Z ďalekých ciest si ľudia nosia domov kadečo. Od príjemných zážitkov, spomienok a suvenírov až cez cudzokrajnú nákazu. Hnačkové ochorenia či Faraónová pomsta známa hlavne z Egypta je ničím oproti závažným chorobám, ktoré posúvajú človeka až na hranicu medzi životom a smrťou.
Niektoré lákavé exotické destinácie môžu byť nepriamym hazardom so životom. Informovanosť o krajine, do ktorej chcete cestovať, je prvoradá a vakcinácia pokiaľ je dostupná by mala byť pre všetkých cestovateľov samozrejmosťou.
Pýtate sa: Prečo? + pozor, klimatické zmeny majú za následok posun niektorých ochorení na územia, kde sa do teraz typicky nevyskytovali...
+ Klimatické zmeny v posledných rokoch majú za následok riziko výskytu niektorých ochorení i v oblastiach, kde sa do tejto doby typicky nevyskytovali.
Jedným z dôvodov je napríklad presun ich prenášačov. Tak je to i u komára z rodu Aedes japonicus, ktorý môže byť dôvodom vypuknutia vírusových ochorení ako je japonská encefalitída, Zika, Dengue či Chikungunya.
Očkovanie - vakcinácia, čo to znamená?
Očkovanie je preventívna metóda proti rôznym ochoreniam.
Pacientovi sa injekčne aplikuje vakcína (očkovacia látka), ktorá zabezpečuje imunitu (obranyschopnosť) organizmu. Odolnosť vzniká tým, že ľudské telo si samo začne tvoriť protilátky.
Vzniknutá imunita po očkovaní sa nazýva postvakcinačná imunita.
Výhoda oproti pasívnej imunizácii (po prekonaní ochorenia, napr. ovčie kiahne) je v tom, že je spoľahlivejšia a imunita pretrváva dlhodobo.
Protilátky sa však začnú vytvárať o čosi pomalšie.
Ako fungujú očkovacie látky?
Na to, aby sa mohla imunita tvoriť, musí dôjsť k stretnutiu ľudského organizmu s konkrétnym patogénom. Preto sa na očkovanie využívajú mikroorganizmy spôsobujúce to ochorenie, voči ktorému chceme obranyschopnosť vytvoriť.
Možno ste nevedeli: Dali ste sa očkovať proti chrípke a napriek tomu ste na ňu ochoreli?
Dôvod je prostý.
Poznáme viacero druhov vírusu chrípky. Ak ste očkovaný proti jednému z nich, neznamená to, že nemôžete ochorieť na iný druh.
Aké druhy vakcín poznáme?
Veda a výskum z roka na rok napredujú.
Medicína pozná veľa očkovacích látok proti rôznym ochoreniam. Napriek tomu výroba vakcíny na mnohé závažné choroby ešte len čaká na svoje objavenie a neustále vznikajú nové neznáme ochorenia.
Atenuované kmene mikroorganizmov - oslabené patogény so zachovanou schopnosťou tvorby protilátok (poliomyelitída, osýpky)
Inaktívne kmene mikroorganizmov - neaktívne (usmrtené) patogény so zachovanou schopnosťou tvorby protilátok (čierny kašeľ, týfus, cholera)
nové mRNA vakcíny - základ tvorí reakcia na spike proteín, ktorý nosia vírusy na povrchu
Zaujímavé: Sabinova vakcína známa aj ako Polio bola prvá vakcína proti vírusovej poliomyelitíde, teda detskej obrne. Nazvaná je po svojom objaviteľovi Albertovi Sabinovi v roku 1954.
U nás sa začala používať v roku 1960.
Z dôvodu prípadov polioparalýzy po jej aplikácií a takisto možnosti mutácie Poliovirusu sa v roku 2005 prešlo na novú vakcináciu. Ide o IPV podľa odporúčaní WHO (Svetovej Zdravotníckej Organizácie).
Proti ktorým ochoreniam je vyvinutá očkovacia látka?
Do dnešnej doby poznáme vakcíny na 23 druhov ochorení.
Niektoré z nich sa vyskytujú často i v našich podmienkach (vírus chrípky, kliešťová encefalitída, ovčie kiahne, osýpky), alebo sa u nás vyskytujú ojedinele (besnota, tuberkulóza).
