späť na zoznam článkov

Koronavírus vs. chrípka: Čo nás ohrozuje viac?

Autor: Zdravotnícky pracovník Bc. Lucia Sýkorová
Koronavírus vs. chrípka: Čo nás  ohrozuje viac?
Zdroj foto: Getty images

Ľudia sú vydesení z nového koronavírusu. Obávajú sa nakazenia ako nikdy predtým. Prečo sme sa doteraz žiadneho ochorenia toľko neobávali? Môže za to nie len samotné ochorenie, ale predovšetkým medializácia, ktorá u nich vzbudzuje strach a obavy.


Koronavírus straší celý svet. Obavy sú opodstatnené z viacerých dôvodov.

Ide o nový typ vírusu, rýchlo sa rozšíril vo svete, spôsobil svetovú pandémiu, a navyše denne sú zverejňované vysoké počty mŕtvych na toto nové ochorenie.

Jednoznačne je treba sa mať na pozore, a za žiadnych okolností nepodceňovať situáciu. Strach je preto namieste, opatrenia je nutné dodržiavať, ale zatiaľ nie je dôvod na paniku.

 

Obavy sú na mieste, panika však nie

Pandémia koronavírusu je v mnohom podobná ako epidémia chrípky - aktuálna epidemiologická situácia chrípky.

Ochoreniu COVID-19 však čelíme po prvý krát, zatiaľ čo chrípku tu máme pravidelne každý rok. Je normálne, že sa bojíme viac toho, čo nepoznáme, a nevieme presne čo čakať.

Ľudia by si však mali uvedomiť aj fakt, že obe ochorenia zväčša prebiehajú len s miernymi prejavmi, alebo dokonca bezpríznakovo.

Samozrejme, priebeh môže byť aj ťažký, dokonca sa skončiť smrťou. Ide hlavne o rizikovú skupinu ľudí. U mladého zdravého jedinca je ťažký priebeh ojedinelý.

 

Na chrípku doposiaľ zomrelo viac ľudí ako na koronavírus

Aj koronavírus COVID-19, aj chrípka sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenia, ktoré sa môžu končiť až úmrtím pacienta.

Úmrtia na koronavírus sú verejnosti dobre známe a pravidelne medializované, za to o úmrtiach na chrípku sa toľko nerozpráva.

Napriek podceňovaniu vírusu chrípky je ním populácia každoročne zaťažovaná, a to vo vysokej miere. Tieto fakty sú často ľuďmi prehliadané, no kompetentný (epidemiológovia) sa pandémie chrípky obávajú neustále a oprávnene.

Na chrípku doposiaľ zomrelo omnoho viac ľudí ako na ochorenie COVID-19. Niektoré prípady úmrtia na bežnú chrípku dokonca veľmi často unikajú evidencii, čiže sa predpokladá, že tieto čísla sú omnoho vyššie.

Na chrípku zomrie viac ľudí ako na COVID-19, koronavírus je však smrtnejší!

Nechcem spochybňovať vysokú úmrtnosť na ochorenie COVID-19, ktorá je evidentná, ale taktiež dať do povedomia vysokú úmrtnosť na chrípku, ktorá je podceňovaná.

Koronavírus je zákernejší a ľudia sa ho boja. To je na jednej strane dobre, pretože neberú situáciu na ľahkú váhu, a dostatočne sa chránia.

Bojíte sa, a robíte potrebné opatrenia, keď niekto povie chrípka? Odpoveď je jasná, a zároveň je to dôvod, prečo na chrípku zomiera viacej ľudí.

.

Raz nás aj tak zabijú vírusy ...
Smrť človeka spôsobujú ochorenia, ale aj nešťastné nehody, prírodné katastrofy a vojny.
Všetky tieto faktory majú na svedomí mnoho životov.
Avšak, ak by sa urobila štatistika neprirodzených a predčasných úmrtí, som si istá, že zabijakom číslo jeden by boli vírusy.
Vírusy ako také už zabili stovky miliónov ľudí, a v budúcnosti tomu nebude inak.
Vždy keď sa ľudstvo otrase z nejakej epidémie, či pandémie, príde po nej ďalšia. Dôvodom je schopnosť vírusov mutovať.

Tajomný COVID-19

COVID-19 je ochorenie spôsobené novým kmeňom vírusu, ktorý bol doteraz neznámy, a teda naň ľudia nemajú vyvinutú imunitu.

Na nový koronavírus už ochorelo a zomrelo niekoľko tisíc ľudí v rôznych krajinách sveta. Tieto fakty a reálne počty vzbudzujú opodstatnené obavy verejnosti, ale aj vedcov.

