Spánok: ako dlho je potrebné spať? REM, NON REM fázy a cyklus spánku

Aký dlhý spánok je teda pre nás potrebný? Dĺžka versus kvalita. Čo z toho je pri ňom dôležitejšie?

A tu niekde, medzi týmito dvoma veličinami je odpoveď.

Kvalitu spánku vám jeho dĺžka nikdy nenahradí. Platí však aj pravidlo, že ak je spánok akokoľvek kvalitný ale príliš krátky na zregenerovanie organizmu, je to takisto málo.

Spánok je stavom vedomia, ktorý slúži na regeneráciu organizmu.

Spánok v skratke

Čo je to spánok?

V podstate je spánok stav. Konkrétne zmenený stav vedomia do značnej miery ovplyvnený hormónmi.

Najvýznamnejším z nich je melatonín. Melatonín je to hormón produkovaný hlavne v mozgu, v epifýze. Jeho vytváranie (syntézu) ovplyvňuje intenzita svetla.

Teda, ak máme spať, musí byť tma aby sa vyplavil melatonín, ktorý spôsobí, že budeme dosť ospalí na to, aby sme zaspali. 

Melatonínu sa tvorí v noci 10 násobne viac ako počas dňa.

Summa summarum, asi takto nejako to funguje. O tom, aký dlhý spánok je však potrebný, melatonín nerozhoduje.

Ako sme spomenuli, spánok je stav vedomia, ktorý zabezpečuje regeneráciu organizmu. Teda je to pravidelne sa opakujúci odpočinok. Jeho nedostatok však spôsobuje zdravotné komplikácie.

Spánok má významný vplyv na naše fyzické i duševné zdravie a ovplyvňuje celkovú kvalitu života.

Aký dlhý spánok je potrebný?

Prečo musíme spať?

Niektoré zistenia a fakty sú naozaj zaujímavé. Podľa skúseností je zrejmé, že zdravie a dobrý pocit cez deň závisia od zdravého nočného spánku.

Čo sa deje s organizmom keď zaspávame? Všetci to poznajú, ale pozrime sa na to:

• často začnú páliť oči
• zúžia sa zorničky a oťažejú viečka
• zníži sa srdcová frekvencia
• spomalia sa reakcie
• zníži sa produkcia telesných tekutín (sliny, žalúdočné šťavy, moč)
• spomalí sa dýchanie a tým spotrebujeme menej kyslíka

Čo sa deje s telom počas spánku a prečo je dôležitý?

• Upokojenie tepu
• Zníženie krvného tlaku
• Upokojenie dýchania
• Regenerácia svalstva
• Spracovávanie informácii a podnetov
• Podpora pamäte a koncentrácie
• Triedenie myšlienok a podnetov
• Regulácia energetického metabolizmu

Dospelý jedinec by mal denne počas noci spať minimálne 7 - 7,5 hodín.

Vedecky je dokázané, že počas tretieho a štvrtého štádia spánku, teda v NON REM fáze sa vylučuje rastový hormón. Udržuje rast nášho organizmu a je potrebný na syntézu, teda zlučovanie bielkovín.

Väčšia časť spánku mladých ľudí sa nachádza v NON REM fázach. Z toho je zrejmé prečo? Vo fázach REM spánku sa tvorí mozgový proteín. Podporuje vývoj mozgových buniek a udržiava ich v prevádzke.

Sen pomáha pri spracovaní a ukladaní nových informácií. Vykonáva úlohu akoby programovania nášho mozgu.

Spánok by mal trvať aspoň 7,5 hodiny, nie viac ako 9. Samozrejme ak nás počas tej doby nič nezobudí je to veľké plus.

Najlepšie je zvyknúť si, pokiaľ je to možné, chodiť spať vždy v rovnakom čase. Dobré je ak je to ešte pred polnocou.

Príliš dlhý spánok narúša cirkadiánny systém v mozgu. Jednoducho biorytmus.

Môžete si spať do dvanástej hodiny, ale čo z toho keď vaše bunky nabehli na svoj cyklus už o siedmej ráno? Biorytmus je oklamaný, ale človek malátny a unavený.

Fázy spánku

Fáza č.1: Ľahký spánok (NREM)

Táto počiatočná fáza je dôležitá pre prechod z bdelého stavu do spánku. Počas tejto doby dochádza k poklesu srdcového tepu, uvoľneniu svalov a zníženiu telesnej teploty.

