Paranoidita (parajona): príznaky, príčiny a liečba

Tento patologický stav môže byť spojený s pocitom prenasledovania, obavami z intríg a riešenia konšpirácií.

Paranoja je tak psychickým stavom, ktorý sa vyznačuje poruchami myslenia a vnímania reality. Jedinci trpiaci paranoidnou poruchou (paranoiditou) majú neprimerané, nepodložené a nerealistické obavy z prenasledovania, hrozby a sledovania.

Paranoidita - paranoja je stav, keď človek trpí vzťahovačnosťou a predstavami, pre ktorú podozrieva iných ľudí. Prípadne má sklon afektívne skresliť skutočnosť.

Ľudia, ktorí majú paranoju, ju môžu mať buď už v povahe, čomu sa hovorí paranoidná porucha osobnosti, alebo sa paranoidita u nich vyvinula v dôsledku nejakého ochorenia.

Paranoia, z prekladu mimo seba, je termín, ktorý sa používal už období antického Grécka, keď sa ním označovali stavy šialenstva a demencie.

V prípade paranoje ide aj o symptóm choroby. Najčastejšie duševnej a psychiatrickej poruchy. Tento stav treba určite riešiť, hoci liečba môźe byť náročná, zdĺhavá až trvalá.

Ľudia trpiaci paranoidnou poruchou osobnosti sa môžu prejavovať ako:

• nedôverčiví
• žiarliví
• vidia vo svojom okolí nepriateľa
• majú podozrievavé predstavy
• sú vzťahovační
• agresívni
• majú strach, že im chce okolie len ublížiť
• zdôrazňujú vlastné ego
• prekrúcajú skutočnosť
• niekedy majú pocit, že majú nadľudské schopnosti a sily či pocit, že majú dôležitú úlohu

U mladých ľudí je typická nedôvera voči rodičom a odmietanie komunikácie s nimi. Pokiaľ je paranoidita ako súčasť príznakov inej choroby, môže sa prejavovať aj mierne odlišne.

Napríklad, aj rôznymi bludmi alebo halucináciami, ale princíp je podobný.

Paranoidné stavy sa považujú za samostatnú jednotku medzi poruchami, ale aj ako súčasť schizofrénie alebo afektívnej poruchy.

Príčiny vzniku paranoje

Etiológia vzniku paranoje nie je plne objasnená. Paranoja je porucha, ktorá sa môže vyskytovať samostatne, ale aj ako súčasť inej psychiatrickej poruchy.

Úlohu a rizikový faktor pre vznik hrá:

• Genetická predispozícia
• Rodinná anamnéza
• Traumatická udalosť
• Nadmerný stres
• Chemické dysbalancie v mozgu
• Alkohol, drogy
• Psychické ochorenia a poruchy

Nižšie uvádzame možné príčiny vzniku paranoje a paranoidity...

Bipolárna afektívna porucha a paranoja

Ľudia poznajú túto poruchu skôr pod starším názvom mániodepresívny syndróm či psychóza.

Často sa paranoidita a paranoidné správanie vyskytuje u ľudí trpiacich mániodepresívnou psychózou. Ide o psychiatrickú poruchu, pri ktorej dochádza k periodickým zmenám nálady, vitality, ale aj celkového fungovania organizmu.

Ochorenie sa prejavuje najmä poruchami nálady, zmenami osobnosti, depresiou, zmenami správania, niekedy aj eurofickou náladou a správaním.

Sprevádzajú ho tiež niekedy rôzne bludy, halucinácie ale aj vyčerpanie.

Zmeny sa u ľudí postihnutých mániodepresívnou psychózou prejavujú v cykloch. Väčšinou ide o štyri cykly. Strieda sa hypomanická forma, manická forma, depresívna forma a zmiešaná forma.

Ochorením trpí len necelé jedno percento ľudí. Pričom svoju úlohu tu má aj dedičnosť. Ochorenie sa lieči najčastejšie liekmi a zmenou životného štýlu. Samozrejme, je potreba zveriť liečbu odborníkom.

Schizofrénia a paranoidita

Paranoidné stavy sú aj súčasťou schizofrénie. Ide tiež o vážne psychiatrickú poruchu, ktorú charakterizuje rozpad osobnosti. A to najmä v emočnej časti ľudskej psychiky.

Ako symptómy sú najčastejšie viditeľné zmeny správania, poruchy emócií a citov, neschopnosť racionálneho premýšľania, človek môže trpieť bludmi alebo halucináciami. Časté sú zmeny osobnosti, poruchy nálady a správania. Niekedy sa vyskytujú depresie alebo agresivita.

Schizofrénia sa najčastejšie objavuje v období rannej dospelosti. Veľký vplyv na vznik poruchy majú genetické predispozície. Ale niekedy môže ísť aj o získanú formu, na ktorej sa podieľali vplyvy vonkajšieho prostredia.

