Čo je to záškrt (Diftéria)? Príčiny vzniku, príznaky a očkovanie

Čo je to záškrt (Diftéria)? Príčiny vzniku, príznaky a očkovanie
Zdroj foto: Getty images

Záškrt je akútne infekčné ochorenie postihujúce najmä horné dýchacie cesty. Ochorenie je celosvetové, no vďaka očkovacej látke sa jeho výskyt výrazne minimalizoval. Prečo záškrt vzniká a ako sa prejavuje? Aká je aktuálna situácia vo svete a na Slovensku?

Charakteristika

Záškrt, odborne nazývaný Diftéria, je infekčné bakteriálne ochorenie. Pôvodca záškrtu napáda sliznicu horných dýchacích ciest a vytvára typický šedo-žlto-biely povlak. Ochorenie sa prejavuje najmä v hrtane, mandliach a nosovej sliznici.

Toto ochorenie sa v dnešnej dobe v rozvinutých krajinách vyskytuje ojedinele.

Príčina vzniku, priebeh, príznaky, liečba, očkovanie a mnohé iné zaujímavé informácie sa dočítate pokračovaním v článku.

Čo je to záškrt?

Záškrt, odborne diphtheria, je akútne infekčné ochorenie spôsobené anaeróbnou baktériou nazývanou Corynebacterium diphtheriae (Korynebaktéria).

Jedná sa o baktériu, ktorou sa môže nakaziť iba človeka.

Toto ochorenie môže prebiehať s miernymi príznakmi, no jeho neliečenie môže spôsobiť život ohrozujúci stav. V minulosti pred érou antibiotík a vakcíny, sa jednalo o ochorenie s vysokou mortalitou.

Infekcia a zápalový proces sa lokalizuje najmä v hrdle, mandliach, nosnej sliznici a v niektorých prípadoch i na koži či očnej spojivke.

Jedná sa teda o zápalový proces na slizniciach sprevádzaný tvorboupablán“ – povlakových pseudo-membrán, zdurením (zväčšením) krčných lymfatických uzlín a vysokou telesnou teplotou.

Neliečené ochorenie malo zväčša ťažký priebeh, pričom dochádzalo k poškodeniu nervov a následného ochrnutia hlasiviek, prehĺtacieho svalstva a obrne mäkkého podnebia.

V najzávažnejšom prípade dochádza k zápalu srdcového svalu, poškodeniu funkcie obličiek a nervovej sústavy.

Záškrt a jeho výskyt

Záškrt je v dnešnej dobe v rozvinutých krajinách radený medzi ochorenia s minimálnym výskytom.

Avšak v minulosti bolo toto ochorenie jednou z najčastejších príčin úmrtí. Ustúpenie nastalo vďaka vývinu vakcíny.

Pokiaľ sa v krajinách očkuje vysoké percento detskej populácie, ochorenie sa v danej krajine takmer nevyskytuje.

Známa bola epidémia záškrtu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu (Rusko, Ukrajina, Bielorusko), pričom po rozpade došlo k prechodnému zanedbaniu povinného očkovania a následne tak došlo k epidemického nárastu ochorenia s vysokým počtom úmrtí.

Na Slovenku bolo očkovanie zavedené od roku 1946. Posledný prípad ochorenia bol na Slovensku zaznamenaný v roku 1980.

V niektorých rozvojových krajinách sa však záškrt ešte vyskytuje, a to najmä v chudobných krajinách Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky.

Príčiny

Pôvodca ochorenia je...

Nakoľko je záškrt infekčné bakteriálne ochorenie, prenáša sa prostredníctvom baktérie Corynebacterium diphteriae.

Baktéria má charakteristický tyčinkový vzhľad. Je nepohyblivá. Jedná sa odolný druh baktérie, ktorý je dlho rezistentný voči rôznym typom povrchu i textilu.

Patogén je šírený kvapôčkovým a priamym mechanizmom prenosu.

Baktéria môže byť teda prenesená vzduchom i cez porušenú kožu (ranku). Najčastejšie však preniká do hrtanu a nosnej sliznice.

Prameňom infekcie je teda nakazený jedinec. Zdrojom nákazy sú chorí pacienti, no i bezpríznakoví nosiči infekcie.

