Meteosenzitivita a meteolabilita: Ako na nás vplýva počasie?

Ste meteoodolný alebo meteolabilný?

Človek je emotívna bytosť a je normálne keď jeho emócie a nálada podliehajú zmenám a prispôsobujú sa  svetu okolo neho.

Napríklad, keď je krásne slnečno, je jednoduchšie mať dobrú a pozitívnu náladu, naše starosti zvládame o čosi jednoduchšie. Ak je naopak zamračené, sychravé a upršané počasie, mnoho ľudí má pochmúrnejšiu náladu a sklon k depresii. 

Zmeny nálad podľa počasia sú teda bežnou fyziologickou reakciou mysle. Táto reakcia na zmeny počasia sa nazýva meteosenzitivita a je považovaná za normu. 

Ľudia, ktorých zmena počasia ovplyvňuje iba po emocionálnej a náladovej stránke, sa nazývajú meteostabilní alebo meteoodolní.

Dôležité je, že ich zdravotný stav sa nemení a po fyzickej stránke sa cítia rovnako za slnečných, upršaných aj veterných dní, lepšie povedané, ich zdravotné ťažkosti sa nezhoršujú pri zmene počasia. 

Ak pri zmene počasia alebo klímy pociťujete okrem zmeny nálady aj fyzické ťažkosti, pravdepodobne ide už o meteolabilitu.

Pojem „labilita“ znamená nestálosť, alebo premenlivosť. 

Meteolabilné osoby sú v niektorých zahraničných zdrojoch literatúry nazývaní aj ako tzv. meteopati.

Kto má najvyššie riziko podľahnúť meteolabilite?

Najnovšie štatistiky poukazujú na to, že precitlivenosť na zmeny poveternostných podmienok sú v dnešnej modernej dobe pomerne bežnou patológiou. 

V našom miernom pásme, kde sa striedajú všetky štyri ročné obdobia trpí meteolabilitou približne každá tretia osoba. 

Vekové rozdiely nie sú tak alarmujúce ako rozdiel pohlaví. Zo súboru meteolabilných osôb tvoria až 70 % ženy. Nežnejšie pohlavie prudšie reaguje okrem zmien počasia aj na spln a nov, magnetické búrky a výkyvy atmosférického tlaku.

Ak ste z vidieku, možno sa vám zdravotné ťažkosti pri zmene podnebia vyhýbajú. Naopak ľudia z mesta sú na meteosenzitivitu náchylnejší.

Ide o už známy rozdiel v životnom štýle, ktorý je na dedine zdravší, vyrovnanejší a pokojnejší, ľudia tu majú viac pohybu na čerstvom vzduchu a menej stresu. 

Pár príčin, prečo ľudia žijúci v meste majú vyššie riziko stať sa meteolabilným človekom:

• príliš veľa stresových podnetov, viac hluku a svetelného smogu 
• sedavý životný štýl, zvýšenie počtu ľudí zapojených do intelektuálnej práce,
• nesprávny stravovací režim, vynechávanie jedál, viac možností rýchleho občerstvenia, ktoré nie je vyvážené, tým je spôsobený nedostatok makro a mikroživýn
• horšia ekologická situácia,  priemysel a početné technické podniky so zvýšenou prašnosťou a zanesením ovzdušia chemikáliami, riziko kontaminácie spodných vôd, atď.

Čo sa týka načasovania zhoršenia symptómov ochorení, je takisto známa štatistika.

Veľká väčšina, t.j. až 90 % meteopatov pociťuje zhoršenie svojho zdravotného stavu priamo pri prudkej zmene podnebia. Zvyšných 10 % meteolabilných jedincov si na príznaky „počká” a to priemerne 1 až 2 dni.

Malé percento ľudí sú tzv. proroci.

Určite ste sa aj vy stretli s človekom, ktorý podľa svojich boľavých kolien vedel predpovedať sneženie, dážď či hmlu na dva dni dopredu.

Aké ochorenia sa môžu zhoršiť vplyvom počasia?

