Bezvedomie je porucha vedomia, pričom dochádza k strate schopnosti vnímať vonkajšie podnety. Pre mnohé zdravotné riziká a komplikácie je považované za akútny a život ohrozujúci stav. Jeho rozpoznanie má preto dôležitú úlohu aj pre včasný zásah a poskytnutie prvej pomoci. Aké sú príznaky bezvedomia a ako správne podať prvú pomoc?
Bez ohľadu na príčinu vzniku, bezvedomie je vážny zdravotný stav. Najväčším zdravotným rizikom a komplikáciou je porucha dýchania s následným zlyhaním funckie srdca ako pumpy.
Poruchy vedomia tvoria široké spektrum stavov, od ospalosti/somnolencie, mdloby až po kómu. Radia sa sem stavy týkajúce sa kvality vedomia, nie iba jeho kvantity, ako je dezorientácia a podobné psychické zmeny.
Delenie, príznaky, diagnostika, prvá pomoc pri bezvedomí a mnoho iných zaujímavých informácií sa dočítate pokračovaním v článku.
Poruchy vedomia a bezvedomie
Čo je to vedomie?
Vedomie je stav, kedy u človeka prebiehajú psychické funkcie, ktoré si daný jedinec uvedomuje. Jedná sa o stav uvedomovanie si seba samého, okolia a schopnosť reagovať na externé podnety. Jedná sa o uvedomovanie si vlastnej existencie.
Poruchy vedomia sú delené na kvalitatívne a kvantitatívne. Týkajú sa jak dospelých jedincov, tak i detí.
Kvalitatívne poruchy charakterizujú narušené schopnosti uvedomovania si seba samého a vonkajších podnetov.
Príkladom je stav dezorientácie, zmätenosti, amencie, obnubilácie (mrákoty) či delíria.
Kvantitatívne poruchy vedomia sú podľa hĺbky a rozsahu poruchy vedomia rozdeľované ako somnolencia, sopor a kóma.
Somnolencia je stav spavosti, kedy je však možné človeka prebrať do plného vedomia slovným alebo ľahším podnetom.
Sopor je stav silnej spavosti, kedy je možné človeka prebrať do vedomia iba bolestivým nepríjemným podnetom.
Kóma je hlboký stav bezvedomia a jedinec nereaguje na podnety. Kóma je definovaná ako stav straty reaktivity pacienta na okolie.
Poruchy vedomia je taktiež možné podľa dĺžky trvania rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé.
Krátkodobé poruchy vedomia
Kolaps (mdloba, synkopa) je krátka strata vedomia. Je často krát spôsobená prechodnou zmenou fungovania nervového systému a prechodným nedokrvením mozgu. Príkladom je náhla zmena polohy.
Môže byť taktiež spôsobená poruchami srdcovo-cievnej činnosti (arymtie, ischémie, hypoglykémia..).
Začína pocitom celkovej nevoľnosti, slabosti a pocitom podlomenia v kolenách. Jedná sa o pocit závratu, zblednutia a rozmazaného videnia. Následne nastane samotná porucha vedomia v trvaní od niekoľko sekúnd až po minúty.
Postihnutá osoba sa v polohe v ľahu sa však pomerne rýchlo preberá do plného vedomia.
Synkopa je tak definovaná ako prechodná strata vedomia s náhlym vznikom a zvyčajne rýchlou úpravou bez potreby medicínskeho zásahu.
Dlhodobé poruchy vedomia
Dlhodobé poruchy môžu byť spôsobené rôznymi akútnymi i chronickými príčinami. Príkladom je úraz lebky, krvácanie, strata krvi, cievna mozgová príhoda, hypoglykémia, šok, intoxikácia, alergická reakcia a mnoho iných.
Medzi dlhodobé poruchy vedomia patrí kóma.
Bezvedomie
Bezvedomie je akútny zdravotný stav, ktorý môže ohroziť život. Je preto potrebné začať poskytovať prvú pomoc postihnutému čo najskôr.
Najčastejšie príčiny bezvedomia okrem požitia alkoholu je epilepsia, úrazy mozgu, hypoglykémia, otravy liekmi/drogami a cievne mozgové príhody.
Najčastejšie pri bezvedomí hrozia problémy s nedostatkom kyslíka, zníženým prietokom krvi a kyslíka v tkanivách.
Bezvedomie vyvoláva poruchy nízkeho krvného tlaku, rozšírenia ciev a zníženého prietoku. To môže zhoršiť funkcie všetkých dôležitých orgánov a systémov a prehĺbiť tak samotné bezvedomie.
