Ako na otužovanie? Začnite s ním v lete či na jeseň. Podporte imunitu

Ako na otužovanie? Začnite s ním v lete či na jeseň. Podporte imunitu
Zdroj foto: Getty images

Má otužovanie vplyv na zdravie človeka? Ak sa s ním začne v správny čas, nemusíme sa vyhýbať chladnej vode v lete ani v zime. Ako naň bude reagovať organizmus? Budeme vďaka nemu odolnejší voči chorobám?

Otužovanie vždy evokuje otázku, či bude vďaka nemu náš imunitný systém odolnejší. Na začiatok si musíme vysvetliť, ako to celé vlastne funguje.

Telesná teplota

Ľudské telo sa snaží udržiavať si stálu teplotu. Tá sa pohybuje okolo 36,5 °C. Pomáha mu pri tom termoregulačné centrum. Nachádza sa v časti mozgu, nazývanom hypothalamus.

Človek má najnižšiu teplotu ráno a najvyšiu večer.

Teplotné zmeny zaznamenávajú nervové zakončenia na vnímanie teploty - termoreceptory. Nachádzajú sa v koži. Tá plní aj funkciu tepelného izolátora, najmä jej tuková vrstva.

Ako organizmus vníma teplo a chlad

Slúžia mu na to snímače tepla a chladu - termoreceptory. U človeka sa nachádzajú v koži, v hypothalame a v niektorých orgánoch a cievach.

Receptory na vnímanie tepla sa v koži nachádzajú hlbšie, ako tie na vnímanie chladu. Je ich aj menej. Z toho vyplýva, že organizmus je citlivejší na chlad, ako na teplo.

Chladové receptory reagujú na teplotu od 10 do 38 °C a receptory na teplo od 30 do 45 °C.

Na koži sú miesta reagujúce na chlad a na teplo oddelene. Na chlad je ich 4 - 10 krát viac. Najviac termoreceptorov sa u človeka nachádza okolo:

  • očí
  • nosu
  • pier
  • uší 

Na trupe sa ich naopak nachádza pomerne málo.

Pri zaregistrovaní zmeny teploty na povrchu kože, zareaguje nervový systém človeka. Prichádza k zmene chovania a reakcii organizmu. Človek sa snaží schovať do tepla alebo do chladu.

Reakcie tela uvádzame v nasledujúcej tabuľke

Nízka teplota Vysoká teplota
  • vstávanie chlpov "husia koža"
  • stiahnutie ciev
  • svalová triaška
  • potenie
  • zrýchlenie a prehľbenie dýchania

Receptory tepla a chladu sú uložené pod kožou. Preto reagujú na teplotu podkožného tkaniva a nie na vonkajšiu teplotu.

Adaptácia organizmu je prítomná pri rozsahu teploty kože od 20 do 40 °C. Pod a nad týmto teplotným rozsahom adaptácia neexistuje. To znamená, že zmyslové podráždenia vyvolané teplom postupne slabnú. Nad 45 °C teplotné podráždenia vyvolávajú bolesť, pretože vtedy už prichádza k poškodeniu tkaniva. 

Voda odvádza teplo 27 krát rýchlejšie, ako vzduch.

Ak chce telo pri nízkej vonkajšej teplote udržať tepelnú rovnováhu, musí zvýšiť produkciu tepla a znížiť jeho výdaj. Stiahnutím ciev zabráni jeho stratám do vonkajšieho prostredia. Svalovou triaškou produkuje vlastné teplo.

Termoregulácia

Teplota organizmu záleží od príjimu, produkcie a výdaju tepla. Rovnováhu medzi nimi zaisťuje termoregulácia. Jej centrom je hypothalamus. Tu sú vyhodnocované informácie z termoreceptorov - senzorov tepla a chladu.

Telesné jadro je teplokrvné. Pri veľkých zmenách teploty okolia, sa jeho teplota skoro vôbec nemení. Platí to však za určitých podmienok, pokiaľ nie je narušená termoregulácia.

Vonkajšie časti organizmu (koža, končatiny) sa prejavujú chladnokrvne. Sčasti sa snažia prispôsobiť svoju teplotu okoliu. Takto zabraňujú vysokým stratám tepla.

