Ako súvisí fajčenie a chronický zápal priedušiek? + Príznaky a riziká

Najvážnejšou a najčastejšou príčinou jej vzniku je zlozvyk, bez ktorého sa dá žiť. Fajčenie je tou príčinou, ktorá okrem chronickej pľúcnej choroby vyvoláva mnoho iných nepríjemných a zákerných ochorení, ako je napríklad rakovina pľúc.

Fajčiari si neuvedomujú, alebo si nechcú pripustiť, negatívne účinky na ich telo. Okrem zdravia je fajčenie zaťažujúce aj ekonomicky, nielen narastajúcou cenou za cigarety. Hlavnou ekonomickou záťažou je pre človeka samotného a aj pre štát obdobie, kedy sa začína liečba komplikácií fajčenia.

Liečba je nákladná, fajčiar sa stáva invalidom. V neskorých štádiách je paralyzovaný dušnosťou a neschopnosťou normálne dýchať. Hlavnou zložkou chronickej obštrukčnej choroby pľúc je chronický zápal priedušiek, o ktorom v riadkoch nižšie nájdete viac informácií.

Chronický zápal priedušiek

Spolu s pľúcnym emfyzémom je jednou zo zložiek chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Môže prebiehať aj samostatne v jednoduchej forme, ako následok neliečených, nedoliečených alebo častých akútnych zápalov priedušiek v detstve, ale aj v dospelosti. 

Jeho hlavná príčina je opakované, časté vystavovanie sliznice dýchacích ciest účinkom škodlivých plynov a častíc, čo spôsobuje zápal. V neskorších štádiách sa ťažkosti stupňujú a jednoduchá forma sa mení na obštrukčnú bronchitídu, ktorá v prípade zanedbania môže zapríčiniť zlyhávanie dýchania, srdca a v konečnom dôsledku aj smrť. Preto je včasná liečba úspechom k zamedzeniu komplikácií.

Chronická bronchitída sa delí:

• Jednoduchá (neobštrukčná) chronická bronchitída označuje ranné kašľanie a vykašliavanie hlienov.
• Chronická obštrukčná bronchitída s dušnosťou (hlave expiračné výdychové dyspnoe). Dušnosť je najskôr námahová, v neskoršom štádiu aj v pokoji. Prítomné je celodenné vykašliavanie hlienov (spúta) aj hnisavého (na podklade bakteriálnej resp. vírusovej infekcie).

Príčiny chronického zápalu priedušiek sú rôzne a sú ovplyvňované vnútornými a aj vonkajšími faktormi: 

• Vnútorné faktory, takzvané endogénne, medzi ktoré patrí vek (ľudia nad 40 rokov), pohlavie (muži sú postihnutý viac) a genetické, imunologické príčiny.
• Vonkajšie faktory, takzvané exogénne, do ktorých sa zahŕňa fajčenie, znečistenie životného prostredia, pracovné prostredie a recidivujúce (opakujúce sa) infekty (zápaly) dolných dýchacích ciest.

Dlhodobé pôsobenie vonkajších vplyvov spôsobuje remodeláciu (zmena typu epitelu) sliznice dolných dýchacích ciest, následne zvýšenú mieru produkcie hlienov. Pre porušenú samočistiacu funkciu, hromadenie hlienu a pre poruchu funkcionalitu okolitého podporného aparátu a stiahnutie hladkej svaloviny dýchacích ciest vzniká zúženie priemeru (priesvitu) priedušiek (bronchy) a priedušničiek (bronchioly).

Toto zúženie narúša funkciu dýchania. Hromadenie hlienu má za následok bakteriálne aj vírusové zápaly, ktoré následne zhoršuje celkový zdravotný stav na základe zlyhávania dýchania.

Ako sa prejavuje chronický zápal priedušiek

Kašeľ a vykašliavanie hlienu patria k hlavným príznakom zápalu priedušiek (bronchitídy), ale pre určenie diagnózy chronickej bronchitídy je potrebné, aby ťažkosti trvali tri mesiace vo dvoch po sebe idúcich rokoch. Ak ste spozorovali tieto príznaky v uvedenom trvaní je dôležité lekárske vyšetrenie. Praktický lekár vás pošle na odborné pľúcne vyšetrenie.

Príznaky chronickej bronchitídy:

• kašeľ s vykašliavaním spúta (hlienu),
• hypersekrécia hlienu (nadmerná tvorba),
• dušnosť (dýchavica, dyspnoe),
• hypoxémia (nedostatok kyslíku v krvi), až cyanóza (zmodranie pier, končekov prstov).

Diagnóza chronického zápalu priedušiek

Diagnostika chronického zápalu priedušiek prebieha na základe informácií od pacienta a zároveň aj na základe vyšetrení, ktoré určí lekár špecialista, v tomto prípade pľúcny lekár, pneumológ.