Zmena poveternostných podmienok najvýraznejšie ovplyvňuje pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ochoreniami kĺbov, gastrointestinálnymi ochoreniami, neurologickými ochoreniami a endokrinnými chorobami. 

U pacientov s týmito chronickými ochoreniami je meteolabilita obzvlášť výrazná. Kolísanie zmien počasia u nich spúšťa aj dlho stabilizované zdravotné ťažkosti. 

Najčastejšie meteorologické nešváry

1. Kolísanie atmosférického tlaku

Táto zmena ovplyvňuje najmä kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak (hypertenziu), ochorenia kostí a kĺbov, staršie úrazy hlavy a poranenie v oblasti hrudníka, infekčné ochorenia dýchacieho systému, ORL ťažkosti, gastrointestinálne ochorenia a zvýšený intrakraniálny tlak. 

Potrápiť môžu aj ochorenia, ktoré súvisia s poklesom koncentrácie kyslíka v tkanivách a to je napr. obštrukčná choroba pľúc, astma, zápal pľúc, pľúcny emfyzém, vrodené srdcové chyby, či anémia.

Zmeny vonkajšieho tlaku vzduchu ovplyvňujú napríklad tlak v telových dutinách, vlhkosť kože, počet leukocytov v krvi a iné.

Ak sú rozdiely v atmosférickom tlaku nebadané, väčšina zdravých ľudí to ani nepocíti. Priťažiť sa im môže jedine ak sú zmeny tlaku veľké a prudké. 

Avšak emocionálne labilnejšie osoby môžu pociťovať psychickú nepohodu aj pri menších zmenách atmosférického tlaku napr. zhoršenú náladu, úzkosť, ťažkosti so spánkom a podobne. 

U pacientov s chorým srdcom môže prudká zmena tlaku spôsobiť arytmie a kolísanie krvného tlaku.

Pacienti s reumatoidnou artritídou trpia nepríjemnými bolesťami, osoby s prekonaným poranením hrudníka alebo chronickým zápalom pohrudnice, pociťujú intenzívnu bolesť na hrudníku.

2. Náhla zmena teploty prostredia

V tejto situácii sa ozývajú neurologické ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia a autoimunitné ochorenia. Pri poklese teploty sa môže zhoršiť dlhotrvajúci infekčný zápal.

Najideálnejšia teplota pre ľudské telo je okolo 22 - 24 °C. Vyššia teplota prostredia spôsobuje zníženie krvného tlaku, zintenzívni sa potenie, čo vedie ku stratám telesných tekutín a dehydratácii organizmu.

Krv je zahustená a viskóznejšia, čím sa zhoršuje prekrvenie orgánov a zvyšuje sa riziko tvorby trombóz, čiže zrazenín v žilovom systéme. 

Nepriaznivé sú rovnako príliš nízke teploty, kedy dochádza k rozšíreniu ciev, teda vazodilatácii. Tento stav je nebezpečný pre ľudí s cievnymi a srdcovými chorobami, ktorí môžu začať pociťovať bolesti hlavy a iné príznaky. 

Najviac však potrápia prudké skoky v teplotách prostredia, ktorých rozdiel je väčší ako 4 °C. Prudké zmeny teploty spôsobujú poruchy imunitného systému a termoregulačných centier.

Takýto šok pre organizmus sa môže podpísať vznikom respiračných a autoimunitných ochorení. 

3. Výkyvy vo vlhkosti vzduchu

Zmenu pocítia osoby s chronickými kožnými ochoreniami, s cievnymi ochoreniami a ľudia s ochorením dýchacích ciest. 

Zvýšená vlhkosť vzduchu je záťažovým faktorom najmä pre kardiovaskulárny systém. Preto pri zmenách vlhkosti prostredia môžu exacerbovať ťažkosti s vysokým krvným tlakom, srdcom a aterosklerózou ciev.

4. Zmena poveternostných podmienok

Veterné počasie potrápi ľudí s  kožnými ochoreniami, očnými ochoreniami, neurologickými a respiračnými ťažkosťami. 