Baktéria produkuje 3 toxíny, a to cytotoxín (ničí lokálne okolité bunky), kariotoxín (postihuje srdce) a neruotoxín (postihuje nervstvo).

Príznaky

Spočiatku sa záškrt prejavuje podobne ako angína, no pri podcenení diagnózy a nevhodnej liečby, dochádza k rozvoju ochorenia a zhoršenia celkového zdravotného stavu.

Vznikajú zápalové procesy s tvorbou povlaku (pseudo-membrán) a odumieraním napadnutých tkanív. Dochádza k zhoršeniu prehĺtania i samotného dýchania.

Súhrn možných príznakov záškrtu:

  • Vysoká telesná teplota - horúčka 
  • Únava a malátnosť
  • Celková slabosť
  • Nechutenstvo do jedla
  • Zimnica
  • Prítomnosť povlakových pablán v hrdle
  • Bolesť a opuch hrdla
  • Opuch krčných uzlín
  • Dýchacie problémy
    • Dušnosť a kašeľ
    • Pískanie pri dýchaní
    • Chrapot
  • Nadmerné slinenie
  • Bolestivé prehĺtanie
  • Výtok z nosa (sopeľ)
  • Bolesť hlavy
  • Lézie (poškodenie) na koži
  • Lézie na spojivkách očí
  • Lézie v oblasti genitálií
Falošná a pravá diftéria
Falošná a pravá diftéria: 1. Zdravé hrdlo, 2. Bolestivé opuchnuté hrdlo, 3. Pravá diftéria s prítomnosťou šedo-bielych pablán (povlakových pseudo-membrán). Zdroj foto: Getty Images

Diagnostika

Základom diagnostiky je včasná návšteva lekára pri spozorovaní bežných prvotných príznakoch, ako je bolesť hrdla a zvýšená telesná teplota.

Lekár odoberie anamnézu, posúdi klinické príznaky a vyšetrí pacienta pohľadom i pohmatom v oblasti horných dýchacích ciest. Zameriava sa na cestovateľskú anamnézu, zväčšené lymfatické krčné uzliny, začervenanie i opuch hrdla a prítomnosť povlaku.

Prítomnosť baktérie diftérie sa diagnostikuje pomocou výteru z postihnutej oblasti a následným mikrobiologickým vyšetrením v laboratóriu.

Nakoľko môžu byť symptómy neurčité a podobné s angínou, je potrebné vždy vykonať výter z hrdla, nosa či iného ložiska infekcie.

V rámci diagnostiky sa vykonáva odber krvi, kde sa zisťuje prítomnosť zápalového procesu v tele a patogénu v krvnom obehu pacienta.

Potvrdením prítomnosti Corynebacterium diphteriae v slinách alebo krvi, je následne diagnostikovaný záškrt.

V niektorých prípadoch sa indikuje röntgenologické zobrazovacie vyšetrenie a EKG (elektro-kardiografia) pre diferenciálnu diagnostiku a zistenia rozsahu ochorenia.

Priebeh

Inkubačná doba záškrtu trvá približne 2 – 5 dní a dostavujú sa prvé príznaky.

Zo začiatku sa záškrt príznakmi podobá angíne

Nakazený jedinec je unavený, má vysokú teplotu a pociťuje bolesti v krku. Prítomné je nechutenstvo do jedla, celková slabosť a malátnosť.

Baktéria záškrtu poškodzuje sliznice v horných dýchacích cestách, ktoré v dôsledku napadnutia odumierajú. Na povrchu dýchacích ciest (najmä v ústnej dutine) vznikajú výrazné žlto-biele povlaky - pablany.

Bakteriálny toxín spôsobuje nekrózu napadnutých tkanív, vytvára šedo-biele pablany zložené z odumretých buniek, fibrínov a leukocytov.

V dôsledku rozšírenia ochorenia a zdúrenia lymfatických krčných uzlín odchádza k zhoršenému prehĺtaniu, dýchaniu a prijímaniu potravytekutín.

Takto zväčšený krk je prezývaný aj ako cézarský.

Diftéria sa najčastejšie prejavuje v tkzvn. faryngeálnej forme v hornej časti dýchacích ciest a to najmä v hrtane, mandliach a nosnej sliznici. V zriedkavejších prípadoch sa ochorenie prejavuje na spojivkách očí, koži alebo oblasti genitálií.