Tento vírus je geneticky podobný koronavírusom netopierov, a taktiež koronavírusu malajského šupinavca.
Genetická informácia
SARS-CoV-2 je dokonca identická s genetickou informáciou netopierov až v 96 %. 

Genetická informácia SARS-CoV-2 je uložená v jedinej molekule RNA. Jej variabilita a schopnosť ďalšej mutácie nie je zatiaľ dostatočne preskúmaná.

Známe kmene koronavírusov tu už boli aj predtým.
Zväčša spôsobovali zápal nosovej sliznice, tzv. akútnu rhinitídu, alebo ak chcete - nádchu, či soplík.
V roku 2002 sa objavil nový typ koronavírusu, ktorý spôsoboval po prvý krát aj ochorenie dolných dýchacích ciest, tzv. SARS.
Išlo o zoonózu, ktorá bola na človeka prenesená z cibetiek.
V súčasnosti sa stretávame s podobnou situáciou aká nastala v roku 2002, a to s novým typom koronavírusu.
Taktiež ide pravdepodobne o zoonózu, pretože za pôvodný zdroj infekcie sa považujú netopiere.
Infekcia sa na človeka pravdepodobne preniesla prostredníctvom iných drobných cicavcov.

 

Koronavírus a úmrtnosť

Je nutné podotknúť, že mať pozitívny test na koronavírus, neznamená bezpodmienečne smrť ako si mnohí myslia.

Veľa chorých svoj boj s koronavírusom vyhralo. Zatiaľ ale nie je známe, či získali imunitu.

  • 80,9% prípadov ochorenia má len mierny priebeh.
  • Kritický priebeh necelých 5% pacientov, čo v konečnom dôsledku nie je veľa.
  • Napriek hrozivým číslam počtov mŕtvych, ktoré počúvame z médií, je odhad úmrtnosti na COVID-19 asi 2,5%. Zväčša sa jedná o starých, alebo chorých jedincov.

Miera úmrtnosti na COVID-19 podľa veku:

  • 14,8 % po 80. roku života
  • 11,6 % od 60. do 80. rokov
  • 1,7 % po 50. roku života
  • 0,2 % do 40 rokov života
Ťažký priebeh ochorenia so smrteľnými následkami sa zaznamenali väčšinou u rizikových pacientov, a to u starších ľudí (nad 80rokov), u polymorbídnych ľudí (ľudí s viacerými chronickými ochoreniami ako je napríklad cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia ...), u ľudí s ochoreniami imunity (AIDS, Guillainov-Berrého syndróm, skleróza multiplex ...).

 

Bežný vírus chrípky

Vírusy chrípky sa časom stali prirodzenou súčasťou života ľudí.

Chrípka ako ochorenie sa vyskytuje každoročne počas sezóny (Január, Február), verejnosť je na ňu zvyknutá, a málokoho by napadlo, že ich chrípka môže zabiť.

Kým koronavírus je jeden typ vírusu, chrípka má hneď tri antigénne typy A, B, a C, ktoré majú svoju genetickú informáciu uloženú až v ôsmich molekulách RNA.

Navyše genetická zámena týchto molekúl spôsobuje vysokú variabilitu, a teda aj vysokú mutačnú schopnosť vírusu chrípky.

Najzávažnejším typom chrípky je typ A, ktorý môže zmeniť svoju antigénnu štruktúru vo veľkej miere.
Práve typ A je zodpovedný za epidémie a pandémie chrípky.
Každoročná epidémia chrípky súvisí práve so zmenami a mutáciami vírusového génu.
Práve tieto mutácie spôsobujú problém s imunitou človeka, aj keď predtým chrípku prekonal.
Voči chrípke typu B a C sú ľudia odolnejší, pretože tieto typy majú len nepatrnú schopnosť génovej mutácie.
To spôsobuje, že zdravý jedinec s dobrou imunitou dostane chrípku typu B a C len raz za život.

 

Chrípka a úmrtnosť

Zdravý jedinec prekoná chrípkové ochorenie bez väčších ťažkostí. U rizikových pacientov je jeho priebeh dramatickejší.

Vírus chrípky, nech znie akokoľvek banálne, zabije ročne 350 000 až 650 000 pacientov.