Podaktoré si sem prinesieme z ďalekých ciest (Japonská encephalitída, žltá zimnica). Na niektoré závažné ochorenia prinesené z cudziny neexistuje profylaxia (malária, horúčka Dengue, Zika virus).
Na dovolenkách nám hrozí viacero nákaz. Väčšina z nich nie je nebezpečných.
Najčastejšie sa jedná o hnačkové ochorenia ako napríklad salmonelóza, brušný týfus a E.coli.
Potom sú to závažné ochorenia typu Japonská encephalitída, žltá zimnica, cholera.
Proti týmto však existuje vakcína. Tú je potrebné si zaobstarať ešte pred vycestovaním do rizikovej krajiny.
Rizikovou krajinou rozumieme krajinu so zvýšeným výskytom konkrétneho ochorenia, prípadne výskytu epidémie v danej oblasti.
Najnebezpečnejšie sú tie, ktoré ohrozujú na živote a nebola vyvinutá vakcína (malária, dengue, ebola). Pri väčšine z nich je aj liečba veľmi zložitá a zdĺhavá.
Pri iných liečbu nepoznáme a liečime len symptomatologicky (tlmenie príznakov ako horúčka, kŕče, krvácanie).
Medzi cestovateľské ochorenia zaraďujeme rôzne vírusové, bakteriálne, plesňové ochorenia, takisto ochorenia spôsobené prvokmi či infekčnými bielkovinami.
Najčastejšie však v chudobných krajinách s nízkym hygienickým štandardom.
Prvok - améba. Zdroj foto: Getty images
Amebiáza (amébová dyzentéria) je parazitárne ochorenie. Vyvoláva ho prvok Entamoebea histolytica. Zdrojom nákazy je chorý človek alebo bezpríznakový nosič vylučujúci cystu (infekčná forma parazita).
Prenos sa uskutočňuje napríklad špinavými rukami.
Inkubačná doba od nakazenia do prvej manifestácie ochorenia (prejavenia sa) je 1 - 2 týždne.
Prejavuje sa úpornými hnačkami a silnými kŕčovitými bolesťami brucha. Niekedy býva prítomná aj horúčka. Stolica je vodová a môže obsahovať krv alebo hlien. Po defekácii má chorý neustále pocit akoby musel ísť na stolicu.
Liečba je anibiotická, symptomatologická niekedy chirurgická (abces pečene).
Ankylostomóza
Vyskytuje sa prevažne vo vlhkých trópoch alebo subtropických oblastiach.
Parazit Ancylostoma. Zdroj foto: Getty images
Ankylostomóza (tunelárska choroba) je parazitárne ochorenie. Vyvoláva ho hlísta Ancylostoma duodenale.
Nakaziť sa môžeme priamo po kontakte s parazitom (bosou nohou) alebo vdýchnutím.
Parazity sa dostávajú do tela človeka cez kožu a po 30 min. sa objavujú prvé kožné prejavy vo forme svrbivej vyrážky.
Ak sa parazit dostane do organizmu pľúcami, pacient dostane suchý a dráždivý kašeľ, ktorý môže byť komplikovaný horúčkou. Bez ohľadu na vstup parazita do organizmu následne pacient trpí nechutenstvom, nauzeou, kŕčmi v bruchu, hnačkami a nadmernou plynatosťou.
Anthrax
Vyskytuje sa sporadicky celosvetovo. Niekoľko prípadov bolo aj v Európe. Na SR bol posledný zaznamenaný prípad v roku 2003.
Anthrax (sneť slezinová) je bakteriálne ochorenie. Vyvoláva ho baktéria Bacillus Anthracis. Primárne ide o ochorenie zvierat, sekundárne prenesené na človeka. Ten sa nakazí priamym kontaktom so zvieraťom, výkalmi, kompostom, kontaminovanou vodou.
K nákaze však dochádza I spórami z pôdy či prachu.
Inkubačná doba je krátka. K prvým prejavom dochádza zhruba v období 1 - 5 dní.
Choroba má kožnú formu (nekrotický vred), črevnú formu (nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha, citlivosť brucha, hnačky s krvou, teplota, zväčšená slezina) a pľúcnu formu (začína sa prudko triaškou, horúčkou, kašľom, sťaženým dýchaním až vykašliavaním krvi).