Tepelná pohoda je rozpoloženie organizmu, kedy v dôsledku priaznivej teploty okolia nemusí zapájať termoregulačný mechanizmus. Táto teplota je približne 20-21 °C keď je človek oblečený alebo 28-30 °C nahý.

Produkcia tepla v organizme

V organizme sa teplo produkuje pri metabolických procesoch a svalovej práci. Na jeho tvorbe sa zúčastňuje:

  • hlavný metabolizmus všetkých buniek
  • termogénny efekt potravy
  • zvýšený metabolizmus pôsobením hormónov
  • zvýšený metabolizmus svalovou prácou, svalovou triaškou alebo trávením
  • termogenéza v hnedom tuku

Termogenéza je zvyšovanie produkcie tepla v organizme pri vystavení chladu. Hnedé tukové tkanivo je dôležité pre termoreguláciu najmä u novorodencov. Čiastočne plní svoju funkciu aj v dospelosti.

Asi 18% tepla vzniká vo svaloch keď sú v pokoji. Pri ich práci môže táto hodnota stúpnuť až na 90%. Zbytok tepla vyprodukuje mozog a ostatné tkanivá. Pri poklese telesnej teploty pod 35,5 °C, prichádza k svalovej triaške. Telo sa tak snaží vyprodukovať teplo.

Výdaj tepla z organizmu

Závisí od termoizolačných vlastností jednotlivých tkanív organizmu. V ľudskom organizme je výbornou vodiacou látkou tepla krv. Jeho izolátorom zas tukové tkanivo

Tepelná izolácia

Najlepšími izolátormi, ktoré chránia telo pred stratami tepla sú koža, podkožie a tuk. Úbytku tepla na periférii tela zabraňuje aj takzvaný protiprúdový mechanizmus. Funguje tak, že zohriata krv tečúca z jadra organizmu, odovzdáva svoje teplo chladnej krvi, ktorá sa vracia z periférie.

Normálne oblečený človek si zníži straty tepla približne o polovicu. Mokré oblečenie zvyšuje straty tepla až 20 násobne.

Straty tepla delíme na priame a nepriame.

Priame straty tepla

Radiácia-vyžarovanie: inak nazývané aj sálanie. Uskutočňuje sa pomocou elektromagnetického vlnenia. Ak je teplota vzduchu nižšia, ako telesná teplota odvedie sa asi 65% tepla. Je to za podmienok, že organizmus nie je vystavený extrémnym podmienkam. Sú to najmä vysoká teplota, vysoká vlhkosť alebo vysoká rýchlosť prúdiaceho vzduchu.

Kondukcia-vedenie: priamym kontaktom s druhým povrchom. Je to prechod tepla z telesa s vyššou teplotou na teleso s nižšou teplotou. Odvádza asi 2% tepla. Za normálnych tepelných podmienok, stráca nahý človek v uzavretej miestnosti asi 15% tepelnej energie. Vzduch je teda za takýchto podmienok celkom dobrým izolantom. Situácia sa však mení, pokiaľ bude okolitým prostredím rýchlo prúdiaci vzduch alebo voda.

Konvekcia-prúdenie: je úzko späté s kondukciou, teda vedením. Pri tejto strate tepla dochádza na rozdiel od radiácie a kondukcie aj k prenosu látky a nie iba energie. Primárne je teplo vedením predané látke, ktorej prúdením je odvedené do okolia. Odvádza sa pri tom asi 15% tepelnej energie.

Najviac sa prejavia účinky vedenia a prúdenia počas extrémnych klimatických podmienok. Organizmus človeka bude znášať lepšie mráz pri bezvetrí a malej vlhkosti vzduchu ako telpotu mierne nad nulou pri vysokej vlhkosti a silnom vetre.

Nepriame straty tepla

Evaporácia-vyparovanie: premenou tekutín z povrchu tela, teda potu do plynného skupenstva. Odvedie sa asi 30% tepla. K vyparovaniu vody z organizmu prichádza pri respirácii-dýchaní a pri potení.

Rozlišujeme výrazné a nevýrazné potenie.

Výrazné alebo objemné potenie je významnejšie. Uskutočňuje sa za pomoci potných žliaz. Je to základný mechanizmus odvodu tepla, pokiaľ vysoká teplota okolia nedovolí iné mechanizmy straty tepla. Je regulované organizmom a ovplyvňované okolitým prostredím. Pri extrémnych podmienkach býva strata vody1,5 litra za hodinu.

