Inzulínová rezistencia je v populácií rozšírená. Jedná sa o stav, keď tkanivá adekvátne nereagujú na hormón inzulín. V boji s týmto ochorením hrá najväčšiu rolu optimálna životospráva. Aké má príznaky a je možné tento stav liečiť?
Inzulínová rezistencia je stav, pri ktorom je narušená biologická odpoveď cieľových tkanív na inzulínovú stimuláciu. V zásade sa môžu stať na inzulín rezistentné všetky tkanivá, avšak hlavne sa to týka pečene, kostrového svalstva a tukového tkaniva.
Týchto niekoľko úvodných informácií je dôležitých pre základné porozumenie problematiky.
Inzulín je hormón, vďaka ktorému sa dostáva glukóza (cukor) z krvi do buniek. Rezistencia je „odolnosť“. Význam slovného spojenia „inzulínová rezistencia tkaniva“ je teda odolnosť tkaniva na inzulín. Prenesene sa dá povedať, že tkanivo nereaguje na inzulín, alebo to z nejakého dôvodu nevie.
Inzulín je potrebný na prechod cukru do buniek. Pri rezistencii je tento proces narušený.
Inzulínová rezistencia zhoršuje prechod glukózy do buniek, jej likvidáciu z krvi; to kompenzačne zvyšuje produkciu inzulínu v pankrease a zvýšenie jeho hladín v krvi. Podľa niektorých štúdií však môže aj zvýšený inzulín v krvi spolu s nadmerným príjmom kalórií viesť k inzulínovej rezistencii.
Tým, že sa objavila v tele inzulínová rezistencia, má to samozrejme dôsledky na metabolizmus. Stav vedie k zvýšenej glukóze v krvi, zvýšeniu tlaku krvi, zmenám krvných lipidov, zvýšeniu hladiny kyseliny močovej v krvi.
Tiež sa často objavujú vyššie zápalové markery, zmeny funkcie cievnej výstelky a stav, ktorý voláme ako protrombotický; je väčšie riziko vzniku krvných zrazenín.
Ak sa inzulínová rezistencia prehlbuje a ochorenie progreduje, môže to viesť k metabolickému syndrómu, nealkoholovému stukovateniu pečene a cukrovke 2. typu.
Inzulínová rezistencia súvisí prvotne s telesným tukom, avšak sú identifikované aj genetické príčiny. Klinická definícia nie je jasná, pretože neexistuje všeobecne akceptovaný test. Tieto zmeny je možné čiastočne identifikovať na základe sérovej glukózy alebo inzulínovej odpovede na glukózovú výzvu.
Prevládajúcim dôsledkom inzulínovej rezistencie je ochorenie diabetes mellitus 2.typu, teda cukrovka. Sú predpoklady, že inzulínová rezistencia predchádza cukrovke 2. typu o 10 - 15 rokov.
Tuková toxicita z prebytku cirkulujúcich voľných mastných kyselín
Genetická inzulínová rezistencia
Myotonická dystrofia
Ataxia
Alströmov syndróm
Rabsonov-Mendenhallov syndróm
Wernerov syndróm
Lipodystrofia
Syndróm polycystických vaječníkov
Podľa inej, alternatívnej klasifikácie inzulínovej rezistencie, sa zohľadňuje samotný inzulínový receptor.
Hovoríme potom o prereceptorovej, receptorovej a postreceptorovej etiológií:
Inzulínová rezistencia typu A – abnormalita génu inzulínového receptora
Inzulínová rezistencia typu B – autoprotilátky proti inzulínovému receptoru
Výskyt inzulínovej rezistencie v populácií
Syndróm inzulínovej rezistencie je v populácií rozšírený.
Najnovšia analýza z roku 2021 zistila, že 40 % dospelých v USA vo veku od 18 do 44 rokov je rezistentných na inzulín. Hypertenzia, dyslipidémia a obmedzená fyzická aktivita zvyšovali inzulínovú rezistenciu.
Podľa demografických ukazovateľov inzulínová rezistencia ovplyvňuje všetky rasy a etniká, pričom však chýbajú údaje o porovnaní medzi skupinami (Freeman, 2023).
Ďalšie súvislosti
K hlavným miestam inzulínovej rezistencie radíme kostrové svalstvo, pečeň a tkanivo tukové. V stave dlhotrvajúceho, chronického kalorického prebytku sa tkanivá v tele stávajú odolné voči inzulínovej signalizácií.
Kostrový sval je veľkým rezervoárom pre cirkulujúcu glukózu (cukor), vychytáva normálne až 70 % tohto monosacharidu.