V prevencii sa používa vakcinácia zvierat. U ľudí živá humánna vakcína.
Besnota
Besnota sa vyskytuje celosvetovo (okrem časti Európy, Karibiku a Oceánie).
Besnotu prenášajú cicavce. Zdroj foto: Getty images
Vyvoláva ho rhabdovírus Lyssa. Ide o antropozoonózu, teda o ochorenie prenášané zo zvieraťa na človeka. K prenosu dochádza najčastejšie po uhryznutí besným zvieraťom (divé psi, líšky - všetky cicavce).
V mieste uhryznutia je rana po zuboch, ktorá bolí a svrbí. Cez svaly sa vírus dostáva k periférnym nervom a odtiaľ až k centrálnej nervovej sústave.
Inkubačný čas je pomerne dlhý. Pohybuje sa v rozmedzí 1 až 3 mesiace.
Manifestovať sa však môže aj niekoľkých rokoch. Medzi základné začiatočné prejavy patria teploty, bolesti hlavy, slabosť, zvýšené potenie v okolí rany. V priebehu niekoľkých dní sa pridružuje zmätenosť, agresivita, halucinácie. Typická je hydrofóbia (odpor k vode).
Rozvinuté ochorenie spôsobuje parestézie (stŕpnutie, mravčenie) svalov, kŕče, plégie (ochrnutie) a smrť.
Existuje vakcína.
BSE
Vyskytuje sa celosvetovo, najvyšší počet chorých však zaznamenala Veľká Británia.
BSE - zdrojom je hovädzí dobytok. Zdroj foto: Getty images
Vyvoláva ho prión - nízko molekulová, nerozpustná a infekčná bielkovina hromadiaca sa v centrálnej nervovej sústave.
Zdrojom nákazy je infikovaný hovädzí dobytok, ktorý bol prikrmovaný kostnou múčkou. Na nakazenom zvierati pozorujeme zmeny správania (plachosť, neovládateľnosť, citlivosť na vizuálne a akustické vnemy) a neskôr pohybové ťažkosti.
Človek sa môže nakaziť pri zlom spracovaní hovädzieho mäsa.
Inkubačná doba predstavuje časové rozmedzie až niekoľko rokov. Je vysoko individuálna.
Ochorenie prebieha pomaly bezpríznakovo. Od objavenia sa prvých symptómov však stav progreduje veľmi rýchlo, v rozmedzí niekoľkých mesiacov.
Objavuje sa demencia, poruchy správania podobne ako u zvierat, tremor (tras tela) a iné pohybové ťažkosti.
Liečba je symtomatologická.
Vakcína neexistuje.
Encephalitída údolia Murray
Výskyt ochorenia možno lokalizovať predovšetkým na severozápade a juhovýchode Austrálie a na ostrove Nová Guinea.
Zvýšený výskyt ochorenia je v období dažďov alebo v blízkosti vodných plôch.
Inkubačná doba je v krátkom časovom rozmedzí 1 až 4 týždne.
Ochorenie sa prejavuje ako ostatné encephalitídy či meningitídy (zápal mozgu a mozgových blán). V úvode je vysoká horúčka, silné až tangujúce bolesti hlavy, bolesti svalov.
Typická je stuhnutosť šije (chorý si nevie priložiť bradu k hrudníku). Prítomná je fotofóbia (svetloplachosť) a tráviace ťažkosti (hlavne zvracanie). Pacient je slabý, malátny, zmätený, dezorientovaný.
Liečba je symptomatologická.
Vakcína neexistuje.
Západonílska horúčka
Ochorenie sa vyskytuje takmer na všetkých kontinentoch (Afrika, Ázia, Amerika, Austrália ale aj v Európe). Najriskantnejšou oblasťou však zostáva Africký kontinent, s najvyšším výskytom ochorenia v Egypte. Zvýšený výskyt je zaznamenaný aj v Indii.
Vyvoláva ho flavivírus západonílsky. Zdrojom infekcie sú vtáky.
Prenášačom na človeka je komár z rodu Culex či komár Aedes japonicus čiže komár Ázijský.
Inkubačná doba je krátka v priemere jeden týždeň. Pohybuje sa však od3 do 14 dní.