Menej objemné, nevýrazné potenie prebieha samovoľnou difúziou vody cez pokožku. Je to proces, ktorý je ľudským organizmom skoro neregulovaný. Potné žľazy sa na ňom vôbec nepodielajú. Je dané najmä podmienkami vonkajšieho prostredia. Straty vody sú pri ňom asi 660ml za deň.

Zníženie teploty organizmu

Pri zvýšení telesnej teploty sa organizmus snaží túto teplotu znížiť. Využíva na to rôzne regulačné mechanizmy. Zvyšuje sa pri nich odtok tepla do okolia:

  • vazodilatácia - rozšírenie ciev, ktorým sa zvýši odvod tepla do kože z telesného jadra až osemnásobne
  • objemné potenie - aktivuje sa od telesnej teploty 37 °C
  • obmedzenie výroby tepla organizmom

Zvýšenie teploty organizmu

Pri znížení telesnej teploty organizmus využíva mechanizmy, ktoré sa ju snažia zvýšiť. Znižujú teda odtok tepla do okolitého prostredia:

  • vazokonstrikcia - zúženie ciev, ktoré sa mobilizuje pri teplote tela 36,8 °C a menej.
  • zvýšenie produkcie tepla
  • termogenéza - produkcia tepla svalovou triaškou
  • zvýšenie metabolizmu
  • vytvorenie takzvanej "husej kože" - pozostatok od zvierat, ktoré tak zvyšujú izolačné vlastnosti svojej srsti
  • pocit hladu

Vplyv extrémnych teplôt na ľudský organizmus

Ľudský regulačný mechanizmus má schopnosť udržať stálu teplotu telesného jadra v rozmedzí 12-54 °C vonkajšieho prostredia. Mimo týchto hodnôt je veľmi dôležitá takzvaná voľná regulácia. Pozostáva napríklad z vyhľadania úkrytu pred pôsobením extrémnych teplôt, oblečenia alebo aktívneho pohybu.

Vysoké teploty

Pri vysokých teplotách prostredia a ich pôsobení na človeka prichádza k nadmernému poteniu. Prichádza k zvýšenej produkcii aldosterónu.

Aldosterón je hormón, ktorý reguluje hladinu sodíka a draslíka v ľudskom tele. Zadržiava sodík a zvýšuje vylučovanie draslíka. Tým ovplyvňuje vlastnosti mimobunkovej tekutiny.

Nadprodukcia tohto hormónu zabraňuje vysokým stratám iontov pri potení a zvýšenie objemu krvi.

Starší ľudia majú často nižšiu telesnú teplotu. Je to z dôvodu nižšej aktivity a kardiovaskulárnej kapacite. Pri vysokej okolitej teplote sa zvyšuje riziko vazodilatácie - rozšíreniu ciev periférnych častí. Prichádza k zhoršenému srdcovému výdaju a dehydratácii. Toto môže viezť ku kolapsu.

Zaujímavé informácie:
Leto a horúce počasie prináša so sebou zdravotné riziká.

Nízke teploty

Pri návrate z prostredia s nižšou teplotou do normálneho prostredia, reaguje organizmus spontánnym zvýšením telesnej teploty. Obyčajne tak zostáva nepoškodený. Jeho odolnosť voči nízkym teplotám okolia je teda väčšia.

Pokiaľ však klesne teplota telesného jadra pod 28 °C je spontánny návrat takmer nemožný. Pri zahriatí jadra sa však vracia do normálneho stavu.

Za určitých okolností znesie človek pokles teploty až na 21 °C. To sa však využíva v medicíne a nie v bežnom živote.

Keď však klesne teplota telesného jadra na 24°C napríklad pobytom v ľadovej vode, prichádza k zástave srdca a bez pomoci aj smrť.

Náchylnejší na podchladenie sú novorodenci. Je to preto, že majú relatívne veľký povrch tela v pomere s telesným jadrom. Tak isto majú tenkú vrstvu podkožného tuku a ešte poriadne nefungujúcu termoreguláciu.

Otužovanie - ako s ním začať

Staneme sa otužovaním zdravšími? Z choroby nás vyliečiť nemusí, ale podporíme náš imunitný systém a stane sa tak odolnejší.