Aj keď je toto štádium veľmi krátke, je pre spánkový cyklus zásadné, pretože tvorí základ pre vstup do ďalších fáz spánku.

Fáza č.2: Prechodný spánok (NREM)

V druhej fáze začína náš organizmus naozaj odpočívať. Srdcový tep a dýchanie sa spomaľujú, telesná teplota klesá ešte viac. Fáza druhá je dôležitá pre celkovú regeneráciu tela a predstavuje časovú väčšinu nočného spánkového cyklu.

Fáza č.3: Hlboký spánok (NREM)

Hlboký spánok v tretej fáze je zásadný pre regeneráciu - fyzickú obnovu, reparáciu tkanív, rast a rozvoj ale i pre posilnenie imunitného systému a detoxikáciu mozgu.

Počas tejto fázy je taktiež najzložitejšie prebudiť sa, a keď k tomu dôjde, jedinec sa často cíti zmätený a dezorientovaný.

Fáza č.4: REM spánok

Fáza tkzvn. REM spánku je kľúčová pre naše kognitívne funkcie, ako je učenie, pamäť a spracovanie emócií. REM fáza je charakteristická rýchlym pohybom očí, zvýšenou mozgovou aktivitou, snívaním a dočasnou svalovou paralýzou.

Nedostatok REM spánku môže viesť k oslabeniu pamäťovej funkcie, zníženiu schopnosti učiť sa nové informácie a zhoršeniu emočnej regulácie.

REM fáza a NON REM fáza

REM fáza

Jedná sa o slabšiu fázu, ktorá zaberá približne 20 - 25 % celkovej doby spánku a opakuje sa niekoľkokrát za noc.

Túto fázu nazvali REM. Z anglického výrazu "rapid eye movement", teda rýchle pohyby očí. Tie sa vtedy pohybujú synchrónne zo strany na stranu. Akoby sledovali tenisový zápas.

Navyše v tejto fáze EEG zaznamenáva, že mozog je veľmi aktívny. Stúpa krvný tlak, dýchanie je nepravidelné a spotreba kyslíka zvýšená. U mužov sa často objavia erekcie.

Vedcom vtedy všetko naznačovalo na prežívanie silných emócií ľuďmi, ktorí sú im v REM fáze spánku vystavení.

Aby toho nebolo málo, v tejto fáze je človek celkom odtrhnutý od sveta a je ešte ťažšie ho zobudiť, ako vo fáze hlbokého spánku. Teda vo štvrtom štádiu. 

Spiaci ľudia sa bezprostredne pred a po REM fáze nepokojne pohybujú. Avšak v priebehu REM fázy, aj keď majú tlak krvi zvýšený a čulú činnosť mozgu, sa vôbec nehýbu. Oči sa rýchlo pohybujú, ale svalstvo je ochabnuté.

A tak vedci pokračovali vo výskume ďalej.

Zistili, že práve vo fáze REM ľudia snívajú. Ale po dlhom skúmaní spiacich ľudí sa zistilo, že sa nám sníva aj počas NON REM fázy. Aj keď pred tým si vedci mysleli presný opak.

REM fáza spánku sa opakuje až 5-krát počas jednej periódy spánku.

NONRem fáza

NoRem fáza tvorí 75 - 80 % celkovej doby spánku.

NON REM fáza je fáza pomalých pohybov očí. Názov je odvodený od anglického výrazu "non rapid eye movement", voľne preložené nerýchle pohyby očí.

Vypĺňa teda jeho celú jednu štvrtinu. Prehranie filmu, ktorý by sa skladal so všetkých snov jedného človeka vo fáze REM, by trvalo 5 rokov. 

Na výskume sa zúčastnilo viac ako 10 000 ľudí. Vždy keď ich prebudili z REM fázy 80 % z nich tvrdilo, že sa im práve snívalo. Ale iba 7 % tvrdilo to isté, ak boli zobudení počas NON REM fázy.

Preto si vedci mysleli, že snová je len REM fáza. Všetko sa zmenilo, keď sa pokusných osôb zobudených z NON REM fázy spýtali, či o niečom premýšľali? Zrazu odpovedalo až 75 % kladne. Skutočne snívali, teda viac menej premýšľali, aj keď nie tak vizuálne či emocionálne, ako v REM fáze. 

Snívame teda takmer neustále. Aj počas REM fázy aj NON REM fázy. Odlišný je len charakter týchto snov.

Nemenej zaujímavý je fakt, že ľudia, ktorých zobudili v akejkoľvek fáze spánku tvrdili, že sa im snívalo. Keď však mohli prespať celú noc bez prebudenia, vraveli, že sa im nesnívalo vôbec.