Priamym následkom svalovej inzulínovej rezistencie je znížené vychytávanie glukózy svalom. Následne sa glukóza presúva k pečeni, kde dochádza k novotvorbe tukov. Tým, že je vyššia dodávka glukózy, v pečeni sa tiež vyvinie inzulínová rezistencia. Vyššia miera tvorby tukov vedie k zvýšeniu triglyceridov v plazme.
Prostredie organizmu je prebytočne energeticky „nakŕmené“, čo zvyšuje inzulínovú rezistenciu v celom organizme; tuky sa ukladajú v okolí niektorých orgánov aj priamo v nich.
Vedci výskumom zistili, že rozpad tukového tkaniva je citlivý na inzulín. Neschopnosť inzulínu potlačiť rozpad tukov v inzulín-rezistentnom tukovom tkanive zvyšuje cirkulujúce voľné mastné kyseliny. Tieto cirkulujúce tuky priamo ovplyvňujú metabolizmus pečene a svalov, čím zhoršujú inzulínovú rezistenciu v týchto tkanivách.
Zvýšené cirkulujúce voľné mastné kyseliny v krvi tiež prispievajú k dysfunkcii beta-buniek pankreasu, v ktorých sa tvorí inzulín.
Prejavy inzulínovej rezistencie a diagnóza
Aj tu je dôležitá anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. Lekár sa dopytuje na prítomnosť inzulínovej rezistencie v rodine, trvanie stavu, či nebola predtým diagnostikovaná dysfunkcia beta-buniek a tiež sklon pacienta k niektorým ochoreniam.
K pridruženým chorobám patrí nealkoholové stukovatenie pečene, metabolický syndróm, prediabetes a diabetes mellitus 2. typu, syndróm polycystických ovárií, obezita, ochorenia malých ciev ako retinopatia či nefropatia, neuropatia, náhla cievna mozgová príhoda, choroba koronárnych artérií.
Spolu s inzulínovou rezistenciou sa často objavujú symptómy ako zvýšený krvný tlak, zvýšené tuky v krvi, zvýšený obvod pása, menštruačné nepravidelnosti, hirzutizmus, akné, acanthosis nigricans, prejavy niektorého z genetických syndrómov.
Na meranie inzulínovej rezistencie sa používa hyperinzulinemicko-euglykemická glukózová svorka. Je to však skôr výskumná technika. Pacientovi sa nalačno podáva vysokorýchlostnou konštantnou infúziou inzulín na potlačenie tvorby glukózy v pečeni; glukóza sa monitoruje.
Výpočet inzulínovej rezistencie je založený na likvidácií glukózy v celom tele, aj na veľkosti tela.
Metóda hyperinzulinemicko-euglykemickej glukózovej svorky je pomerne zložitá, čo obmedzuje jej klinickú užitočnosť. V dôsledku toto boli vyvinuté viaceré markery inzulínovej rezistencie. Patrí k nim napríklad HOMA-IR, homeostatický model inzulínovej rezistencie; založený na hladinách glukózy a inzulínu nalačno.
Tiež sa hodnotia vzťahy inzulínovej rezistencie a triglyceridov, či vzťah k HDL cholesterolu. Napríklad pacienti, ktorí trpia prediabetom alebo vyššími triglyceridmi, majú väčšiu pravdepodobnosť inzulínovej rezistencie.
Ako už bolo spomínané, v diagnostike sa opiera aj o súvis inzulínovej rezistencie s metabolickým syndrómom. Metabolický syndróm sa pritom identifikuje podľa 3 alebo viacerých z nasledujúcich diagnostických bodov:
Zväčšený obvod pása, pričom sa zohľadňuje aj pohlavie a etnická príslušnosť
Endokrinologické kritériá ako zhoršená glukózová tolerancia, abnormálny metabolizmus kyseliny močovej, dyslipidémia, hypertenzia, protrombotické faktory, markery zápalu, dysfunkcia cievnej výstelky
Ďalšie faktory: BMI vyšší alebo rovný 25 kg/m2, diagnóza polycytických ovárií, akantóza, sedaví životný štýl, nebiele etnikum, vek starší ako 40 rokov
V diagnostike inzulínovej rezistencie sa zohľadňujú aj iné ochorenia ako cukrovka 1. a 2. typu či gestačný diabetes.