Etiológia a príčiny vzniku bezvedomia
Poruchy vedomia sú ovplyvnené najmä centrálnou nervovou sústavou, kardiovaskulárnym systémom a dochádza k nim často pri úrazoch hlavy.
V prípade chorôb sa často jedná o epilepsiu, pľúcnu embóliu, cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, encefalitídu či meningitídu. Ďalej je častá intoxikácia alkoholom.
Postihnutie a ochorenie mozgu
Veľké množstvo rozličných porúch vedomia sa prejavuje práve postihnutím, ochorením alebo úrazom mozgu. Patria sem napríklad cievne mozgové príhody, zápal mozgových blán, epilepsia, zvýšený vnútrolebečný tlak, a onkologické ohorenie mozgových tkanív.
Častým zástupcom sú úrazy hlavy, otras mozgu a krvácanie do mozgu. Vedomie býva narušené v situácii kedy sa vplyvom poruchy obehového systému nedostane do mozgu dostatok kyslíka.
Zväčšovanie objemu tkaniva tlačí na okolité cievy, ktoré privádzajú kyslík a metabolické substráty. Na vzniku bezvedomia sa tak môžu podieľať viaceré mechanizmy.
Srdcovocievna porucha
Typickým zástupcom kardiovaskulárnych ochorení sú arytmie (poruchy srdečného rytmu), ischémia (nedostatočné prekrvenie) srdca, infarkt myokardu, nízky krvný tlak (hypotenzia) a iné.
Respiračná porucha
Dýchacia sústava úzko súvisí s obehovými príčinami. Ak pľúca postihnutého jedinca nie sú schopné dostať do krvi dostatočný kyslík, chýba aj v oblasti mozgových tkanív.
Príčinou stavu bezvedomia môžu byť rôzne respiračné ochorenia, ako je napríklad astma bronchiale či chronická obštrukčná choroba pľúc.
Metabolická porucha
Závažnejší rozvrat a dysbalancia vnútorného prostredia môže viesť k ovplyvneniu mozgovej činnosti až k samotnému bezvedomiu.
Patrí sem najmä nízka alebo vysoká hladina cukru v krvi (hypo/hyperglykémia), hormonálne poruchy či zlyhávanie dôležitých vnútorných orgánov, ako je pečeň či obličky v dôsledku hromadenia škodlivých látok.
Príkladom vzniku bezvedomia v dôsledku zmeny energetických substrátov je hypoglykemická kóma u diabetikov. Ďalej kóma pri osmotickom, acidobázickom či elektrolytovom vnútornom rozvrate.
Intoxikácia
Veľké množstvo návykových látok, drog a liekov môže pri predávkovaní viesť k poruche vedomia. Tou najbežnejšou látkou je alkohol. Ďalej exogénne toxíny, návykové drogy, metanol, etylenglykolm, ťažké kovy, organofosfáty, kyanidy a iné.
Psychické ochorenie
Rôzne formy porúch vedomia môžu byť súčasťou príznakov vážnych psychiatrických ochorení a ich akútnych záchvatov.
Príznaky a klinický obraz bezvedomia
Hlavným príznakom bezvedomia je nereagovanie dotyčného na externé podnety a nemožnosť "zobudiť ho."
V prípade kvalitatívnych poruchách vedomia je príznakom porucha koncentrácie, reakcie na podnety, neadekvátne odpovede alebo samotné konanie. Postihnutý nereaguje normálne (zmätenosť, nezrozumiteľná reč).
V prípade kvantitatívnej poruchy vedomia: somnolencia (postihnutý reaguje iba na hlasné oslovenie), sopor (postihnutý reaguje iba na bolestivý podnet) alebo kóma (nereaguje na žiadne podnety).
Pri poruchách vedomia a bezvedomia je okrem nereagovania na podnety možné nepravidelné a zvláštne dýchanie so zvukovými fenoménmi. Ďalej neprirodzené sfarbenie kože a slizníc.
Presné klinické prejavy pacienta závisia od vyvolávajúcej príčiny vzniku.
Pri kolapse, epilepsii či febrilných kŕčoch sa často krát postihnutý preberie k vedomiu spontánne v priebehu pár minút, no hrozia rôzne zdravotné riziká. Pri hypoglykémii sa spontánne bez prvej pomoci bezvedomie nemení alebo naopak prehlbuje.
Pri intoxikácii alkoholom môže postihnutý reagovať na bolestivý podnet, no v pokoji znova upadáva do bezvedomia, ktoré sa môže časom prehlbovať.
Je preto potrebné podať prvú pomoc každému bez ohľadu na príčinu straty vedomia.
Ako podať prvú pomoc?