Spánková hygiena

Pod pojmom spánková hygiena môžeme rozumieť určitý stereotyp režimu spánku, ktorý nám zabezpečuje kvalitný a nerušený spánok. Cieľom spánkovej hygieny je teda priaznivý vplyv spánku na fyzické i psychické zdravie človeka.

Je taktiež vhodné si vytvoriť vlastnú spánkovú hygienu, ktorá je prispôsobená na individuálny životný štýl, prácu, každodenné zvyky, zdravotný stav a zároveň sa nevychyľuje od rád odborníkov.

V tabuľke uvádzame pravidlá spánkovej hygieny a dôsledkov nedostatku spánku

Zo všetkého čo sme tu spomenuli vyplýva, že aj spánok má svoje pravidlá. Riadi sa svojim rytmom a potrebami, ktoré by sme nemali nijako narúšať. Práve by sme ich mali pozorovať a riadiť sa jeho potrebami.

Aby sme sa ráno cítili sviežo a plní sily.

Viac o spánkovej hygiene: 10 jednoduchých pravidiel pre kvalitný spánok

Spánok: jeho výskum a cyklus

Objavenie encefalografu (EEG) v dvadsiatych rokoch minulého storočia, pomohlo aj pri výskume spánku.

Encefalograf, v skratke EEG je zariadenie pre záznam elektrickej aktivity mozgových buniek. Uskutočňuje sa tak pomocou elektród, ktoré sa rozmiestnia na hlave skúmanej osoby.

A tak tento encefalograf, teda EEG, využil istý profesor Nathaniel Kleitman z univerzity v Chicagu na výskum spánku. Bolo to ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy už uplynulo veľa času a udialo sa veľa iných výskumov.

To čo zistil je však základ aby sme porozumeli tomu, čo sa počas spánku s nami vôbec deje.

Ak sa nachádzame v uvoľnenom stave so zatvorenými očami, pritom však stále bdieme, vysiela mozog za jednu sekundu 8 až 12 kmitov. Tieto kmity sú pravidelné. Nazývajú sa alfarytmus.

V ľahkom spánku sa tieto vlny spomalia a zväčšia.

Počas hlbokého spánku EEG zaznamenáva len 1 až 3 kmity za sekundu.

Z jeho výskumu vyplynulo, že človek dosahuje štyri rôzne hĺbky spánku.

Ale v priebehu jednej noci štádium hlbokého spánku, z ktorého sa ráno pomaly prebúdzame nedosiahneme len raz.

V rámci 7 až 8 hodinového spánku sa štádiá ponárania do spánku opakujú 4 krát a vynárania z neho 5 krát.

A toto je základný kľúč k poznaniu, aký dlhý spánok je pre náš organizmus potrebný.

Keď človek zaspí, trvá prvé štádium približne 5 minút. Druhé a tretie štádium prejde veľmi rýchlo a človek sa ocitne vo štvrtom. To je štádium hlbokého spánku, ktoré trvá minimálne pol hodiny.

Po tomto čase sa človek vracia do plytšieho spánku, teda až do prvého štádia.

Trvá nejaký čas, kým človek znovu upadne do hlbšieho spánku. Avšak v druhej fáze spánku sa už hlboké štádium nedosiahne. Ak predsa, tak už nie je také dlhé, ako v prvej fáze.

Potom sa opakuje cez tretie a druhé štádium prechod do prvého. Teda znovu ľahší spánok.

Po asi dvadsiatich minútach znovu prichádza hlbší spánok a prechod cez všetky štádiá až do štvrtého.

Celý cyklus ponárania sa do spánku a opačne pokračuje celú noc. Každá časť trvá približne 90 minút.

Čím viac sa blíži ráno, tým viac trvá prvé štádium plytkého spánku. Tretie až prvé štádium je tým pádom stále kratšie.

Pred ranným zobudením je človek už väčšinou len v prvom a druhom štádiu spánku.

Americký profesor však narazil aj na ďalší v tej dobe ohromujúci fakt. Okrem objavenia cyklického charakteru spánku sa ukázalo, že jeho rôzne štádiá sú spojené s určitými pohybmi očí.