Má vplyv nielen na našu fyzickú, ale aj mentálnu stránku. Upevňuje telesnú zdatnosť aj psychickú vôlu

Otužovať sa dá rekreačne alebo športovo. Je len na nás pre akú formu sa rozhodneme. Na začiatok to však netreba preháňať.

Rozdiel medzi rekreačným a športovým otužovaním uvádzame v tabuľke

Rekreačné otužovanie Športové otužovanie
  • sprchovanie sa studenou vodou
  • saunovanie alebo športovanie vonku aj v zime
  • plávanie vo vode pod 10 °C v každom počasí - zimné plávanie

Môže sa otužovať každý?

Z odborného hľadiska to nie je také jednoduché. Otužovanie je dlhodobý proces a telo je vystavované extrémne nízkym teplotám.

So zimným plávaním môže začať každý zdravý človek v rozmedzí 17 - 40 rokov. Musí samozrejme absolvovať lekársku prehliadku. Mladším osobám udeľuje výnimku len športový lekár a po štyrydsiatke sa dá začať len po dôkladnej lekárskej prehliadke s odporučením lekára.

Základy otužovania

Základom je domáce sprchovanie v studenej vode. Začína sa vlažnou vodou a postupne sa pridáva studená.

Zásadne sa sprchuje ráno. Večerná sprcha je samozrejme povolená, ale rannú nenahrádza, iba ju dopĺňa. Ranné otužovanie má byť dlhšie než večerné. Spravidla má zabrať dvakrát toľko času.

V zimnom období sa sprchuje 1 - 3 minúty v lete 3 - 5 minút.

Pri sprchovaní sa treba snažiť o duševnú pohodu. Posilňuje sa tým pevná vôľa. Je potrebné sa neustále pohybovať. Hlavu treba zakryť kúpacou čiapkou, aby sa nezamokrili vlasy.

Žena sedí na ľadovci vo vode. More je modré.žena má bieleplavky a čierne dlhé vlasy. Usmieva sa.Obloha je modrá.
S otužovaním treba začať v lete. Foto: Thinkstock

Po osprchovaní sa treba poriadne osušiť suchým uterákom a zahriať sa pohybom. Treba preto absolvovať krátke cvičenie. Raňajkujte až po sprche.

Otužovať sa v strese má zlý vplyv na duševnú pohodu, preto sa v časovej tiesni otužovať neodporúča.

Až po minimálne 2 rokoch pravidelného otužovania sa z človeka stáva ozajstný otužilec.

Otužovanie a jeho vply na zdravie človeka

S otužovaním vo voľnej prírode možno začať aspoň po polroku domáceho otužovania. Rôzne športové aktivity a neskôr aj plávanie sa vykonávajú za každého počasia. 

Začína sa v lete pokračuje na jeseň a aj v zime. Vtedy je potrebný stály pohyb. Asi po 2 rokoch takejto aktivity sa organizmus stáva odolnejší voči rôznym chorobám a prechladnutiu. Ak sa predsa vyskytnú, ich priebeh bude miernejší. Otužovaním sa zvšuje prah citlivosti organizmu na rôzne výrusy a baktérie a dokáže si s nimi ľahšie poradiť.

Vystavovaním tela nízkim teplotám prichádza k stiahnutiu ciev a naopak pri ohriatí k ich roztiahnutiu. Takto sa stávajú elastickejšími a odďaľuje to ich starnutie.

Po plávaní v studenej vode sa do tela vyplavujú endorfíny-hormóny šťastia. To má za následok zlepšenie nálady a odbúranie stresu.

Ak chcete o tom vedieť viac, prečítajte si článok o odbúraní stresu.

Biorytmus a strava

Treba dodržiavať pravidelný a dostatočne dlhý spánok. Chodiť spať vždy v rovnakom čase. Počas spánku sa zakrývať len ľahkou prikrývkou. Nechávať otvorené okno aspoň do konca jesene.

Teplota v spálni by mala byť 12 °C a v obývacej miestnosti 20 °C.

Oblečenie by malo byť pohodlné a vzdušné aj počas zimných mesiacov. Nevyhnutný je stály pohyb. Neplatí, že ak je niekto otužilý nikdy neprechľadne. Ak sa málo hýbe, môže sa to stať aj otužilcovi.