Zaujímavé:
V roku 1981 Robert Edgar Hope-Simpson zistil, že prepuknutia epidémie chrípky sú globálne a všadeprítomné.
Ich výskyt je sezónny a to vždy 6 mesiacov po období maximálneho slnečného žiarenia v konkrétnej oblasti.
  • Na chrípku ročne ochorie vyše jednej miliardy ľudí.
  • Z toho v priemere 3 až 5 miliónov ľudí má závažný priebeh ochorenia.
  • Z toho zomiera 350 000 až 650 000 ľudí.
  • Len na Slovensku zomrie ročne na chrípku vyše 1500 ľudí, z toho vyše 800 práve počas chrípkovej sezóny.

 

Koronavírus v porovnaní s chrípkou

Koronavírus aj chrípka sú vírusové ochorenia spôsobené RNA vírusmi

COVID-19 spôsobuje RNA vírus patriaci do čeľade Coronaviridae, zatiaľ čo chrípku spôsobuje RNA vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae.

RNA vírusy sú živé nebunkové organizmy pozostávajúce z ribonukleovej kyseliny vloženej do proteínovej schránky.
Sú to parazity, ktoré dokážu prežiť a množiť sa iba v živom organizme (zviera, človek), resp. v živej hostiteľskej bunke, inak uhynú.

Koronavírus je vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19. Ochorenie sa najčastejšie prejavuje najmä dýchavičnosťou, suchým kašľom, bolesťou hrdla, horúčkou, únavou a bolesťami svalov.

Prenáša sa kvapôčkovou infekciou predovšetkým pri kýchaní, kašľaní, či rozprávaní a aerosólom. Môže však postihnúť aj tráviaci trakt, pečeň a nervový systém.

Podobné prejavy pozorujeme aj pri bežnej chrípke, ktorej sa však nikto neobáva. Bežne ju pacienti vyležia doma v posteli, dokonca väčšina ľudí s chrípkou aktívne funguje.

Chrípka sa prejavuje zimnicou, triaškou, horúčkou, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov, suchým kašľom a škriabaním v hrdle. Podobne ako COVID-19 sa prenáša kvapôčkami a aerosólom.

Tabuľka: COVID-19 vs. chrípka:

Ochorenie COVID-19 Chrípka - influenza
Pôvodca
  •  beta koronavírus SARS-CoV-2
  •  vírus chrípky typ A, B, C
Zdroj
  • infikovaná osoba s prejavmi ochorenia
  • asymptomatický nosič
  • ? netopiere
  • infikovaná osoba (typ B, C)
  • asymptomatický nosič (typ B, C)
  • cicavce (typ A)
  • vtáky (typ A)
Cesta prenosu
  • kvapôčková infekcia
  • aerosól
  • priamy kontakt
  • kvapôčková infekcia
  • aerosól
  • priamy kontakt
Inkubačná doba
  • 2 až 14 dní
  • 3 až 6 dní
Prevencia
  • hygienické opatrenia
  • dostatočný odstup od infikovanej osoby
  • karanténne opatrenia
  • hygienické opatrenia
  • dostatočný odstup od infikovanej osoby
  • karanténne opatrenia
Charakter ochorenia
  • vyskytuje sa celoročne
  • sezónny výskyt
Prejavy
  • horúčka nad 38,5ºC
  • zimnica, triaška
  • bolesti hlavy
  • bolesti celého tela
  • výrazná malátnosť, únava
  • bolesť hrdla, škriabanie v hrdle
  • suchý, dráždivý kašeľ
  • výrazné dýchacie ťažkosti
  • bolesti na hrudníku
  • v úvode bolesti celého tela a kĺbov
  • horúčka nad 38ºC
  • zimnica, triaška
  • bolesti hlavy
  • malátnosť, únava
  • bolesť hrdla, škriabanie v hrdle
  • suchý kašeľ
  • nádcha, plný nos, výtok z nosa
  • podráždené oči, bolesť a citlivosť očí
Priebeh ochorenia
  • asociovaný oslabenou imunitou
  • asociovaný pridruženými ochoreniami
  • asociovaný oslabenou imunitou
  • asociovaný pridruženými ochoreniami
Komplikácie
  • ťažká pneumónia (zápal pľúc)
  • ARDS (akútny respiračný syndróm)
  • zlyhanie dýchania
  • sepsa (celotelový zápal)
  • poruchy zrážanlivosti krvi
  • multiorgánové zlyhanie
  • sínusitída (zápal prínosových dutín)
  • otitída (zápal uší)
  • bronchitída (zápal priedušiek)
  • pneumónia (zápal pľúc)
Počet nakazených v priemere za 10 týždňov
  •  110 000 infikovaných
  •  208 333 333 infikovaných
Počet mŕtvych v priemere za 10 týždňov
  •  3 800 mŕtvych
  •  v priemere 62 500 až 135 416 mŕtvych
Smrtnosť vírusu v %
  • 2,5%vo svete
  • 0% v SR
  • 0,1% vo svete
  • 3% v SR
Vakcinácia
  • v štádiu testovania
  • nedostupná
  • dostupná
  • minimálne využívaná ľuďmi