• Po zaspatí slabne alfarytmus a oči sa pohybujú pomaly až sa zastavia. Často sa nám vtedy zdajú bizarné veci, z ktorých nás môže vytrhnúť kŕčovité myknutie. Môže za to krátka aktivita mozgu.
• Keď zaspávame a mozog vkĺzne do prvého štádia spánku EEG zaznamenáva krátke a nepravidelné krivky. Ešte stále nás môže zobudiť napríklad nečakaný zvuk. Ľudia vtedy často tvrdia, že vôbec nespali.
• Ak nás nič nevyruší, pomaly sa dostávame do druhého štádia. Vtedy sa oči pod zatvorenými viečkami pohybujú pomaly.
• V treťom štádiu spánku klesá krvný tlak a telesná teplota. Spomaľuje sa srdcová aktivita. Dýchame pomaly a hlboko.
• Okolie nevnímame a prechádzame do štvrtého štádia.

Po asi 90 minútach od zaspatia prechádzame cez tretie do druhého štádia. Teda do ľahkého spánku.

Tu nastala zmena, ktorá vtedy vedcov veľmi prekvapila. Keď totiž ich pokusné osoby prechádzali z druhého štádia do prvého, začali sa im oči pohybovať rýchlo a trhavo.

Prečo musíme snívať a spať?

Snívame všetci, aj tí čo tvrdia, že sa im nesníva. To dokázal výskum.

Z toho pramení otázka: Prečo musíme snívať a spať?

Sú pre nás spánok a sny biologicky potrebné alebo môžeme existovať aj bez nich?

No a v neposlednom rade, čo je dôležitejšie, spánok alebo sen?

Veľa príkladov dosvedčuje aké je neumožnenie spánku pre organizmus zdrvujúce. Bránenie v spánku sa už v staroveku používalo, ako účinná metóda mučenia. Jeho neumožnenie je nebezpečné.

Uskutočnilo sa už veľa experimentov so snami a spánkom. Za všetky možno spomenúť ten z roku 1959. Prebehol v New Yorku na Times Square.

Hlavným aktérom sa stal miestny diskdžokej Peter Tripp. V tom prípade išlo hlavne o to zistiť, aké následky bude mať deficit spánku na jeho organizmus? Táto akcia mala z jeho strany aj charitatívny charakter.

Peter Tripp vydržal 201 hodín a 13 minút bez spánku.

Už na začiatku experimentu stál od únavy ledva na nohách. Po dvoch dňoch videl počas prezúvania na topánkach pavučiny. To bol však len začiatok. Všetko pokračovalo chrobákmi loziacimi po obruse, ktoré boli v realite škvrnami. Vo svojej blízkosti videl poskakujúceho bieleho králika. Pokračovalo to poruchami pamäti.

Po sto hodinách bez spánku sa znížila jeho schopnosť koncentrácie. Aj minimálna námaha bola pre neho neprekonateľný problém. Pasoval sa s abecedou.

Po stodesiatich hodinách začal trpieť príznakmi delíria. Stavy nezmyselného smiechu sa striedali s urazenosťou. Trpel takými halucináciami, že prítomného lekára videl oblečeného do plaziacich sa červov.

Začal byť presvedčený, že dohodnutých dvesto hodín bez spánku sa už dávno skončilo.

Po približne stodvadsiatich hodinách otvoril zásuvku, z ktorej vraj vyrazili plamene. Vybehol na ulicu a tvrdil, že oheň založili vedci, aby zistili jeho reakcie.

Po stopäťdesiatich hodinách stratil zmysel pre orientáciu. Dokonca nevedel ani to, kto je on sám. Skúmal nástenné hodiny, ktoré sa u neho zmenili na našminkovanú tvár istého herca. Začal pochybovať o svojej identite a myslel si či on sám nie je tým hercom.

Nakoniec podľahol domnienke, že sa stal obeťou sprisahania vedcov.

Tu treba dodať, že je lepšie to vôbec neskúšať.

Po dvesto hodinách sa ešte podrobil vyše hodinovému skúmaniu až kým mohol konečne spať. Vedci si mysleli, že bude spať tak hlboko, že vynechá ej fázu REM spánku.

Nakoniec spal trinásť hodín a trinásť minút. Po nich sa cítil vynikajúco.

Dôležité však bolo zistenie, že vôbec nespal tak hlboko ako sa predpokladalo. Avšak jeho spánok, bol bohatý na sny. Teda výdatne sa mu snívalo.

Zo svojho trinásťhodinového spánku strávil 3 hodiny a 46 minút vo fázach REM. To je 28 % REM snov.

Normálne zaberá pri osem hodinovom spánku fáza REM snov asi 20 %.