V zime si netreba prekrývať nos a ústa šáľom. Pri výdychu sa na nich zachytávajú baktérie. Tie sa potom opätovne vdychujú do organizmu.

Otužovanie je vlastne vystavovanie sa nízkej teplote. Prichádza teda pri ňom k zvýšenému výdaju kalórií. Preto aj strava by mala byť primeraná takémuto výdaju energie.

Na udržanie telesnej teploty vo vode chladnej 4 °C, potrebuje organizmus 400 kalórií. Vedie to k mylnej predstave, že takto sa dá rýchlo schudnúť. Počas podchladenia organizmu, však dochádza k spomaleniu odbúravania tukov. Telo sa snaží si zachovať izolačnú vrstvu.

Z tohto dôvodu sa treba po otužovaní vyhýbať strave bohatej na tuky. Je úplne jedno v akej sú forme.

Dôležitý je príjem tekutín a minerálov. Vitamíny sa získavajú konzumovaním ovocia a zeleniny. Dôležité sú najmä tie zo skupín C, A, B, E a D.  Otužilec nemusí byť vegetariánom ani vegánom, ale je potrebné sa zdravo stravovať.

Športové otužovanie

Bez lekárskej prehliadky by sa nemalo vôbec začínať. Treba absolvovať 1-2 ročné otužovanie v sprche až potom prejsť k športovému otužovaniu. Plávaniu v studených riekach a vodných plochách.

Začína sa v lete, každý deň a za každého počasia. Pláva sa v riekach, jazerách alebo nekrytých bazénoch.

V teplých mesiacoch, keď je voda ešte teplejšia sa treba zamerať na techniku plávania. Dôležitý je tiež tréning plaveckej vytrvalosti plávaním na vzdialenosť 1-2 kilometrov a viac. 

Toto sa nedá natrénovať v chladnej vode. Vtedy sa rozdiely medzi dobrými a menej zdatnými plavcami stierajú. V chladnej vode prichádza k tuhnutiu chrbtového svalstva a svalstva končatín. Vtedy má aj dobrý plavec problém zaplávať rýchlo a kvalitne. 

Vzhľadom na psychickú odolnosť sa odporúča plávať v skupine plavcov.

V tabuľke uvádzame dĺžku pobytu vo vode strávenej plávaním, v závislosti na teplote vody

Teplota vody Dĺžka pobytu vo vode
viac ako 20 °C neobmedzene
15-20 °C začiatočníci maximálne 40 minút
10-15 °C 30 minút
5-10 °C 10 minút
menej ako 5 °C maximálne 5 minút

Ak je teplota vody menej ako 12 °C, netreba plávať viac ako 2-3 krát za týždeň. Telo po plávaní totiž potrebuje dlhší čas na regeneráciu. V takýchto prípadoch sa nesmú preceňovať vlastné sily.

Počas veľkého výdaja, keď sa vyplavia endorfíny sa takýto plavec cíti dobre fyzicky. To často zvádza k nesprávnemu úsudku a k preceňovaniu vlastných schopností. Preto je pri súťažiach otužilcov, pri teplote vody pod 10 °C plávanie limitované na 22 minút.

Na otvorených vodných plochách alebo v riekach je treba plávať pozdĺž brehu. Pri naplnení časového limitu, tak môže plavec kedykoľvek vyjsť z vody von. V riekach je plavec navyše vystavovaný silnému prúdeniu vody. Potrebuje viac sily na plávanie. Preto by v riekach mali plávať naozaj len špičkový plavci.

Prúdiaca voda navyše obtekaním tela rýchlejšie ochladzuje organizmus a ten je oveľa skôr podchladený.

Rozcvička

Bez rozcvičky to nejde v žiadnom športe. Pri otužovaní je dôležitá o to viac. Jej cieľom je telo zahriať, aby sa jeho teplota prispôsobila okoliu. Môže sa to uskutočniť krátkym behom alebo cvičením. Samozrejme ako oblečenie slúži to, v ktorom sa ide aj do vody. Teda plavky.

Organizmus sa má ohrievať pohybom aj po skončení plávania. V chladných mesiacoch nie je vhodné ísť sa zahrievať hneď z vody do vykúrenej miestnosti. Takisto je vylúčené osprchovať sa teplou vodou. V takých prípadoch je veľké nebezpečenstvo kolapsu.