Keď sa bližšie pozrieme na vyššie uvedenú tabuľku, majú obe ochorenia veľa spoločných rysov:

  • spôsobujú ich vírusy patriace medzi RNA-vírusy
  • môžeme nakaziť kvapôčkami, aerosólom a priamym kontaktom
  • prevenciou je zvýšená hygiena, odstup od chorých až karanténa
  • rizikovou skupinou sú starí, polymorbídny a imunodeficientní pacienti
  • prejavujú sa horúčkou, kašľom, dýchacími ťažkosťami, malátnosťou, únavou, bolesťami celého tela

Taktiež sa v niektorých bodoch líšia:

  • pre chrípku je typický sezónny výskyt, COVID-19 sa môže objaviť celoročne
  • chrípka postihuje zväčša horné dýchacie cesty (nádcha, výtok z nosa, pálenie očí), COVID-19 postihuje dolné dýchacie cesty s ťažším priebehom ochorenia (zápal pľúc)
Zaujímavé:
Za povšimnutie stojí údaj o miere nákazlivosti a úmrtnosti v priemere za 10 týždňov, a miera smrtnosti týchto vírusov.
Tieto údaje znamenajú, že COVID-19 je smrteľnejší vírus ako chrípka, no t.č. má na svedomí menej infikovaných a mŕtvych ako chrípka.
Avšak pandémia COVID-19 ešte neskončila, tieto čísla sa časom môžu výrazne zmeniť.

 

Viac o novom koronavíruse vám ponúkame i v článkoch:

 

Ďalšie zaujímavé zdroje:

  • wikipedia.sk - Vírus
  • biopedia.sk - Klasifikácia vírusov
  • wikipedia.sk - Chrípka
  • vzbb.sk - Výskyt chrípky a jej dopad na zdravie, možnosti prevencie
  • amedi.sk - Hodnotenie zvýšenej celkovej úmrtnosti počas chrípkovej sezóny v Slovenskej republike v rokoch 2007‐2017
  • solen.cz - SARS

Naposledy aktualizované 01.04.2020

Autor článku

Zdravotnícky pracovník Bc. Lucia Sýkorová

Zdravotnícky pracovník Bc. Lucia Sýkorová

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Čítajte 1 skúsenosť užívateľov s Koronavírus vs. chrípka: Čo nás ohrozuje viac?

Tento článok súvisí s:
chorobami: Čo je to chrípka? Prečo vzniká, aké má prejavy, priebeh a liečbu?, Zápal pľúc, Koronavírus - COVID-19 , Ochorenia dýchacej sústavy, Pľúcne ochorenia, Choroby dolných dýchacích ciest
príznakmi: Apatia, Bolesť hlavy: Najčastejšie príčiny a ako sa jej zbaviť? (Typy bolesti), Bolesť kĺbov: Čo ju spôsobuje, aké sú jej hlavné príčiny?, Aké sú príčiny bolesti na hrudi? Vyžaruje vpravo, vľavo, medzi lopatky, Bolesť pri nádychu, Bolesť svalov, celého tela a svalstva končatín ako príčina ochorenia?, Bolesť hrdla, Časté smrkanie nosom, Plný nos, Horúčka, Čo signalizuje zvýšená telesná teplota? Najčastejšie príčiny, Kýchanie, Malátnosť, Nadmerná spavosť, Nechutenstvo do jedla, Potenie, Pocit horúčavy, Čo spôsobuje nevoľnosť a čo je príčinou náhlej nevoľnosti?, Problémy s výdychom, Vysilenosť, Škriabanie v krku, Suchý dusivý kašeľ ako príznak: Aké má príčiny u dospelých i detí?, Svalová slabosť, Aké sú príčiny triašky, vnútorného chvenia tela i bez teploty?, Únava, Čo spôsobuje točenie hlavy, závraty, vertigo? Poznáme hlavné príčiny, Zimnica s horúčkou či bez teploty, pre chorobu, stres i v tehotenstve?, Čo je to dýchavičnosť, dyspnoe či sťažené dýchanie, čo ju spôsobuje? , Dýchacia sústava, Uši, nos a ústna dutina, Tráviaca sústava, Nervový systém, Systémové príznaky
vyšetreniami: Anamnéza, Výter z nosohltanu, Výter z krku
odbormi: Urgentná medicína, Infekčné lekárstvo, Interná medicína - Pneumológia, Všeobecná medicína

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Koronavírus COVID-19: Počet nakazených a počet úmrtí Slovensko a svet (Aktuálne štatistiky 21. 9. 2020) Koronavírus COVID-19: Počet nakazených a počet úmrtí Slovensko a svet (Aktuálne štatistiky 21. 9. 2020)

Koronavírus zasiahol do životov obyvateľov Slovenska, ale aj iných svetových krajín. Celosvetovo sú nakazené tisíce ľudí, mnohí vírusu aj podľahli.