Následne pacient dostane subfebrility alebo vysoké horúčky, bolesti hlavy, svalov, svalovú slabosť. Výrazné sú aj bolesti očí a zápaly spojoviek. Po tele sa začnú vytvárať vyrážky a iné kožné lézie.
Dochádza k obrnám a postihnutiu iných systémov (meningitída, encefalitída, hepatitída).
Liečba je len symtomatologická.
Vakcína neexistuje.
Horúčka Rift Valey
Rizikovými oblasťami je Afrika, Arabský polostrov, Keňa, Kapské oblasti, Tanzánia, Somálsko.
Horúčka Rift Valey je vírusové ochorenie.
Spôsobujú ho vírusy rodu Phlebovirus. Zdrojom nákazy je kontaminovaný dobytok.
K prenosu dochádza pri priamom kontakte s dobytkom.
Prenášačom je aj komár rodu Celex alebo Aedes.
Inkubačná doba je 2 dni až týždeň.
Príznaky sú zo začiatku typicky chrípkové. Začínajú bolesti hlavy, krku, svalov, kĺbov a horúčky. Pacient trpí nevoľnosťou, nauzeou, zvracaním, nechutenstvom. Podobne ako pri meningitíde možno pozorovať fotofóbiu (citlivosť na svetlo).
Úmrtnosť je asi 50 % nakazených.
Vakcína na použitie u človeka už existuje.
Horúčka Chikungunya
Vyskytuje sa vo viacerých oblastiach sveta. Výstraha je však zvýšená u ľudí cestujúcich do Talianska a Francúzska.
Komár z rodu Aedes Aegypty. Zdroj foto: Getty images
Horúčka Chikungunya je vírusové ochorenie. Vyvolá ju vírus Chikungunya patriaci do rodu Togaviridae. Prameňom nákazy sú opice. V prípade vypuknutia epidémie to môže byť aj človek.
Prenášačom ochorenia je komár z rodu Aedes.
Inkubačná doba je 3 - 7 dní.
Začína sa horúčkou a triaškou. Chorý má bolesti kĺbov a svalov, ktoré opúchajú, nevoľnosti, zvracia. U niektorých nakazených sa objavia aj vyrážky lokalizované na trupe a končatinách.
Liečba je symptomatologická.
Vakcína neexistuje.
Horúčka Dengue
Zvýšený výskyt je v tropických a subtropických oblastiach všetkých kontinentov (Afrika, Amerika, Ázia, Východné Stredomorie, Karibské oblasti, Západný Pacifik).
Horúčka Dengue je vírusové ochorenie. Vyvoláva ju vírus Dengue typu 1, 2, 3 a 4 patriaci do rodu Flaviviridae.
Prameňom nákazy je infikovaný človek a predpokladá sa, že aj opice.
Prenášačom ochorenia je komár Aedes Aegypti.
Nákaza sa nedá preniesť z človeka na človeka.
Inkubačná doba sa pohybuje od 3 do 13 dní.
V prvej fáze sa prejavuje ako bežná chrípka vysokými horúčkami, bolesťami hlavy, tela. U malých detí, starších ľudí, inak oslabených jedincov a v druhej fáze ochorenia môže dôjsť k hemoragickej (krvácavej) forme, objavením sa vyrážok, nevoľnosťou, zvracaním, bolesťami kĺbov, brucha, zväčšením lymfatických uzlín, výpotkom v bruchu a pľúcach.
Vyskytuje sa na Africkom, Americkom a Ázijskom kontinente a v oblasti Tichého oceánu. Najohrozenejšie oblasti sú napríklad Uganda, Tanzánia, Dominikánskarepublika, Kapverdskéostrovy.
Zika vírus je vírusové ochorenie. Spôsobuje ho vírus nazývaný rovnako ako ochorenie, vírus Zika. Prvýkrát bol identifikovaný už v roku 1947 u opíc a v roku 1952 aj u človeka.
Zdrojom nákazy je teda opica a chorý človek.
Prenášačmi sú komáre Aedes Aegypti.
Zaujímavé: Zika vírus prenášajú komáre, existuje prenos z matky na plod a boli potvrdené dva prípady prenosu pohlavným stykom!
Inkubačná doba je 3 - 12 dní.
