Ako na zdravé zuby a prečo je zubný kaz nebezpečný?

K prvotnému spracovaniu potravy dochádza v ústnej dutine. Zubami je rozdrvená na menšie kúsky a za pomoci slín sa vytvára sústo. Sústo následne po prehltnutí smeruje cez pažerák do žalúdka.

Už v ústach dochádza k prvému štiepeniu potravinových zložiek. V slinách sú obsiahnuté rôzne enzýmy, a tie sa zúčastňujú na trávení, a to hlavne cukrov. Okrem toho, význam slín je aj pre zvlhčovanie potravy.

Sliny obsahujú aj rôzne iné zložky. Ako napríklad ióny vápnika, chloridov, sodíka a draslíka. Sú v nich obsiahnuté aj stopy fluoridu. Funkcia slín je aj v ochrane zubov. Zuby chránia hlavne pred zubným kazom. A lyzozým pomáha pri ničení baktérií.

Zuby aj spolu so slinami zohrávajú veľkú úlohu v príjme stravy. Pri bolesti zubov nastupuje nechutenstvo a znížený príjem potravy. Avšak, zuby sa zúčastňujú aj pri tvorbe reči a rôznych zvukov. A sú významné pri formovaní tváre.

Čo je zub? Stručný pohľad do základnej teórie

Zuby, po latinsky dentes, sú tvorené z tvrdých tkanív.

Človek má rôzne špecializované zuby, ktorých tvar sa podľa toho aj líši. U ľudí rastie najskôr chrup dočasný, teda mliečny.

Tabuľka znázorňuje rozdiel v počte zubov v detskom veku a v dospelosti

V detstve máme 20 dočasných, čiže mliečnych zubov, odborne aj dentes decidui. Tie postupne vypadávajú a nahrádzajú ich zuby stále, latinsky dentes permanentes. Tých máme 32 kusov. Avšak, v niektorých prípadoch nemusí byť tento počet dodržaný.

Trvalých zubov máme 32. Ale...

Zuby môžu chýbať, napríklad stoličky, čiže takzvané zuby múdrosti. V iných prípadoch môže byť počet vyšší. Tieto zmeny v počte zubov majú aj svoje odborné pomenovania, a to:

• hypodoncia, teda chýbanie určitého zubu
• oligodoncia, pomenúva chýbanie celej jednej skupiny zubov
• anodoncia je stav, keď chýba kompletný chrup, čo je pomerne vzácna vrodená chyba
• hyperdoncia, čiže vyšší počet zubov

Ako sa zuby rozdeľujú?

Druh potravy a aj spôsob jej prípravy časom spôsobil, že sa zuby užšie špecializovali. A tým je myslené, že sa prispôsobili na určité funkcie. Ako je už uvedené, najskôr nám vyrastie dočasný chrup. Ten je až následne nahradený trvalým.

Tabuľka uvádza, ako sa zuby delia podľa tvaru

Prvé zuby vyrastú približne v 8. mesiaci života, a to dolné rezáky.

Následne horné a ostatné zuby. Približne do druhého roku života dieťaťa sa prerežú všetky zuby. Ako posledné stoličky, a to v hornej aj dolnej časti.

Mliečne zuby sa za trvalé začnú meniť približne v období 5. - 6. roku života.

A ako prvé stoličky, rezáky a následne aj ostatné zuby. Niekedy v 14. až 15. roku dorastá kompletný trvalý chrup.

Posledné vyrastajú tretie stoličky, označované aj ako zuby múdrosti. Toto obdobie začína niekedy v 17. roku.

A môže pokračovať až do 30. roku života.

Počas evolúcie sa u človeka skrátila sánka, aj na základe zmeny stravovacích zvykov, a zuby múdrosti nemajú častokrát miesto.

Ľudové pomenovanie zubov múdrosti pravdepodobne označuje, že rastú až v dospelosti, čiže vo veku múdrosti, a ako posledné v poradí.

Ich rast býva bolestivý, alebo vyrastajú v zlom postavení. Niekedy vôbec nevyrastú. Niekedy je v prípade ťažkostí nutný stomatochirurgický zákrok.

Najhoršie sa prerezávajú spodné zuby múdrosti. Ťažkosti pri ich raste má až každý piaty človek.

