Bulímia: Príznaky, príčiny, liečba a prevencia. Skrytá hrozba pre telo a psychiku

Poruchy príjmu potravy sú civilizačné ochorenia.

Človek trpí chorobnou predstavou, že musí vyzerať štíhlo a žiť zdravo. Obmedzuje alebo inak prehnane redukuje hmotnosť. Za vznikom tejto poruchy je väčšinou iná psychologická porucha, ako napríklad ťažký stres, traumatický zážitok, veľakrát rozvod rodičov. 

Poruchami príjmu potravy trpia najmä mladí ľudia. S prevahu dievčatá, a to až 10-násobne častejšie ako chlapci. Najvyšší výskyt je v období puberty a dospievania, teda od 13. do 18. roku života. Pričom pri bulímii je to typicky medzi 17. - 18. rokom.

Uvádza sa, že bulímia postihuje približne 1 - 3 % žien v tomto období, pričom muži tvoria približne 10 - 25 % všetkých pacientov.

Odhad je iba približný, nakoľko je veľmi obťažné túto poruchu identifikovať. Veľa mladých dievčat sa naučilo bulímiu dokonale maskovať. Či už pred svojimi kamarátmi alebo rodinou.

Ich problém sa im darí skrývať niekedy aj roky.

Čo je bulímia?

Bulímia je porucha príjmu potravy, ktorá má záchvatový, epizodický charakter. Pričom obdobie nadmerného príjmu stravy sa strieda so snahou udržať si príjem kalórií a želanú postavu.

Obdobie prejedania môže striedať neprimerané hladovanie. Okrem chorobného hladovania im k tomu pomáhajú aj iné mechanizmy. Bulimik pri kontrole svojej váhy využíva napríklad:

• vracanie po príjme stravy,
• obdobie hladovania,
• nadmernú až nebezpečnú fyzickú aktivitu,
• preháňadlá,
• diuretiká, teda látky na podporu močenia.

Človek s bulímiou trpí chorobnou kontrolou príjmu stravy, teda kalórií. Pokúša sa o diéty, aby udržal svoje telesnú váhu a proporcie. Avšak, telesná váha bulimika je priemerná, či trocha nad normu BMI (body mass index - inde telesnej hmotnosti).

Čo ho telesne neodlišuje od ostatných ľudí a napomáha mu k utajeniu poruchy.

TIP: Informácie o BMI uvádzame v článku o nadváhe.

Bulímia sa spája aj s inými psychickými ťažkosťami. Ako je napríklad nízke sebahodnotenie, úzkosť, emočná nestabilita a dlhodobý stres. Ale aj nervozita, frustrácia či osamotenosť. A aj pre tieto psychické ťažkosti sa bulímia prehlbuje.

Bulímia sa hodnotí ako samostatná porucha od roku 1979. Jej podoba bola známa už v starovekom Ríme. Keď sa na lukulských hodoch slávilo prejedaním sa a následným uvoľňovaním žalúdka pre ďalší príjem stravy. A to pred ostatnými ľuďmi, nie utajene.

Bulimik sa snaží svoj zlý psychický stav zahnať prejedaním. Následne u neho nastupujú výčitky svedomia, vyvoláva si vracanie alebo zapája iné praktiky odbúravania kalórií. Oba tieto mechanizmy, aj prejedanie sa a vracanie, krátkodobo pomáhajú zmierniť stav úzkosti a napätia. 

Avšak, dlhodobo sú bez efektu.

Medzi hlavné znaky hodnotenia bulímie patrí:

• chorobné zaoberanie sa jedlom, neodolateľná túžba po jedle a záchvaty prejedania sa,
• snaženie sa potlačiť účinky prejedania sa, a to vracaním, hladovaním či preháňadlami,
• strach z nadváhy a obezity.

Bulímia sa rozdeľuje na dva typy:

• purgatívny, čiže očistný, keď sa bulimik očisťuje od jedla zvracaním, preháňadlami či diuretikami,
• nepurgatívny typ, nie je očistný, ale na reguláciu využíva hladovanie, nadmernú fyzickú aktivitu.

A to znamená, že sa na jej vypuknutí podieľajú sociálne, telesné, ale aj psychologické faktory. Sociálny znamená, že vzniká vplyvom spoločenského presvedčenia, že človek musí byť štíhly, aby bol zdravý a šťastný. Následkom čoho vzniká chorobná snaha.

Veľký sociálny efekt má televízia, módne časopisy, modeling. Dievčatá v pubertálnom veku sa porovnávajú s modelkami, miskami, herečkami, čo u nich zvyšuje nespokojnosť s vlastným telom. 

Multimédiá sú preto silným faktorom. Avšak, uvádza sa, že ide väčšinou o sekundárny vplyv. Hlavnú úlohu hrá psychologická a genetická predispozícia.

Medzi biologické vplyvy patrí:

• genetická predispozícia, dedičnosť,
• individuálne telesné predpoklady,
• hormonálne poruchy.