Až 80 % nakazených ľudí nemá žiadne prejavy. Preto sa odporúča po ceste do rizikových oblastí hematologické vyšetrenie.
Tehotné ženy by sa im mali úplne vyhýbať.
U 20 % nakazených prebieha ochorenie symptomatologicky ako bežná chrípka, teda vysokými teplotami, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov, prítomný je aj zápal spojoviek.
Špecifické pre vírus Zika sú bolesti aj malých kĺbikov napríklad na rukách. Na tvári sa objavujú pupáčiky šíriace sa na krk a telo.
Neexistuje vakcína.
Pozor!
Vírus Zika prebieha asymptomaticky až v 80 % infikovaných prípadoch, symptomatologicky v 20 %.
Riziko predstavujú tehotné ženy, pretože je preukázaný prenos z matky na plod cez placentu.
Následné komplikácie, ktoré vznikajú sa týkajú dieťaťa. Ide napríklad o:
mikrocepháliu - predčasne ukončený rast mozgu a zmenšenie mozgovej časti lebky
Najpostihnutejšie sú kontinenty Afrika a južná Amerika, kde riziko predstavuje až 40 štátov. Najvyššie je v Brazílii, Bolívii, Kolumbii, Peru a Ekvádore.
Žltá zimnica je vírusové ochorenie, ktorého vyvolávajú vírusy z rodu Flaviviridae.
Zdrojom nákazy je infikovaný človek (mestský typ) alebo opica (džungľový typ).
Prenášačom je samička komára z rodu Aedes Aegypti.
Inkubačná doba je približne 3 - 6 dní.
Ochorenie je smrteľné až v 50 % prípadoch.
Prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza je typická vzostupom vysokej horúčky zo zimnicou, bolesťami hlavy a typické pre žltú zimnicu sú bolesti chrbta. Prítomné je aj napínanie na zvracanie a zvracanie.
Pokles teploty značí prechod do druhého štádia kedy dochádza ku krvácavým prejavom, hlavne je to krvácanie do kože a slizníc (dutina ústna) a tráviaceho traktu. Pacienti zvracajú krv. Pri poškodení pečene vzniká ikterus (žlté sfarbenie kože, slizníc a sklér).
Liečba je symptomatologická.
Vakcína je dostupná.
Zaujímavé: V januári 2017 bolo hlásených až 400 prípadov žltej zimnice netypicky na juhovýchode Brazílie. Laboratórne potvrdených bolo až 80 prípadov na toto ochorenie.
Malária
Malária patrí medzi najrozšírenejšie tropické ochorenia. Oblasť výskytu siaha od 45° s.š. až do 40° j.š. Ide hlavne o oblasti ako Afrika, Juhoafrická republika, Severná Amerika, Brazília, Ekvádor, Madagaskar a veľa iných.
Vyvoláva ho parazitický prvok z kmeňa Apicomplexa - Plasmodium Malariae ale aj iné plazmódiá. Zdrojom nákazy je chorý človek.
Prenášačmi sú samičky komára z rodu Anopheles.
Inkubačná doba je 1 - 6 týždňov.
Ochorenie prebieha v opakujúcich sa záchvatoch horúčky so zimnicou. Teploty dosahujú 40 °C aj viac, nárazovo a prudko klesajú, pričom dochádza k nadmernému poteniu a následne zase stúpajú.
Sprievodné príznaky sú slabosť, únava, točenie hlavy, bolesti svalov a kĺbov, nevoľnosť, zvracanie. Dochádza k zväčšeniu pečene a sleziny. Rozpad červených krviniek spôsobuje anémiu a krvácavé stavy.
Na liečbu sa používajú antimalariká.
V roku 2021 už existuje vakcína. Jej vývoj však ďalej pokračuje, nakoľko je nutné zvýšiť jej účinnosť.
Horúčka Oroya
Najohrozenejšie oblasti s výskytom Oroya sú oblasti Južnej Ameriky. Hlavne sa jedná o Andy, Ekvádor, Kolumbia a Peru.
Horúčka Oroya je bakteriálne ochorenie. Vyvoláva ju baktéria Bartonella Bacilliformis. Zdrojom nákazy je chorý človek.
Prenášačom ochorenia je komár z rodu Phlebotomus.