Z čoho sa skladajú zuby?

Zub je zložený z korunky a z koreňa. Korunku a koreň spája kŕčok. Latinsky sa korunka označuje ako corona dentis, koreň radix dentis a kŕčok, teda cervix dentis. Zub je dutý a táto dutina sa nazýva ako cavitas dentis.

Zubný koreň je ukončený koreňovým hrotom. Okrem toho sa v dutine zuba nachádza koreňový kanálik. Ten vytvára vstup do zubnej dutiny. Zubnú dutinu vypĺňa zubná dreň, teda pulpa dentis.

V dreni sa nachádzajú nervy, cievy a ostatok vypĺňa väzivové tkanivo. Cievy zastupujú tepny, ktoré zuby vyživujú, ale aj žily. Žily zo zubu krv odvádzajú. Navyše sa v zube nachádzajú aj miazgové cievy.

Zub sa skladá z nasledovných tkanív:

• povrchu zubu pokrýva zubná sklovina, označovaná tiež ako enamelum (latinsky) alebo email (grécky)
• zubovina, jej latinský názov je dentium, je najväčšou časťou zubu, nachádza sa pod sklovinou a je od nej o niečo mäkšia 
• koreň zubu je pokrytý zubným cementom, čiže cementum (latinsky)

Zubná sklovina je najtvrdšou hmotou v našom tele.

Uloženie zubov v lôžku

Zuby sú uložené v zubnom lôžku. Upevnené sú v okostnici zubným koreňom. Okostnicu tvorí ďasno, periodontálne väzy, alveolárna kosť a cement. Známe je aj označenie závesný aparát zubov, teda parodont.

Zub ako taký, je obklopený ďasnovým žliabkom. Čo je úzka štrbina. Ďasno, čiže gingiva, je viditeľnou časťou parodontu. Ďasno pokrýva ostatné časti a plynule prechádza do ústnej sliznice.

Ťažkosti so závesným aparátom uvádzajú články o kývaní zubov a o paradentóze.

Zubný plak a zubný kaz

Tieto dva výrazy označujú to, čo má priamy vplyv na zuby. Aj výberom nevhodných potravín negatívne vplývame na vznik a tvorbu zubného plaku aj kazu.

Rovnako, ako nedostatočnou ústnou hygienou.

Zubný plak je prevažne číra a mäkká vrstva na zuboch. Tvorí sa na nich a hlavnou oblasťou jeho ukladania je okraj zuba pri ďasne. Obsahuje rôzne baktérie. Tieto baktérie sú živené hlavne jednoduchými cukrami, ako sú sacharidy či fruktóza.

Baktérie vytvárajú kyslé prostredie, to narúša zubnú sklovinu. Čoho dôsledkom je zubný kaz a zubný kameň.

Zubný kaz, odborne aj caries dentis, je ochorenie, ktoré má za následok rozpad zubnej skloviny a aj zuboviny.

Hlavným vyvolávateľom kazu sú streptokokové baktérie, a to Streptococcus mutans a Streptococcus sobrinus. Ak zubný kaz dosiahne zubovinu, nastupuje bolesť.

Bolesť je najskôr provokovaná, a to horúcim či studeným jedlom, tekutinami či vzduchom.

Ak baktérie preniknú do hlbšej vrstvy, teda do zubnej drene, spôsobujú zápal. Pulpitis, teda zápal drene, vyvoláva intenzívnu bolesť a poškodenie drene, ktoré je nezvratné.

Dochádza k tvorbe hnisu a následne k riziku zápalu kosti, teda periodontitíde. Bolesť zubu môže ustúpiť. A toto ustúpenie bolesti je následok poškodenia a odumretia zubného nervu.

Komplikáciou zubného kazu, a to hlavne v hlbších vrstvách zubu, je prenesenie zápalu do iných častí organizmu. Baktérie sa dostávajú krvnou cestou aj do srdca, kde môžu spôsobiť zápal endokardu, čiže endokarditídu.

