Vytekanie slín

Vytekanie slín môže byť niekedy prirodzené, napríklad veľakrát počas spánku, ale ak sa tak deje počas dňa alebo je slinenie nadmerné, mal by človek vyhľadať lekárske ošetrenie. To je dôležité najmä kvôli tomu, aby sa čo najskôr diagnostikoval problém, pretože niekedy sa môže jednať o ochorenie, ktoré môže dokonca v neskorších fázach spôsobiť ohrozenie života. Vytekanie slín je niekedy spôsobené aj ovisnutým kútikom úst, čo je tiež príznak, ktorý netreba podceniť.

Vytekanie slín riedkej konzistencie ovplyvňuje časť nervového vegetatívneho systému zvaná parasympatikum, ktorá riadi v organizme práve tvorbu slín a to aj bez ľudského pričinenia. Aktivuje napríklad tvorbu slín pri žuvaní jedla, pri mechanickom dráždení tejto časti nervového systému, pri zrakovom vneme, kedy sa hovorí ľudovo, že niekomu tečú sliny pri pohľade na jedlo, ale aj pri zápale. Počas spánku je táto časť tiež aktívnejšia, čo je prirodzené.

Problém s vytekaním slín môže byť spôsobený ich nadmernou tvorbou alebo nemožnosťou prehĺtania slín. Aj preto napríklad pri zápalu hrtanovej príklopky, odborne sa tejto chorobe hovorí epiglotitída. Pokiaľ má akútnu formu, je dokonca život ohrozujúcim stavom, pretože môže spôsobiť udusenie. Pri zápale totiž dochádza k opuchu, kedy sa príklopka v hrtane niekoľkokrát násobne zväčší a pôsobí ako mechanická prekážka dýchania, ktorá uzavrieť horné dýchacie cesty.

Ťažkosti s prehĺtaním sa vyskytujú aj pri ľuďoch postihnutých Parkinsonovou chorobou, čo je ochorenie nervového systému, pri ktorom dochádza k deštrukcii nervových buniek a postihuje najviac ľudí vo veku nad 60 rokov. Ochorenie je spôsobené nedostatkom dopamínu v mozgu, ktorý prenáša nervové vzruchy. Človek tak stráca možnosť koordinovať pohyby, typická je triaška a stuhnutosť svalstva a tiež zvýšená tvorba slín, ktoré následne vytekajú aj pre problém s prehĺtaním.

Vytekanie slín môže byť aj príznakom pre besnotu, čo je v podstate vírusové ochorenie spôsobujúce akútny zápal mozgového tkaniva. Ochorenie je prenášané zvieratami a človek sa najčastejšie nakazí kontaktom so slinou nakazeného zvieraťa, napríklad pri pohryznutí alebo poškriabaní. Vírus sa po infikovaní človeka dostáva do centrálneho nervového systému, pričom inkubačná doba môže byť rôzne dlhá. Pokiaľ sa dostane do mozgu, stav je väčšinou už nezvratný.

Pri niektorých ochoreniach, u ktorých dochádza k povädnutiu jedného kútika úst, ako sú napríklad lymská borelióza, cievna mozgová príhoda alebo rakovina ústnej dutiny, tiež prichádza k úniku slín a nemusí ísť ani o nadmerné slinenie. Naopak, vytekanie slín z dôvodu ich nadmernej produkcie môže byť spôsobené otravou, či už rôznymi chemickými látkami alebo pri otrave hubami, pričom v tomto prípade treba čo najskôr k postihnutému privolať lekársku pomoc.