Výpadok zorného poľa: Čo je príčina skotómov a čo je to zorné pole?

Postihnúť môže dieťa i dospelého. 

Najčastejšie vás zaujíma: 
Čo je to zorné pole. 
Čo sú to skotómy a aké sú príčiny zúženia / porúch periférneho videnia? 
Môžu byť krátkodobé či trvalé? 

Určitá forma sa označuje ako skotóm. Ten označuje stav čiastočnej poruchy / zmeny v zornom poli, ktorá má za následok čiastočnú či úplnú stratu schopnosti videnia. Môže ísť o rozmazanie, teda zníženie zrakovej ostrosti alebo tiež úplný výpadok.

Skotóm je ohraničený oblasťou normálneho videnia alebo relatívne zachovaného videnia. 

+ Stručne: Čo je to zorné pole?

Zorné pole je časť viditeľného priestoru pred okom človeka.

Centrálny, čiže hlavný predmet, na ktorý sa okom zameriavame = fixujeme ho, sa na sietnici zobrazuje v mieste najostrejšieho videnia (odborne fovea centralis). Ostatná oblasť videnia už nedosahuje takú kvalitu a ostrosť.

Avšak, o kvalitu a úplnú zrakovú ostrosť v prípade periférneho videnia nejde. 

Pri periférnom videní nie je dôležitá ostrosť, ale rozsah. 
Periférne vnímanie má nižšiu rozlišovaciu schopnosť - ako  centrálna oblasť videnia. 
Nakoľko, fovea obsahuje vyšší počet svetlocitlivých buniek,
a to tiež pre rozlíšenie farieb. 
V ostatnej časti sietnice táto schopnosť prirodzene klesá. 

Periférne videnie nám slúži na orientáciu v priestore a videnie počas šera i za znížených svetelných podmienok. 

Rozsah videnia je takmer u každého človeka za normálnych okolností rovnaký. A teda to čo vidíme pred nami je zorné pole. Presnejšie sa ním označuje oblasť videnia pri priamom pohľade vpred, a to jedným okom.

Rozsah zorného poľa je ovplyvnený viacerými činiteľmi, príkladom nich je:

• anatomický pomer tváre
• tvar očnice, nosa, čela, očných viečok
• vzdialenosťou
• osvetlením
• farbou a sýtosťou farby
• vek

Rozsah zorného poľa ovplyvňuje taktiež vek, klesá v starobe.

• normálny rozsah jedného oka sa udáva ako:
  • 90° - 100° temporálne - smerom k spánku, polovica 
  • 60° nazálne - k nosu a hore
  • 70° dole

Pri pohľade oboma očami sa spoločný rozsah z časti prekrýva, a to približne v 120 stupňoch. Vďaka tomu máme schopnosť binokulárneho videnia, teda videnia oboma očami. To nám zabezpečuje priestorové vnímanie a orientáciu vo svojom okolí. 

Zorné pole sa ďalej delí na centrálne a periférne. 

1. centrálne - pre ostré a farebné videnie
   • za pomoci čapíkov 
   • získava nám približne 83 % všetkých informácií
   • zobrazenie predmetu v centrálnej časti sietnice - najostrejšia časť - fovea 
2. periférne - pre orientáciu a rozpoznávanie pohybu a videnie za šera
   • v časti kde sa sprostredkúva periférne videnie sa nachádzajú hlavne tyčinky, ktoré sú schopné zachytávať čiernobiele svetlo

Aké sú príčiny výpadku zorného poľa? 

Ako je uvedené, tak zorné pole sa zužuje vplyvom veku a v starobe. Samozrejme, vtedy nie je tento stav označený ako porucha / choroba. Ale ide o prirodzený dej.

Opakom je obmedzenie vnímania svojho okolia, čo má vplyv na orientáciu v priestore. Prípadne na videnie za šera. 

Poškodenie sa môže týkať jedného či oboch očí. Monokulárne, pri jednom oku a binokulárne pri oboch.

Skotóm ako porucha číslo 1

Skotóm je odborný výraz, ktorým sa označuje výpadok zorného poľa. Poznáme skotómy úplné = absolútne, alebo tiež relatívne = čiastočné. 

Pozitívne skotómy sú tie, ktoré človek vníma. Avšak sú i také, ktoré človek subjektívne nezaznamená a tie sa označujú ako negatívne.

Vnímanie pohybu, ale výpadok farieb sa označuje ako relatívny skotóm (hlavne pri poruche zrakovej dráhy). 

Príčiny skotómu sú napríklad:

• úraz oka
• krvácanie do sietnice
• zápal sietnice
• degeneratívne poškodenie sietnice
• odlúpenie (odchlípenie) sietnice
• zákal optickej štruktúry oka (sklovca, šošovky) - katarakta / šedý zákal
• poškodenie zrakového nervu

Oko človeka a cicavcov má i takzvaný prirodzený (fyziologický) skotóm. Je ním slepý bod = slepá škvrna je  miestom sietnice kde sa nenachádzajú svetlocitlivé bunky. 

V tomto mieste vstupuje do sietnice optický / zrakový nerv. 

Marriotov bod = slepé miesto = vstup papily zrakového nervu (papilla nervi optici).