Príkladom sú nebezpečné ochorenia ako:

• reumatická horúčka - ochorenie detského veku
• reaktívna artritída
• zápal obličiek
• zápal srdca - endokarditída a myokarditída
• zápal ciev a Kawasakiho choroba
• kožné ochorenia, psoriáza, ekzém
• ochorenia nervov
• zápal očí
•  a iné

Na vzniku zubného kameňa sa taktiež podieľa zubný plak. Pri ukladaní minerálnych látok sa mäkký plak mení na tvrdú hmotu. Kameň sa nedá odstrániť ani tvrdou kefkou.

Je rizikom pre vznik zápalu ďasna. Sám o sebe nie je bolestivý.

Ako si udržať zdravé zuby?

Od teoretického základu sa presúvame k praktickým radám. Ako dobre vieme, zuby sú dôležité pre naše stravovanie. Samozrejme, ich úloha je aj estetická. Dodávajú našej tvári tvar.

Prirodzene, sú viditeľné pri rozprávaní a asi najviac pri smiechu. Ten dokáže odhaliť akýkoľvek problém s chrupom u každého človeka. Kondíciu našich zubov ovplyvňuje úroveň a spôsob hygieny, ale aj strava a stravovacie návyky.

Čo negatívne vplýva na zuby?

Negatívne na chrup vplýva nevhodná strava, v ktorej je vyššie zastúpenie jednoduchých cukrov, teda sacharidov a fruktózy. To sú hlavne sladkosti, cukrovinky, ale aj med, zemiaky, pečivo, ovocie, sušené mlieko, ovocie.

Medzi nevhodné zlozvyky patrí fajčenie. Dlhodobé fajčenie mení sfarbenie zubov, a to do žltých až hnedých odtieňov. Avšak, fajčiari sú náchylnejší na paradentózu. Podobne, na sfarbenie vplýva aj časté popíjanie kávy a čierneho čaju.

Podobne, aj kyslé potraviny vyvolávajú problémy. A to sú, napríklad citrusy alebo šťavy z nich, či sladené nápoje. Preto je dôležité, aby sme zuby ich vplyvom vystavovali čo najkratšie. To znamená, že je potrebné sa vyhnúť zdĺhavému popíjaniu takýchto nápojov.

A najlepšie je po konzumácii ovocia, kyslej stravy či nápojov, vypláchnuť si ústa čistou vodou.

Bezprostredné umývanie zubnou kefkou nie je v tomto prípade odporúčané.

Najlepšie je s čistením zubov počkať niekoľko minút. Po jedle postačuje približne 15 minút. Ak sme jedli či pili kyslé aj 20 minút.

Rizikové faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú zuby:

• cukrovinky, žuvacie a tvrdé cukríky
• koláče, zákusky
• citrusové plody
• energetické nápoje
• káva a čaj
• sladené vody
• džúsy, aj čerstvé šťavy, hlavne z citrusov
• minerálne vody, hlavne sladené
• kyslé uhorky
• víno
• ocot
• sóda bikarbóna
• slané pražené zemiačiky, krekry, ale aj keksy
• a iná nevhodná, a teda rafinovaná strava
• nesprávna a nedostatočná hygiena
• tvrdá zubná kefka
• fajčenie

Čo našim zubom prospieva?

Nie len pravidelná hygiena, ale aj jej správna forma je dôležitá. Podobne, aj strava má zásadný význam pre kondíciu chrupu. Prospieva im žuvanie. Samozrejme, nie len žuvačiek, ale aj čerstvej zeleniny či ovocia.

Hygiena je základ

To čím najviac môžeme pomôcť našim zubom je dostatočná a aj správna ústna hygiena. Dôležité je pravidelné umývanie zubov. To by malo byť minimálne dvakrát za deň.

Samozrejme, najlepšie po každom jedle.

Avšak, opatrnosť treba zachovať v prípade, ak sme jedli kyslé potraviny. A teda, aj ak sme pili pre zuby agresívne, sladené nápoje. Najviac oslabujú našu sklovinu energetické nápoje a sladené minerálne vody.

V tom prípade je nutné, aby sa umývanie zubov s kefkou odložilo minimálne o 20 minút. Pauza umývania zubov po jedle by mala byť zakaždým aspoň 15 minút.

Nevhodná je v tomto, ale aj všeobecne, tvrdá zubná kefka. Lepšia je kefka s mäkkými štetinami. Potrebné je zaradiť do ústnej hygieny medzizubné kefky či zubnú niť.