Genetické štúdie naznačujú, že dedičná zložka sa na vzniku bulímie podieľa približne 50 - 60 % 

K vypuknutiu bulímie prispieva povaha, a teda hlavne psychologický faktor. V dnešnej dobe je známe, že bulímia vzniká aj na podklade inej psychickej poruchy.

Vzniká popri úzkosti či depresii, ale aj ako následok neprimeranej psychickej záťaže, nesplnených očakávaní, ako dôsledok ťažkého stresu.

Predispozíciou je labilná povaha, nedostatočná rodičovská starostlivosť, čiže zanedbávanie, ale aj zneužívanie. Negatívne vplýva rodinný výskyt obezity a obezita u dieťaťa či alkoholizmus rodičov.

Za vznikom môže byť aj stresujúca životná udalosť, rozvod rodičov a iný nepríjemný traumatický zážitok.

A to napríklad zneužívanie preháňadiel, diuretík, nadmerná až nebezpečná fyzická aktivita a chorobné hladovanie.

Hodnotiace kritérium uvádza, že tieto etapy by mali pretrvávať aspoň 2x počas jedného týždňa po dobu troch mesiacov. Záchvaty prejedania sa môžu trvať niekoľko minút až hodín, väčšinou 2 hodiny.

Frekvencia počas mesiaca je individuálna. V niektorých prípadoch trikrát za mesiac až niekoľko raz za deň.

Obdobie nadmerného príjmu stravy predchádza úzkosť či depresia. Prejedanie sa potlačí tieto duševné ťažkosti. Po etape nadmerného príjmu potravy nastupuje fáza výčitiek. A opäť sa prehlbuje zlý psychický stav.

Chorobná túžba po jedle môže mať v prípade finančných problémov za následok kriminálne správanie a krádeže.

Medzi psychické prejavy mentálnej bulímie patria aj iné ťažkosti, ako sú:

• depresia,
• úzkosť,
• sebapoškodzovanie,
• samovražedné myšlienky a sklony,
• túžba po štíhlosti,
• skreslený pohľad na váhu a postavu,
• chorobný záujem o váhu, kalórie,
• redukčné diéty,
• selekcia jednotlivých potravín,
• strata záujmov, obľúbených činností,
• nezáujem o vzťahy, kamarátov, rodinu, vyhýbanie sa im,
• samotársky spôsob života,
• poruchy koncentrácie,
• znížená psychická kondícia,
• nekritické správanie,
• znížené sebavedomie, nedôvera,
• nervozita, emočná labilita,
• pocity hanby,
• únava.

Samozrejme, tak ako pri anorexii, aj bulímia má dopad na telesnú stránku. Vznikajú ako následok hladovania, vracania, ale aj dehydratácie. K tomu sa pridružuje znížená hladina minerálov a stopových prvkov.

Telesné ťažkosti, ktoré vyplývajú z bulímie:

• časté vracanie,
• kolísanie váhy,
• nadmerná až škodlivá fyzická záťaž,
• dehydratácia a porucha vnútorného prostredia,
  • hypochlorémia,
  • hypokalémia,
  • alkalóza,
• srdcovo - cievne ťažkosti, arytmia, nízky krvný tlak,
• dýchavičnosť,
• riziko vdýchnutia zvratkov, zápal pľúc,
• bolesť brucha,
• nafúknuté brucho,
• ruptúra pažeráka,
• poruchy menštruácie,
• poruchy potencie,
• strata libida,
• neplodnosť,
• poškodenie zubnej skloviny, žlté zuby, zubné kazy,
• poškodenie ďasien,
• zväčšenie príušných žliaz,
• spomalenie rastu,
• postihnutie svalov, svalová slabosť, ochabnutosť,
• postihnutie a rednutie kostí,
• lámavé nechty,
• zlá kondícia vlasov a ich rednutie, vypadávanie,
• suchá koža,
• popraskané ústne kútiky,
• odreniny na rukách, hlavne na hánkach - Russellove značky,
• celková slabosť.

TIP: Informácie o poruche vnútorného prostredia sú uvedené v článku o prekyslení.

Diagnostika poruchy príjmu potravy je zložitá. Priťažuje jej aj fakt, že hlavne detský pacient často bagatelizuje (zjednodušuje), alebo zakrýva ťažkosti. V inom prípade môže obmedzený príjem stravy dávať za vinu bolestiam brucha alebo iným ťažkostiam.

Bulímia je síce porucha príjmu potravy, avšak jej vznik predchádza iná psychická porucha. Preto je dôležité v rámci diagnostiky, aby sa určila aj táto prvotná psychická príčina. Hlavne, ak ide o depresívnu poruchu a pridružené sebapoškodzovanie, či pre riziko samovražedných sklonov.

Pri diagnostike má úlohu samotná anamnéza. Dôležité sú aj údaje od rodinných príslušníkov a blízkych. Tí si môžu ako prvé všimnúť zaostávanie vývinu dieťaťa, stratu záujmu, má smutnú náladu, je utiahnuté, vyhýba sa stravovaniu, zahadzuje desiatu a jedným znakom môže byť aj časté chodenie na toaletu.