Na liečbu choroby sa využívajú najmä antipsychotiká. Majú pozitívny dopad na myšlienkové pochody pacientov.

Ostatné príčiny

Niekedy je paranoidita súčasťou príznakov niektorých ochorení nervového systému. Príklad je pri Alzheimerovej chorobe. Najmä v pokročilom štádiu sa objavujú aj halucinácie a bludy.

Inou príčinu môže byť alkoholizmus. Ako dôsledok dlhodobého poškodzovania mozgu a jeho funkcií alkoholom. Vyskytnúť sa môže aj v rámci predelirantného štádia.

Rovnako pôsobia aj drogy a ich dlhodobé zneužívanie. Napríklad, medzi stimulanciá sa zaraďuje pervitín a halucinogény, čiže marihuana, LSD.

Diagnostika a liečba

Diagnostika paranoidnej poruchy prebieha u psychiatra.

Základom je odber anamnézy, dôsledný rozhovor, sledovanie reakcií a odpovedí jedinca.

Často bývajú indikované psychologické testy na posúdenie paranoidného myslenia a aktuálneho duševného stavu pacienta.

Dôležitá je diferenciálna diagnostika, a teda vylúčenie rôznych psychických ochorení s podobnými príznakmi (schizofrénia, úzkosť, depresia).

Presné terapeutické postupy závisia od závažnosti príznakov a príčinu vzniku paranoje.

Liečba paranoidnej poruchy zahŕňa najčastejšie kombináciu farmakoterapie a psychoterapie.

Pomerne bežne sú predpisované antipsychotické lieky, ktoré eliminujú paranoidné myšlienky a negatívne pocity.

Dôležitá je psychoterapia, a teda kognitívno-behaviorálna terapia. Tá je prospešná na identifikáciu osobnosti, reality a zmenu paranoidného myslenia.

V procese liečby i prevencie je dôležitá podpora rodiny a najbližšieho okolia.

Najčastejšie otázky a odpovede o paranoji

Pýtate sa...

Čo je to paranoja?

• Paranoja je stav, v ktorom človek pociťuje neprimeraný strach alebo nedôveru voči iným ľuďom alebo situáciám. Tento strach môže byť iracionálny a môže vyústiť v presvedčenie, že ostatní majú zlé úmysly, aj keď na to neexistujú dôkazy.

Aké sú hlavné príznaky paranoje?

• Príznaky zahŕňajú nedôveru voči iným, pocit, že ste neustále sledovaní alebo prenasledovaní, interpretovanie neutrálnych udalostí ako hrozivých, a časté pocity ohrozenia alebo zrady.

Je paranoia súčasťou iných psychických porúch?

• Áno, paranoja je často spojená s inými psychickými poruchami, ako sú schizofrénia, paranoidná porucha osobnosti a bipolárna porucha. Môže sa však vyskytnúť aj samostatne.

Čo spôsobuje paranoju?

• Paranoju môžu spôsobovať rôzne faktory vrátane genetických predispozícií, chemických nerovnováh v mozgu, traumy, dlhodobého stresu alebo užívania drog, najmä stimulantov alebo halucinogénov.

Ako sa lieči paranoja?

• Liečba môže zahŕňať psychoterapiu, ako je kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha pacientovi identifikovať a zmeniť negatívne myšlienky. V niektorých prípadoch môžu byť predpísané lieky, ako sú antipsychotiká, ktoré pomáhajú zvládnuť negatívne symptómy.

Môže sa paranoja zhoršovať?

• Áno, ak sa porucha nelieči, paranoja sa môže časom zhoršovať, čo môže viesť k narušeniu vzťahov, problémom v práci a izolácii od spoločnosti.

Môže paranoia ovplyvniť každodenný život?

• Paranoja môže výrazne ovplyvniť každodenný život tým, že narušuje schopnosť dôverovať iným, spôsobuje pocity neustáleho ohrozenia a môže viesť k vyhýbaniu sa určitým situáciám alebo ľuďom.

Ako môže rodina alebo priatelia pomôcť človeku s paranojou?

• Podpora od blízkych je kľúčová. Je dôležité byť trpezlivý, neodsudzovať a snažiť sa porozumieť pocitom a obavám dotknutej osoby. Povzbudenie k vyhľadaniu odbornej pomoci môže byť tiež veľmi prospešné.

Je možné sa z paranoje úplne vyliečiť?

• Závisí to od závažnosti a príčiny paranoje. V niektorých prípadoch môže byť možné úplne sa zotaviť, najmä ak sa príčina dá liečiť. V iných prípadoch môže byť potrebná dlhodobá liečba na zvládanie symptómov.

Môže paranoja viesť k násilnému správaniu?

• V niektorých prípadoch môže extrémna paranoja viesť k násilnému správaniu, najmä ak osoba verí, že musí chrániť seba alebo iných pred vnímaným nebezpečenstvom. Takéto prípady si vyžadujú okamžitú odbornú intervenciu.

Infografika: hlavné črty paranoidity