Prediabetes je stav, keď sú hladiny cukru v krvi zvýšené nad normálne hodnoty, avšak nie dostatočne vysoké na to, aby sa mohol určiť/diagnostikovať diabetes (cukrovka). Vyskytuje sa u ľudí s prítomnosťou inzulínovej rezistencie, vtedy, ak beta-bunky pankreasu nevytvárajú dostatočné množstvo inzulínu na reguláciu cukru v krvi. Časom sa môže z prediabetu vyvinúť diabetes. Čítajte tiež článok - Normálne hodnoty cukru v krvi a rozdiely medzi hyperglykémiou a hypoglykémiou
Ako liečime inzulínovú rezistenciu?
Liečba inzulínovej rezistencie by sa mala zamerať hlavne na úpravu životného štýlu. Je dôležitá redukcia kalórií a znížený príjem sacharidov.
To obmedzuje stimuláciu potreby inzulínu v organizme. Fyzická aktivita pomáha zvýšiť výdaj energie a zlepšiť citlivosť tkanív na inzulín. Niekedy sa používajú aj niektoré lieky.
Intenzívny zásah do životného štýlu
Jedná sa o základný kameň liečby inzulínovej rezistencie.
Diétna terapia s redukciou soli, tukov, obmedzením kalórií, s dôrazom na glykemický index potravín. Svoju úlohu tu zohráva aj osobné vzdelávanie o problematike a podporné programy šité na mieru konkrétnemu pacientovi.
7 % strata hmotnosti znížila nástup diabetes mellitus typu 2 u týchto pacientov o 58 %.
Špecifické farmakologické intervencie na manažment glukózy v krvi
Pri liečbe metformínom sa znížil nástup DM2 typu o 31 %. Jedna zo štúdií ukázala, že kombinácia metformínu a intervencie v oblasti životného štýlu bola z lekárskeho hľadiska užitočná a nákladovo efektívna.
Z iných liekov je možné podať agonistov receptora glukagónu stimulujúcich receptory v pankrease; zvyšujú uvoľňovanie inzulínu a inhibujú tvorbu glukagónu. Znižujú hmotnosť, čo môže znížiť inzulínovú rezistenciu. Liraglutid a semaglutid sa používajú na liečbu cukrovky 2. typu a obezity. Inhibítory sodno-glukózového kontransportéra 2 zvyšujú vylučovanie glukózy močom.
Chirurgická intervencia
U niektorých pacientov s obezitou je možné vykonať aj chirurgický zákrok. Môže ísť napríklad o resekciu žalúdka.
Prognóza inzulínovej rezistencie
Prognóza inzulínovej rezistencie závisí od jej závažnosti, funkcie pankreatických beta-buniek a teda tvorby inzulínu, dedičnej náchylnosti pacienta ku komplikáciám inzulínovej rezistencie ako aj od individuálnej odpovede na vhodnú liečbu.
Spoločným základom cukrovky a vaskulárnych ochorení je práve inzulínová rezistencia. Úmrtnosť na inzulínovú rezistenciu kolíše teda aj od pridružených ochorení, ktoré s ňou úzko súvisia.
Zvýšené povedomie o tomto ochorení umožňuje včasnejšiu diagnostiku a liečbu. Úsilie o udržanie si zdravej hmotnosti prostredníctvom príjmu vhodnej potravy a tiež fyzickou aktivitou môže znížiť inzulínovú rezistenciu a predchádzať súčasným komplikáciám.
Dôležité je strážiť si telesnú hmotnosť a prispôsobiť životný štýl, keď okrem jedla je optimálne zaradiť tiež adekvátny pohybový režim. Zdroj foto: Shutterstock
Študoval som na Jesseniovej lekárskej fakulte, kde sa mi podarilo získal titul lekára. Počas štúdia bolo možné absolvovať chirurgickú stáž v Tribhuvanovej nemocnici v Kathmandú a pracovať na biofarme vo Švajčiarsku, kde sa dalo stretnúť s otázkou výživy a alternatívnej prírodnej liečby či s ergoterapiou. Po škole prišla práca v miestnej nemocnici Bojnice na neurologickom oddelení. Súčasťou bola aj práca na urgentnom príjme. Neskôr som si spravil kurz muzikoterapie v Prahe a zamestnal sa na pozícií sekundárneho lekára na psychiatrickom oddelení v liečebni v Kremnici. Vzhľadom k môjmu záujmu o pohybový aparát sa mi neskôr podarilo zapracovať v kúpeľoch Turčianske Teplice a.s., kde sa vo mne prehĺbila chuť spoznávať balneológiu a rehabilitáciu. Vo voľnom čase píšem knihy a venujem sa výžive, športu, arteterapii a chovu nízkeho plemena psa.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