Baktéria sa však môže dostať aj do krvného obehu, kde toxíny poškodzujú najmä bunky myokardu (srdcového svalu).

V prípade rozšírenia povlaku a komplikácii dochádza k nespriechodneniu dýchacích ciest, čo môže viesť až k smrti. Ťažký záškrt môže viesť k tkzvn. zhubnému záškrtu, ktorý je častokrát sprevádzaný myokarditídou či napadnutím obličiek a nervovej sústavy jedinca.

Prevencia a očkovanie proti záškrtu

Po druhej svetovej vojne u nás na Slovensku v roku 1946 zaviedlo hromadné očkovanie proti nákaze záškrtu. Epidemické stavy sa tak už v súčasnosti nevyskytujú. 

Očkovanie predstavuje najúčinnejšiu ochranu pred baktériou diftérie.

V súčasnosti sa povinne očkuje látka s názvom DTaP, ktorá je vakcínou na viacero závažných ochorení súčasne. Základné očkovanie sa celkovo skladá z 3 dávok očkovacej látky.

Odborníci ustálili 10. týždeň života dojčaťa ako termín pre podanie prvej dávky očkovacej látky, pričom v prvom roku života dostane dieťa všetky 3 dávky.

Prvá dávka sa teda podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá dávka o 2 mesiace a tretia dávka o 6 mesiacov po druhej dávke.

Prípadné nežiaduce účinky po očkovaní môžu byť lokálne v podobe začervenania a bolestivosti v mieste vpichu. Celkové zase v podobe mierne zvýšenej teploty a bolesti hlavy.

Očkovacia láka DTaP:

Vakcína je kombinovaná s látkou proti Hepatitíde B, hemofilným invazívnym infekciám a detskej obrne (poliomyielitíde).

Preočkovanie v dospelosti je možné realizovať každých 15 rokov, nakoľko získaná hladina protilátok postupne vekom môže klesať.

Nakoľko sa jedná o bakteriálnu infekciu, prevencia ako taká (mimo vakcináciu) neexistuje. Je však možné eliminovať riziko nákazy v zmysle dodržiavania hygienických štandardov a eliminácie kontaktu s potencionálne infikovanými osobami v rozvojových rizikových krajinách.

Ak ste boli v blízkom kontakte s osobou, ktorá ochorenie záškrtu preukázateľne má, ihneď kontaktujte svojho obvodného lekára. Následne je vykonaný odber krvi a výter z dýchacích ciest pre vylúčenie a potvrdenie nákazy záškrtom.

Nutná je včasná diagnostika a odborná antibiotická liečba.

Vzhľadom ale na skutočnosť, že Diftéria sa v súčasnosti na našom území nevyskytuje, rýchla diagnostika ochorenia a izolácia by mohla byť problematická. Neskoré začatie liečby tak následne predstavuje veľké riziko zdravotných komplikácií.

Najúčinnejšia je teda prevencia vo forme očkovacej látky.

Povinná očkovacia látka (vakcína) TdaP proti Tetanusu, Perussisu (čiernemu kašľu) a Diftérii (záškrtu)
Povinná očkovacia látka (vakcína) TdaP proti Tetanusu, Perussisu (čiernemu kašľu) a Diftérii (záškrtu). Zdroj foto: Getty Images

Ako sa lieči: Záškrt - Diftéria

Liečba Záškrtu: Lieky a včasne antibiotiká

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • LEBL, Jan. Klinická pediatrie. 2. vyd. Praha: Galén, c2014. ISBN 978-80-7492-131-5
  • DOMORÁZKOVÁ, Eva. Očkování v praxi praktického lékaře. Praha: Grada, 1997. ISBN 80-7169-481-9
  • pediatriepropraxi.cz - Povinné očkování dětí. Pediatrie pro praxi. Mgr. Alena Machová, Bc. Martina Suchanová
  • healthline.com - What is Diphtheria? Healthline. Daniel Murrell, M.D.
  • medicalnewstoday.com - Everything you need to know about diphtheria. Medical News Today. Elizabeth Thottacherry, MD
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané