Aká je príčina bolesti svalstva krčnej chrbtice? + 5 uvoľňujúcich cvikov na doma

Krčná chrbtica

Segment krčnej chrbtice začína v oblasti lebky a končí v prechode do hrudnej chrbtice. Tvorí ju 7 stavcov, ktoré sú označované písmenom C1 - C7 (vertebrae cervicales – krčné stavce).

Oblasť krčnej chrbtice tvorí miesto pre úpon svalov – hlavových, chrbtových, hrudných i ramenných.

Vzhľadom na veľké množstvo svalov v oblasti krčnej chrbtice, ľahko dochádza k vzniku svalových nerovnováh – nepomer preťaženého/skráteného a oslabeného svalstva vedúci k bolesti.

Diagnostika zdroju bolesti

Základom správnej liečby je zistenie príčiny vzniku bolesti. Pri dlhotrvajúcich bolestiach či bolestiach nejasnej príčiny, je nutné navštíviť lekára.

Je potrebné vylúčenie mechanického poškodenia, posunu medzistavcovej platničky, neurologickej príčiny, degeneratívneho poškodenia, zápalového procesu či inej organickej štrukturálnej poruchy.

Pokiaľ bolesť vystreľuje do hrudnej oblasti alebo horných končatín je vhodná návšteva lekára. Vystreľujúci, pálčivý či brniaci typ bolesti môže poukazovať na nervový problém.

Diagnostika prebieha ako vyšetrenie u lekára špecialistu, ktorý zhodnotí zdravotný stav pacienta.

Následne odporučí rehabilitačnú terapiu alebo naopak diagnostické fyzikálne vyšetrenie (röntgenové vyšetrenie, magnetická rezonancia) pre presné zistenie/vylúčenie štrukturálneho problému.

Najčastejšie sa však jedná o svalovú bolesť vzniknutú svalovou nerovnováhou – nepomerom preťažených a oslabených svalov.

Svalová bolesť je charakteristická tupou bolesťou v priebehu svalových vláken. Obvyklý je pocit stuhnutia, ťažkosti a prítomnosť bolestivých iritačných bodov vo svale - tkzvn. hmatateľné stuhnuté guličky v priebehu svalu.

Signalizujú preťaženie daného svalového vlákna.

Svalová bolesť krčnej chrbtice

Nesprávnym držaním tela a nevhodnými stereotypnými pohybovými návykmi často krát vzniká svalová dysbalancia. V rámci horného segmentu tela sa môže jednať o častý jav pohybového aparátu - horný skrížený syndróm.

Dochádza k nadmernému preťaženiu trapézových svalov s prípadným skrátením prsných svalov. Pomyselne skrížene dochádza k oslabeniu a ochabnutiu predného krčného svalstva a medzi-lopatkových svalov.

Najčastejším javom u ľudí s nesprávnym držaním tela a hlavy je skrátenie a preťaženie zadných krčných svalov – trapézový sval a dvíhač lopatky. Naopak je bežným stavom ochabnutie a oslabenie prednej krčnej svalovej skupiny.

Časté príčiny svalovej bolesti krčnej chrbtice:

• Nesprávne držanie tela a hlavy
• Sedavé zamestnanie
• Nefyziologický sed
• Manuálne jednostranné zamestnanie
• Oslabený pohybový aparát
• Nadmerné zaťaženie svalu
• Nesprávna technika cvičenia
• Nesprávny rýchly pohyb
• Nedostatok kompenzačnej aktivity

Problémový trapézový sval

Musculus trapezius (trapézový sval) je mohutný sval, ktorý začína už na lebkovej časti, rozpína sa v celej oblasti krčnej chrbtice i lopatiek a upína sa na ramenách a spodku hrudnej chrbtice. Jeho hlavnou funkciou je záklon a úklon hlavy.

Pri nesprávnom držaní hlavy, tkzvn. SMS-kovom krku, dochádza k chronickému preťažovaniu a skracovaniu trapézového svalstva spolu so svalom dvíhačom lopatky (musculus levator scapulae).

Reflexne sa naopak znižuje svalové napätie svalstva na prednej strane krku, ktorého funkcia je predklon hlavy.

Vzhľadom na trapézový úpon v oblasti lepky, môže jeho nefyziologické svalové napätie a stav vyvolávať bolesť hlavy, migrénu či nevoľnosť.

Uvoľňujúce cviky krčnej chrbtice na doma

Nasledujúce cvičenia sú určené pre ľudí bez operácie chrbtice a iných organických porúch. V rámci pooperačného/poúrazového cvičenia či neistote sa najprv poraďte s odborníkom.

Uvoľnenie krku do úklonu

Sedíme na stoličke s narovnaným chrbtom a hlavou v jeho predĺžení. Bedrové kĺby zvierajú s trupom pravý uhol. Ramená sú voľne spustené od uší a horné končatiny visia smerom k zemi. Dlaň pravej ruky priložíme zhora na ľavé ucho a ľavú stranu hlavy.

S hlbokým výdychom pritiahneme pravou rukou hlavu k pravému ramenu do úklonu. Plynule dýchame a aspoň 15 sekúnd preťahujeme (strečujeme) ľavý trapézový sval. Pozor na dvíhanie ramien k ušiam.

Následne vymeníme ruky a preťahujeme pravý trapézový sval.

Cvik opakujeme na každú stranu aspoň 3 - 5x.

Uvoľnenie krku do predklonu

Východzia poloha cviku je rovnaká ako v predchádzajúcom. Vzpriamený prirodzený sed s voľnými ramenami spustenými od uší. Bedrové kĺby zvierajú s trupom pravý uhol. Prepletieme dlane rúk do seba a priložíme ich na zadnú stranu hlavy.

