Čo je a prečo vzniká Meniérova choroba? Aké má príznaky? Závraty a iné ťažkosti

Odpovede na tieto otázky a ostatné dôležité informácie uvádzame v článku.

Meniérova choroba = Meniérov syndróm.

Vnútorné ucho je časť ucha, ktoré je zmyslovým orgánom. Skladá sa z kosteného a blanitého labyrintu. Má komplikovanú anatomickú a histologickú štruktúru.

Celý tento systém zabezpečuje rovnováhu pomocou slimáka a polkruhovitých kanálikov. Oblasť je inervovaná rovnovážnym nervom. Ten má svoje jadrá v centrálnom nervovom systéme a drobné zakončenia vo vnútornom uchu. Práve tie sú zväčšením objemu endolymfy dráždené.

Za normálneho stavu sa udržujú koncentrácie elektrolytov (sodík, draslík,...) v kvapaline endolymfy na konštantnej, vyváženej úrovni.

Pri Meniérovom syndróme dochádza aj k dysbalancu týchto elektrolytov.

Ochorenie sa vyskytuje rovnako medzi mužmi, ako aj ženami vo veku od 30 až 60 rokov. Ochorenie sa nevyskytuje u detí.

Ťažkosti môžu vzniknúť po prechladnutí častejšie na jeseň a v zimnej sezóne.

Medzi hlavné rizikové faktory patrí fajčenie, kofeín a alkohol – majú bezprostredný toxický vplyv na vnútorné ucho a jeho prekrvenie.

Ochorenie môže spôsobiť aj nevyvážené saunovanie, pri ktorom chýba opakovaná adaptácia organizmu.

Väčšinou sa nevie, čo spôsobuje túto chorobu.

Medzi choroby, ktoré môžu vyvolávať hydrops, patria degeneratívne zmeny krčnej chrbtice (ako osteochondróza), endokrinné ochorenia (ochorenia žliaz s vnútornou sekréciou), alergické reakcie či infekcie - zväčša sú to teda choroby vyvolávajúce zmenu priepustnosti a tonu ciev v oblasti vnútorného ucha.

Samotný labyrint môže byť pri rôznych chorobách iritovaný (dráždený).

Jednou z hlavných príčin je porucha cievneho zásobenia.

V raritných prípadoch môže ísť o neurinóm (nádor rovnovážneho nervu).

V koincidencií zápalu mozgových obalov (meningitídy) sa tiež ochorenie vyskytuje, ako aj po úraze hlavy.

K samotnému zväčšeniu objemu endolymfy vo vnútornom uchu môže viesť aj:

• Zhoršená, oslabená drenáž, čo môže byť spôsobené blokádou
• Autoimunitné choroby
• Vírusové infekcie
• Genetika

• Pravé závraty – alebo ľudovo „ošiaľ“ – náhle začínajúci a končiaci závrat, pocit točenia sa v priestore alebo utekanie priestoru. Môže sa vyskytnúť bez varovania a trvá od 20 minút do 12 hodín, väčšinou neprekročí 24 hodín. Závrat, respektíve vertigo je doprevádzané pocitom na vracanie, teda nauzeou.
• Strata sluchu – strata sluchu pri Meniérovom syndróme sa môže objaviť náhle a pretrvávať, niekedy aj dlhodobo
• Pišťanie alebo hučanie v uchu – odborne tinnitus – vyskytuje sa väčšinou jednostranne v postihnutom uchu, zahŕňa akýkoľvek neprirodzený zvuk, napríklad bzukot
• Pocit plnosti ucha – pacienti s Meniérovým syndrómom často cítia zvýšený tlak v postihnutom uchu, jedná sa o pocit plnosti ucha

Po odoznení vertiga často dochádza k upravenie stavu a všetky príznaky pomaly ustupujú.

Rizikové faktory

Pri dosiahnutí rizikového veku je tu väčšia možnosť, že človek ochorie touto chorobou. Tiež sa má za to, že rizikom je aj rodinný výskyt, teda vzplanutie tohto ochorenia u pokrvných príbuzných determinuje možnosť výskytu aj u ostatných členov rodiny.

Pri autoimunitných ochoreniach je tiež väčšie riziko že sa objaví Meniérova choroba.

Komplikácie

Najkomplikovanejšími sú prípady, kedy sa vertigo objaví znenazdajky. Tiež je nepríjemná náhla strata sluchu, rovnováhy a výskyt pádov.