Inkubačná doba je 3 - 12 týždňov.
Ochorenie sa prejavuje horúčkou, bolesťou hlavy, svalov a kĺbov. Z krvi sa dá zistiť anémia (chudokrvnosť). Pri neliečenej chorobe môže dôjsť k opakovanému vzplanutiu (recidíve). Pri recidíve sa na tele (tvár, končatiny) objavujú tzv. peruánske uzlíky - červené bradavice.
Ochorenie je liečiteľné antibiotikami, neliečené sa končí smrťou až v 50% prípadov a vakcína neexistuje.
Horúčka Papatasi
Rizikové oblasti sú okrem Európy aj Stredomorie, oblasti Červeného mora (Balkán, Kaukaz, India, Blízky východ, Taliansko, Sardínia, Izrael, Maroko, Libanon, Monako, Afganistan, Švajčiarsko, Azerbajdžan, Bangladéš, Sýria, Čierna Hora, Chorvátsko, Malta, Malorka, Turecko, Tunisko, Spojené Arabské Emiráty, Egypt).
Horúčka Papatasi je vírusové ochorenie. Spôsobujú ho vírusy rodu Phlebovirus. Prenášačom je komár Phlebotomus.
Inkubačná doba je 3 - 5 dní.
Ochorenie sa prejavuje horúčkami, bolesťami hlavy, očí, zápalom spojoviek, silným potením s teplotami. Stav trvá cca 3dni. Buď ustúpi spontánne alebo treba použiť lieky na teplotu a bolesť.
Nie je to smrteľné ochorenie, ustupuje spontánne.
Vakcína neexistuje.
Cholera
Najväčším rizikom sú oblasti s nízkym hygienickým štandardom. Prednostne sem patrí Rusko a India.
Vyvoláva ju baktéria Vibrio Cholerae. Zdrojom nákazy je výhradne chorý človek. Raritne môže dôjsť k prenosu z človeka na človeka.
K nákaze dochádza alimentárnou cestou (najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami, kontaminovanou vodou výkalmi, kontaminovanými potravinami).
Inkubačná doba je veľmi krátka niekoľko hodín, maximálne dní.
Jedná sa o závažné hnačkové ochorenie, ohrozujúce chorého rýchlo dehydratáciou, ktorá je neraz príčinou smrti. Typické sú vysoké teploty, nevoľnosť, zvracanie, silné kŕčovité bolesti brucha, vodnaté hnačky (až 1l/hod), malátnosť, únava, slabosť, točenie hlavy, spavosť, apatia, zmätenosť, dezorientácia, poruchy vedomia, bezvedomie a smrť.
Liečba je symptomatologická zameraná na doplnenie tekutín a antibiotická.
Rizikové krajiny sú Afganistan, Pakistan a Nigéria.
Detská obrna (polyomyelitída) je vírusové ochorenie. Vyvoláva ho Poliovirus. Zdrojom nákazy je výhradne chorý človeka. Prenos je alimentárny a to vodou či potravinami, ktoré sú kontaminované (výkaly). Do tela človeka sa dostáva cez ústa. Ide o nákazu, ktorá je hlavne v krajinách s nízkym hygienickým štandardom. Očkovaním sa dosiahlo, že nákaza sa vyskytuje len sporadicky.
Inkubačná doba je 1 - 2 týždne.
Ochorenie sa manifestuje v dvoch formách. Pre prvú sú typické horúčky, nevoľnosti, zvracanie, únava a slabosť. Druhá, závažnejšia forma sa vyskytuje u menej ako 1% nakazených a sú pre ňu typické obrny a paralýzy. Obrny podľa všetkého vznikajú v súvislosti s vysokou záťažou na organizmus počas ochorenia.
Ochrnutá býva jedna a aj všetky končatiny.
Liečba je symptomatologická, pri obrnách ťažká.
Existuje vakcína v rámci povinného očkovania.
Marburgská horúčka
Vyskytuje sa v Afrike, Juhoafrickej republike, Keni, Ugande, Kongu a Angole.
Marburgská horúčka je vírusové ochorenie. Vyvoláva ju vírus Marburg. Zdroj nákazy je doposiaľ neznámy. Cesta prenosu je z človeka na človeka, ak dôjde k tesnému kontaktu s krvou, slinami, močom či stolicou.