Označuje sa tiež ako optický disk. Jeho vyšetrením sa dá stanoviť zvýšený vnútroočný tlak (prepadnutie disku), alebo jeho vystúpením zvýšený vnútrolebkový tlak.

Okrem prirodzeného skotómu poznáme i skotómy, ktoré značia poruchu zraku. Tieto skotómy môžu postihovať rozličné oblasti rozsahu poľa a taktiež môžu mať rozličné tvary. 

Podľa miesta sa označujú buď ako centrálne, paracentrálne, oblúkové či iné. 

2. Defekt periférie zorného poľa

I tieto poruchy sa rozlišujú na viaceré formy. Ide napríklad o koncentrické zúženie zorného (trubicové / tunelové videnie) poľa či výpadok centrálnej oblasti a tiež výpadok polovice (hemianopsia) či štvrtiny zorného poľa (quadrianopsia). 

Príčiny sú napríklad:

• zelený zákal
• pigmentová degenerácia sietnice a iné degenerácie sietnice
• vekom podmienená makulárna degenerácia
• poškodenie zrakovej dráhy
• poškodenie sietnice, odchlípenie sietnice
• nádor v oku
• cysta v oku
• zápal optického / zrakového nervu
• poruchy prekrvenia sietnice - pri upchatí cievy
• poruchy mozgovej kôry
• úraz hlavy a poškodenie mozgu
• atrofia zrakového terču
• toxická neuropatia optiku

Ostatné príčiny

V prípade poruchy zorného poľa sa dajú predpokladať rozličné príčiny. A tie sa týkajú samotného oka, zrakového nervu (optických dráh), či zrakového centra v mozgu.

Naviac, porucha môže vzniknúť po úraze hlavy, mozgu či pre útlak vplyvom národu, krvácania, ako napríklad pri cievnej mozgovej príhode.

Prípadné príčiny výpadku zorného poľa:

• úraz hlavy / mozgu
• cievna mozgová príhoda
• zvýšený intrakraniálny tlak - tlak vo vnútri lebky
• tumor / nádor mozgu, hypofýzy
• Amaurosis fugax - prechodná porucha prekrvenia oka či mozgu - strata zraku na pár minút / výpadok poľa
• migréna a oftalmická migréna - trvá asi 15 - 30 minút, prechod skotómu v zornom poli, s následným nástupom bolesti hlavy
• Skleróza multiplex - roztrúsená skleróza
• diabetická retinopatia
• retinopatia pre vysoký krvný tlak či pri malígnej hypertenzii a hypertenznej kríze
• epilepsia
• pôsobenie toxických látok (metylalkohol, chinín) a alkoholizmus
• podvýživa
• po chirurgickom zákroku na oku
• u tehotných žien i ako prejav preeklampsie
• a iné

Diagnostika a liečba v krátkosti

Samozrejme, že je dôležitá diagnostika príčiny, inak sa nedá zvoliť správna liečba. Ako je vidieť, príčin môže byť množstvo. Niektoré sú zodpovedné za krátkodobú poruchu iné za trvalú. Stále však platí, že čím skôr sa na dôvod príde, tým lepšie.

A to hlavne v prípade závažných zdravie a život ohrozujúcich stavoch.

Dôležitá je anamnéza, teda informácie od človeka. Ďalej zobrazovacie metódy ako je CT či MRI, pri úrazoch i RTG. A tiež laboratórne vyšetrenie krvi.

V prípade periférneho videnia sa vykonávajú viaceré odborné vyšetrenia, ktoré určia i jeho rozsah a poškodenie.

Príkladom je:

• vyšetrenie konfrontačnou metódou - porovnanie rozsahu u dvoch osôb
• vyšetrenie na perimetri - kinetická (pohybujúci sa predmet z periférie až po stred) a statická perimetria (svetelné znaky), poznáme viaceré formy
  • ručný perimeter
  • počítačový perimeter
  • projekčný perimeter typu Maggiore
  • Föersterov perimeter
  • Goldmanov perimeter

Kontrola periférneho videnia sa dá urobiť aj svojpomocne. 

1. bez okuliarov si zakryjeme jedno oko
2. pozeráme priamo pred seba
3. vystrieme voľnú ruku a s ukazovákom hore
4. rukou pomaly oblúkom prechádzame do vonka
5. s rukou zastavíme v momente, keď zmizne z dohľadu
6. na druhú stranu pri zakrytom rovnakom oku

Uhol od východzieho bodu po bod vymiznutia by mal byť 90 stupňov.
Smerom od oka k nosu približne 60 stupňov,
keďže na vnútornú stranu prekrýva zorné pole nos.

Samozrejme, ide o orientačný výsledok. Preto pri pochybnostiach sa odporúča odborné vyšetrenie.

Pýtate sa na liečbu? 

Ako už spomíname. Volí sa na základe diagnózy a tak sa nedá uviesť konkrétna či všeobecná liečba.

Dôležitejšie je...

+ kedy treba navštíviť lekára? 

Ak máme dojem poruchy vnímania rozsahu zorného poľa a v prípade. Ak sa stav opakuje a nie je iba jednorazovým a krátkodobým problémom.