Tripp mal teda očividne veľkú potrebu dohnať snívanie. Aj keď je pravdepodobné, že jeho halucinácie počas prebdených 8 dňoch mali charakter snov. Organizmus ich zrejme používal ako ich náhradu. Teda vlastne snívanie s otvorenými očami.

To, že sa nám sníva celú noc je isté. Sen sa nedá oddeliť od spánku.

Otázka však je či je pre nás dôležitejší spánok alebo snívanie?

Uskutočnili sa aj pokusy, keď zabraňovali osobám snívať. Ešte pred tým než sa mohol u nich rozvinúť sen vo fáze REM boli títo ľudia za každým zobudení.

Vyplynuli z toho dva dôležité fakty. Všetci zúčastnení si kompenzovali stratu sna. Pribúdali totiž u nich REM fázy snov. Po piatich dňoch ich museli z nich prebúdzať až 30 krát počas jednej noci. 

No a druhý fakt bol, že počas nocí kedy mohli nerušene spať, tvorili REM fázy až 40 % ich spánku. Zjavne doháňali zameškané.

Nie nadarmo sa hovorí, že predspať sa nedá, iba dospať je možné.

U pokusných osôb prebúdzaných počas REM fáz sa prejavovali rôzne poruchy:

• neschopnosť koncentrácie
• vyčerpanosť
• zvýšená precitlivenosť
• výpadky pamäte
• slabšia koordinácia svalstva

Inú skupinu prebúdzali počas NON REM fáz, teda druhé, tretie a štvrté štádium. Jednoducho hlboký spánok.

Výsledok?

Čuduj sa svete, títo ľudia boli úplne v poriadku. Neprejavovali sa u nich žiadne poruchy správania.

Pre vedcov z toho vyplynulo, že za nežiadúce symptómy nemôže nedostatok spánku, ale snívania.

Čítajte tiež článok: 
Tŕnistá cesta k nerušenému spánku: Naozaj pomôžu iba lieky na spanie?

Poruchy spánku

Pristavme sa bližšie pri poruchách spánku.

Pravidelnosť, kvalitu a dĺžku narúšajú poruchy spánku:

• insomnia - nespavosť
• hypersomnia - nadmerná spavosť
• narkolepsia
• somnambulizmus
• bruxizmus

Tu však treba rozlišovať medzi nespavosťou, ako takou a problémom zaspať, napríklad po ťažkej fyzickej námahe alebo emočnom vypätí.

Insomnia je vlastne nespavosť. Človek má problém zaspať. Keď sa to už podarí, často sa budí. Spánok je plytký a postihnutý si poriadne neoddýchne. 

Samotná insomnia je chronická porucha. Takýto jedinci často spia len 2 až 3 hodiny. Veľmi často sa budia už skoro ráno a potom už nespia.

V tomto článku sa dočítate viac o nespavosti a jej príčinách.

Hypersomnia je naproti tomu nadmerná spavosť. Človek spí často a nekvalitne.

Problém však je, že k takýmto stavom prichádza u postihnutého počas dňa. Vtedy, kedy má alebo musí byť aktívny prichádza náhle stav spánku.

Vlastne sa prejavuje jeho nekontrolovateľnými záchvatmi. Človek sa im vôbec nedokáže ubrániť. Tieto stavy trvajú niekoľko minút, ale prichádzajú aj počas fyzickej aktivity alebo počas rozhovoru s inou osobou.

Z toho vyplýva, že je to stav veľmi nebezpečný.

Samozrejme, že si ho netreba zamieňať so stavom po prebdenej alebo prehýrenej noci.

Narkolepsia ako taká, je podskupinou hypersomnie. Je to zvýšená spavosť s halucináciami.

Príznaky sú vlastne také isté ako u hypersomnie, pretože patrí do tejto skupiny. Záchvatová ospalosť, ktorá prichádza kedykoľvek počas dňa sa nedá vôbec potlačiť vôľou.

Často a veľmi rýchlo prichádza k snovej fáze spánku. V čase keď postihnutý ešte vníma okolie. Z toho dôvodu narkoleptici často vnímajú tieto sny ako skutočnosť.

Nazývajú sa hypnagogické halucinácie. Nie sú to však halucinácie ako také. Sú to sny, ktoré majú veľmi realistický charakter. Obrazový, zvukový a dokonca aj hmatový.

Narkoleptici nemusia upadať do úplného spánku. Sú iba v stave extrémnej ospalosti. Krátky alebo neúplný spánok však pre nich znamená, že sú celé dni a noci na pomedzí spánku a bdenia. 