Inkubačná doba je 3 - 10 dní.
Ochorenie začína vysokou horúčkou, bolesťami hlavy, svalov, kĺbov, malátnosťou, nevoľnosťou. Pridružuje sa ťažký zápal hltana, zvracanie a hnačky. Konečná fáza sa prejavuje vyrážkou zväčša na trupe a končatinách, krvácaním a poškodením mozgu.
Úmrtnosť je vysoká pri závažných formách ochorenia a k smrti dochádza z vykrvácania (hemoragický šok).
Schválená vakcína nie je.
Lepra
Ochorenie sa vyskytuje v oblastiach z nízkym hygienickým štandardom. Ide o Afriku, Brazíliu, Indiu, Afganistan, Bangladéš, Irán, Pakistan, Sierra Leone, Sýriu, Srí Lanku a iné.
Lepra (malomocenstvo) je bakteriálne ochorenie. Vyvoláva ho baktéria Myccobacterium Leprae. Zdrojom nákazy je infikovaný človek. K prenosu dochádza priamym kontaktom (koža), ktorý pretrváva nejaký čas, kvapôčkovou infekciou a materským mliekom.
Inkubačná doba je v trvaní neuveriteľných 3 - 20 rokov.
U detí počítame v mesiacoch.
Prejavuje sa hlavne postihnutím kože a to vznikom leprómov. Koža je najskôr začervenaná, neskôr sa v týchto miestach objavia gumovité hrbole, ktoré deformujú jednotlivé partie kožného krytu až dochádza k jeho defektom. Postihnuté sú aj nervy, čo sa prejavuje obrnami.
Liečba je antibiotická.
Vakcína zatiaľ neexistuje, ale vakcína proti TBC má podľa posledných výskumov vplyv aj v liečbe lepry.
Horúčka Ebola
Obozretný treba byť prednostne pri ceste do Sudánu a Zaire, kde je najvyšší výskyt eboly. Riziková je tiež Afrika, Guinea, Libéria, Kongo, Nigéria,Senegal, Uganda, Sierra Leone a Pobrežie slonoviny.
Prenášačom eboly sú pravdepodobne netopiere
Ebola je vírusové ochorenie. Vyvoláva ho vírus Ebola patriaci do rodu Filoviridae. Prenášačom ochorenia sú s najväčšou pravdepodobnosťou netopiere, prípadne infikovaný človek.
K nákaze dochádza pri priamom kontakte človeka s krvou, zvratkami a inými telesnými tekutinami.
Inkubačná doba je zväčša 2 až 3 dni, no pohybuje sa až do dvoch týždňov.
Ochorenie začína náhlou bolesťou hlavy, svalov, teplotami, slabosťou, únavou, bolesťami brucha, zvracaním, hnačkami. Do týždňa sa objavujú vyrážky, zápal hltana, suchý kašeľ. Následne pacient krváca z kože, slizníc a tráviaceho traktu.
Liečba je len symptomatologická. Sérum získané s preživších má len krátky účinok.
Zaujímavé: V roku 2014, presnejšie v decembri 2013 vypukla v západnej Afrike epidémia eboly. Prvé prípady boli v južnej Guinei. Išlo doteraz o najväčšiu epidémiu eboly vôbec, s najvyšším počtom infikovaných osôb. Cestovaním sa nákaza rozšírila aj do Senegalu, Španielska a USA.
Horúčka Lassa
Výskyt ochorenia je zvýšený v Západnej Afrike.
Hlodavce prenášajú horúčku Lassa aj Mor
Horúčka Lassa je vírusové ochorenie. Vyvoláva ju vírus Lassa. Prameňom nákazy sú hlodavce. Človek sa nakazí trusom, močom a sekrétmi hlodavcov alebo kontaminovanou vodou a potravinami. Prenos z človeka na človeka nie je možný.
Inkubačná doba je 7 - 12 dní.
Začiatok je charakteristický bolesťou krku, hlavy, svalov, horúčkou (dosahuje okolo 40 °C), triaškou, malátnosťou, nevoľnosťou, zvracaním a kŕčovitými bolesťami brucha. Stav trvá 1 až 2 týždne. Asi u 1/3 chorých dochádza k opuchu krku a hlavy, vyrážkam, krvácaniu z nosa a ďasien.