Poskytnutie prvej pomoci predstavuje častokrát život zachraňujúci výkon, ktorý vie vykonať každý.
Je potrebné kontaktovať záchrannú tiesňovú linku 112 alebo priamo 155, ktorá Vám pomôže pri postupe prvej pomoci.
Prvá pomoc spočíva v zhodnotení životných funkcií, a teda reakcií postihnutej osoby na oslovenie alebo zatrasenie.
Ďalej v základnom zhodnotení prítomnosti dýchania. Ak postihnutá osoba nereaguje, no jej dýchanie je normálne, nasleduje uloženie postihnutej osoby do stabilizovanej polohy.
V prípade podozrenia na únik toxického plynu či iného nebezpečného prostredia, prvými krokmi je volanie na tiesňovú linku a opustenie nebezpečného priestoru pre vlastné bezpečie.
Ak človek upadne do bezvedomia po páde alebo náraze a je možná pravdepodobnosť poranenia chrbtice, neukladajte pacienta do inej bočnej polohy (výnimkou je vracanie a riziko upchatia dýchacích ciest).
Postup prvej pomoci osobe v bezvedomí:
V prvom rade zaistite svoju vlastnú bezpečnosť. Dôkladne sa rozhliadnite či Vám nehrozí nebezpečenstvo.
Zistiť prítomnosť dýchania postihnutého.
Privolať odbornú pomoc zavolaním na tiesňovú linku 155 alebo 112.
Pri prítomnosti dýchania uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy.
Do stabilizovanej polohy na boku uložte človeka, u ktorého viete etiológiu vzniku a nepredpokladáte úraz chrbtice. Primárne zvoľte polohu na chrbte a postihnutému nadvihnite bradu. Ak by bol v polohe na bruchu, šetrne, v celkovej osi chrbtice ho otočte na chrbát.
Ak pri bezvedomí postihnutý nedýcha, je potrebné ihneď začať kardio-pulmonálnu resuscitáciu (KPR) - kompresie hrudníka až do prerbatia sa postihnutého alebo príchodu odbornej pomoci.
Nasleduje sledovanie prítomnosti dýchania a čakanie na príchod záchrannej zdravotnej služby.
Aký je postup KPR resuscitácie?
Pri kardio-pulmonárnej resuscitácii (KPR) sú doležité kompresie - stláčanie hrudníka (masáž srdca). Dýchanie z úst do úst nie je potrebné, nakoľko sa zistilo, že sa nevykonávalo správne a nemalo efekt. Pre bežného človeka je teda potrebné si pamätať, že bude stláčať hrudník až do príchodu pomoci, prebratia postihnutého, alebo vyčerpania záchrancu.
Najnovšie z hľadiska bezpečnosti pri cudzom človeku a efektivity je volená iba masáž srdca - kompresie/stláčanie hrudníka. KPR potrebuje každý, kto nedýcha normálne, lapá po dychu alebo nedýcha vôbec a je v bezvedomí - nereaguje na vonkajšie podnety.
Zastavenie činnosti srdca sa prejaví najmä kolapsom, bezvedomím, bledou kožou a modrým sfarbením pier v dôsledku nedostatku kyslíka. Prítomné nie je adekvátne, kvalitné dýchanie, alebo je dýchanie nedostatočné, človek môže len ako keby lapať po dychu, otvárať ústa ako ryba/kapor, alebo podobne. Ak si nie ste istý prítomnosťou dýchania a človek nereaguje, prípadne začína modrieť v tvári, začnite stláčať hrudník.
Rýchlosť rozhoduje, a preto začnite s resuscitáciou čo najskôr.
Postihnutú osobu položte na chrbát a mierne jej zakloňte hlavu (uvoľníme dýchacie cesty).
Položte dlaň na hrudníku uprostred hrudnej kosti - na ňu druhú dlaň.
Stláčajte postihnutej osobe hrudník v tempe 100 - 120 stlačení za minútu do hĺbky približne 5 - 6 cm , 1/3 hrudníka u malých detí (u nich sa vykonáva stláčanie prstami a dlaňami obopnutými okolo hrudníka).
U detí majú byť prví vdychy - 5 úvodných dychov a to tak, že sledujete stúpanie hrudníka - nemôžete nafúknuť dieťa plným výdychom.
Zdravotník môže vykonávať aj kombináciu kompresií/masáže srdca s dýchaním z úst do úst.
Resuscitáciu neprerušujte do doby, než začne postihnutý samostatne dýchať alebo do príchodu záchrannej zdravotnej služby, či fyzického vyčerpania.