Muž športovec po dobehnutí do cieľa. Prší. Hlavu má otočenú smerom hore oproti padajúcim kvapkám. Má zavreté oči, na krku medajlu. Má žlté tieľko s číslom 63 a modré trenírky.
Aj športovanie za každého počasia patrí k otužovaniu. Foto: Thinkstock

Treba sa poriadne osušiť a pomaly sa za stáleho pohybu obliekať. Doporučuje sa dopĺňať tekutiny teplým čajom. Ten pôsobí z vnútra.  Zohrieva krv v oklitých cievach, ktorá sa potom ďalej transportuje do celého tela.

Ako dodať telu energiu pred plávaním a po ňom?

Milná je predstava, že sa treba pred takýmto výkonom poriadne najesť. Menej ako 2 hodiny pred tým sa nesmie jesť vôbec nič. Najvhodnejšia je teplá polievka. Nič v podobe ťažkostráviteľných bielkovín (mäso) sa neodporúča. Tie telu energiu nedodávajú. Naopak, ich trávením mu ju odoberajú.

Alkoholické nápoje na "zahriatie" sú absolútne vylúčené. Alkohol cievy v tele rozťahuje. Tým sa rýchlejšie stráca teplo z organizmu a človek sa rýchlejšie podchladí. Jeho psychostimulačné účinky sú tiež v tomto prípade nežiadúce. Stúpa sebavedomie, stráca sa zdravý úsudok a človek je viac náchylný na preceňovanie vlastných schopností.

Po plávaní treba dopĺňať energiu pomaly. Telo treba zahriať a doplniť tekutiny teplým čajom. Organizmus na to spotrebúva veľa energie. Pri okamžitej konzumácii potravy, by sa zaťažil ešte viac. Treba počkať až odzneje svalová triaška.

Po celý rok, ale hlavne v zime a s príchodom jari, treba dodávať telu vitamíny vo zvýšenej miere. Najlepšie konzumáciou čerstvého ovocia a zeleniny.

Ako sa obliekať pri otužovaní?

Plavky sú odev každého plavca. Treba tiež používať kúpaciu čiapku. V lete chráni pred pálivým slnkom. Počas plávania na dlhé vzdialenosti, by bez nej mohlo prísť k úpalu. V zime zas chráni pred tepelnými stratami. Cez hlavu sa odovzdáva veľa tepla z organizmu do okolitého prostredia. Je to spôsobené jej bohatým cievnym zásobením. V zime sa tiež nedoporučuje hlavu do vody ani ponárať.

Ako obuv sú vhodné ľahké plavecké topánky, ktoré chránia nohy pred nečistotami na dne vodných plôch.

Otužovanie počas choroby

V zásade sa vôbec nedoporučuje, aby sa pokračovalo v otužovaní počas choroby.

Musí sa počkať na úplné zotavenie. Po ňom si treba dať ešte týždeň pauzu. Až potom sa môže začať s miernym tréningom. Počas neho sa však neotužuje v obvyklých dávkach, ale menších.

Pri závažnejších stavoch treba otužovanie prerušiť na dlhšie, prípadne prestať úplne

Čo hrozí organizmu počas otužovania?

Pri otužovaní sa organizmus vystavuje veľmi nízkym teplotám. To so sebou prináša určité riziká.

Omrzliny

Omrzlina je poranenie určitej časti tela chladom. Poškodenie tkaniva je väčšie pri pomalom ochladzovaní. Rovnako nebezpečné je aj opakované namrznutie postihnutých častí po predchádzajúcom ohriatí omrzlín.

Vznik omrzlín nie je podmienený teplotou pod nulou. Úplne stačí ak je telo vystavované dažďu, chladu alebo vetru.

Príznaky sú rôzne. Najčastejšie sa na postihnutom mieste pozoruje pocit štípania, chladu alebo tŕpnutia. Často sa vyskytuje strata citlivosti. Pri zahrievaní je prítomná pálivávystreľujúca bolesť.

Primárne sú postihnuté okrajové časti tela, kde je menšie prekrvenie alebo sú najviac vystavované chladu. Najmä uši, líca, nos, prsty na rukách a nohách.

