Teplé dni a črevné infekcie majú k sebe blízko. Tráviace ťažkosti sa vyskytujú pri cestovaní, a to i v spojitosti s kontamináciou potravy či vody - cudzie prostredie a súvislosť s „cudzími“ mikroorganizmami. Infekčné či neinfekčné hnačky... Aká je vhodná prevencia?
Počas teplých letných dní a pobytov v zahraničí je zvýšené riziko vzniku črevných ochorení a tráviacich ťažkostí. Príčinou nárastu sú najmä potraviny vystavené teplu, kontaminácia vody i jedla a cestovanie.
Najčastejšie ide o hnačky, zvracanie, nechutenstvo a bolesti brucha. Častou príčinou je práve bakteriálna infekcia, no možná je i diétna chyba.
Aká je prevencia tráviacich problémov?
Črevné nákazy v lete a ich prevencia
Pri črevných ochoreniach v lete sa uplatňuje viacero faktorov.
Leto a teda teplo poskytuje množstvu mikroorganizmov vhodnejšie podmienky na množenie, a to najmä v potravinách a vo vode.
Druhým faktorom je cestovanie, zmena stravy/pitnej vody a nám cudzie mikroorganizmy vyskytujúce sa v danej krajine.
Črevné infekčné nákazy sa prenášajú orálno-fekálnou cestou. Možný je prenos prostredníctvom múch. Ochorenie môžu vyvolať baktérie, vírusy alebo parazity.
Neinfekčné hnačky vznikajú po diétnych chybách, napríklad po nevhodnej kombinácií alebo množstve potravín. Väčšina hnačkových ochorení v letnom období je však spôsobená nákazou.
V našich podmienkach hnačkynajčastejšie vyvoláva baktéria Salmonella. Salmonelóza má sezónny charakter s maximom v letných mesiacoch. Častými pacientmi sú predškolské deti a seniori, ktorých obranyschopnosť je znížená.
Zdrojom nákazy sú najmä sliepky a ďalšia hydina. Infekcia sa prenesie na človeka konzumáciou potravín obsahujúcich baktériu (napríklad salmonelly v mäse a vajciach).
Pôvodcami nákaz môžu byť však rôzne patogénne baktérie (šigely, kampylobaktery, stafylokoky..), vírusy (rota vírusy, ECHO vírusy..), či parazity (pásomnice, škrkavky) a iné.
Nevoľnosť a pocit na vracanie či bolesť brucha ako možné príznaky. Postihli vás počas cestovania, dovolenky - príčiny môžu byť viaceré. Zdroj foto: Getty images
Prevenčné tipy - ako sa vyhnúť nepríjemnostiam?
Zvýšená hygiena rúk
Hygiena rúk je samozrejmosťou v každom ročnom období. V lete je však vhodné osobnú hygienu o niečo sprísniť.
Základom je umývanie rúk a využívanie antibakteriálnych prostriedkov pred konzumáciou jedla.
Ďalej dôsledné umytie rúk mydlom pod teplou tečúcou vodou pred prípravou každého jedla.
Ovocie a zeleninu vyberajte tú najčerstvejšiu a pred konzumáciou vždy dôkladne umyte pod tečúcou pitnou vodou.
Základom je i čistota kuchyne, dôkladné umývanie riadu, príborov a dosiek na krájanie háklivých potravín (mäso, mliečne výrobky, a pod.).
Správne umývanie potravín a ich tepelné spracovanie, samozrejme tiež výber a skladovanie či vhodný spôsob konzumácie a neprejedanie sa.. Zdroj foto: Getty images
Nielen v lete je potrebné dbať na dôslednú tepelnú úpravu mäsa a mäsových výrobkov. Nedopečené surové mäso môže byť práve pôvodcom patoorganizmu.
Rizikovým príkladom je tatarák, surové vajíčko, krvavý steak či sushi.
Správny výber a skladovanie potravín
Pri kúpe mäsa, vajec a mliečnych výrobkov siahajte po overenom využívanom zdroji. Zvýšený pozor na mäso z domácich neoverených zdrojov.
Pri nákupe rizikovejších potravín vyberajte v lete skôr technologicky spracované, ako je napríklad pasterizované mlieko alebo vákuovo balený syr.
Zvýšenú pozornosť venujte i kúpe mäsa. To musí byť vždy čerstvé a z dobrých zdrojov. Následne je potrebné výrobok, čo najrýchlejšie opäť vložiť do chladného prostredia chladničky/mrazničky.
Nie je vhodné skladovať vedľa seba surové a uvarené potraviny. Hrozí prenesenie patologických mikroorganizmov. Využívajte správne priehradky na oddelenie potravín.
Pri cestovaní buďte informovaní
Pred cestou do inej krajiny je vhodné byť informovaní o stave pitnej a kohútikovej vody. Rôzne potraviny, ako je napríklad ovocie a zelenina, sú umývané práve vodou z kohútika.
Pokiaľ si nie ste istý nezávadnosťou vody v cudzej krajine, využívajte balené vody, ktoré rezorty často ponúkajú.
Pri výbere mliečnych a mäsových výrobkov v rezortoch si všímajte spôsob uskladnenia a dobu vystavenia mimo chlad.
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí zdravý životný štýl, cvičenie, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