Zubná kefka by sa mala meniť každé 2 mesiace.

Pomáhajú vyčisteniu medzizubných priestorov. A to na miestach kde sa za normálnych okolností s klasickou kefkou nedostaneme. V týchto priestoroch sa hromadia kúsky stravy, ktoré tam následne podporujú množenie kazotvorných baktérií.

Nedostatočne ošetrené, čiže slabo umyté medzizubné priestory podporujú tvorbu plaku. Plak následne pomáha k usídleniu baktérií. V konečnom dôsledku vzniká uvádzaný zubný kaz či kameň.

Pri ústnej hygiene sa môžu využívať aj ústne vody. Treba však dať pozor na ich zloženie. Alkohol pôsobí agresívne, preto treba v prípade jeho prítomnosti v ústnej vode dodržiavať odporúčanú dĺžku vyplachovania.

Aj správna zubná pasta je dôležitá pri starostlivosti o zuby. Nie je pasta ako pasta. Výhodnejšie pre zuby sú pasty s obsahom fluoridu. Podporuje totižto zubnú sklovinu.

Žuvačky bez cukru sú v prospech

Podobne, aj žuvačky bez cukru vedia pomôcť. A najmä vtedy, ak nemáte možnosť umytia zubov. Pri žuvaní týchto žuvačiek dochádza k zvýšenej tvorbe slín.

Sliny majú antibakteriálny účinok, odplavujú kyslé a sladké. Opakom sú sladké či kyslé žuvačky. Navyše pomáhajú aj pri mechanickom čistení zubov od zvyškov potravy.

Pri zdraví zubov zaváži aj výber stravy

Ďalšiu dopomoc vieme zubom poskytnúť vhodnou stravou. Najlepšia pre zuby je nerafinovaná strava. Čo vlastne znamená, taká čo nie je upravovaná. Príkladom je čerstvá zelenina.

Najlepšie pre zdravé zuby, ale aj ďasná je celistvé surové jedlo s vysokým obsahom vlákniny. Ako je zelenina a ovocie. Pri konzumácii takýchto jedál pomáha hlavne prežúvanie. Žutie precvičuje zuby a ich závesný aparát. Čo ich robí pevnejšími.

Okrem toho, tieto surové potraviny, nezanechávajú medzi zubami toľko nečistôt. Dokonca, pri hryzení a žuvaní pomáhajú k čisteniu zubov od hrubých nečistôt. Výhodou je aj masírovanie ďasien.

Nápomocné sú aj potraviny s vyšším obsahom vitamínov A, C, D, či minerálov a stopových prvkov, a to fosforu, vápnika a bielkovín. To sú napríklad ryby, mliečne výrobky, zelená zelenina. Medzi potraviny, ktoré prospievajú chrupu patria aj orechy.

Vhodný je zelený čaj. Aj čerstvé ovocné šťavy. Avšak, pri ovocných šťavách je najlepšie ich jednorazové vypitie, alebo pitie cez slamku. Ani teplota nápojov by nemala byť príliš vysoká či naopak, prinízka.

Pitie pomocou slamky minimalizuje kontakt tekutiny so zubami.

Podobne, aj rozdelenie jedál počas dňa má svoju úlohu. Dôležité sú prestávky medzi jedlami, ktoré by mali trvať najmenej 2 hodiny, optimálne aspoň 3 hodiny.

Príklady potravín a tekutín, ktoré sú vhodné:

• mliečne výrobky
• ryby
• mrkva
• zeler
• petržlen
• strukoviny
• cibuľa
• jablko
• hruška
• jahody
• kivi
• orechy, mandle
• mak
• sezam a sezamový olej
• mlieko
• voda
• zelený čaj

Preventívna prehliadka a návšteva odborníka

Dôležité je, aby sme nezabudli na pravidelné odborné prehliadky u stomatológa. Jedenkrát ročne je štátom hradená zubná preventívna prehliadka. Avšak, najvhodnejšie je kontrolovať chrup dvakrát za rok.

Pomoc pre zuby a aj naše poučenie, a rady o správnej hygiene dutiny úst, nám vie poskytnúť aj dentálna hygiena.

Kvíz o zuboch

Krátky kvíz dokáže, či vás niečo v článku zaujalo natoľko, že ste si to zapamätali.