Hlavné diagnostické metódy:

• Anamnéza (fajčenie, pracovné prostredie, domáce prostredie, kašeľ jeho opakovanie, vykašliavanie hlienu, dušnosť, odb. dyspnoe).
• Vyšetrenie posluchom (fonendoskopom - počuť piskoty, vrzoty, predĺženie výdychu).
• Funkčné vyšetrenie pľúc (spirometria).
• Odber krvi (vyšetrenie krvných plynov).
• Vyšetrenie spúta (mikrobiálne vyšetrenie hlienu).
• Rtg pľúc.
• Bronchoskopia pri diferenciálnej diagnostike na vylúčenie iných ochorení.

Zaujímavosťou je, že vyše 90 % ľudí s bronchitídou udáva v anamnéze fajčenie. Rovnako je to aj s pasívnym fajčením. Okrem toho, negatívne vplýva aj pracovné prostredie s vysokým výskytom prachu, dymu a iných chemických zložiek v ovzduší. Kúrenie drevom a jeho nevhodné prispôsobenie, taktiež prospieva k opakovaným zápalom priedušiek.

Komplikácie chronického zápalu priedušiek

Ako už bolo uvedené, tak chronická bronchitída je začlenená pod chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP). Jej komplikáciami nie je len ochorenie pľúc samotné, ale negatívne vplýva aj systémovo. Zapríčiňuje ďalšie vážne ochorenia, ktoré v jej súčinnosti zhoršujú celkový zdravotný stav chorého.

Hlavné komplikácie CHOCHP:

• rakovina pľúc,
• ICHS a iné kardiovaskulárne ochorenia,
• chronické srdcové zlyhávanie,
• pľúcna hypertenzia,
• Diabetes mellitus (cukrovka) a metabolický syndróm,
• anémia,
• spánkové apnoe,
• depresia,
• systémový zápal,
• dysfunkcia kostrového svalstva a malnutrícia (podvýživa),
• osteoporóza.

Fajčenie

Podľa úradu verejného zdravotníctva na svete je 1,1 miliardy fajčiarov a do roku 2025 sa ich počet zvýši o 1,6 miliardy ľudí. Úmrtnosť v súvislosti s fajčením je v dnešnej dobe alarmujúca, lebo vo svete na jeho následky zomrie 3,5 milióna ľudí a v roku 2025 to má byť približne 10 miliónov.

Fajčenie je problémom zdravotným, ekonomickým, sociálnym. Nikotín spôsobuje závislosť silnejšiu ako tvrdé drogy. Spôsobuje zbytočné predčasné úmrtia a jeho následkom sú desiatky ochorení v rámci srdcovo-cievneho, dýchacieho systému, tráviaceho traktu, ústnej dutiny a iné ochorenia a komplikácie.

Pravdou je, že viac ako 80 % fajčiarov začalo fajčiť v detstve. Hranica 9 rokov býva prvou skúsenosťou s fajčením a deti v ranej puberte už pravidelne fajčia. Závislosť v detskom veku vzniká oveľa rýchlejšie ako v dospelosti, a pritom stačí denne 5 cigariet.

Fajčenie na Slovensku je problémom pre 34 % populácie a z toho je približne 43 % mužov a 26 % žien. Priemerná ročná spotreba je 2 360 kusov (6,4 cigarety na deň) cigariet, a to približne 50 % fajčiarov vyfajčí viac ako 10 cigariet denne a 5 % viac ako 20 cigariet.

Pri dennej konzumácii približne 20 - 30 cigariet denne po dobu 30 rokov je dĺžka života kratšia o 8 rokov ako u nefajčiarov. U ľudí, ktorí následkom fajčenia zomierajú v strednom veku (35.- 69. rok), ich fajčenie okradlo o 20 - 25 rokov života, čo je smutný údaj pre úplne zbytočnú smrť. Na priame následky fajčenia zomiera v priemere 50 % fajčiarov a na Slovensku je to približne 11 000 osôb ročne.

Ak ste fajčiar, mali by ste si prečítať aj nasledovné údaje o ochoreniach, ktoré fajčenie najčastejšie spôsobuje. Pre predstavu je vyjadrenie aj v približných percentách.

• Nádorové ochorenia sú zastúpené približným 30 %  podielom, a to z nich sú najčastejšie nádorové ochorenia pľúc, úst, pier, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, prsníka, krčka maternice, penisu, kože.
• U kardiovaskulárnych ochorení je to približne 20 % zastúpenie a z nich je to ateroskleróza, ischemická choroba srdca a dolných končatín.
• Najvyššie percento, a to 75 % u fajčiarov sú zastúpené ochorenia ako chronická bronchitída, následne chronické obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), do ktorej sa zaraďuje aj pľúcny emfyzém.
• Komplikácie v rámci nervovej sústavy, cievne mozgové príhody, znižuje imunitu a má za následok množstvo iných ochorení.
• Fajčenia výrazne zvyšuje spotrebu vitamínov A, C, E a  prvku selénu.