Preto si vôbec neoddýchnu a trpia únavou.

Somnambulizmus inak nazývaný aj námesačníctvo alebo lunatizmus. Je to porucha spánku, ktorá sa prejavuje ako druh nevedomého správania.

Nastáva pri prechode zo spánku do stavu podobnému hypnóze. Mesiac však nemá na tento stav žiadny vplyv. Odborníci sa domnievajú, že je to porucha prebúdzania. Ide teda o stav neúplného zobudenia sa.

V určitej fáze spánku, takzvanej NON REM (povieme si o nej viac) svaly nie sú vyradené z činnosti. Nevedomé správanie naštartuje ich činnosť. Aktivuje sa motorický a autonómny systém bez toho aby sa dosiahol stav bdenia. Tým pádom nie je motorická činnosť človeka ovládaná vôľou.

Takýto jedinec sa teda hýbe a zároveň spí. Stúpajúcim vekom sa stav námesačníctva znižuje. Vedci sa domnievajú, že je to tým, že sa rovnako skracujú aj fázy spánku.  

Bruxizmus je škrípanie zubami. Postihnutý o tom nevie. Ak teda k nemu prichádza v noci.

V spánku sa uvoľňuje celodenne nahromadený stres aj takouto formou. Veľký vplyv naň môžu mať aj alkohol a kofeín, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém a tým aj fázy spánku.

Čítajte viac:  Aké sú vhodné polohy pre zdravý spánok? Výber vankúša a matraca

Pýtate sa: Najčastejšie otázky a odpovede o spánku

Koľko hodín spánku je potrebných denne?

Potrebný počet hodín spánku závisí od veku a individuálnych potrieb. Dospelí by mali spať približne 7-9 hodín denne, ale niektorí môžu potrebovať viac alebo menej.

Prečo sa cítim unavený aj po dlhom spánku?

• Pocit únavy po dlhom spánku môže byť spôsobený nekvalitným alebo krátkym spánkom, nevhodnou spánkovou hygienou, poruchami spánku, ako je spánková apnoe, alebo inými zdravotnými problémami, ktoré narušujú hlboké fázy spánku.

Čo môžem urobiť, ak mám problémy so zaspávaním?

• Ak máte problémy so zaspávaním, je dôležité dodržiavať spánkovú hygienu - pravidelný spánkový režim, vytvoriť si relaxačnú predspánkovú rutinu, vyhýbať sa kofeínu a ťažkým jedlám pred spaním a obmedziť používanie elektroniky tesne pred spaním.

Ako vplýva nedostatok spánku na zdravie?

• Nedostatok spánku môže mať negatívny vplyv na fyzické aj duševné zdravie, vrátane zvýšeného rizika vzniku chronických ochorení, ako sú srdcové choroby, cukrovka, a depresia. Môže tiež ovplyvniť pamäť, koncentráciu či schopnosť reagovať a rozhodovať sa.

Je možné "dospávať" stratený spánok?

• Aj keď krátkodobé dospávanie môže pomôcť zmierniť únavu, dlhodobé spánkové deficity nemožno úplne kompenzovať niekoľkými nocami dlhšieho spánku. Je dôležité preto dodržiavať pravidelný spánkový režim.

Čo spôsobuje živé sny alebo nočné mory?

• Živé sny a nočné mory môžu byť spôsobené stresom, úzkosťou, nepravidelným spánkom, užívaním niektorých liekov alebo konzumáciou určitých potravín pred spaním. V niektorých prípadoch môžu byť spojené aj so spánkovými poruchami.

Aký je rozdiel medzi REM a NREM spánkom?

• REM (rapid eye movement) spánok je fáza spánku, počas ktorej sa odohráva väčšina snov a dochádza k rýchlemu pohybu očí. Naopak NREM (non-rapid eye movement) spánok má niekoľko fáz, od ľahkého po hlboký spánok, a je kľúčový pre fyzickú regeneráciu.

Ako môžem zlepšiť kvalitu svojho spánku?

• Na zlepšenie kvality spánku je dôležité dodržiavať pravidelný spánkový režim, vytvoriť si príjemné a tiché prostredie na spanie, vyhýbať sa ťažkým jedlám a alkoholu pred spaním a pravidelne cvičiť, ale nie tesne pred spaním.
• Dôležitá je tichá tmavá miesnosť, mierne nižšia izbová teplota, prísun čerstvého vzduchu a kvalitný matrac.