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku ku dňu 21. 9. 2020 Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku ku dňu 21. 9. 2020

Po prvý raz bol koronavírus identifikovaný v Číne. Vedci neskôr zistili, že pochádza z nakazeného zvieraťa, ktoré skonzumoval človek.

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku ku dňu 21. 9. 2020  Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku ku dňu 21. 9. 2020

Koronavírus pochádzajúci z Číny po prvý raz potvrdili na Slovensku v piatok 6. marca 2020 v Bratislave. Pacient mal 52 rokov a bol hospitalizovaný je na klinike infektológie v...

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku časť 1 - do 26. augusta Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku časť 1 - do 26. augusta

Koronavírus je kmeň vírusu prenášajúci sa kvapôčkovou infekciou a spôsobuje ochorenie COVID-19. Prvý raz koronavírus indentifikovali na konci roka 2019 v Číne.

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku, časť 1. Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku, časť 1.

Po prvý raz bol koronavírus identifikovaný v Číne. Vedci neskôr zistili, že pochádza z nakazeného zvieraťa, ktoré skonzumoval človek.


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov
velke nepresnosti - Vlado 16.09.2020 19:00

V tomto clanku je uvedena jedna velka, velmi skodliva "urban legends", cize bohapuste klamstvo. A to, ze rocne zomrie na chripku velmi vela ludi. Tu v clanku je uvedene, ze na Slovencku to je cca. 1500 ludi rocne. Co je absurdne cislo. Rocne zomrie na Slovensku cca. 50000 ludi. Toto nie je laicky odhad, cisla o tom, kolko ludi rocne zomrie na Slovensku, bez ohladu na pricinu, vieme presne. 1500 ludi z 50000 su 3 %. Velmi vela a to tam nemame vsetky ostatne choroby a nehody a prirodzene umrtia. Ale zase podme k presnym cislam. Oficialne zomrelo na Slovensku za sezonu 2018/2019 na chripku 40 ludi. To je mimoriadne velky rozdiel, 1500 voci 40. Link: http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3804:chripkova-sezona-20182019-sa-skonila-chripka-mala-mierneji-priebeh-celotatnu-chripkovu-epidemiu-sme-v-sr-nezaznamenali&catid=126:chripka&Itemid=112 Uz len pohlad ludi z nemocnic, z ARO a intenzivnej mediciny nam povie, ze sa bezne stretavaju so smrtou na rakovinu, nehody, zapaly pluc, rozne problemy s pecenou, oblickami, so srdcom. Ale nikto si nepamata, ze by sa stretol so smrtou niekoho na chripku. Par lekarov si pamata jeden, dva pripady. Obrovska nezhoda medzi nafuknutym urban legend cislom a realnou statistikou z pitevne. Ak by bola umrtnost 3 %, tak by to bola medzi tymi lekarmi bezna skusenost. Mnohi lekari by mali kazdy rok niekolko skusenosti so smrtou na chripku. Ale nemaju. Skoro nik o tom nevie a nepocul. Fakt je, ze na chripku sa na Slovensku zomiera nastastie velmi malo. Tak ako vo svete. Ohladom dalsieho tvrdenia, ze niektore smrti na chripku na Slovensku zostanu nepovsimnute a ze tych smrti zapricinenych chripkov je vraj este viac. To je dalsia 'urban legend'. To ako myslite? To clovek, ktory je chory, ma horucky a kasle a vidi sa, ze ma chripku a potom zomrie, tam mu vystavia umrtny list na rakovinu zaludka, ci ho daju ako obet autonehody? Ak je niekto hospitalizovany s akutnym respiracnym ochorenim, tak po smrti urobia laboratorne vysetrenie a urcia pricinu smrti, napriklad virus chripky. Vy vsak tvrdite, ze na Slovensku ostane vyznamne mnozstvo nepovsimnutych smrti ludi s akutnym respiracnym ochorenim zapricinenym chripkou a toto je znacne nepodlozene tvrdenie, ktore nema ani moc logiku.