Čo je to ganglion a prečo vzniká? Aké má príznaky?

Gangliony sú synoviálne cysty.

Synoviálna tekutina je želatínová tekutá hmota, ktorá sa prirodzene nachádza v kĺbovej štrbine. Synovia je vlastne kĺbové mazivo, ktoré znižuje trenie kĺbnych plôch a okrem toho plní aj vyživovaciu funkciu.

Hlavnými zložkami synoviálnej tekutiny sú kyselina hyalurónová a chondroitín sulfát. 

Gangliony sú veľmi častou diagnózou v ortopedických ambulanciách. Tvoria približne 60 % až 70 % mäkko-tkanivových „hrčiek” na ruke a zápästí, s ktorými pacienti navštívia odborníka. 

Tvoria sa v akomkoľvek veku u oboch pohlaví, avšak najčastejšie sú postihnuté ženy vo veku 20 až 50 rokov. Práve ženy majú až trikrát väčšie riziko vzniku ganglionu ako muži.

Typicky bývajú postihnuté profesionálne gymnastky, práve pre časté presilenie a početné mikrotraumy v oblasti zápästného kĺbu.

Gangliové cysty majú svoju charakteristickú lokalizáciu. Až 70 % ganglionov sa vyskytuje na chrbte zápästia. Ďalších 20 % gangliových cýst sa nachádza na vnútornej strane zápästia pod dlaňou.

Ostatných asi 10 % sa môže vyskytnúť kdekoľvek na tele, napríklad na chodidle alebo na členku. Takéto cysty sú veľmi časté u žien, ktoré trpia osteoartrózou.

Druhou, modernejšou teóriou, ktorú prezentovala dvojica vedcov Carp a Stout v roku 1926, vychádza z presvedčenia, že gangliové cysty vznikajú následkom mucinóznej degenerácie spojivového tkaniva, kvôli opakovanému chronickému poškodzovaniu v oblasti kĺbu.

Terajšie poznatky poukazujú na to, že gangliové cysty vznikajú z tzv. mezenchymálnych buniek, čo sú kmeňové bunky, ktoré sa môžu diferencovať (zmeniť/ dozrieť) na kostnú, tukovú, chrupkovú, nervovú, svalovú alebo srdcovú bunku.

Tieto bunky sa nachádzajú aj v kĺbe, konkrétne v synoviálnej blane, ktorá vystiela kĺbové púzdro a produkuje synoviálnu tekutinu. 

Rizikovým faktorom pre vznik týchto uzlíkov, je preťažovanie najmä drobných kĺbov a mikrotraumy v týchto oblastiach.

Takéto aj drobné, ale opakované poranenia kĺbových štruktúr stimulujú bunky k produkcii kyseliny hyalurónovej, hlavnej zložky synoviálnej tekutiny, ktorá sa hromadí a formuje do cysty.

Gangliony sú pevné, tvrdé, dobre ohraničené, guľaté uzlíky, ktoré môžu mať v priemere 1 - 3 cm, ale niekedy dosahujú aj veľkosť golfovej loptičky.

Často sú fixované k hlbokým tkanivám a nie ku prekrývajúcej koži, preto sa dá kožou nad nimi pohybovať. Taktiež môžu mať rôzne dlhú stopku, čo umožňuje ich voľnú pohyblivosť.  

Ak sa ganglion nachádza v lokalite, kadiaľ prechádza nervové vlákno či cieva, môže sa prejaviť nasledujúcimi príznakmi, ktoré sa zhoršujú pri pohybe v kĺbe, napr. zápästia:

• bolesť, 
• citlivosť, 
• slabosť, 
• pálenie alebo mravenčenie.

Ak sa uzlík nachádza na zápästí, môže sa u pacientov objaviť tzv. syndróm karpálneho tunela.

Pri vzniku ganglionu v blízkosti ciev, môže tlak cysty vyvolať kompresiu cievy a následne ischémiu, čiže nedokrvenie tkaniva, ktoré cieva vyživuje.  

Jednoduchým a rýchlym vyšetrením je presvietenie hrčky silným zdrojom svetla, obvykle malou baterkou. Pri presvietení vidno guľatý uzlík vyplnený tekutinou.

Zobrazovacie metódy sa pri diagnostike používajú na odlíšenie od iných benígnych hrčiek napr. lipómu, čo je nezhubný nádor z tukových buniek. 

Röntgenové vyšetrenie je prínosné na vylúčenie iného procesu v kostiach a kĺboch. Ak je podozrenie, že by mohlo ísť o zhubný tumor, môže sa hrčka vyšetriť magnetickou rezonanciou (MRI).

Na MRI sa zobrazí dobre ohraničená okrúhla mäkkotkanivová hmota s tekutým obsahom. 

Pri vyšetrení cievneho systému v blízkom okolí ganglionu, alebo pri odlíšení ganglionu od cievnej malformácie sa využíva ultrasonografické (USG) vyšetrenie.

Ak je drobná, nemusí vyvolávať žiadne symptómy. Ak však narastie do väčších rozmerov, môže tlačiť na nervy a cievy v jej blízkosti, čo spôsobuje bolesť, alebo senzitívne poruchy, napr. zníženie citlivosti, či naopak brnenie a pálenie, napríklad prstov na ruke. 

Vo väčšine prípadov asymptomatických cýst je postačujúce ich sledovanie.  Niektoré sa dokonca môžu spontánne vstrebať a zmiznúť.

Ak začne ganglion vyvolávať nepríjemné príznaky alebo je príliš veľký a nevzhľadný, pristupuje sa k invazívnej terapii, ktorá zahŕňa aspiráciu, teda odstatie cysty, alebo chirurgické odstránenie uzlíka.