NEVIETE čo máte robiť? Nebojhte sa - volajte 155, poradia... komunikujte jasne a bez konfliktu.
Prvá pomoc a KPR: Zavolanie záchranky, kontrola životných funkcií a dýchania, zahájenie resuscitácie, stráženie stabilizovaného stavu a čakanie na príchod záchrannej služby. Zdroj foto: Getty Images
Diagnostický postup a starostlivosť pri bezvedomí
Manažment pacienta v bezvedomí je náročný z hľadiska akútnej starostlivosti, diagnostiky i liečby. Potrebná je medziodborová práca pre včasnú stabilizáciu životných funkcií pacienta.
Všeobecnými prístupmi v úvodnom zhodnotení stavu je komplexná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.
Dôležité pri prvotnej diagnostike bezvedomia sú častokrát informácie od blízkych ľudí. Udalosť predchádzajúca bezvedomiu, aktuálne ochorenia, užívané lieky, alergie a iné.
K základnému vyšetreniu patrí kontrola typu dýchania, pohyb očí, veľkosť zreníc, kontrola reakcií na rôzne podnety a vyšetrenie motoriky pacienta.
Hĺbka bezvedomia sa hodnotí pomocou tkzvn. Glasgow Coma Scale (GCS), kedy hodnotíme zdravotný stav podľa číselných hodnôt. Zdravý človek pri plnom vedomí dosahuje hodnoty GCS 15, pričom najťažšia forma kómy dosahuje hodnotu 3.
Indikované je včasné CT vyšetrenie mozgu (počítačová tomografia), obzvlášť pri úrazoch lebky, a intra-kraniálnom krvácaní. Možné je i röntgenové vyšetrenie či MRI (magnetická rezonancia).
V neposlednom rade EKG (elektrokardiograf), sledovanie činnosti srdca a hodnôt krvného tlaku.
V rámci laboratórnych vyšetrení sú indikovane krvné odbery pre stanovenie hladiny glykémie, obličkové a pečeňové hodnoty, zápalové markery, celkový krvný obraz a iné.
Liečebný plán je individuálne stanovený podľa príčiny vzniku bezvedomia a zdravotného stavu pacienta.
Pacient v bezvedomí si vyžaduje špeciálnu intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Je potrebné venovať pozornosť bilancii energetického príjmu a príjmu i výdaju tekutín počas celých 24 hodín.
Rizikom bezvedomia je aspirácia žalúdočného obsahu, nakoľko je kašeľ dôležitý obranný reflex dýchacích ciest. Ďalej vzniká riziko vzniku porúch regulácie dýchania, a preto za pacienta v bezvedomí dýchajú špeciálne prístroje, ktoré zabezpečujú jeho oxygenáciu a ventiláciu.
Zhrnutie na záver
Pri bezvedomí je dôležité rozlíšiť, či ide o krátkodobú stratu vedomia - kolaps, alebo o stav, ktorý bez rýchlej pomoci ohrozuje zdravie a život. Počas pretrvávania poruchy vedomia je dôležitá kontrola dýchania a hlavne rozpoznanie jeho prítomnosti. Aj krátka strata vedomia môže byť prejavom hypoglykémie, cievnej mozgovej príhody, poruchy srdcového rytmu a podobne.
Dôležité je tiež posúdenie, či nastalo po úraze hlavy, páde, pri bolesti na hrudníku, kŕčoch celého tela, po požití liekov, drog, alkoholu.
Pri bezvedomí sledujte stav dýchania, návrat vedomia, farbu pokožky - konce prstov, tváre, pier. NEpodávajte nič do úst, ak nereaguje, alebo nedokáže dobre prehĺtať. Ak sa stav zhoršuje, zo stabilizovanej polohy späť na rovný chrbát, vyhodnotiť dýchanie a v prípade potreby KPR.
Volali ste na 155 a odborníka máte k dispozícii, povie vám, čo treba robiť. Spolupracujte, stačí počúvať a odpovedať, telefón si dajte na hlasitý odposluch/reproduktor, kľaknite si k postihnutému a riaďte sa pokynmi 155. Pozor na vlastnú bezpečnosť!
Pozor na niektoré mýtusy a na čo je potrebné myslieť pri bezvedomí...
Jazyk sa nevyťahuje!
Medzi verejnosťou je rozšírený mýtus, že človeku v bezvedomí zapadne jazyk, alebo ho môže človek "prehltnúť", preto jazyk vyťahujú prstami (dokonca, stalo sa, že ho fixovali prichytením ihlicou o líce...). Nič také, prosím, nerobte, nestrkajte nič do úst, prsty nepatria do úst, lebo môžete prstami cudzí predmet zasunúť ešte viac. Na uvoľnenie slúži úder medzi lopatky, stlačenie vrchnej časti brucha, alebo kompresie hrudníka.