Zvláštnou kategóriou je fajčenie počas tehotenstva, ohrozuje tehotenstvo, môžu nastať komplikácie pri pôrode. Je príčinou nízkej pôrodnej hmotnosti, závislosti plodu, novorodenca na nikotíne, zvyšuje riziko pôrodnej úmrtnosti detí. A spôsobuje rad iných ochorení.

Viete, čo obsahuje cigaretový dym?

Cigaretový dym obsahuje množstvo chemických látok a zlúčenín. Z celkového počtu približne 4 000 (92 % plynných a 8 % pevných) je 100 zložiek rakovinotvorných. Oxid uhoľnatý (CO) sa asi 200-krát ľahšie viaže na hemoglobín v krvi, čo bráni kyslíku k naviazaniu, a tým vlastne zhoršuje okysličenie orgánov.

Niektoré nebezpečné chemické látky obsiahnuté v cigaretovom dyme:

• dibenzantracén,
• benzpyrén,
• dimetylnitrozamín,
• dietylnitrozoamín,
• NNK (metylnitrozoamino-butanón),
• NNN (nitrozonornikotín),
• vinylchlorid,
• hydrazín,
• arzén,
• ortuť,
• nikel,
• olovo,
• polónium 210,
• kadmium,
• benzén,
• toluén,
• naftalén,
• formaldehyd,
• čpavok.

Pri horení cigarety vznikajú dva druhy dymu. Hlavný teda primárny prúd dymu, ktorý je vdychovaný pri šlukovaní a druhý sekundárny prúd. Sekundárny prúd dymu je o to nebezpečnejší, že pri nižšej teplote spaľovania sú v ňom obsiahnuté vyššie koncentrácie nebezpečných látok, ako v primárnom vdychovanom prúde dymu.

Pre predstavu, napríklad koncentrácia čpavku je 78 x vyššia, 52 x viac dimetylnitrozamínov, 16 x viac naftalénu, 3,4 x viac benzopyrénu, 2,5 x viac CO, 1,7 x viac dechtu, a tak by sa dalo pokračovať. Preto je nebezpečné pasívne fajčenie a vystavenie sa dymu v uzatvorenom nevetranom priestore.

V cigaretovom dyme sa nachádzajú aj malé množstvá rádioaktívnych karcinogénov. Izotop olova a polónia - 210. Rádiochemik Edward Martell NCAR (National Center for Atmospheric Research) zistil, že rádioaktívne látky z cigaretového dymu sa ukladajú v mieste vetvenia priedušiek.

Jedným z článkov na danú problematiku obsahu polónia v cigaretovom dyme si môžete preštudovať aj v článku Cancer research UK (anglický článok).

Včasná prevencia fajčenia, informovanie verejnosti a hlavne mládeže o jeho rizikách a komplikáciách by mohlo do budúcnosti znížiť zastúpenie fajčiarov, ktoré má stále narastajúcu tendenciu. Podľa rôznych štatistických údajov, až 75 % fajčiarov by chcelo prestať fajčiť, ale ich závislosť je silnejšia a nedokážu si s fajčením poradiť.

V prípade záujmu prestať existujú rôzne praktiky na odvykanie. Pomôcť vám vie aj váš lekár. V prípade vypuknutia ťažkostí je však najúčinnejšie prestať s fajčením rázne a hneď. Najlepšie s ním ani nezačať.

A pre motiváciu uvádzam:

• za 20 minút sa znormalizuje krvný tlak,
• po 8 hodinách je hladina CO na polovičnej úrovni a hladina kyslíka stúpa do normálnych hodnôt,
• 48 hodín znamená že sa nikotín dostáva z tela von a upravuje sa vnímanie čuchu a chuti,
• po 72. hodine sa vám vracia energia a dýchanie bude tak isto lepšie,
• ak by ste nefajčili 2 týždne tak verte, že sa vám zlepší cirkulácia krvi,
• za 9 mesiacov ustupuje kašeľ, upravuje sa dychový objem pľúc,
• po roku nefajčenia sa znižuje riziko infarktu myokardu na polovicu,
• pri výdrži nad 5 rokov si znížite riziko cievnej mozgovej príhody,
• a po 10 rokoch nefajčenia je riziko ochorenia na rakovinu pľúc ako u nefajčiara.

Test o znalostiach z prečítanej témy

10 ľahkých otázok pre zopakovanie problematiky o chronickej bronchitíde.

Ak máte záujem o viac informácií

• ucsfhealth.org - Chronic Bronchitis
• pubmed.ncbi.nlm.nih.gov - Smoking: relationship to chronic bronchitis, chronic obstructive pulmonary disease and mortality
• ncbi.nlm.nih.gov - Chronic Bronchitis in Chronic Obstructive Pulmonary Disease. Magnifying Why Smoking Cessation Still Matters Most