Všetky tieto komplikácie sú nebezpečné hlavne pri obsluhe strojov. Samotný výskyt závratov môže byť stresujúci.

Ochorenie býva niekedy sezónne, vďaka účinnej liečbe sa dá dobre kontrolovať a záchvaty sa nevracajú.

Neurológ a otorinolaryngológ sú v správnej diagnostike kľúčoví.

Robí sa audiometria (kde sa nameria posun sluchového prahu) a vyšetrenie zvukových evokovaných potenciálov.

Vyšetruje sa aj likvor (teda mozgomiešna tekutina) pomocou punkcie.

V celkovom obraze sa robí aj vyšetrenie krčných a hlavových ciev, aj ich prietok.

Na odlíšenie diagnózy sa používa počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia.

Meniérova choroba je záchvatovité ochorenie.

Väčšinou súvisí len s jedným uchom, no môže byť aj obojstranné. Z toho sa dá lekárom vyšetriť povaha vertiga.

Medzi hlavné ťažkosti pacienta patrí točenie hlavy a piskoty v uchu trvajúce niekoľko hodín. Často ho nakláňa na jednu stranu, pričom hrozí pád. Niekedy však ide len o letmé vrávoranie, strácanie rovnováhy.

Pacient pociťuje napínanie na zvracanie, veľa ráz aj vracia.

Je mu nepríjemne a má strach, čo sa s ním deje.

Ochorenie sa opakuje často sezónne. Môže sa opakovať každé 2 až 3 dni, preto je potrebná neodkladná lekárska pomoc.

Prítomná je celková schvátenosť.

Diétne opatrenia

Je potrebné obmedziť spotrebu kuchynskej soli – výrobky s jej vysokým obsahom sú napríklad kečup, majonéza, sójová omáčka, čipsy.

Pri varení je tiež potrebné obmedziť používanie soli a radšej ju nahradiť bylinkami.

Je dôležité vylúčiť kofeín a príjem alkoholických nápojov.

Čo je dôležité urobiť, keď príde záchvat

V prvom rade je dôležité vziať si lieky proti závratom, ktoré naordinoval lekár.

Kvôli nepríjemnému točeniu hlavy je lepšie nájsť si polohu v sede alebo v ľahu.

Pri zavretí očí nemusí človek akomodovať predmety okolo seba, dochádza k zmierneniu závratov.

Je dôležité neotáčať rýchlo hlavu - mohlo by dôjsť ku zhoršeniu stavu.

Ak je potrebné sa pohnúť, je vhodné robiť pohyby pomaly a opatrne.

Čo je riskantné

Pri častých záchvatoch je nebezpečné šoférovanie, plávanie či lezenie na rebrík.

Niektoré tieto polohy môžu provokovať závraty.

Neodporúča sa ani operovanie s ťažkými strojmi. Väčšina ľudí trpiacich Meniérovou chorobou nemá ťažkosti pri lietaní. Pri eventuálnom vzplanutí problémov je lepšie odstúpiť od okienka v lietadle a ísť na toaletu.

Cvičenie pri Meniérovej chorobe

Pri prebiehajúcom záchvate nie je vhodné akékoľvek cvičenie.

Naučiť sa správne dýchať môže uľahčiť samotný priebeh vertiga. Techniky zahŕňajú hrudníkové dýchanie nosom aj v polohe ležmo.

Je známych niekoľko cvikov. V polohe v ľahu na lôžku je dobré bez pohybu hlavy cvičenie očami do strán a nahor-nadol.

Ďalším cvikom môže byť jemné nadvihovanie hlavy z ľahu, teda prisúvanie brady k hrudnému košu.

Podľa charakteru závratov je vhodné presúvať hlavu v ľahu doľava a doprava.

Vhodnou alternatívou na zmiernenie príznakov je naťahovanie ramena a skúška prst-nos, teda pomalý presun prsta na konček nosa.

Tieto cviky je možné kombinovať aj v sede, podľa charakteru príznakov.

Ďalšie cvičenie je s umiestneným predmetu na zemi pred sebou a jeho chytanie do ruky s otvorenými aj so zatvorenými očami.

Alternatívou je pohadzovanie loptičkou z jednej ruky do druhej, či už v polohe sedu alebo v stoji.