Svalový tonus a ochabnutie jazyka je v bezvedomí síce možné, ale jediným správnym a bezpečným spôsobom, ako uvoľniť dýchacie cesty je spraviť záklon hlavy. Jednoduchý manéver, pri ktorom sa zatlačí na čelo a potiahne za bradu, ktorým sa zakloní hlava a spriechodnia dýchacie cesty.
Zradné lapavé dýchanie
Schopnosť rozpoznať adekvátne a dostatočné dýchanie je veľký problém, keď sa strácajú sekundy. Agonálne, alebo známe lapavé dýchanie nastáva krátko po zastavení krvného obehu, keď srdce zlyhá ako pumpa a prestane pumpovať krv do orgánov, tela.
Navonok agonálne dýchanie môže vyzerať, ako keby sa človek občas nadýchne, alebo lapá po dychu, ako ryba na suchu. Toto nie je normálne a dostatočné dýchanie. Pamätajte si na pravidlo, ak nie je prítomné normálne dýchanie, ako keby nedýchal vôbec. Okamžite začnite so stláčaním hrudníka.
AED - automatický externý defibrilátor
Dostupnosť AED sa v poslednej dobe rozširuje. Zelená skrinka označená s bleskom môže byť dostupná v obci, na verejnom mieste s vyšším výskytom a pohybom ľudí, ako sú štadióny a podobne. AED nie je určený pre lekárov a záchrannú zdravotnú službu, ale pre bežných ľudí, ktorí sú na mieste s postihnutou osobou, ktorý možno potrebuje defibriláciu ako záchranný akt pri zastavení krvného obehu. Táto problematika je veľmi komplikovaná, vám však stačí vedieť, že ak je človek v bezvedomí a má poruchu dýchania, nedýcha, je v blízkosti AED - treba ho použiť.
Nalepenie elektród a počúvanie inštrukcií prístroja sú jednoduché, nie je sa čoho obávať, nemôže prísť k poškodeniu a ublíženiu.
V dobe, keď prístroj vyhodnocuje sa človeka nedotýkať. Ak je prístroj v dosahu, okamžite dajte pokyn niekomu ho priniesť, medzitým treba stále pokračovať v kompresiách hrudníka. Pravdepodobne máte na telefóne tiesňovú linku 155 a tento pokyn na použitie dostanete.
Najčastejšie otázky a odpovede
Kedy je bezvedomie urgentný stav?
Vždy a najmä ak postihnutý nedýcha normálne.
Mám človeku v bezvedomí dať napiť vody, alebo cukor?
Nie. Pri poruche vedomia sa nemôže nič do úst podávať pre riziko vdýchnutia.
Čo ak sa postihnutý po chvíli preberie?
Aj vtedy je vhodné vyšetrenie odborníkom. Platí to najmä u ľudí s vekom nad 50 rokov, pri tehotných, dlhodobo chorých, ak strate vedomia predchádzal úraz, kŕče tela, alebo sú prítomné iné, hlavne neurologické, príznaky.
Stačí zavolať 155 a čakať?
Nie, treba skontrolovať dýchanie, prítomnosť krvácania a postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy. S človekom by sa nemalo manipulovať iba vtedy, ak je po úraze a predpokladá sa poškodenie chrbtice. Ak nedýcha, alebo nie je prítomné dostatočné dýchanie, začne sa KPR.
Môžem pri KPR ublížiť?
Nie. Človeku neublížia kompresie a neublíži mu ani použitie AED. Pri stláčaní je bežné, že príde k puknutiu rebier, ale zlomené rebrá sa zahoja.
KPR nemôže ublížiť!
Musím podávať umelé dýchanie?
Nie. Odporúčania kladú dôraz iba na stláčanie - kompresie hrudníka. U detí, však ako prvé podávame 5 úvodných vdychov - so sledovaním nadvihnutia hrudníka, nie z našich plných pľúc. Postačí, ak u dieťaťa vidíte, že sa pri vdychu nadvihol hrudník.
Ako dlho musím resuscitovať?
Do príchodu odbornej pomoci, Záchrannej zdravotnej služby, first respondera, PZ, HaZZ. Alebo do vyčerpania, ak nie je dostatočná bezpečnosť, ak sa postihnutý preberá.
Ak ste prítomní viacerí, striedajte sa po 2 minútach.
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici. Počas zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, zdravý životný štýl, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí šport, písanie a mediálna komunikácia.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