Omrzliny sa delia na 4 stupne, ale na ich liečbu nemajú žiadny vplyv.

4 stupne omrzlín v tabuľke

Stupeň postihnutia Príznaky
1. začervenanie, opuch, strata citlivosti
2. začervenanie, opuch, tvorba pľuzgierov s priehľadou tekutinou
3. pľuzgiere sú naplnené krvou
4. postihnuté sú hlbšie tkanivá ako svaly a šľachy

Okrem týchto príznakov môže prísť až k odumretiu tkaniva, gangréne.

Laická prvá pomoc je nenáročná, ale treba dodržiavať určité zásasdy.

  1. Primárne treba riešť stavy ohrozujúce život, ak sa vyskytli. Patria sem poruchy vedomia, dýchania alebo krvného obehu.
  2. Vyzliecť mokrý odev a zabaliť postihnutého napríklad do teplej deky.
  3. Aby sa zmiernili opuchy postihnutej časti, treba ju držať vo zvýšenej polohe.
  4. Treba začať ohrievať postihnuté časti, ale nie v prípade, že hrozí opätovné premrznutie.
  5. Nos alebo uši prekryť látkou alebo obväzom, ruky a prsty sa dajú vložiť pod pazuchy.
  6. Podávať ohriate nealkoholické nápoje s medom alebo čokoládou.
  7. S postihnutým sa treba zdržiavať podľa možností v teple.

Ak je postihnutie väčšieho stupňa, nie je vhodné miesto masírovať alebo trieť tkaninou. Hrozí poškodenie pokožky a vniknutie infekcie do organizmu. Tiež sa neodporúča pri akomkoľvek postihnutí ohrievať miesto poškodenia suchým teplom. Napríklad použitím fénu, ohrievača a podobne.

Postihnutého treba transportovať do zdravotníckeho zariadenia.

Podchladenie

Vzniká pôsobením chladného okolitého prostredia na organizmus, pričom klesá teplota telesného jadra pod 35 °C.

Organizmus stráca teplo rôznymi spôsobmi, najviac však vyžarovaním. Veľký vplyv má na to okolité prostredie. V studenej vode sa straty tepla zvyšujú 27 násobne.

Hypotermia - podchladenie má vplyv na všetky orgány v tele. Najviac postihuje srdcovo cievny systém a centrálny nervový systém. Sem patrí aj mozog. 

Podľa príznakov sa hypotermia rozdeľuje na 3 stupne.

Mierna hypotermia. Pri ktorej teplota jadra klesá na 35 - 32 °C. Do 34 °C sa vyskytuje triaška na končatinách. Pod 34 °C prichádza k zmenám uvažovania a sťaženému rozprávaniu. Zrýchľuje sa dýchanie. Pri teplote jadra 33 °C sa vyskytuje nekoordinovanosť pohybov a psychický útlm.

Stredná hypotermia. Teplota jadra klesá na 32 - 30 °C. Prichádza k poruche vedomia. Prestáva sa tvoriť teplo triaškou. Zvyšuje sa riziko srdcových arytmií. Znižuje sa práca srdca.

Ťažká hypotermia. Pod 30 °C telesného jadra. Vzniká bezvedomie. Postihnutý nereaguje na žiadne podnety. Dochádza k zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti.

Prvá pomoc musí byť rýchla a podľa stavu treba najprv riešiť priame ohrozenie života. Bezvedomie, prípadne zastavenie dýchania.

S podchladeným pacientom treba hýbať pomaly a pokiaľ možno čo najmenej. Treba odstrániť mokrý odev a zabaliť ho do niečoho suchého. Ak sa dá treba zvýšiť teplotu okolitého prostredia. Čo najskôr vložiť teplé obklady pod pazuchy a na brucho. Ak nie je iná možnosť, môže sa použiť aktívne ohrievanie priamym kontaktom tela.

Ak je hypotermia mierna, nie je riziko srdcových arytmií. Vtedy sa môže postihnutý ohrievať hocijakým spôsobom. Môžu sa podať nápoje bez alkoholu a kofeínu. Konzumujú sa sladké potraviny. Najlepšie hroznový cukor. Treba zabezpečiť rýchly transport postihnutého do zdravotníckeho zariadenia, prípadne privolať pomoc.

fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané