jeho účinky proti:

• Aspergillus niger
• Candida albicans.

Potenie nôh

Kúpeľ či tinktúra z prasličky roľnej sú veľmi účinné pri potení nôh. Kúpeľ aj tinktúra sa môžu používať denne, ale zvyčajne stačí len jedna z týchto metód.

Kúpeľ je ideálne pripraviť dopredu aspoň 12 hodín a následne zohriať a precediť.

Tinktúru pripravíme namočením prasličky do 40 % liehu. Použiteľná je po dvojtýždňovom lúhovaní.

Zastavenie krvácania

Prasličky veľmi účinne pomáhajú zastavovať aj krvácanie. Či už ide o krvácanie z rán alebo nosa.

Pri krvácaní z nosa pomáha studený obklad so záparom z prasličky.

Pri krvácaní z povrchových zranení, môžeme ranu omývať záparom.

Vyrážky na koži

Praslička sa dá využiť aj pri kožných problémoch.

Ideálne je pripraviť si zápar – štyri kopcovité čajové lyžičky na pol litra vody. Necháme lúhovať pol minúty a precedíme. Následne sa ním omýva tvár alebo aj iné časti kože.

Môžeme použiť aj vo forme obkladov – do záparu namočíme uterák alebo inú jemnú textíliu. Obklad prikladáme na problematické miesta.

Lupiny

Praslička napomáha aj pri odstránení lupín. Záparom by sa vlasy mali umývať každý deň. Následne by sa už nemali oplachovať vodou. Postup na prípravu záparu je rovnaký ako v prípade použitia pri kožných problémoch.

Ostroha pätovej kosti

Praslička môže napomôcť aj pri bolestiach spôsobených ostrohou. Bolesti sa zmiernia keď nohu obviažeme vňaťou.

Vňať najprv ohrejeme nad parou. Keď je teplá a mäkká, priložíme na nohu a následne obviažeme textíliou. Je dobré mať nohu v teple. A ponechať tento zábal po celú noc.

Pri problémoch napomáha aj kúpeľ nôh. Ideálne je prasličku namočiť aspoň na 12 hodín. Potom výťažok precedíme a zohrejeme.  

Angína a zápal ústnej dutiny

V ľudovom liečiteľstve sa odvar z Prasličky využíval ako kloktadlo. A to pri zápaloch ústnej dutiny či angíne. Už sme spomínali že Praslička má aj antimikrobiálne pôsobenie.  

Takže v niektorých prípadoch – ak bol zápal vyvolaný mikróbmi – mohol tento postup napomôcť k liečbe.

Vďaka svojmu vysokému obsahu kremíka sa Praslička dokonca dá použiť aj ako jemný šmirgľový papier na čistenie rôznych povrchov.

Ideálne je vňať predsušiť – jeden deň na slnku. Potom sa pomaly dosuší – v tieni, pri maximálnej teplote 60° Celzia.

Dobré je vňať z času na čas poobracať.

Ak sme postup dodržali správne – vňať ostáva zelená a vydrží nám dva až tri roky.

Tehotenstvo a dojčenie

Aj keď sa v klinických štúdiách nepotvrdila toxicita (pri priemernej dávke 5mg/kg), používanie prípravkov s obsahom prasličky sa neodporúča počas tehotenstva a dojčenia.

Hlavným dôvodom je  veľmi málo informácii týkajúcich sa použitia v tomto období.

Naviac Prasličky obsahujú už spomínaný enzým tiaminázu – tá rozkladá vitamín B1. Pri dlhodobom užívaní by teda mohlo dôjsť k jeho nedostatku, čo má za následok prípadnú neurotoxicitu.

Rozdiely, alebo ako rozoznať jednotlivé prasličky

• Praslička močiarna (Equisetum palustre) – Na rozdiel od Prasličky roľnej je letná (zelená) byľ menej rozkonárená.
  • Rozkonárenie je najmä v prostrednej časti.
  • Horná a spodná časť je väčšinou bez postranných rozkonárení.
  • Klas s výtrusmi je hnedý a tvorí sa na konci zelenej rozkonárenej byle.
  • Obsahuje jedovatý alkaloid – palustrín. Ten sa nestráca sušením a môže spôsobiť hnačky alebo svalovú slabosť.

• Praslička riečna (Equisetum fluviatile) – je oveľa viac mohutnejšia a málo rozkonárená. Okrem toho má dutú, hrubú a takmer oblú stonku.

Praslička a jej nežiaduce účinky na pečeň

Aj keď nebolo uskutočnených veľa štúdii, čo sa týka pôsobenia Prasličky na pečeň, jej hepatotoxicita sa nepotvrdila.

Pri užívaní bežnej dennej dávky (do 6 gramov) sa neprejavili žiadne vedľajšie účinky týkajúce sa pečene.

Na druhej strane nie je vylúčené, že nadmerné užívanie prasličkových prípravkov môže mať nežiaduce účinky na pečeň. A to najmä v prípade ak má človek exitujúce ochorenie pečene prípadne cirhózu.

Hoci je použitie Prasličiek veľmi rozšírené a populárne, je ešte potrebné vedecky preskúmať a potvrdiť liečebný potenciál, ale aj bezpečnosť použitia prípravkov.

Zdroje

1. Phytochemistry and Pharmacology of the Genus Equisetum (Equisetaceae): A Narrative Review of the Species with Therapeutic Potential for Kidney Diseases, Thaise Boeing, Karyne Garcia Tafarelo Moreno, Arquimedes Gasparotto Junior, Luisa Mota da Silva, and Priscila de Souza (ncbi.nlm.nih.gov)
2. Z mojej domácej lekárne, Mária Trebenová, ISBN 978-80-551-8435-7, rok vydania 2013
3. Ottova encyklopéria Naša kvetena Vlhké lúky, Vlastik Rybka, Radka Josková Jedličková, ISBN 978-80-7451-449-4, rok vydania 2015
4. Herbár alebo od alchemilky po židavu, Jaroslava Bednářová, ISBN 978-80-8142-670-4, rok vydania 2017