Vres obyčajný (
Calluna vulgaris, syn. Erica vulgaris), po česky vřes obecný je vždyzelený krík patriaci do čeľade vresovité (
Ericaceae). Je rozšírený v Európe, Ázií, Severnej Amerike, ale aj v Grónsku. Je hlavnou vegetáciou na pustatinách severnej, ako aj západnej Európy.
Slovo calluna pochádza z gréčtiny od slova kallúno, pričom pôvodný význam znamená „zametať, čistiť“. Už staroveký Gréci teda asi používali túto byľ k zametaniu svojich chodníkov či obydlí.
Vres bol obľúbený u starých Slovanov. Ženy nosili kvôli šťastnému manželstvu rastlinky vresu vplietané do vlasov, alebo za pásom. Ôsmy mesiac pomenovali podľa kvitnutia tejto rastliny, teda vreseň.
V tradičnej medicíne sa vres obyčajný používal pri liečbe močových infekcií.
Mladé šťavnaté výhonky a semená tejto byliny sú hlavnou stravou pre istého operenca, kuru škótsku. Je však zrejmé, že dozreté semená vresu sú pojedané viacerými druhmi vtákov.
Bylina má purpurovú byľ, výhonky s malými lístkami a ľahučkými tŕňmi ružových zvončekovitých kvetov.
Dôležité je poznať rozdiel medzi vresom a vresovcom.
Vresovec má oproti vresu radšej tieň a začína kvitnúť často už v zime.
Na krytých miestach rastie vres do výšky aj 90 centimetrov, ale na vyprahnutých svahoch nenarastie nad zem viac ako niekoľko centimetrov.
Vres má veľké ekonomické využitie, avšak aj medicínske. Dlhé byle sú používané pri výrobe metiel, krátke pri výrobe kief. Rastlina tiež býva využívaná na výrobu výstelky paplónov. S rašelinou je vres predkladaný ako efektívne palivo.
Kedysi, no aj dnes, sa vres používa na výrobu dočasných príbytkov. Mieša sa pritom s rašelinou, suchou trávou a slamou.
Z medicínskeho využitia je dôležitý hlavne adstringentný účinok (sťahujúci) na kožu. Vres obyčajný má tiež protizápalové a mierne protiseptické účinky. V literatúre sa uvádza jeho ochranný vplyv na bunky (cytoprotektívum). Rastlina tiež provokuje potenie.
Močopudné vlastnosti (diuretické) sú vyvolávané hlavne prítomnosťou flavonoidov. Bylina obsahuje arbutín, ktorý pôsobí ako močové dezinficiens. Okrem neho však je predpokladaný výskyt nejakej účinnej látky v kvetoch rastliny, pretože antibakteriálny účinok na močové cesty je naozaj významný.
Horčiny z vresu napomáhajú vylučovaniu žalúdočnej šťavy. Triesloviny pôsobia adstringentne i protizápalovo. Je možné požiť vres obyčajný pri poruchách trávenia (dyspepsia) s poruchou sekrécie kyseliny chlorovodíkovej, pri redšej stolici a podobne. Vres podporuje chuť do jedla.
Je tiež možné použiť túto rastlinu pre jej mierne sedatívne (narkotické) účinky, teda pri nespavosti (insomnia).
Vedci tiež zistili, že droga z rastliny znižuje hladinu kyseliny močovej v tele, čo má veľký terapeutický význam pri liečbe dny (podagra). Dokonca priaznivo pôsobí aj v neskorších štádiách ochorenia, kedy sa táto kyselina hromadí v organizme, napríklad vo forme kryštáľov.
Účinky (zhrnutie)
- Adstringens – má mierne sťahujúci účinok na kožu a podkožie, pričom znižuje jej prekrvenie
- Antiflogistikum – protizápalový účinok, vyhľadávaný hlavne pri chronickej bolesti spojenej s opuchom tkanív
- Antioxidans – výťažok z rastliny znižuje oxidačný stres, bojuje proti voľným radikálom a tak sa stáva dôležitým kardioprotektívom, avšak má aj protimutagénne účinky (cytoprotektívum)
- Mierne antiseptikum – má mierne protibakteriálne účinky
- Diuretikum – pôsobí močopudne
- Urodesinficiens – pri zápaloch obličkovej panvičky, zápale močového mechúra, ale aj ciest, je však vhodný aj pri druhotne infikovanej urolitiáze (močové kamene). Vres je však vhodný aj pri ochoreniach prostaty.
- Antiuretikum – znižuje koncentráciu kyseliny močovej v krvi, prevencia vzniku dny (podagra)
- Stomachikum – zlepšuje trávenie, normalizuje vylučovanie kyseliny chlorovodíkovej, zlepšuje chuť do jedla
- Sedatívum – má ľahké narkotizujúce účinky, vyvoláva spavosť a zlepšuje spánok
- Diaforetikum – zvyšuje vylučovanie potu
Čítajte tiež: Zápal močových ciest: Aké má príznaky a príčiny? + Prevencia