S výdychom pritlačíme hlavu smerom do predklonu a pomyselne zaboríme bradu do kľúčnej kosti. Plynule dýchame a preťahujeme horné, stredné i dolné vlákna trapézu aspoň 15 sekúnd.

Opakujeme 3 - 5x.

Mali by sme cítiť mierny ťah zadnej skupiny svalov.

Polkruhy krku v predklone

Sedíme na stoličke, ramená sú voľne spustené od uší a ruky visia smerom k zemi. Dýchanie je pomalé a plynulé. Otočíme hlavu smerom doľava najviac ako nás hlava pustí, jemne sa predkloníme a zaboríme hlavu do jamky kľúčnej kosti.

Pomaly v predklone posúvame v pomyselnom polkruhu bradu po kľúčnej kosti do pravej strany.

Vykonáme aspoň 3 polkruhy na každú stranu.

Cvičením preťahujeme a uvoľňujeme trapézový sval a sval dvíhač lopatky. Mali by sme cítiť mierny ťah zadného svalstva.

Zásuvka krku a brady

Základná poloha je v sede na stoličke, vzpriamený pohodlný sed a ramená i ruky voľne visiace od uší. Bedrové kĺby zvierajú s trupom pravý uhol. Ukazovák ruky priložíme na prednú stranu brady. Pomyselne zasunieme bradu smerom dovnútra – dozadu.

Vytvoríme čo najväčšiu „dvojitú bradu“ a aktivujeme svalstvo prednej časti krku. Pri správnej technike by sme mali cítiť posilňovanie prednej skupiny a zároveň súčasné preťahovanie zadnej skupiny svalov krku.

V „zásuvkovej“ polohe vydržíme aspoň 10 sekúnd a povolíme.

Opakujeme 15x.

Pri cvičení voľne plynule dýchame.

Uvoľnenie ramien a prsného svalstva

Vo vzpriamenom sede na stoličke zvierajú bedrové kĺby a trup pravý uhol. Hlava je v predĺžení chrbtice a ramená spustené smerom od uší. Pravú ruku dvihneme a zhora premiestnime za hlavu. Ľavú ruku zospodu premiestnime na chrbát.

Prsty rúk vzájomne prepletieme, prípadne sa snažíme prstami rúk dotknúť za chrbtom. Plynule dýchame a v danej polohe zotrváme aspoň 15 sekúnd. Následne ruky vymeníme.

Cvik opakujeme na každú stranu 3 - 5x.

Pri správnej technike dochádza k pretiahnutiu prsného svalstva, ramenných kĺbov a napriamenia chrbtice. Pozor na ramená príliš dvíhajúce sa k ušiam.

Prevencia bolesti svalstva krčnej chrbtice

Funkčnosť a fyziológia pohybového aparátu závisí od stavu a rovnováhy jednotlivých svalov a svalových skupín.

Pri sedavom zamestnaní je potrebná kompenzácia pravidelnou pohybovom aktivitou. Pri manuálnom či jednostranne-zaťažujúcom zamestnaní, je vhodná kompenzačná pohybová aktivita neaktívnej svalovej skupiny.

Dôležitá je dostatočná regenerácia svalov, ktoré sú dennodenne vystavované nadmernej aktivácii a stimulácii. U sedavého zamestnania sa jedná najmä o chrbtové svalstvo z dôvodu nesprávneho sedu a vadného držania tela i hlavy.

Základom fyziológie pohybového aparátu a prevencie bolesti je svalová rovnováha – posilňovanie a aktivácia oslabených svalov anaopak uvoľňovanie preťažovaných či skrátených svalov.

Uvoľnenie svalového napätia

Mimo vyššie uvedenú kinezioterapiu (liečbu pohybom), ktorá tvorí základ prevencie pred svalovými nerovnováhami, je možné využiť nasledovné tipy a rady na uvoľnenie preťaženého svalstva.

Tipy na uvoľnenie svalstva:

• Dostatočný príjem magnézia (horčíku)
• Dostatočný príjem draslíku
• Svalový strečing (pretiahnutie)
• Aplikácia tepla (pri nezápalovom procese)
• Regeneračný bylinný kúpeľ
• Kľudový režim
• Aplikácia lokálnych gélov a mastí
• Masáž
• Uvoľňujúci kinesiotaping
• Návšteva fyzioterapeuta
• Náuka každodennej ergonómie
• Korekcia sedu pri práci

Vhodné je využiť odborné cvičenie pod vedením terapeuta, ktoré je po zaučení následne možné cvičiť i v pohodlí domova.

Tipy fyzioterapeutických cvičebných metód zameraných na chrbtovú oblasť: McKenzie metóda, SM-systém (systém špirálnej stabilizácie), Klappovo lezenie či metóda DNS (dynamicko-neuromuskulárna stabilizácia).

Zaujímavé informácie v článku: 
Aká je účinná pomoc pri bolestiach chrbta alebo krčnej chrbtice?

Zdroje

• solen.cz - Cervikogénne syndrómy. MUDr. Miloslav Dvorák
• theses.cz - Fyzioterapie u pacientů se sedavým zaměstnáním trpících opakovanými bolestmi v oblasti krční páteře. Bakalárska práca. Autor: Diana Poláková Vedoucí práce: Mgr. Martina Hartmanová
• pubmed.ncbi.nlm.nih.gov - Advances in the diagnosis and management of neck pain. Steven P Cohen, W Michael Hooten