Počas teplého leta môže byť jemný vánok osviežujúci, avšak vietor rýchlejší ako 6 m/s pôsobí odlišne. Osoby s ochoreniami nervového systému alebo ľudia s poruchou nálady sa môžu cítiť podráždení a úzkostný.

Ak silný vietor fučí v zime, ešte viac znásobuje pocit chladu. Vtedy sa zhoršujú najmä chronické zápalové ochorenia dýchacieho systému a ozvať sa môžu aj silné migrény či bolesti hlavy. 

Samotné vystavenie vetru priamo spôsobuje vysychanie slizníc očí, nosa, pier či ústnej dutiny. Na suchých miestach vznikajú trhlinky, ktoré sú náchylné k bakteriálnej infekcii.

5. Príliš vysoké UV slnečné žiarenie

Zvýšená aktivita slnečného žiarenia môže exacerbovať kožné ochorenia, autoimunitné a onkologické ochorenia. 

Dlhodobo známa pravda je, že nedostatok slnečného žiarenia môže byť príčinou zlej nálady, neuróz, zhoršenia imunity a ochorení, ktoré spôsobuje hypovitaminóza vitamínu D. 

Na druhej strane vystavenie sa silnému slnečnému žiareniu môže spustiť vznik fotodermatitíd, spôsobuje úpal, dehydratáciu a dokonca aj bujnenie nádorových procesov.

6. Zmena v elektromagnetickom poli Zeme a magnetické búrky

Takéto zmeny je ťažšie predpovedať, keďže sa v bežnej predpovedi počasia nevyskytujú, ale ľudské zdravie môžu ovplyvniť. Ide najmä ochorenia CNS a mozgu, napr. staršie traumy hlavy. 

7. Cyklus ročných období

Pri zmene ročných období pociťuje mnoho ľudí zhoršenie svojho zdravia. V cykle jeseň-zima ide najmä o oslabenú imunitu, bakteriálne zápaly a ochorenia tráviaceho traktu. Zmena jar-leto môže viesť k vyčerpaniu a chronickej únave. 

Meteoneuróza, problém mladých a zdravých ľudí

Niekedy sa meteorologické vplyvy ukážu aj pri úplne zdravom človekovi, ktorý netrpí chronickými ochoreniami. Z ničoho nič ho môžu pri zmene počasia potrápiť ťažkosti, ktoré pred tým nepoznal.

V tomto prípade ide o meteoneurózu, ktorá je charakterizovaná neschopnosťou tela prispôsobiť sa vonkajším podmienkam v dôsledku porušenia neuroendokrinnej regulácie.

Kedy vzniká meteoneuróza?

Rizikovými faktormi sú:

• sedavý životný štýl,
• pobytu v uzavretom priestore s nedostatočným prístupom čerstvého vzduchu,
• nadhmotnosť,
• zlozvyky ako fajčenie a alkoholizmus, nadmerné pitie kávy, 
• prejedanie sa,
• zvýšená psychická záťaž,
• nedostatok fyzickej aktivity,
• stres,
• genetická predispozícia.

Dá sa meteolabilita liečiť?

Pri snahe o riešenie meteolability je potrebné si uvedomiť, že každý organizmus reaguje na zmeny počasia inak.

Reakcia organizmu je ovplyvňovaná mnohými premennými napríklad vekom, pohlavím, chronickými ochoreniami, typom osobnosti, emočným naladením a podobne. 

Preto prístup k liečbe meteolability má svoje zaužívané štandardy, ale v niektorých bodoch môže byť pre každú osobu odlišný.

Zmiernenie meteosenzitivity, teda výkyvov nálad u dospelých pacientov bude zahŕňať nasledovné kroky:

• zvýšenie pohybovej aktivity, 
• otužovanie 
• prechádzky a cvičenie na čerstvom vzduchu, napr. rýchla chôdza, beh, lyžovanie, 
• obmedzenie fajčenia, pitia alkoholu a kávy

Veľmi dôležitým bodom pri zvládaní meteolability je kvalitný nočný odpočinok.