Úmrtnosť je iba 1%.
Vakcíny vo vývoji.
Mor
V súčasnosti ľudia tento pojem poznajú len z filmov. To však neznamená, že neexistuje. Ochorenie sa iba eliminovalo výstavbou kanalizácií a deratizáciou. Výskyt je najčastejšie v Európe a Ázii.
Ochorenie prenášajú ho blchy morové priamym kontaktom, alebo nepriamo hlodavcom infikovaným blchou. Táto nákaza bola v minulosti dôvodom vysokej úmrtnosti miliónov ľudí.
Inkubačná doba je 2 - 6 dní.
Ochorenie sa začína vysokými horúčkami, bolesťami hlavy, kĺbov, svalov, brucha. Pridružuje sa únava, slabosť, apatia, zmätenosť až delírium. Pacient krváca do tráviaceho traktu. Pre mor sú typické aj ťažkosti s dýchaním a to dýchavičnosť, modré sfarbenie pier, slizníc a kože.
V konečnom štádiu dochádza k hemotýze (vykašliavanie krvi resp. tmavo červeného až čierneho hlienu).
Existuje vakcína pred vycestovaním do rizikových krajín.
Zaujímavé: Na Madagaskare je od 23.augusta 2017 potvrdená veľká epidémia moru. Ide o najväčšiu epidémiu moru v tejto krajine za posledné desaťročia. Najviac je postihnutá oblasť Antananarivo Renivohitra. Pokiaľ nemusíte, tak do tejto oblasti necestujte. Ak ste rozhodnutý vycestovať, dajte sa zaočkovať.
SARS
Ide o relatívne nové ochorenie, po prvý krát sa vyskytlo v roku 2002 v provincii Kuang-tung. Postupne sa rozšírilo do ďalších oblastí. Prípady ochorenia sú najčastejšie hlásené v Číne.
Koronavírusy vyvolávajú bežné, nezávažné akútne ochorenia horných dýchacích ciest. Poznáme ich pod prejavmi prechladnutia i chrípke podobného ochorenia.
Avšak, niektoré pod-typy sú rizikové a môžu mať za následok závažnejšie prebiehajúce ochorenia.
SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) je vírusové ochorenie. Vyvoláva ho koronavírus SARS-CoV. Zdrojom nákazy je zvierací vírus. Prenáša sa priamym kontaktom s chorým zvieraťom, človekom alebo telesnými tekutinami.
Inkubačná doba je 2 - 7 dní.
Dochádza k výstupu teploty, bolestiam hlavy, svalov, k celkovej svalovej slabosti a únave. Pridružujú sa ťažkosti s dýchaním, ktoré progredujú až k vývoju zápalu pľúc.
Úmrtnosť sa odhaduje na 10%. Rizikové sú malé deti a starší ľudia s oslabenou imunitou a pridruženými ochoreniami. Smrť mladého, zdravého človeka je raritou. Liečba je symptomatologická.
Boli vytvorené viaceré typy vakcín, ktorými sa počas pandémie SARS-COV-2 v roku 2021 očkuje po celom svete.
Na čo si treba v zahraničí dávať pozor?
Väčšina exotických nákaz má spoločných menovateľov ako sú hygiena, kontaminovaná voda a potraviny, komáre, hlodavce či infikovaný človek.
V prípade nedostatočnej informovanosti o lokalite, do ktorej ľudia plánujú vycestovať by sa teda mali dodržiavať všeobecné preventívne opatrenia.
sazch.sk - Článok v pdf: Známy neznámyvírus zika, Ako sa z pár izolovných prípadov môže stať epidémia
vpl.sk - prezentácia v pdf: Importované nákazy, MUDr. Elena Adamkovičová, PhD.Stredisko pre cudzokrajné choroby a cestovnú medicínuUN LP Košice
ncpvat.cvtisr.sk - prezentácia v pdf: Tropické choroby, prof. MUDr. Juraj Benca, PhD. Juraj Benca
portal.jfmed.uniba.sk- stiahnutie pdf prezentácie: Importované nákazy, doc. MUDr. Katarína Šimeková, PhD.Klinika infektológie a cestovnej medicínyJesseniovej LF UK a UNM Martin
Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