Nakoľko epizódy prejedania sa, strieda obdobie redukčných diét má význam aj laboratórne vyšetrenie krvi. To odhalí odchýlky vnútorného prostredia a ostatné ťažkosti. Diagnostickým ukazovateľom môže byť aj kolísanie telesnej váhy a viditeľné zmeny, napríklad na koži či vlasoch.

Následne, ak už sú pridružené komplikácie, aj iné vyšetrenia podľa telesných ťažkostí. Samozrejme, dôležitá je aj diferenciálna diagnostika, ktorá má odhaliť, že ide o iné ochorenie ako poruchu príjmu potravy. V tom prípade môžu byť nápomocné vyšetrenia, ako napríklad USG, RTG, CT, EKG.

Štart ťažkostí závisí, samozrejme, aj na osobnostných predpokladoch.

Prvotne nastáva obdobie úzkosti alebo depresie.

Postihnutý človek tento zlý duševný stav kompenzuje epizódou prejedania sa. Akt príjmu nadmerného množstva stravy, a následne aj dávenie a zvracanie pôsobí tlmivo na psychické ťažkosti.

Prebytok prijatého jedla strieda etapa výčitiek svedomia, nespokojnosti s kalóriami a neutíchajúcim problémom s vlastnou postavou. To vyvoláva opätovné zhoršenie psychickej kondície. Tento bludný kruh pokračuje dookola a je ťažké sa z neho dostať.

Duševný nepokoj je zapríčinený aj ostatnými faktormi. Medzi tie patrí napríklad, skrývanie sa pred rodinou a kamarátmi, stres z odhalenia. Postihnutý je čoraz zručnejší v ukrývaní svojho problému. Pridružujú sa ostatné príznaky ako strata záujmu, samotársky spôsob života, emočné stavy, ale aj únava. Človek selektuje a prijíma len určitý druh potravín.

Pri dlhodobom probléme sa začnú vyskytovať aj telesné ťažkosti. U detí môžeme sledovať zaostávanie telesného, ale aj duševného vývinu, spomalenie rastu, svalovú slabosť. Koža je suchá, vlasy sú lámavé a vo vyššej miere vypadávajú.

Závažná je dehydratácia, poruchy vnútorného prostredia, čo môže viesť k srdcovo cievnym ťažkostiam. Nízky krvný tlak, riziko vzniku srdcových arytmií či dýchavičnosť. Opakované zvracanie môže vyvolať bolesti v hrdle a je rizikové pre aspiráciu, teda vdýchnutie zvratkov do dýchacích ciest, čo následne vyvoláva agresívny zápal pľúc.

Časté vracanie má za následok poškodenie zubnej skloviny, a teda zvýšenú náchylnosť na zubný kaz. Zuby žltnú, žalúdočný obsah škodí aj ďasnám, čoho následkom býva paradentóza.

Najčastejšie otázky a odpovede o bulímii

Čo je bulímia ?

• Bulímia je psychická porucha príjmu potravy s opakovanými záchvatmi prejedania a následným vracaním, hladovaním, nadmerným cvičením alebo užívanie preháňadiel či diuretík

Koho bulímia najčastejšie postihuje? 

• Najčastejšie sa vyskytuje u dospievajúcich dievčat a mladých žien, najmä vo veku 15 - 30 rokov. Môže sa však objaviť aj u mužov a v neskoršom dospelom veku

Ako sa bulímia líši od anorexie?

• Pri anorexii je typická výrazne nízka telesná hmotnosť a odmietanie jedla. Pri bulímii je hmotnosť často normálna alebo mierne zvýšená, pričom hlavný problém spočíva v cykle prejedania sa a následným vyvolaním zvracania, alebo iného kompenzačného správania

Je bulímia nebezpečná? 

• Áno, môže spôsobiť srdcové, tráviace, hormonálne problémy, poškodenie zubov, ale aj zvýšiť riziko depresie a samovražedného správania

Dá sa bulímia dobre skryť? 

• Áno. Keďže telesná hmotnosť býva často v norme, bulímia môže zostať dlhodobo neodhalená. Postihnutí sa naučia svoje správania maskovať pred rodinou aj okolím

Aké sú varovné príznaky bulímie?

• Medzi varovné signály patrí časté chodenie na toaletu po jedle, záchvaty prejedania sa, poškodenie zubov, výkyvy nálad, nadmerné zaoberanie sa váhou a kalóriami

Je možné sa z bulímie úplne vyliečiť? 

• Áno. Pri včasnej diagnostike a správnej liečbe dosahuje významná časť pacientov úplné alebo čiastočné zotavenie. Bez liečby má však ochorenie často chronický priebeh

Ako môže pomôcť rodina a okolie?

• Podpora rodiny, pochopenie a spolupráca s odborníkmi sú veľmi dôležité. Kritika, zľahčovanie problému alebo nátlak môžu stav zhoršiť