Poruchy spánku, napr. nespavosť, ťažkosti so zaspávaním, časté prebúdzanie, krátky čas na spánok a spánkové apnoe zhoršujú prispôsobivosť a pohotovosť organizmu ku zmenám podnebia.

Prínosné sú liečivé kúpele. Takéto kúpele si môžete pripravovať aj doma. Najvhodnejší je kúpeľ, ktorý má ľahko osviežujúci účinok a jeho teplota je okolo 20 °C. Na chladnú vodu si zvykajte postupne.

Ak vám chlad zdravotné ťažkosti zhoršuje, teplota vody vo vani by nemala klesnúť pod 30 °C. Liečivý kúpeľ trvá nie viac ako 5 minút a najvhodnejšie je ho absolvovať hneď ráno. 

Upokojenie po náročnom dni prináša nočný teplý kúpeľ. Teplota vody môže mať až okolo 38° C. Takýto kúpeľ je vhodný pred spaním a procedúra môže trvať 30 - 40 minút.

Relaxačný efekt môžete podporiť pridaním byliniek, aromatických olejov alebo kúpeľových solí. 

Takýto liečivý režim by mal obsahovať aspoň 15 kúpeľov, najlepšie 2x ročne, v marci a v októbri. 

Nadváha je jedným z významných rizikových faktorov meteolability. Ak trpíte nadváhou, mali by ste prehodnotiť stravovacie návyky. 

Najmä počas nepriaznivého počasia nie je vhodné konzumovať mastné, ťažké, príliš sladké jedlá, fastfood a polotovary, ktoré zaťažujú žalúdok a presúvajú krvný obeh k tráviacim orgánom, čím sa zhoršuje prekrvenie mozgu.

Takto zvyšujete svoju malátnosť, zhoršujete únavu, migrénu a zlú náladu. 

Samozrejme kúsok horkej čokolády na zvládnutie ľahkej depresie je povolený.

Jedálniček, ktorý vám prinesie balans by mal obsahovať jedlá z čerstvej zeleniny, ovocie, obilniny, chudé mäso a ryby, kyslomliečne výrobky, vajcia a rastlinné oleje.

Meteosenzitivita v tehotenstve

Počas tehotenstva prebiehajú v tele budúcej mamičky významné zmeny, ktoré ovplyvňujú aj jej schopnosť prispôsobiť sa vonkajším podmienkam. Ide najmä o hormonálne výkyvy, ktoré narúšajú jej zaužívané biorytmy. 

Keďže telo tehuľky pracuje za dvoch, má zvýšenú spotrebu kyslíka. Pri nízkom atmosférickom tlaku sa prejaví nízky krvný tlak a zhoršuje sa prekrvenie tkanív čo má negatívny vplyv na srdce, tráviaci trakt a nervový systém. 

V tomto období môžu byť mamičky nervóznejšie, unavenejšie, môžu trpieť nespavosťou a depresiou. 

Meteosenzitivita u detí

Najcitlivejšie na zmenu počasia a to najmä teploty prostredia reagujú novorodenci.

Príliš veľké teplo rýchlo vedie k prehriatiu a dehydratácii, ktorá je pre maličkého človeka veľmi nebezpečná. Tlakové rozdiely môžu spustiť nepríjemné symptómy z gastrointestinálneho traktu.

Meteosenzitivita u detí do jedného roku sa prejavuje vo forme letargie, plačlivosti, črevnej koliky a nechutenstva. 

U starších detí sa meteosenzitivita najčastejšie prejavuje poruchami v nervovom systéme, ktorý funguje ruka v ruke s psychologickými faktormi z okolia dieťaťa.

Výskyt migrén, bolestí hlavy, úzkosti, depresie a iných ťažkostí môže byť vyvolaný stresom zo školských povinností, skúšok, prijímačiek a podobne.

Vtedy narastá precitlivenosť k zmenám vonkajšieho prostredia a priamoúmerne aj počet meteosenzitívnych pacientov medzi deťmi a dospievajúcimi.

Zdroje

• mayoclinic.org - Seasonal affective disorder (SAD)
• m.iliveok.com - Meteororesistance and meteorolability